Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/705/1999

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci žalobcu C. A., bytom G.

- D. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Valjentom, advokátom so sídlom Partizánske, Jesenského 232 proti žalovaným 1.1/ G. A., bytom F. F., G. XXX/X, 1.2/ D. A., bytom F. F., G. XXX/X, 1.3/ Ing. K. A., bytom R. R., C.Á. XX, 1.4/ D. A., bytom F. F., G. XXX/XX, 2/ O. M., bytom N. U. H., R. XXX, 3/ Š. A., bytom R. U. R., L. Q. XXX/X, 4.1/ G. A., bytom ČR, H. XX, 4.2/ L. E., bytom ČR, H. XX, 4.3/ M. X., bytom ČR, L. U. T. XX, 4.4/ G. A., bytom ČR, H. X, 5/ R. A., bytom F. T. XXX, 6/ A. L., bytom F. F., G. XX/XX, 7/ G. A., bytom L., B. XX, 9.1/ Y. I.B., bytom O. X, 9.2/ Š. E., bytom N. U. H.T., D. T. XXXX/XXX, 9.3/ G. E., bytom R. XXX, 9.4/ Y. I., bytom O. X, 9.5/ G. E., bytom R. XXX, 9.6/ Š. E., bytom N. U. H., D. T., 10/ C. R., bytom F., O. XX, 11.1/ G. G., bytom F.Í., C.. Q. XX 11.2/ C. G., bytom E. XXX, 11.3/ E. G., bytom E. XXX, 11.4/ G. G., bytom E. XXX, 11.5/ Y. T., bytom E. XXX, 12/ Ľ. A., bytom G. - D. XX, zastúpenému JUDr. Jozef Kováčik, advokátom so sídlom Trenčín, Legionárska 5/31, 13/ Ing. N. A., bytom F., T. XX, 14/ C. A., bytom R., C.. E. X, 15/ Ing. C. D., bytom F., Š. XX, 16/ H. E., bytom F.U., D. E. XX, 17/ H. A., bytom U. XXX, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvo takto

rozhodol:

Návrh s a z a m i e t a.

Vzájomný návrh odporcov 8/ a 12/ na zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetným parcelám, na odčlenenie navrhovateľom užívanej časti a vyznačenia železnými tyčami, na odstránenie nepovolených stavieb a neporiadku na náklady navrhovateľa s a v y l u č u j e na samostatné konanie.

O náhrade trov konania b u d e r o z h o d n u t é do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú. D., a to parc. č. XX - dom č. 39, dvor s výmerou 260 m2, zapísanej vo vl. č. XX a na LV č.XXX ako parc. č. 34 s výmerou 260 m2, podielovým spoluvlastníkom v podiele 815/1814 k parc. č.XX - záhrada s výmerou 1814 m2 vo vl. č. XXX pre k. ú. D. a v LV č. XXX ako parc. č. XX/X -záhrada s výmerou 483 m2, parc. č. XX/X - záhrada s výmerou 1331 m2, podielovým spoluvlastníkom v podiele 34/138 k parc. č. XX - stodola s výmerou 138 m2 vo vl. č. XXX a v LV č. XXX ako parc. č. XX - zastavaná plocha s výmerou 138 m2. Uviedol, že navrhovateľ a odporcovia 1/ až 7/ sú spoluvlastníci resp. nástupcovia spoluvlastníkov nehnuteľností k.ú. D. zapísaných v pozemkovej knihe vo vložke č. XX ako parc. č. XX - dom čp. XX, dvor o výmere 260 m2, zapísanej na LV č. XXX ako parc. č. XX rovnakej výmery s neúplnými spoluvlastníckymi podielmi, označení v pozemkovej knihe ako deti po G. pod B 6 - 11. Rodičmi navrhovateľa boli G. A. a L. rodená L.. Odporcovia 5/ - 7/ sú dedičia po navrhovateľovom bratovi M. A. B 6. Rovnako aj ohľadne nehnuteľností zapísaných vo vl. č. XXX k. ú. D. ako parc. č. XX - záhrada s výmerou 1814 m2 a parc. č. XX - stodola s výmerou 138 m2, zapísaných na LV č. XXX ako parc. č.XX/X - záhrada s výmerou 483 m2, parc. XX/X - záhrada s výmerou 1331 m2, parc. č. XX - zastavaná plocha /stodola/ s výmerou 138 m2, tiež

