Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6T/35/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom na hlavnom pojednávaní dňa 19. marca 2012, takto

rozhodol:

Obžalovaný M. Č., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom B., ul. Y.. E. XXXX/X, adresa pre doručovanie F., G. XXXX/XX

sa u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

1. v presne nezistenom čase v období od 01.11.2009 do 15.02.2010 v F., vylákal od U. N., nar. XX.X.XXXX, finančnú hotovosť 500,-€ a to tak, že pod vymyslenou zámienkou, že ho zbaví dlhov, vylákal od neho 500,-€ v hotovosti na pokrytie nákladov pre firmu, ktorá ho mala dlhov zbaviť, avšak táto ani neexistovala, pričom tieto peniaze nepoužil na zbavenie dlhou U.O. N., ale ich použil pre vlastnú potrebu, čím U. N. tak spôsobil škodu vo výške 500,-€

- dňa 18.11.2009 v Skalici, pod vymyslenou zámienkou, že poskytnuté peniaze U. N. nepokryjú ďalšie náklady pre nezistenú firmu, ktorá ho mala zbaviť dlhov, vylákal od U. N. finančnú čiastku 1.610,-€, na ktorú si tento dňa 18.11.2009 zobral spotrebný úver z X. V. - pobočka F., avšak tieto peniaze nepoužil na udávaný účel, ale ich použil pre vlastnú potrebu, čím U. N. tak spôsobil škodu minimálne vo výške istiny úveru 1610,- eur a U. N. od uzavretia zmluvy, v mesačných splátkach zaplatil na splátkach úveru čiastku 213,28 € a jeho aktuálny dlh voči VÚB banke s príslušenstvom ku dňu 24.3.2011 je 1804,07 €,

- dňa 3.9.2010 v presne nezistenom čase, v F. na ul. O. č. XXXX/XX pod vymyslenou zámienkou, že U. N., nar. XX.X.XXXX, svojim konaním mal spôsobiť dlh na bankovom účte M. Č. vo výške 1.700,- €, ktorý v skutočnosti neexistoval, žiadal od U. N. ako čiastočnú splátku tohto dlhu sumu 500,- €, ale nakoľko U. N. nemal svoje finančné prostriedky, M. Č. dohodol s E. D., mandatárom spoločnosti P. I. s.r.o. V., stretnutie v mieste trvalého bydliska U. N. za účelom poskytnutia úveru pre U.O. N. a tiež so susedom U. N., Š. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F., O.Á. č. XXXX/XX vybavil, aby k podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere mohlo prísť v byte Š. Y., nakoľko U. N. mal v byte neporiadok, následne U. N. uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere na 500,- €, celú finančnú čiastku z tohto úveru odovzdal M. Č., ktorý mu z tohto dal 20,- € a zostatok si nechal pre vlastnú potrebu, čím U.O. N. tak spôsobil škodu minimálne vo výške istiny 500,- €, pričom poškodený od uzavretia zmluvy, v nepravidelných týždenných splátkach, zaplatil z úveru čiastku 201,50 € a jeho aktuálny dlh voči spoločnosti P. I. s.r.o. V. ku dňu 8.5.2011 je 728,49 €,

2. v presne nezistenej dobe v mesiaci júl 2010 v Skalici, po tom čo si U. N. vo vozidle M. Č. zabudol svoj ruksak, bez súhlasu U. N. sa zmocnil v ruksaku vloženej platobnej karty k bankovému účtu F. č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom vo X. F. na majiteľa U. N. a prostredníctvom tejto platobnej karty za obdobie od 1.8.2010 do 3.12.2010 postupne z účtu U. N. vybral finančnú hotovosť vo výške 2.400,-€ ktoré použil pre vlastnú potrebu, čím poškodenému U. N. spôsobil škodu vo výške 2.400,-€,

3. dňa 17.7.2010 o 22.10 hod. riadil po ulici M. v meste B. osobné motorové vozidlo zn. Mercedens Benz C220, EČ: BA072VF, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Holíč, ktorá zistila, že v uvedenej dobe mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 32 mesiacov rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Skalici, Č.p.: ORP-P-152/ DI-SI-2009, zo dňa 16.4.2009, právoplatným dňa 7.5.2009,

t e d a

v bode 1

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu

v bode 2

- neoprávnene si obstaral platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý, na taký účel ho prechovával a použil

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu

v bode 3

- maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

v bode 1

- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona

v bode 2

- prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona

v bode 3

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona

Za to sa

o d s u d z u j e :

I. /v bode 2/ za spáchanie prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona

podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. a s poukazom na § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II. /vo vzťahu k bodu 1 a 3/ Súd podľa § 44 Tr. zák. u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu k trestu odňatia slobody uloženého obžalovanému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Skalica č.k. zo dňa 17.8.2010, právoplatný dňa 8.10.2010 v trvaní 10 (desať) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov

Podľa sa obvinenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému U. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., ul. O. XXXX/XX škodu vo výške 4.940,- eur.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Skalici podal dňa 25.05.2011 Okresnému súdu Skalica obžalobu č. na obž. M. Č. za spáchanie prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona v bode 1 obžaloby na skutkovom základe uvedom vo výrokovej časti tohto rozsudku, prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona v bode 3 obžaloby na skutkovom základe uvedom vo výrokovej časti tohto rozsudku a zločinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistenej dobe po 16.2.2010 v F. pod zámienkou, že U. N. vybaví jednu pôžičku, ktorá ho zbaví všetkých pôžičiek a dlhov, vylákal od U. N. občiansky preukaz, kartu k bankovému účtu a platobnú kartu k bankovému účtu U. N., ako doklady potrebné na vybavenie tejto pôžičky a následne takto zadováženou platobnou kartou z bankového účtu I. č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom vo X. F., na majiteľa U. N., neoprávnene vyberal mesačné mzdy, ktoré zamestnávateľ poukazoval poškodenému na uvedený účet a za obdobie od 16.2.2010 do 30.4.2010 takto z jeho účtu vybral hotovosť vo výške 2.120,-€ ktoré použil pre vlastnú potrebu ,

- v presne nezistenej dobe v mesiaci júl 2010 v F., po tom čo si U. N. vo vozidle M. Č. zabudol svoj ruksak, bez súhlasu U.O. N. sa zmocnil v ruksaku vloženej platobnej karty k bankovému účtu F. č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom vo X. F. na majiteľa U. N., následne presvedčil U. N., aby u zamestnávateľa vykonal zmenu v poukazovaní mzdy na účet F. a z uvedeného účtu si potom vyberal mesačné mzdy poškodeného, čím za obdobie od 1.8.2010 do 29.11.2010 takto z účtu U. N. vybral hotovosť vo výške 2.400,-€ ktoré použil pre vlastnú potrebu, celkovo tak za obdobie od 16.2.2010 do 29.11.2010 U. N. spôsobil celkovú škodu vo výške 4520,-Sk

Obžalovaný M. Č. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa , že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe v bode 1 a 3. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa , , , , a vo vzťahu ku skutkom uvedených v obžalobe pod bodom 1 a 3, zisťoval či obžalovaný : c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu Obžalovaný odpovedal: Áno. d/ bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby Obžalovaný odpovedal: Áno. f/ či rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu Obžalovaný odpovedal: Áno. g/ bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu Obžalovaný odpovedal: Áno. h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin Obžalovaný odpovedal: Áno.

