Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_7P-60-2012.pdf
PDF · 65.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/60/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci navrhovateľky: N. C., F.. F., D.. X. X. XXXX, bytom Z. XX/X, XXX XX Z. D. S., proti odporcom: 1./ G. F., rod. T., bytom Z. XX/ X, XXX XX Z. D. S., 2./ Š.H. F., N. Z. XX/X, XXX XX Z. D. S., o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 28. 2. 2012 sa žalobkyňa domáhala od svojich rodičov vyživovacej povinnosti, a to spolu sumou 20,- Eur mesačne. V odôvodnení žalobného návrhu uviedla, že je študentkou 5. ročníka, dennej formy Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta humanitných vied. Ďalej uviedla, že jej rodičia sa počas uplynulých štyroch rokov snažili jej finančne vypomáhať. Dňa 14. 1. 2012 sa vydala a žije v domácnosti so svojím manželom O. C., ktorý je nezamestnaný a od 1. 4. 2010 je externým študentom tretieho ročníka na Technickej univerzite vo Zvolene. Matka G. F. je na starobnom dôchodku a otec je ako podnikateľ v strate, teda obaja nie sú schopní prispievať na jej výživu dostatočným spôsobom. Pre účely poberania dávok v hmotnej núdzi u manžela podala predmetný návrh.
Žalovaný Š. F. bol v konaní zastúpený manželkou G. F., ktorá navrhovala žalobu zamietnuť z dôvodu, že dcéra je už vydatá, teda vyživovaciu povinnosť k jej osobe má jej manžel a zároveň aj z toho dôvodu, že ona ako dôchodkyňa s manželom majú len toľko prostriedkov, koľko postačujú na ich vyžitie.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine (Zák.č. 36/2005 Z.z. platného a účinného od 1.4.2005) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Prevedeným dokazovaním súd zistil, že návrh žalobkyne nie je opodstatnený, nakoľko bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby súd určil rodičom žalobkyne povinnosť prispievať na jej výživu aj po tom, čo ona sa vydala, kedy jej vznikla vzájomná vyživovacia povinnosť s manželom. K návrhu žalobkyňa však pristúpila z toho dôvodu, že jej manžel je externý študent, zatiaľ nezamestnaný, a preto ani on nie je schopný prispievať dostatočne na jej výživu, nakoľko je budúcim poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.