s neúplnými spoluvlastníckymi podielmi. K rozdeleniu parc.č. XX právnym spôsobom nedošlo. Vo vl. č.XX pod B1 a B4 a vo vl. č. XXX pod B1 sú uvedení C. A. v podiele 16/72-in a jeho manželka C. A. rod. M. v podiele 2/72-in. Ich podiely nadobudol dedením pôvodný odporca 8/ L. A.. Vo vl. č. XX pod B2 je vedený Š. A. v podiele 16/72-in a pod B 5 jeho manželka G.A. A. rod. N. v podiele 2/72- in a tak isto aj vo vl. č. XXX. Dedičmi po oboch sú odporcovia pôvodný 9/, pôvodný 10/, pôvodná 11/,13/,14/,15/. Podiel po G. A. rod. N. užíva odporkyňa 15/. Vo vl č. XX pod B3 ako aj vo vl. č. XXX je vedený C. A., ženatý s Annou, rod. R. s podielom 18/72-in a tento podiel previedol na C. G., rod. A., vedenú pod B2. Po tejto nadobudla jej podiel G. A. a po nej odporcovia 12/,16/,17/. Zdedený podiel, ako aj podiel nadobudnutý kúpou od K. A. rod. R. /po C. A./ zo dňa 8.12.1993 je vedený na odporcu 12/. Týmto výkladom navrhovateľ ozrejmil pasívnu legitimáciu v konaní. Svoj návrh odôvodnil nasledovnými tvrdeniami. Z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D 530/64 a zo zápisnice o prejednaní dedičstva po Š. A. (B2) D 1468/67 je zrejmé, že podieloví spoluvlastníci často svoje podiely zamieňali a čom sa vyhotovili len neformálne zmluvy. Takto dedičia po Š. A. výslovne potvrdili, že v skutočnosti poručiteľ už nevlastní iný dom než ten, ktorý bol ako predmet dedičstva prejednaný, najmä nemá podiel v parc. č. XX. Rovnako C. A. (B1) zamieňal svoje podiely. Preto v rozhodnutí D 530/64 je uvedený podiel v parc. č. XX len všeobecne a nie je ani uvedené, kto z dedičov resp. či všetci dedičia tento podiel nadobúdajú. Malo ísť o podiel, ktorý si nárokuje pôvodný odporca 8/. Bez dostatočnej určitosti dedičského rozhodnutia musel zrejme pristúpiť k notárskemu osvedčeniu, ktoré však ohľadne parc. č. XX nezodpovedá skutočnosti. Aj dedičia po C. A. B1 v dedičskom konaní uviedli, že poručiteľ nehnuteľnosti resp. podiely v nich zamieňal. O jednej takejto zámene bola spísaná neformálna zmluva na MNV Peťovka dňa 10.5.1951. Podľa tejto dohody C. A.Á. aj za svoju manželku C. A., ako bolo v tom čase obvyklé, vymenil s matkou navrhovateľa L. A. podiely v dome č. XX, ktorý potom užívala, za podiel v dome č. XX aj so záhradou, ktorá k tejto časti patrila. Predtým dňa 8.12.1947 bola spísaná „predajná zmluva“, ktorou Š. A.Á. aj s manželkou predali „nápadníkom“ po jeho bratovi Michalovi /otcovi navrhovateľa/ polovicu z komory, maštale z čísla 39, teda domu. Išlo o parc. č. XX, XX, XX. C. A. B1 nadobudol takýmto spôsobom aj podiel v parc. č. XX, patriaci resp. vedený ešte stále na C. A. B2, ktorý tiež nadobudol mimo pozemkovej knihy. Tento sa odsťahoval asi v roku 1946 do Ruskoviec a predtým svoje nehnuteľnosti v Peťovke rozpredal. Navrhovateľ nadobudol jeho podiel. Nie je pravdou, že C. A. B3 asi v roku 1946 predal svoj podiel v parc. č. XX C. G. rod. A. a nebol ani dôvod, aby táto kupovala, pretože v dome č. XX nikdy nič neužívala, ani užívať nemohla vzhľadom na veľkosť domu. Nakoniec čestné vyhlásenie predávajúcej K. A. rod. R. nemôže byť žiadnym dôkazom tejto skutočnosti. C. G. bola však svatkou C. A., preto ak by sa tak aj stalo, tento vymieňal s L.U. A. aj jej podiel od C. A. v parc. č. XX,XX, o čom svedčí zápis v pozemkovej knihe. Ak by C. A. mienil predať jej aj podiel v parc. č. XX, bol by to súčasne urobil. Kúpna zmluva z 8.12.1993 teda nemôže na práve navrhovateľa, ktoré bolo získané oveľa skôr, nič zmeniť. Takto sa teda stalo, že po uskutočnených zámenách a kúpe pripadla celá parc. č. XX a príslušné reálne vydelené čiastky parc. č. XX,XX rodine navrhovateľa. Najstaršou dostupnou identifikáciou parciel je identifikácia obstaraná bývalým Štátnym notárstvom v Trenčíne k dedičskému konaniu D 1468/67 po Š. A. B2. V nej je presne uvedená ako užívateľka parc. č. XX L. A. a tiež vedená ako užívateľka časti parc. č. XX/X - zast. plocha s výmerou 483 m2, parc. č. XX/X - s výmerou 332 m2 a časti parc. č. XX - zastavaná plocha - stodola s výmerou 34 m2. Vyznačení sú aj ďalší skutoční užívatelia takto rozdelených parc. č. XX,XX, matka navrhovateľa, L. A., bývala v jeho domácnosti a nehnuteľnosti pripadli na základe rodinnej deľby a dohody do vlastníctva navrhovateľa. V ďalšej identifikácii zo dňa 198.1981 je už označený za užívateľa týchto nehnuteľností, evidovaných v evidenčnom liste č. XX navrhovateľ. V rámci rodiny navrhovateľa, deťoch po G. A.A., došlo k deľbe nehnuteľností a každý zo súrodencov dostal písomné potvrdenie o tom, ktoré parcele samu deľbou dostávajú. Písomné potvrdenie zo dňa 25.8.1960, týkajúce sa aj starého domu č. XX, dvora, parc. č. XX,XX s vyznačením podielov v tom čase podpísali K. A. a Š. A. B7, B 10 /bratia navrhovateľa/ a následne vyhlásenie k dedičstvu po matke od brata C. A.. Všetci zhodne prenechali svoje podiely v dome sup. č. XX a k nemu patriace nehnuteľnosti pripadli do vlastníctva navrhovateľa. Navrhovateľ od roku 1960 na tomto skutkovom a právnom základe nehnuteľnosti ako svoje vlastné užíva a je všeobecne pokladaný za ich vlastníka. Ako oprávnený držiteľ sa stal vlastníkom týchto nehnuteľností na základe vydržania podľa . Má naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, pretože jeho brat K. A. sa pokúsil notárskym osvedčením dosiahnuť svojho vlastníctva k nim, napriek jeho vyššie uvedenému vyhláseniu a napriek tomu, že ešte pred rokom 1950 prestal nehnuteľnosti užívať. Pôvodný odporca 8/ a odporca 12/ tiež robili úkony smerujúce k popretiu jeho vlastníckeho práva. Nehnuteľnosti parc. č. XX a XX sú v ideálnom spoluvlastníctve, pričom právne neboli nikdy rozdelené, napriek evidencii na katastrálnom úrade. Užívajú sa v rozdelenom stave tak, ako vyplýva z predloženej identifikácie parciel. Navrhovateľ nemal záujem o reálne rozdelenie parciel, preto žiadal priznať len