Pred prijatím vyhlásenia obžalovaného, súd zistil stanovisko prokurátora, obhajcu a poškodeného prítomných na hlavnom pojednávaní, ktorí zhodne žiadali vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny v bode 1 a 3 obžaloby prijať.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v , , , , , , prijal podľa vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe v bode 1 a 3. Súd podľa zároveň vyhlásil, že dokazovanie o vine obžalovaného zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe v bode 1 a 3 sa nevykoná a budú vykonané dôkazy len súvisiace s nepriznaným skutkom v bode 2 obžaloby a výrokom o treste a náhrade škody.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním jeho výpovede z prípravného konania, výsluchom svedka poškodeného U. N., výsluchom F. E. P., U. C., U. K., Š. Y., M. Č., L. Y., Y. Y., prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania E. Y., E. D., C. Š., ďalej listinnými dôkazmi ako rozhodnutím o priestupku, výpisom z evidenčnej karty vodiča, zápisnicou o vykonaní domovej prehliadky a fotodokumentáciou, zápisnicou o vydaní veci, potvrdením o výbere z bankomatu, správami X. banky a výpismi z účtov, zmluvou o spotrebnom úvere X. banky, zmluvou o spotrebiteľskom úvere P., pracovnou zmluvou, obsahom pripojeného spisu , osobitne aj obžalobou zo spisu , trestným rozkazom č.k. -67, doručenkou o prevzatí trestného rozkazu obžalovaným, ďalej odpisom z registra trestov, správami o povesti z miesta bydliska, správami Obvodného úradu Senica, ÚPSVaR Senica a Sociálnej poisťovne Senica, správami Daňového úradu Skalica, fotokópiou potvrdenia o vrátení peňazí a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný M. Č. (ku skutku v bode 2) sa v priebehu trestného konania viackrát vyjadril ku skutku v bode 2 obžaloby rozporne. Spočiatku v prípravnom konaní i v konaní pred súdom do zápisnice o výsluchu obvineného pri rozhodovaní o väzbe sa priznal k spáchaniu skutku aj v bode 2 obžaloby. Neskôr sa však vyjadril v tom zmysle, že nepriznáva spáchanie skutku tak, ako je uvedené v obžalobe. Obžalovaný popieral spáchanie prvého čiastkového útoku v bode 2 obžaloby, spáchanie druhého čiastkového útoku v bode 2 obžaloby priznal. Obžalovaný poprel, že by prechovával a uskutočňoval výbery hotovosti prostredníctvom platobnej karty k účtu I. č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo X. F. (ďalej len ako „prvá karta“) v období od 16.2.2010 do 30.4.2010. Obžalovaný priznal, že prechovával a uskutočňoval výbery prostredníctvom platobnej karty k účtu F. č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo X. F. (ďalej len ako „druhá karta“) v období od 1.8.2010 do 29.11.2010. Pokiaľ ide o prvú kartu obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že prvú kartu v období od 16.2.2010 do 31.4.2010 vôbec ani nemal, mal až tú druhú kartu. Obžalovaný tvrdil, že prvú kartu poškodeného mal E. P. od februára 2010 až do doby jej prepadnutia do augusta 2010 a výber z prvej karty uskutočňovali P., C. a K.. Obžalovaný uviedol, že poškodenému chceli pomôcť ho zbaviť dlhov, ktoré mal voči spoločnostiam v V.. O tom, že ho zbavia dlhov hovoril spoločne s P., no obžalovaný sa nevedel bližšie vyjadriť k tomu, akým spôsobom chceli poškodeného zbaviť dlhov. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť presne ani v akej sume boli uskutočnené výbery z obidvoch kariet, vedel sa vyjadriť len k druhej karte z ktorej vybral sumu 2400 €. Koľko bolo vybratých peňazí z prvej karty uviesť nevedel. Obžalovaný na pojednávaní poprel, že by si doklady, teda občiansky preukaz, prvú kartu a kartu k bankovému účtu prevzal od poškodeného. Keď sa stretli v bare VIX s poškodeným, doklady položil poškodený na stôl, pričom tieto doklady zo stola zobral E. P. a tento ich mal až do konca augusta 2010. V tejto časti sa obžalovaný dostal do rozporov s jeho výpoveďou v prípravnom konaní, kde uviedol, že Y. a teda aj prvú kartu mu dal poškodený a on následne tieto doklady odovzdal P.. Obžalovaný na pojednávaní tvrdil, že prvú kartu vôbec ani nemal, pričom v prípravnom konaní tvrdil, že mu poškodený odovzdal prvú kartu dobrovoľne, teda obžalovaný prvú kartu musieť mal. Na rozpory vo svojich výpovediach z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný upozornený, k príčine rozporov obžalovaný uviedol, že je pravdou to, čo uvádza na pojednávaní, nakoľko pri výsluchu v prípravnom konaní bol zmätený. Pravda je však tá, že prvú kartu si od poškodeného zobral sám P.. Obžalovaný ďalej uviedol na podporu svojich tvrdení, že v marci 2010 prvú kartu poškodený telefonicky blokoval, nakoľko mu sám obžalovaný pomohol, aby prvú kartu zablokoval. Poškodený mu totiž hovoril, že P. mu vyberá z prvej karty peniaze. Poškodený mu tiež potom hovoril, že boli za ním P., K., C. a zobrali ho do banky, aby prvú kartu odblokoval, pričom mali aj uskutočniť výber. To, že s poškodeným išli P., K. a C. prvú kartu do banky odblokovať a vybrať z nej peniaze osobne nevidel, toto mu povedal sám poškodený. Obžalovaný osobne nikdy nevidel P., K. a C., že by v období od 16.2.2010 do konca augusta z prvej karty vyberali peniaze, alebo že by s poškodeným išli do banky. Toto mu hovoril poškodený, že zopár krát s ním boli v banke K. a C. odblokovať prvú kartu alebo vybrať peniaze. Nevie presne, ale bolo to asi 4-5 krát, pričom P. ich mal vždy čakať vonku v aute. P. všetky doklady vrátil poškodenému niekedy koncom júla, začiatkom augusta. Bolo to tak, že obžalovaný sa stretol s poškodeným, pričom poškodený mu uviedol, že nemá zaplatený nájom, že ho chcú vysťahovať. Na to obžalovaný s poškodeným išli za P. s ktorým sa stretli a povedal P., aby všetky doklady vrátil poškodenému. P. bol nahnevaný, no napokon poškodenému vrátil všetky doklady. Okrem dokladov mu P. odovzdal peniaze v sume 200 €. Poškodený si doklady schoval k sebe a z čiastky 200 € si obžalovaný od poškodeného požičal 150 €. Poškodený odišiel aj s dokladmi preč. Pokiaľ ide o druhú kartu obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že druhú kartu mal a to v období od 1.8.2010 do 29.11.2010, pričom s tou druhou kartou uskutočňoval výbery. Obžalovaný ale tvrdil, že poškodený druhú kartu mal u neho schovanú a to z toho dôvodu, aby z nej nerobil výbery E. P.. Obžalovaný tvrdil, že druhú kartu mal so súhlasom poškodeného a peniaze z druhej karty vyberal so súhlasom poškodeného. Z druhej karty mu vyberal jeho výplaty a poškodenému z týchto peňazí dával nejaké sumy cca 100 € na jeho živobytie, zvyšok z týchto peňazí si od neho požičiaval. Obžalovaný na pojednávaní súdu popísal akým spôsobom sa dostal k druhej karte. K druhej karte sa obžalovaný dostal tak, že poškodený si u neho v aute zabudol batoh v ktorom bola druhá karta vložená, pričom keď sa s poškodeným asi za týždeň stretli osobne, spýtal sa poškodeného, či si druhú kartu môže nechať u seba. Poškodený s tým súhlasil. Obžalovaný uviedol, že peniaze, ktoré vyberal z druhej karty mu vlastne poškodený požičiaval. Výbery z druhej karty od augusta 2010 do konca novembra 2010 uskutočňoval on a jeden krát jeho manželka. Manželka išla vybrať peniaze z druhej karty poškodeného na jeho príkaz. Dal jej PIN kód a povedal jej, aby išla vybrať peniaze. PIN kód mal od poškodeného, ktorý mu ho dal dobrovoľne. Manželka sa ho vôbec nepýtala, prečo ide o kartu cudzieho človeka, toto jej nebolo ani divné. Obhajoba obžalovaného, že sa jednalo o pôžičky pri jednotlivých výberoch z druhej karty a že druhú kartu mal obžalovaný so súhlasom poškodeného, ako bude uvedené neskôr, je vyvrátené výpoveďou poškodeného. Naviac takúto verziu obhajoby obžalovaný uviedol až pred súdom, a nie už v prípravnom konaní, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti aj za čiastkový úrok v bode 2 obžaloby. V záverečnej reči sa obžalovaný však priznal tiež k spáchaniu čiastkového útoku v bode 2 obžaloby týkajúcej sa druhej platobnej karty a konanie oľutoval.