ideálny spoluvlastnícky podiel v 2 parcelách podľa užívania. Dom na parc. č. XX je takmer zbúraný. Ďalej uviedol, že kúpnu zmluvu zo dňa 8.12.1947 a zápisnicu zo dňa 10.5.1951 našiel po smrti svojej matky v roku 1970 medzi jej dokladmi. Keďže na zozname parciel z č.l. XXX spisu je podpis C. A. ako starostu, podľa neho ho na zápisnici zo dňa 10.5.1951 podpísal jeho syn L. A.. Podľa navrhovateľa podľa zápisnice zo dňa 10.5.1851 jeho matka L. A. zamieňala 1-inu domu č. XX od ulice. Za domom bola komora a maštaľ. Ústne bolo dohodnuté rozdelené užívanie tohto domu, ktorý pozostával z kuchyne a 1 izby. Jednu miestnosť užíval brat Ján, druhú miestnosť brat Jozef. Komoru a kúsok maštale užíval Štefan a zvyšok mali oni ako deti po neb. Michalovi. Takto sa to rozdelilo v r. 1935 po smrti starých rodičov, ale do r. 1946 tam nikto nebýval. Navrhovateľ so súrodencami a matkou a otcom, pokým žil, bývali v dome č. XX na parc. č. XXX a po smrti otca až do roku 1947. Potom sa presťahovali do domu č. XX, ktorý najskôr museli opraviť. Potom bola spísaná „čarovná zmluva“. V r. 1936 sa 4 bratia ústne dohodli na užívaní parciel. Dvor sa užíval spoločne, všetci po ňom chodili. Parcela č. XX/X bola rozdelená na 4 časti priečne presne. 1. časť užíval Ján, 2. časť Jozef, 3. časť Štefan a 4. časť Michal, resp. jeho manželka Katarína, potom bola medza. Z parc. č. XX od cesty 1. bielu časť po pajtu užíval Štefan. Pajta bola rozdelená na 4 časti, zakreslenú červenú užívala jeho matka s otcom, aj červenú časť zároveň pajty. Od pajty po hranicu pozemkov bolo rozdelené užívanie na 4 časti a užívala sa v poradí Štefan, Ján, Jozef, Michal. Stále sa to takto užívalo až doteraz. Navrhovateľ žiadal náhradu trov konania len od odporcov, ktorí neuznajú jeho vlastnícke právo.

Pôvodný odporca 1/ K. A. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 1.10.1999 uviedol, že v záujme usporiadania majetkovo-právnych vzťahov k predmetných nehnuteľnostiam uskutočnil v minulosti viacero rokovaní s ostatnými spoluvlastníkmi, vrátane navrhovateľa a dohodli sa. Na základe toho požiadalo vydanie notárskeho osvedčenia o vlastníctve podľa K oznámeniu boli podané námietky, k dohode nedošlo a konanie bolo zastavené. Nesúhlasil so žalobou navrhovateľa. Trval na svojich vlastníckych nárokoch v podieloch, ktoré získal dedením alebo kúpu. Väčšina výrokov navrhovateľa sa nezakladá na pravde.

Odporkyňa 1.1., manželka zomrelého pôvodného odporcu 1/, poprela pravdivosť tvrdení navrhovateľa. Uviedla, že od svojej svokry L. A., rod. L., sa dozvedela, že C. A. s manželkou Júliou a C. A. boli vyplatené ich podiely v predmetných nehnuteľnostiach. Od Š. A. podiel odkúpil jej manžel, nebohý pôvodný odporca 1/, o čom nebola spísaná kúpnopredajná zmluva, lebo si verili. Predložila čestné vyhlásenia A. a C. A., synov C. A. o výplate peňazí. Avšak o mesiac ich matka podpísala kúpnopredajnú zmluvu na dané nehnuteľnosti odporcovi 12/ Ľ.O. A.. Predložila 4 ďalšie čestné prehlásenia o výplate tejto kúpnej ceny. Pôvodný odporca 1/ K. A. sa od r. 1950 neodmlčal, pretože v tom roku bol slobodný a na Peťovke mal trvalý pobyt a matku. Od roku 1994 za neobývaný dom platil dane. Navrhovateľ si na Peťovke opravil staršiu nehnuteľnosť v susedstve predmetných pozemkov. Túto nehnuteľnosť dostal do daru jej neb. manžel Augustín, o čom nebola spísaná darovacia zmluva. Na opravu nemala peniaze, tak si ju na seba vybavil navrhovateľ s manželkou a teraz tam bývajú. Na základe toho sa navrhovateľ vyjadril, že si nehnuteľnosť opravil, už si nebude robiť nárok na predmetné nehnuteľnosti, o čom tiež nie je písomný doklad. O tomto vedeli aj ostatní súrodenci, preto podpísali čestné prehlásenie na dané nehnuteľnosti, kde sa ich vzdávajú, okrem navrhovateľa, v prospech Augustína.