Svedok - poškodený U. N. (ku skutku v bode 2) na hlavnom pojednávaní uviedol, že celé to vzniklo niekedy začiatkom októbra - novembra 2009 kedy za ním domov prišli obžalovaný M. Č., ďalej E. P. a Y. Y.. Zobrali ho do baru VIX, kde mu hovoril, že ho chcú zbaviť dlhov. Poškodenému vznikli dlhy tak, že v kočikárni zhoreli dva bicykle Š. Y., pričom požiar mal spôsobiť jeho syn. Z tohto dôvodu Š. Y. po ňom žiadal nahradiť škodu, pričom so Š. Y. zobral na úver v O. W. notebook, v D. dva mobilné telefóny. Zdá sa mu, že ešte zobral aj pôžičku v F. v sume 2000 €. Všetky doklady aj úverové zmluvy podpísal on, pričom všetky doklady si zobral Š. Y., že to bude za neho splácať. Splátky však za neho neplatil a takto mu vlastne vznikli dlhy. Po tom čo ho zobrali do baru VIX, kde všetci spolu sedeli, on, obžalovaný M. Č., P., Y. Y., K. a C.. Títo mu začali hovoriť, že Š. Y. za neho nič nespláca, že mu narobil veľké dlhy, že mu hrozí exekúcia a vysťahovanie. Tohto sa veľmi zľakol a ponúkli mu, že ho týchto dlhov zbavia. O týchto veciach, mu konkrétne hovoril M. Č., ostatný tam len sedeli. Pokiaľ ide o prvú kartu uviedol, že prvú kartu, aj občiansky preukaz a kartičku k číslu účtu od neho pýtal obžalovaný z toho dôvodu, že ho zbavia dlhov, že mu vybavia novú pôžičku u nejakej spoločnosti v V., ale že k tomu potrebujú tieto doklady. Poškodenému sa to s počiatku zdalo divné, že potrebujú aj platobnú kartu a kartičku k účtu. Obžalovaný mu však povedal, že moc do toho vidí, pričom na neho zvýšil hlas a hovoril, že on vie čo robí. Obžalovaný je dosť výrečný, takže ako ho prehovárali, prvú kartu aj ostatné doklady im vydal, nakoľko im spočiatku dôveroval, že ho dokážu zbaviť dlhov. Prvú kartu a ostatné doklady, im ale nevydal dobrovoľne, mal z nich skôr aj strach. Poškodený si nevedel presne spomenú na obdobie, kedy jeho prvá karta bola odovzdaná obžalovanému. Po tom čo prvú kartu odovzdal obžalovanému, až do konca júla 2010 prvú kartu nemal k dispozícii. Kto presne prvú kartu mal sa poškodený vyjadriť nevedel. Poškodený ďalej uviedol, že prvá karta bola viac krát blokovaná. Jeden krát ju zablokoval tým spôsobom, že išiel do banky, kde požiadal aby ju zablokovali. Viac krát prvú kartu blokoval aj obžalovaný. Toto mu hovoril z toho dôvodu, že boli s P. už rozhádaný, pričom obžalovaný mu hovoril, že má prvú kartu P. a on mu vyberá peniaze. Poškodený sa na pojednávaní skutočne nevedel vyjadriť k tomu, kto v období od februára 2010 do augusta 2010 robil jednotlivé výbery. Oni spočiatku vychádzali dobre, potom boli rozhádaní a jeden na druhého sa vyhovárali, že majú prvú kartu. Poškodený im prvú kartu odovzdal vo februári 2010 a odvtedy kartu nevidel. Keď prvý krát zablokoval kartu, prišli za ním a pýtali sa z akého dôvodu prvú kartu zablokoval. Išiel v meste domov a pred kinom ho predišlo auto z ktorého vystúpil obžalovaný a E. P., pýtali sa ho prečo prvú kartu zablokoval. Povedal im, že na druhý deň zájde do banky a odblokuje prvú kartu. Nespomína si presne, aké to bolo obdobie, mohlo to byť niekedy v marci - apríly. Keď prišiel do X. banky, kartu odblokoval, výber neuskutočnil žiadny. Poškodený sa nevedel presne vyjadriť k tomu, kto išiel s ním do banky, už si to nepamätá. Vie, že vo vnútri v banke bol sám, oni ho čakali vonku v aute. Kto presne si však už nespomína. Poškodený sa nevedel vyjadriť k tomu, kto mal prvú kartu a kto z nej vyberal v období február, marec, apríl 2010 peniaze, vie len určite, že prvú kartu mal niekedy od mája 2010 až do augusta 2010 P.. Priamo v banke bol vybrať peniaze len jeden krát so K., bolo to v období, keď mal prvú kartu P.. Poškodený ďalej na pojednávaní popísal ako sa dostal naspäť k prvej karte, bolo to na prelome júl - august 2010, kedy sa s obžalovaným a P. streli na Hollého ulici. P. mu sem priniesol prvú kartu, občiansky preukaz a všetky doklady. Obžalovaný P. povedal, aby mu ich vrátil, lebo inak to oznámim na políciu. Na to mu P. doklady odovzdal aj 200 €. Potom čo mu P. doklady a 200 € odovzdal, odišiel s obžalovaným do hospody na V., kde si obžalovaný tieto doklady a 200 € od neho zobral. Obžalovaný mu povedal, že prvú kartu a 200 € mu berie z toho dôvodu, aby mu peniaze P. viac nevyberal. On s tým nesúhlasil, ale bál sa obžalovanému protirečiť, nakoľko vždy, keď sa rozčúlil, bál sa ho. Stalo sa aj, že mu dal obžalovaný facku. Platnosť prvej karty mu skončila niekedy v auguste 2010. Na priamo položené otázky, ktoré by výpoveďou poškodeného ozrejmili skutočnosti, kto prechovával a uskutočňoval výbery z prvej karty poškodený nevedel dať jednoznačnú odpoveď. Poškodený uviedol, že nevie, kto uskutočňoval výbery v mesiaci február, marec, apríl 2010 z prvej platobnej karty a kto ju mal v držbe. On im odovzdal prvú kartu vo februári 2010 a odvtedy ju nevidel. Poškodený sa tiež vyjadril, že prvá karta mu bola vrátená až na prelome júl-august 2010, skôr sa k prvej karte nedostal, nikto mu ju skôr nevrátil. Poškodený tiež uviedol, že v mesiaci jún uskutočnil výber priamo v banke, to bol s ním K.. V mesiaci marec len odblokoval kartu, výber v banke neuskutočnil. V tejto časti však ako bude neskôr i uvedené, ide o rozporné tvrdenie poškodeného s listými dôkazmi (výpismi z účtov) preukazujúcimi, že v mesiaci marec 2010 bol uskutočnený výber priamo na pobočke banky. Teda výber priamo v banke mohol uskutočniť len samotný poškodený ako majiteľ účtu. Pokiaľ ide o druhú kartu poškodený na pojednávaní uviedol, že k druhej karte sa obžalovaný dostal tak, že túto druhú kartu si nechal v batohu v aute obžalovaného. Asi za týždeň sa stretli s obžalovaným na ulici, pýtal sa obžalovaného na tento batoh pričom obžalovaný sa spočiatku tváril, že nič nevie, neskôr mu povedal, že batoh bol naozaj v aute a tiež doklady a druhá karta. Obžalovaný mu povedal, že druhú kartu, si nechal u seba z toho dôvodu, aby mu z nej nerobil zasa výbery P.. Poškodený s tým nesúhlasil, aby druhú kartu mal zasa niekto iný, ani s tým, aby ju mal obžalovaný. Bál sa obžalovanému však nejako protirečiť, nakoľko v minulosti ho obžalovaný aj udrel. Obžalovaný mu povedal, aby si výplatu začal posielať na túto druhú kartu. Poškodený mu na toto nehovoril nič, len si u zamestnávateľa vybavil, aby mu výplatu posielali na nový účet. Poškodený ďalej uviedol, že obžalovanému nikdy žiadne peniaze nepožičal. Nemal ani z čoho mu peniaze požičať. Odvtedy čo ich stretol, nemal ani na živobytie. O tom, že obžalovaný mu robil z druhej karty výbery vedel. Obžalovaný mu oznámil, že mu z týchto výberov bude platiť nájom a že si bude pre seba z peňazí ukrajovať na splatenie dlhu, ktorý mal mať voči obžalovanému vo výške 1700 €. Výbery, ktoré robil obžalovaný z druhej karty, tieto mu poškodený nepožičiaval. Z jednotlivých výberov, ktoré uskutočnil obžalovaný z druhej karty mu dal asi tak po 5,- €, spolu 20,- €. Obžalovaný vyberal peniaze z druhej karty bez jeho súhlasu a neboli to z jeho strany pôžičky. Z uvedených skutočností mal súd vyvrátené tvrdenia obžalovaného, že druhú kartu mal v držbe so súhlasom poškodeného a že jednotlivé výbery z druhej karty boli pôžičkami zo strany poškodeného. Uvedené vyvracia aj skutočnosť, že poškodený bol bez akéhokoľvek príjmu k dispozícii, nemal na živobytie a hrozilo mu vysťahovanie z nájomného bytu, za tejto situácie by len ťažko mohol požičiavať peniaze obžalovanému. Pokiaľ ide o náhradu škodu, ohľadom náhrady škody poškodeného kontaktovala sestra obžalovaného s tým, že u matky obžalovaného spísali, že mu vyplatili 5 000 €, ktoré mu obžalovaný zobral. V skutočnosti mu však odovzdali len 50 €. Pri tom spisovaní mu ešte hovorili, že mu to budú postupne splácať.