Odporca 1.4 , syn pôvodného odporcu 1/, sa k žalobe nevyjadril.

Odporkyňa 2/ nesúhlasila so žalobou, pretože tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde. Nesúhlasila s tým, že L. A. si na seba napísal parcele. Vyjadrila sa zhodne ako odporca 3/. Ďalej uviedla, že jej mama L. A. zdedila dom vo dvore, ale nevedela pod akým číslom, kde mali kuchyňu, komoru, maštaľ a toto vymenila s C. A., niekedy, keď mala 14-15 rokov (t.j. 1945-1946). Odvtedy už potom tam nebývali a išli bývať do vymeneného domu pri kaplnke. Nevedela na mape ukázať o ktoré domy išlo. Vo vymenenom dome boli 4 časti. Postupne získali na bývanie všetky 4 časti výmenou s C. a C. A., otcovými bratmi. Tretiu časť jej mama Katarína s bratom odporkyne 2/ Augustínom odkúpila od Š. A., otcovho brata. Potom už ich nikto nerušil v užívaní. Nevedela, kto užíval pozemok za pajtou. V pajte mali podiel 1. Pred pajtou užíval časť H. A.. Pozemok od domu po pajtu bol rozdelený na 3 alebo 4 časti. Zvyšnú časť od domu po Viktorovu časť užívali oni - odporkyňa 2/, mali tam záhradku. Cez časť pozemku išla cesta k pajte. Viktor mal na svojej časti iba trávu, ktorú kosil. Ohľadne užívania záhrad neboli spory. Odporkyňa 2/ sa vydala v 23. rokoch (t.j. v r. 1955) a potom asi po 2 rokoch odišla z domu. Po jej odchode takého užívanie pokračovalo ďalej. V dome zostala bývať mama, brat Jaroslav

- navrhovateľ, Jozef a Pišta (Štefan). Ona vymenila s C. A. polovicu pajty s pozemkom, ktorú mama

zdedila po svojich rodičoch pri obchode bývalej Jednoty SD. C. A., keď odchádzal, predal celý svoj dom Ľ. G.. Po smrti rodičov si súrodenci, deti po Michalovi, rozdelili vlastníctvo parciel medzi sebou, ale už si nepamätala, komu zostali parc. č. XX,XX,XX.

Odporca 3/ tvrdil, že keď bývali v dome č. XX, užívali spolu s ním s parc. č. XX a XX/X. Parc. č. XX / stodolu/ užívali v 1 - ine. Parc. č. XX/X bola rozdelená na rovnaké časti, kde sme mali svoj podiel. Preto vlastnícke práva na parc. č. XX a XX/X po jeho rodičoch patria výlučne odporcom 1/ až 7/. Toto nadobudli jeho rodičia odkúpením alebo výmenou jedného vlastníka s druhým. Poprel, že by niektorí z odporcov 8/ až 17/ užívali parcelu č. 34 a 32/1. Tú doteraz užívali oni. Parc. č. XX /stodolu/ užívajú len oni a odporcovia 8/ a 12/. Ostatní to vymenili alebo odpredali. Na parcele č. XX/X sú evidovaní všetci odporcovia 1/ až 17/, tak ako to bolo ešte za čias ich otcov. Teraz jeho brat - navrhovateľ býva na D. a užíva tie parcele, ktoré žiada do svojho vlastníctva a toto mu podpísal dňa 25.8.1960. Odporca 3/ potvrdil rozdelenie užívania parcely XX/X tak, ako uviedol navrhovateľ. Krátko po smrti otca v roku 1942, z podnetu mamy, si podelili vlastníctvo k jednotlivým parcelám, ku ktorým boli zapísaní ako pozemno- knižní spoluvlastníci, okrem parciel č. XX,XX, a XX k.ú. D., pretože tam všetci bývali. Ich užívanie mali rozdelené. Záhrada za pajtou bola rozdelená na 4 časti pre každého. Po strýkovi Štefanovi nemali 1 z tejto záhrady. Mama s Jánom A. dňa 10.5.1951 nevymieňala 1/4-inu záhrady vzadu za stodolou, ale iba záhradu hneď za domom na parc. č. XX. Odporca 3/ namietal pravosť jeho podpisu na listine zo dňa 25.8.1960. On ani ústne ani písomne neprenechal dvoj spoluvlastnícky podiel v predmetných parcelách.

Pôvodný odporca 4/ v písomnom vyjadrení zo dňa 25.9.1999 uviedol, že matka L. A. pokiaľ žila, došlo k presťahovaniu z rodinného domu č. XX do rodinného domu č. XX, len za základe dohody, čo nebolo prepísané na matku na úradoch. Matka za života záhrady a lúky rozdelila medzi súrodencov tak, že polia, pasienky a les zostal bez rozdelenia. Matka mala o tom formulár. Niektoré záhrady sú prepísané na určitých bratov podľa pokynov matky. Pred niekoľkými mesiacmi došlo k dohode, že brat Gusto prejavil záujem o domček s pozemkom, ktorý by opravil a bol by pre každého na víkend, aby sa mali kde stretávať. Preto sa tohto zriekli a nechali prepísať na neho i s pozemkom. Avšak keď došiel k prevodu, tak sa tom objavil pôvodný odporca 8/ L. A. z D. XX a začal do toho hovoriť. Pôvodný odporca 4/ C. A. súhlasil s tým, aby sa napísalo na I. A., bytom F.. F., G. XXX/X - pôvodného odporcu 1/, a to rodinný domček č. XX vrátane parcely, na ktorej stojí.

Dedičia po pôvodnom odporcovi 4/ odporcovia 4.1./, 4.2./, 4.3/ a 4.4/ nevedeli nič o zámenách, výmenách a užívaní predmetných pozemkov. Odporkyňa 4.3/ vedela len toľko, že v dome bývala jej babka L.Í. A..

Odporkyňa 5/ sa nevedela k predmetnému sporu vyjadriť, pretože o tom so svojim manželom nikdy nehovorila a nie sú jej známe žiadne skutočnosti.

Odporkyňa 6/ sa nevedela k žalobe vyjadriť a neboli jej známe žiadne skutočnosti, ktoré by prispeli k vyriešeniu sporu.

Odporca 7/ tvrdil, že mu nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by pomohli k vyriešeniu sporu.

Pôvodný odporca 8/ L. A. v písomnom vyjadrení zo dňa 4.10.1999 uznal navrhovateľovi len jeho spoluvlastnícky podiel podľa pozemkovej knihy vo výške 3/72-in z dôvodov ako uviedol odporca 12/ a tak isto žiadal odčlenenie navrhovateľom užívanej časti a odstránenie nepovolených stavieb i neporiadku a zrušenie podielového spoluvlastníctva ako odporca 12/. Neskôr uviedol, že žalobu v časti určenia vlastníckeho práva v časti spoluvlastníckeho podielu 54/72-in na základe tvrdenia, že ich navrhovateľ nadobudol od C. A. s manželkou Júliou, od Š. A. s manželkou G. a C. A. žiada zamietnuť, pretože navrhovateľom predložené listinné dôkazy sú falzifikáty. O žalobe v časti podielu 18/72-in navrhol rozhodnúť podľa výsledkov dokazovania, pretože v pozemkovej knihe je na navrhovateľa napísaný podiel 3/72-in a podiel 15/72-in na jeho súrodencov, pričom ide o ich vnútornú záležitosť. V časti podielu navrhovateľa 3/72-in nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože tento podiel má vo svoj prospech zapísaný v pozemkovej knihe. V ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že v tridsiatich rokoch pri novom mapovaní celého chotára obce Peťovka došlo k zameraniu a tak vzniklo vlastnícke právo ako dedičstvo bratom Jánovi, Štefanovi, Jozefovi a Michalovi rovnakým dielom na užívanie domu - dvor č. XX, záhrada č. XX, pajta - stodola č. XX. Užívali povrchne a kto čo chcel,