Svedok E. P. (ku skutku v bode 2) na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol prítomný toho, že by poškodený odovzdával prvú kartu obžalovanému. On sa prestal kamarátiť s obžalovaným v marci 2010. Nevie presne uviesť kedy, myslí že niekedy začiatkom marca 2010. Svedok uviedol, že on mal prvú kartu od mája 2010 do júla 2010, teda 3 mesiace. Počas tohto obdobia bol výber uskutočnený spolu vo výške asi 1500 €. Jeden krát vyberal on a asi 2 krát K.. Svedok ďalej uviedol, že s poškodeným vychádzal dobre, chodili spolu na pivo a pod. Svedok vedel, že do mája 2010 boli vyberané peniaze z účtu poškodeného, vie o tom, že tieto výbery robil obžalovaný. Svedok uviedol, že on z týchto peňazí nič nemal. Svedok ďalej uviedol, že osobne nebol nikdy prítomný toho, že by obžalovaný z prvej karty robil výbery. Svedok označil obžalovaného za osobu, ktorá uskutočnila výbery z prvej karty do mája 2010 z toho dôvodu, že mu to hovoril sám obžalovaný a taktiež mu to hovoril poškodený. Svedok ďalej popísal súdu akým spôsobom a kedy sa dostala prvá karta do jeho dispozície. Svedok uviedol, že prvá karta sa v máji 2010 dostala do jeho rúk od obžalovaného tým spôsobom, že keď sa o tom bavil s poškodeným, povedal poškodenému, aby si prvú kartu od obžalovaného vypýtal. Poškodený mu však na to povedal, že sa bojí obžalovaného. Svedok na to ponúkol poškodenému, že mu kartu vypýta sám od obžalovaného. Svedok preto zašiel sám za obžalovaným, prvú kartu od neho vypýtal, pričom obžalovaný mu ju dal, žiadnym spôsobom to obžalovaný nenamietal. Potom si prvú kartu už ponechal. V tejto časti sa svedok odchýlil v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede z prípravného konania, kde naopak tvrdil, že k prvej karte sa svedok dostal takým spôsobom, že mu prvú kartu dal samotný poškodený a nie obžalovaný ako tvrdil na pojednávaní. K rozporom vo svojich výpovediam svedok uviedol, že s odstupom času si presne nepamätá, či mu prvú kartu dal poškodený alebo či mu ju dal obžalovaný. V tejto časti sa však svedok dostal do rozporu nie len s vlastnou výpoveďou z prípravného konania, ale i s výpoveďou obžalovaného a tiež samotného poškodeného, ktorý tvrdil, že prvú kartu im odovzdal vo februári 2010 a potom ju videl až keď mu ju vrátil Petrovič na prelome júl-august.

Nezrovnalosti ohľadom neoprávneného obstarania, prechovávania a používania prvej karty poškodeného sa súdu nepodarilo odstrániť ani nariadenou konfrontáciou medzi obžalovaným a svedkom P., keď svedok tvrdil, že prvú kartu mal až od mája 2010, pričom obžalovaný tvrdil, že svedok mal prvú kartu od samého začiatku.

Svedok U. C. (ku skutku v bode 2) na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol prítomný toho, ako na začiatku prišlo k odovzdaniu karty od poškodeného. Svedok uviedol, že bol prítomný asi troch výberov z prvej karty, ale bolo to už v období, keď prvú kartu mal už Petrovič. On uskutočnil z prvej karty výbery 3 krát, pričom to bolo v bankomate na Potočnej ulicu, X. F.. Všetky peniaze, ktoré svedok vybral z prevej karty odovzdal P.. Malo sa jednať o sumy cca 600 €, 1 000 € a asi 800 €. Svedok bol tiež jeden krát s poškodeným odblokovať kartu, bolo to niekedy cez leto. Poškodený išiel sám do banky kartu odblokovať, svedok ho čakal vonku. Výber poškodený vtedy neuskutočnil, len kartu odblokoval. Svedok uviedol, že pri výbere nikdy nebol prítomný s U. K., pričom nemá ani tušenie koľko krát K. uskutočnil výber z prvej karty poškodeného. Svedok ďalej uviedol, že nebol prítomný nikdy pri tom, že by obžalovaný z prvej karty poškodeného vyberal peniaze. Ani nevie o tom, že by obžalovaný peniaze z prvej karty vyberal, len z počutia vedel, že poškodený sa sťažuje P., že peniaze mu mal z prvej karty vyberať obžalovaný, ale či to je pravda, to nevie. Bol prítomný pri tom, keď niekedy v apríli alebo máji 2010 prišiel poškodený za P. a poškodený mal pri sebe aj prvú platobnú kartu. Túto odovzdal P. z toho dôvodu, aby si ju u neho schoval, aby mu obžalovaný prvú kartu nezobral. V tejto časti však ako bolo už vyššie pri svedkovi P. popísané, sa svedecká výpoveď dostáva do rozporu s tým, čo tvrdí samotný poškodený, ktorý tvrdil, že prvú kartu im odovzdal vo februári 2010 a potom ju už viac nevidel, videl ju až, keď mu ju vrátil P. na prelome júl-august. Poškodený nepotvrdil, že by prvú kartu odovzdával P. s tým, aby si ju u neho schoval pred obžalovaným.

Svedok U. K. (ku skutku v bode 2) na hlavnom pojednávaní uviedol, že vzhľadom na odstup času si na presné okolnosti už podrobne nespomína, nechce nikomu pomôcť ani ublížiť, ale nevie presne, ako to už bolo. Svedkovi bola prečítané výpoveď z prípravného konania, ktorú na pojednávaní potvrdil. Svedok uviedol, že výber z prvej karty uskutočniť 1 alebo 2 krát, presne si to nepamätá. Vyberať jeden krát bol sám a určite bol s nim jedná krát i poškodený. Uskutočnil dva krát výber v bankomate, pred X. bankou na P. ulici. Vo vnútri banky s poškodeným vyberať peniaze nebol. Výber bol uskutočniť z toho dôvodu, že ho o to požiadal P.. Kartu mal P. a tento ho požiadal, aby išiel vybrať peniaze. Po výbere peniaze aj s kartou odovzdal vždy P.. Svedok nevedel uviesť odkedy mal kartu P. ani ako sa karta k P. dostala. Svedok ďalej uviedol, že nebol prítomný na začiatku toho, komu poškodený prvú kartu odovzdával, či ju odovzdal obžalovanému alebo P. sa vyjadriť nevie. Svedok nebol nikdy prítomný toho, že by obžalovaný z prvej karty vyberal poškodenému peniaze. Ale počul o tom, od koho sa toto dozvedel, si však svedok nepamätá.

Svedkyňa M. Č., manželka obžalovaného (ku skutku v bode 2) na hlavnom pojednávaní potvrdila výpoveď z prípravného konania, ktorá jej však musela byť prečítaná, nakoľko na okolnosti prípadu si už na pojednávaní nevedela spomenúť. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný jej dal druhú kartu s tým, aby išla uskutočniť výber z druhej karty. Obžalovaný jej povedal, že z druhej karty poškodenému vyberá peniaze P., ktorého sa poškodený bojí. Obžalovaný nechcel vyberať peniaze sám, aby to nebolo podozrivé. Svedkyňa nemala dôvod neveriť mu, tak uskutočnila dva výbery z druhej karty, pričom po výbere vždy druhú kartu odovzdala naspäť obžalovanému. Svedkyňa nevedela uviesť, čo robil obžalovaný s vybratými peniazmi. Svedkyňa ďalej uviedla, že nevie o tom, že by poškodený dlhoval peniaze obžalovanému. Výpoveďou tejto svedkyne nebola preukázaná verzia obžalovaného, že poškodený mu peniaze požičiaval. Ak by tomu tak skutočne bolo, zrejme by nemal obžalovaný problém oznámiť vlastnej manželke, že sa jedná o pôžičku zo strany poškodeného.

Svedok Š. Y. (ku skutku v bode 2) na hlavnom pojednávaní nevedel uviesť, kto mal prvú kartu poškodeného. Do bytu poškodeného chodili P., C. a K., videl ich tam chodievať, nakoľko býva tam ako poškodený. Svedok sa odchyľoval od výpovede z prípravného konania, kde označil za sobou ktorá chodila do bytu poškodeného práve obžalovaného. Rozpor vysvetlil tým, že obžalovaný chodil tiež do bytu poškodeného, ale kvôli pôžičke z P. I..

Svedkyňa C. Š. (ku skutku v bode 2), ktorá je pracovníčkou X. V. uviedla, že vždy v banke komunikoval s poškodeným. V banke majú zvyčajne veľa klientov, takže aj keby poškodený do banky prišiel s nejakou inou osobou, určite by si to nevšimla. Pri prepážke však vždy komunikovala s poškodeným.

Pokiaľ ide o výpovede ďalších svedkov ako Y. Y., E. Y. a E. D. títo svedkovia svojimi výpoveďami, ktoré boli na pojednávaní prečítané, neozrejmili skutočnosti týkajúce sa čiastkových útokov v bode 2 obžaloby ohľadom obstarania, prechovávania a používania prvej a druhej karty poškodeného.

Obžalovaného zo spáchania skutku v bode 2 tohto rozsudku usvedčujú aj ďalšie na vec sa vzťahujúce dôkazy, ako vykonaná domová prehliadka v byte poškodeného. Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 3.12.2010 mal súd preukázané, že v byte obžalovaného bola nájdená druhá platobná karta poškodeného, tiež občiansky preukaz poškodeného a výplatná páska poškodeného.

Zo zápisnice o vydaní vecí zo dňa 3.12.2010 mal súd preukázané, že obžalovaný na výzvu vydal občiansky preukaz poškodeného, druhú platobnú kartu a výplatnú pásku poškodeného.

Obžalovaného tiež usvedčujú, no zároveň čiastočne i zbavujú trestnej zodpovednosti (pokiaľ ide o prvý čiastkový útok v bode 2 obžaloby) listinné dôkazy, a to výpisy z účtu poškodeného.

Z listinných dôkazov súd poukazuje na výpisy u účtov poškodeného X. V., z ktorých je zrejmé, že prostredníctvom prvej karty boli z účtu poškodeného vykonané nasledovné výbery: 16.2.2010 suma 720,-€ - výber uskutočnený z bankomatu X. B. 16.3.2010 suma 400,-€ - výber s poplatkom (teda priamo na pobočke banky) 16.4.2010 suma 1000,-€ - výber uskutočnený z bankomatu X. F., Potočná 17.5.2010 suma 640,-€ - výber uskutočnený z bankomatu X. F., P. 17.6.2010 suma 510,-€ - výber priamo na pobočke banky 16.7.2010 suma 500,-€ - výber uskutočnený z bankomatu X. F., P.

Prostredníctvom druhej karty boli z účtu poškodeného vykonané nasledovné výbery: 17.8.2010 suma 140,-€ - výber uskutočnený z bankomatu F., T. 17.8.2010 suma 500,-€ - výber uskutočnený z bankomatu F., T. 17.9.2010 suma 200,-€ - výber uskutočnený z bankomatu F., T. 17.9.2010 suma 500,-€ - výber uskutočnený z bankomatu F., T. 18.10.2010 suma 850,-€ - výber uskutočnený z bankomatu X. F., P. 18.11.2010 suma 210,-€ - výber uskutočnený z bankomatu F., T.

Z listinných dôkazov ďalej súd poukazuje na správu z X. V., a.s. zo dňa 8.12.2010 v ktorej je uvedené, že všetky požadované záznamy (s výnimkou výberu hotovosti 850,- eur dňa 18.10.2010) na pobočke X., a.s. v F. a v B. nie je možné predložiť, nakoľko boli premazané novšími záznamami.

Podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. kto neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, falšuje alebo si obstará platobný prostriedok alebo elektronické peniaze alebo inú platobnú kartu vrátane telefónnej karty alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho prechováva, prepravuje, použije alebo poskytne inému, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Neoprávneným obstaraním sa rozumie akékoľvek získanie elektronického platobného prostriedku, inej platobnej karty bez právneho dôvodu. Najčastejšie ide o krádež alebo podvodné konanie, prípadne zatajenie veci, tiež nález a pod. Vo všetkých prípadoch musí ísť o špecifický motív použiť elektronický platobný prostriedok ako pravý. Prechovávaním je akýkoľvek spôsob držby, či fyzicky priamo u seba alebo na inom mieste páchateľovi známom a dostupnom mieste. Ak páchateľ neoprávnene obstaranú platobnú kartu aj použije a spôsobí tým malú škodu, dopúšťa sa v jednočinnom súbehu trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona (Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Tpj 29/2007 zo dňa 20.5.2008)

Na základe uvedených výsledkov dokazovania má súd za to, že v konaní absentuje jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz o tom, že neoprávnene obstaral a prechovával prvú kartu poškodeného práve obžalovaný a že práve obžalovaný prostredníctvom prvej karty poškodeného vyberal peniaze z účtu poškodeného, a to všetko v období od 16.2.2010 do 30.4.2010 tak, ako je uvedené v obžalobe prvého čiastkového útoku v bode 2. Uvedené je spochybnené výpoveďami svedkov U. C. a U. K., ktorí uviedli, že výber peňazí prostredníctvom prvej karty uskutočnili pre E. P.Č., pričom U. C. mal výber uskutočniť asi 3 krát a U. K. asi 2 krát, teda celkom 5x bol uskutočnený výber týmito svedkami prostredníctvom prvej karty pre E. P.. No z vyššie uvedených výpisov z účtu poškodeného je zrejmé, že z prvej karty poškodeného bol uskutočnený výber celkom 6 x, čím je spochybnená vina obžalovaného v prvom čiastkovom útoku v bode 2 obžaloby, nakoľko tento nemohol uskutočniť výber od 16.2.2010 do 30.4.2010, teda 3 krát. Naviac vyvstáva výber uskutočnený dňa 16.3.2010 (ktorý je obžalobou kladený za vinu obžalovanému) a je spochybnené, že tento jediný neozrejmený výber uskutočnil práve obžalovaný. Výber v sume 400,- eur dňa 16.3.2010 bol uskutočnený priamo na pobočke banky, teda výber musel uskutočniť poškodený ako majiteľ účtu. No samotný poškodený tvrdil, že v mesiaci marec bol priamo v banke len odblokovať kartu, pričom výber v banke neuskutočnil. Vina obžalovaného v bode 2 prvého čiastkového útoku je ďalej spochybnená aj výpoveďou svedka E. P., ktorý tvrdil, že prvú kartu mal až od mája 2010 do augusta 2010, pričom do mája 2010 mal prvú kartu obžalovaný. Ako sa však prvá karta dostala do dispozície svedka P. nie je zrejmé, nakoľko výpoveď svedka sa nezhoduje s výpoveďou obžalovaného a dokonca ani s výpoveďou poškodeného. Svedok P. totiž pred súdom tvrdil, že prvá karta sa v máji 2010 dostala do jeho rúk od obžalovaného, no v prípravnom konaní tvrdil, že prvá karta sa dostala v máji 2010 do jeho dispozície od poškodeného. Ozrejmiť skutočnosť, či mal prvú kartu poškodeného v období od 16.2.2010 do 30.4.2010 obžalovaný tak, ako je uvedené v obžalobe sa nepodarilo ani výpoveďou poškodeného. Na priamo položené otázky, ktoré by výpoveďou poškodeného ozrejmili skutočnosti, kto prechovával a uskutočňoval výbery z prvej karty poškodený nevedel dať jednoznačnú odpoveď. Poškodený uviedol, že nevie, kto uskutočňoval výbery v mesiaci február, marec, apríl 2010 z prvej platobnej karty a kto ju mal v držbe. On im odovzdal prvú kartu vo februári 2010 a odvtedy ju nevidel. Poškodený sa tiež vyjadril, že prvá karta mu bola vrátená až v auguste 2010, skôr sa k prvej karte nedostal, nikto mu ju skôr ani nevrátil. Z vyššie uvedených skutočností je spochybnená vina obžalovaného čo sa týka prvého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu v bode 2 obžaloby a nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by si obžalovaný neoprávnene obstaral platobný prostriedok, teda prvú platobnú kartu poškodeného na účel použiť ju ako pravú, že by prvú kartu poškodeného obžalovaný prechovával v období od 16.2.2010 do 30.4.2010 a že by prostredníctvom prvej karty obžalovaný za uvedené obdobie aj vyberal z účtu poškodeného finančnú hotovosť. Súd zároveň poukazuje na vierohodnosť výpovedí svedkov obžaloby, teda P., C. a K., ktorá je v danom prípade pochybná, nakoľko samotní svedkovia mali evidentne na celej záležitosti ohľadom prvej platobnej karty svoj podiel a preto ich výpovede môžu byť ovplyvnené ich záujmami. Na základe vykonaných dôkazov tak súd dospel k záveru, že nemožno uznať obžalovaného za vinného z prvého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu uvedeného v bode 2 obžaloby, ktorého sa mal podľa obžaloby dopustiť v období od 16.2.2010 do 30.4.2010 a preto tento čiastkový útok súd nepojal do skutkovej vety výrokovej časti rozsudku (vypustil ho) a odchýlil sa tým od obžaloby. Súd mal vyššie popísané odôvodnené pochybnosti, či tento čiastkový útok pokračovacieho treného činu spáchal obžalovaný, pričom za použitia zásady platnej v trestnom práve „In dubio pro reo“ bolo treba rozhodnúť v pochybnostiach v prospech obžalovaného. V konaní nebolo dokázané, že tento skutok (prvý čiastkový útok pokračovacieho trestného činu uvedeného v bode 2 obžaloby) spáchal obžalovaný. Ak v prípade pokračovacieho trestného činu súd na základe dokazovania zistí, že nemožno uznať obžalovaného za vinného, pokiaľ ide o niektorý čiastkový útok pokračovacieho trestného činu uvedený v obžalobe, obžalovaného súd neoslobodí spod obžaloby pre tento čiastkový útok, ale ho nepojme (vypustí ho) do skutkovej vety a odôvodní to vo svojich záveroch, tak ako to urobil súd na tomto mieste.

Na základe uvedených výsledkov dokazovania však súd uznal obžalovaného vinným z druhého čiastkové útoku pokračovacieho trestného činu v bode 2 obžaloby. Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutky tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stali, že ich spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Podľa názoru súdu obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine v bode 2 tohto rozsudku naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, pretože vykonaným dokazovaním, výpoveďou samotného obžalovaného (ktorý sa k tomuto čiastkovému útoku v priebehu konania i v záverečnej reči priznal a oľutoval), výpoveďou poškodeného i svedkov mal súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný si neoprávnene obstaral platobný prostriedok (druhú kartu) na účel použiť ho ako pravý, na taký účel ho prechovával a použil. Obžalovaný si zároveň svojim konaním prisvojil cudziu vec (peňažné prostriedky uložené na bankovom účte poškodeného) ku ktorým sa dostal prostredníctvom tejto druhej karty tým, že sa ich zmocnil a spôsobil tak malú škodu. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaný sa zmocnil druhej karty poškodeného tým spôsobom, že poškodený si zabudol vo vozidle obžalovaného ruksak v ktorom mal poškodený vloženú druhú platobnú kartu k bankovému účtu, pričom obžalovaný si túto druhú kartu ponechal bez súhlasu poškodeného a bez súhlasu poškodeného prostredníctvom tejto druhej platobnej karty postupne za obdobie od 1.8.2010 do 3.12.2010 z účtu poškodeného vybral finančnú hotovosť vo výške 2.400,-€ ktoré použil pre vlastnú potrebu, čím poškodenému spôsobil škodu vo výške 2.400,-€. Obžalovaný menil v priebehu konania postoj k druhému čiastkovému útoku pokračovacieho trestného činu v bode 2 obžaloby, spočiatku sa priznal tiež k tomuto čiastkovému útoku, neskôr ho popieral, napokon v záverečnej reči i tento čiastkový skutok priznal a oľutoval. Obhajoba obžalovaného, že sa jednalo o pôžičky pri jednotlivých výberoch z druhej karty a že druhú kartu mal obžalovaný so súhlasom poškodeného, bolo v konaní vyvrátené výpoveďou poškodeného, ktorý uviedol, že obžalovaný vyberal peniaze z druhej karty bez jeho súhlasu a neboli to z jeho strany pôžičky. Poškodený nesúhlasil s tým, aby druhú kartu mal obžalovaný. Keď mu obžalovaný však oznámil, že druhú kartu si ponechá, poškodený sa bál obžalovanému protirečiť, nakoľko tento ho v minulosti aj udrel. Z uvedených skutočností mal súd vyvrátené tvrdenia obžalovaného, že druhú kartu mal v držbe so súhlasom poškodeného a že jednotlivé výbery z druhej karty boli pôžičkami zo strany poškodeného. Uvedené vyvracia aj skutočnosť, že poškodený bol bez akéhokoľvek príjmu k dispozícii, mal dlhy, nemal ani na živobytie a hrozilo mu vysťahovanie z nájomného bytu, za tejto situácie by len ťažko mohol požičiavať peniaze obžalovanému. Naviac takúto verziu obhajoby obžalovaný uviedol až pred súdom, a nie už v prípravnom konaní, jeho výpovede v tejto časti boli často menené, nejednoznačné, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti aj za druhý čiastkový útok pokračovacieho trestného činu v bode 2 obžaloby. Naviac v záverečnej reči sa obžalovaný opäť priznal tiež k spáchaniu čiastkového útoku v bode 2 obžaloby týkajúcej sa druhej platobnej karty a konanie oľutoval. Obžalovaný si druhú kartu neoprávnene obstaral a prechovával za účelom ju používať ako pravú, teda za účelom, aby prostredníctvom tejto karty mohol vyberať z účtu poškodeného postupne finančnú hotovosť, čo napokon aj uskutočnil a platobnú kartu na tento jej pravý účel aj použil. Obžalovaného zo spáchania skutku v bode 2 tohto rozsudku usvedčujú okrem samotnej výpovede obžalovaného, výpoveď svedka poškodeného aj ďalšie na vec sa vzťahujúce dôkazy, ako vykonaná domová prehliadka v byte poškodeného, pri ktorej obžalovaný vydal občiansky preukaz poškodeného, druhú platobnú kartu poškodeného a tiež výplatnú pásku poškodeného, ďalej listinné dôkazy, a to fotodokumentácia a zápisnice o vydaní vecí, výpisy z účtu poškodeného, ktoré v súhrne vytvorili ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bola vina obžalovaného so spáchania druhého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu v bode 2 celkom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná.

Podľa až 3 súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa alebo 5, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe

Súd na rozdiel od obžaloby, tak ako vyššie popísal, nemal za preukázané, že obžalovaný by bol svojim konaním spôsobil škodu vo väčšom rozsahu, keďže nebolo možné uznať obžalovaného za vinného aj z prvého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu uvedeného v bode 2 obžaloby, ale preukázaná bola len škoda malá, čím došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku v bode 2 obžaloby. V zmysle § 124 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy, teda suma 2.660,- eur. Tým, že prišlo k vypusteniu prvého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu v bode 2 obžaloby, nemohla byť škoda spôsobená týmto čiastkovým útokom spočítávaná so škodou vzniknutou druhým čiastkovým útok. Obžalovaný tak v bode 2 spôsobil škodu vo výške 2400,- eur, čo spadá do kategórie škody malej.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd ustálil skutkový stav v bode 2 tak, ako je vyššie popísané a uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom sa odchýlil od obžaloby, súd tiež spresnil čas trvania protiprávneho konania, keď na rozdiel od obžaloby má súd za to, že k neoprávnené prechovávanie druhej karty obžalovaným trvalo až do dňa vykonania domovej prehliadky v byte obžalovaného, kde mu bola druhá karta odobratá, teda do dňa 3.12.2010. Súd zároveň poznamenáva, že týmto odchýlením sa od obžaloby a ustálením skutkového stavu nedošlo k zmene totožnosti skutku, ktorého totožnosť (teda jeho podstata) zostala zachovaná. Podstata skutku spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť obžalovaného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Súd tiež poznamenáva, že od momentu, keď dospel po vykonanom dokazovaní (výsluchu obžalovaného, výsluchu poškodeného a hlavného svedka obžaloby) k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona je treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba (k názoru o zmene právnej kvalifikácie skutku v bode 2), oboznámil v súlade s ustanovením obžalovaného, obhajcu a prokurátora, že skutok v bode 2 obžaloby je potrebné ďalej posudzovať ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa Tr. zákona, teda nejde o prekvapivé rozhodnutie súdu.

Pokiaľ ide o vinu obžalovaného, možno na záver zhrnúť, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania skutkov v bodoch 1 a 3, ku ktorým urobil na súde po poučení o svojich právach a povinnostiach vyhlásenie podľa a v bode 2 len z druhého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu, ku ktorému sa tiež v podstate obžalovaný v priebehu konania (v záverečnej reči) priznal.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na vyššie popísaný spôsob spáchania jednotlivých činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pokiaľ ide o vyššie popísané okolnosti prípadu súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v protiprávnom konaní obžalovaného bolo zabránené až zásahom orgánov činných v trestnom konaní, vykonaním domovej prehliadky a vzatím obžalovaného do väzby, čiže bol tu predpoklad, že obžalovaný by i naďalej pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Konaním obžalovaného sa poškodený dostal do ťažkej životnej situácie, bol absolútne bez príjmu, nemal ani na živobytie a hrozilo mu vysťahovanie z bytu. Vo vzťahu k zavineniu mal súd preukázaný priamy úmysel.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že v minulosti obžalovaný bol 2 x odsúdený, a to trestným rozkazom OS Senica 4.5.2007 na podmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol zrušený OS Senica dňa 21.11.2007 v dôsledku uloženia súhrnného trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu. Obžalovaný sa osvedčil a hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Skalica č.k. -67 zo dňa 17.08.2010. Zo správy Obvodného úradu Senica, odboru všeobecnej vnútornej správy vyplýva, že obžalovaný bol 2x prejednávaný za priestupok podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Trestným rozkazom Okresného súdu Skalica č.k. -67 zo dňa 17.08.2010 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, a bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, pričom výkon trestu odňatia slobody bol obžalovanému podmienečne odložený a určená skúšobná doba 18 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 8.10.2010. Obžalovaný prevzal trestný rozkaz dňa 29.9.2010. Týmto dňom, teda dňom doručenia trestného rozkazu obžalovanému nastali účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku.

Z jednotlivých skutkov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku je zrejmé, že obžalovaný spáchal prečin podvodu uvedený v bode 1 dňa 3.9.2010 (jednotlivých čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu v bode 1 sa obžalovaný dopustil v období od 1.11.2009 do 15.2.2010, dňa 18.11.2009 a dňa 3.9.2010). Pokiaľ ide o druhý skutok obžalovaný spáchal prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže dňa 3.12.2010 (taktiež sa jednalo o pokračovanie v páchaní trestnej činnosti v období od mesiaca júl 2010 do 3.12.2010). Obžalovaný spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia uvedeného v bode 3 dňa 17.7.2010.

Z jednotlivých skutkov obžalovaného je teda zrejmé, že obžalovaný spáchal prečin podvodu v bode 1 a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia uvedeného v bode 3 skôr, ako bol Okresným súdom Skalica pod č.k. -67 vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (teda skôr ako bol obžalovanému doručený trestný rozkaz OS Skalica č.k. -67). Z uvedeného vyplýva, že v prípade týchto trestných činov sa jedná o súbeh.

Prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže sa obžalovaný dopustil po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku za iný jeho trestný čin v konaní (teda po doručení trestného rozkazu OS Skalica č.k. -67). Z uvedeného vyplýva, že v prípade tohto trestného činu sa jedná o recidívu.

Z uvedených skutočností tak vyplýva, že do úvahy prichádzalo uloženie dvoch samostatných trestov, a to jeden za spáchanie trestných činov uvedených v bodoch 1 a 3, a druhý za spáchanie trestného činu uvedeného v bode 2 tohto rozhodnutia.

Viac trestných činov je v súbehu len potiaľ, pokiaľ medzi prvým a posledným z nich nebol vyhlásený, súdom prvého stupňa, odsudzujúci rozsudok za nejaký trestný čin. Činy spáchané po odsudzujúcom rozsudku treba posúdiť ako recidívu (R 8/1974). Ak bol obžalovanému uložený súhrnný trest a neskôr bol ďalším rozsudkom uznaný vinným trestným činnom, spáchaným po vyhlásení prvého rozsudku a pred vyhlásením rozsudku, ktorým mu bol uloženú súhrnný trest, nejde v prípade posledného odsúdenia o súbeh, ale o recidívu a je nutné uloženie samostatného trestu (R 34/1965).

Pokiaľ ide o uloženie trestu za spáchanie prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona uvedeného v bode 2 tohto rozhodnutia, ako bolo vyššie uvedené do úvahy prichádzalo uloženie samostatného trestu, keďže týchto trestných činov sa obžalovaný dopustil po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku za iný jeho trestný čin v konaní (teda po doručení trestného rozkazu OS Skalica č.k. -67). Teda v danom prípade sa nejdená o súbeh, ale o recidívu. Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. (so sadzbou 1 až 5 rokov), v trvaní 2 /dva/ roky a 4 /štyri/ mesiace nepodmienečne. Súd uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 2 roky a 4 mesiace, nakoľko trestná sadzba sa po prihliadnutí na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zmenila a to tak, že dolná hranica trestnej sadzby sa zvýšila o 1/3 vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností. U obžalovaného pri zohľadňovaní trestného činu uvedeného v bode 2 súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, na ktorú by bolo možné prihliadnuť pri ukladaní trestu. Obžalovaný sa k spáchaniu skutku v bode 2 tohto rozhodnutia priznal a oľutoval až v záverečnej reči pod ťarchou dôkazov, naviac jeho ľútosť nebola úprimná, obžalovaný svojim postojom a správaním neprejavil snahu o nápravu a ospravedlnenie sa ani poškodenému, u obžalovaného išlo v záverečnej reči len o formálne vyhlásenie bez úprimnosti. Naproti tomu obžalovanému priťažovala okolnosť, že skutkom v bode 2 naplnil dva prečiny, teda spáchal viac trestných činov, čo je priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., ako i to, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený, čo je priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. Dolná hranica trestnej sadzby sa tak zvýšila o 1/3 ( na sadzbu 2 roky 4 mesiace až 5 rokov). Súd uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, nakoľko má za to, že trest v tomto trvaní je trestom spravodlivým a dostatočným na nápravu páchateľa. Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko má za to, že vzhľadom na osobu páchateľa a na okolnosti prípadu si to vyžaduje účinná ochrana spoločnosti pred obžalovaným a zároveň nie sú predpoklady, že by nápravu obžalovaného bolo možné dosiahnuť inak. Naviac v bode 2 ako bolo uvedené sa jednalo o recidívu, obžalovaný sa dopustil úmyselného trestného činu v bode 2, ktorý spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresného súdu Skalica sp. zn. , teda podmienečný trest odňatia slobody neprichádzal ani do úvahy a vzhľadom na mieru závažnosti, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, pohnútky a následky trestnej činnosti ani alternatívny trest. Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 44 Tr. zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. -67 zo dňa zo dňa 17.08.2010 prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, popr. upustenie od uloženia súhrnného trestu, nakoľko skutkov uvedených vo výroku tohto rozhodnutia v bodoch 1 a 3 sa obžalovaný dopustil skôr ako bol Okresným súdom Skalica pod č.k. -67 vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (teda skôr ako bol obžalovanému doručený trestný rozkaz OS Skalica č.k. -67). Obžalovaný M. Č. bol trestným rozkazom Okresného súdu Skalica uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona (trestná sadzba 0 až 3 roky), pričom za terajšiu zbiehajúcu sa trestnú činnosť za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. je zhodná trestná sadzba 0 až 2 roky. Pri úvahách súdu o tom, či trest uložený skorším rozhodnutím OS Skalica je dostatočný alebo je potrebné uloženie súhrnného trestu sa súd okrem iného spravoval zásadami pre ukladanie úhrnného trestu, pričom súd zohľadnil, že najprísnejšie trestným činom je práve prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za ktorý už bol obžalovaný odsúdený. Obžalovaný sa k spáchaniu skutkov v bodoch 1 a 3 priznal a oľutoval (tiež ku skutku v predchádzajúcom odsúdení), čo by obžalovanému poľahčovalo, naproti tomu obžalovanému priťažovalo, že sa dopustil viac trestných činov, teda trestná sadzba 0 až 3 roky, z ktorej sa vychádzalo pri ukladaní trestu v konaní sp.zn. by zostala nezmenená. Súd preto po týchto úvahách podľa § 44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pokladá trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov, uložený mu skorším trestným rozkazom Okresného súdu Skalica č.k. -67, prihliadnuc na spáchané prečiny vo viacčinnom súbehu za dostatočný.

Súd rozhodol o nároku na náhradu škody poškodeného tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poškodený si svoj nárok riadne a včas uplatnil, pričom súd poškodenému priznal náhradu škody vo výške 4.940,- eur. Celková škoda, ktorú obžalovaný poškodenému spôsobil trestnou činnosťou bola vo výške 4.990,- eur (za prvý skutok škoda 2590,- eur a za druhý skutok škoda 2400,- eur) z ktorej obžalovaný ku dňu vyhlásenia rozhodnutia uhradil len 50,- eur. Obžalovaný sa inak vyjadril, že je ochotný túto škodu poškodenému vyplatiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (/1 ). Odvolanie má odkladný účinok. (/2 ).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 ) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ) a to len vo svoj prospech (/2 )

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (/2 ).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (/2 ).

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (/1 ).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d )

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.