alebo komu sa čo páčilo. V štyridsiatich rokoch istého času bol dom neobývaný. Po dohode C. D. za nájomné 3 miestností, kuchyne, izby a komory sa doň nasťahoval i so svojou rodinou. Po roku 1946-1947 pre pracovné príležitosti sa odsťahoval do Čiech. Po určitom čase tam získal byt. Dom č. XX uzamkol s jeho vecami a nájom posielal pravidelne mesačne a potom nepravidelne. Asi v päťdesiatich rokoch občania žiadali Jednotu SD Trenčín o zriadenie predajne potravín a pohostinstva. Vtedajší MNV v Peťovke potreboval Jednote SD ponúknuť vhodnú budovu na takýto účel. MNV v Peťovke zneužil svoju právomoc a násilne vnikol do uzamknutého domu č. XX a vysťahoval veci C. D. k jeho príbuzným. Matku navrhovateľa, a jeho súrodencov, ktorí bývali v dome č. XX, nasťahoval do domu č. XX, čím sa uvoľnil dom č. XX, ktorý bol vhodný na uvedený účel pre Jednotu SD. Postupom času dochádzalo medzi vlastníkmi k nespokojnostiam. Navrhovateľ predložil falošné listiny a ani so súrodencami nemá vysporiadané spoluvlastníctvo. Na pojednávaní dňa 27.3.2002 uviedol, že v dome č. XX na parc. č. XX, ktorý je asi 5-6 rokov neobývaný, predtým býval navrhovateľ sám, predtým s matkou. Potvrdil, že v dome č. XX býval odporca 3/ Š. A. a užíval parc. č. XX/X a XX/X. Otec odporcu 8/ - C. A. a jeho 3 súrodenci spočiatku v 30 rokoch užívali všetky predmetné parcele tak, že jeden zo súrodencov užíval celú parcelu jeden rok a potom ďalší. Keďže každý rok nebola rovnaká úroda, rozdelili si parcele na štvrtiny tak, že od konca domu po stodolu, za stodolou kosili trávu všetci štyria a mali to podelené, ako aj stodolu mali podelenú. Všetky parcele i dvor pred domom užívali všetci štyria. Š. A. s manželkou nepredal dňa 8.12.1947 dedičom po bratovi Michalovi polovicu z predmetných nehnuteľností. Ani on, ani jeho otec Ján a ani Viktor, syn Š. A., nevedeli o takomto predaji mimo pozemkovej knihy. Nevedel, čo sa udialo na MNV. Žiadal náhradu trov konania.

Odporkyňa 10/ uviedla, že na základe dedičských rozhodnutí 2D 1726/83,D 1468/67 po G. A. rod. N. sú dedičmi H. A., nar. r. 1923 a Š. E., nar. 1919. Odporkyňa 10/ je dcérou neb. Y. R. rod. A. a nemá vedomosť o predmetných pozemkoch, pretože sa ani v dedičskom rozhodnutí po matke D 1606/96 nenachádzajú.

Odporkyňa 11/ nevedela, ako bola urobená zámena podľa neformálnej zmluvy zo dňa 10.5.1951. Od detstva vedela o tom, že komoru a maštaľ zdedil Š. A. po svojich rodičoch a to asi po svojom otcovi. Michal, rodina navrhovateľa, mal prednú časť domu, kde mali izbu a kuchyňu a rodičia odporkyne 11/

- Š. A. a Mária rod. N. mali zadnú časť domu. Vedela, že C. A. B3 sa odsťahoval do Ruskoviec, ale nevedela, čo spravil so svojimi nehnuteľnosťami v Peťovke. Štefan, Michal a Ján A.Y., ktorí boli bratia, a Jozef A. si rozdelili pozemky na 4 diely približne tak, že pred pajtou, čo bola parc. č. XX boli 2 záhrady a za pajtou boli tiež 2 záhrady. Tesne pred pajtou, za pajtou a vpravo od pajty užívali záhradu jej rodičia s ňou. Už si nepamätala, kto užíval časť pred pajtou pred ich časťou. Užívanie pajty tiež bolo podelené. Časť pajty užívala L. A., ale už si nepamätala, ktorú. Nevedela uviesť, ako si medzi sebou rozdelili užívanie bratia navrhovateľ, Augustín a Štefan. Nevedela sa vyjadriť, ktorú parcelu a v akom podiele ona vlastní, pretože v roku 1963 odišla z domu a nechodila na tieto pozemky robiť. Jej rodičia tiež nebývali na predmetných pozemkoch, ale na dolnom konci Peťovky.

Právni nástupcovia pôvodnej odporkyne 11/, odporcovia 11.1./ a 11.2/, nevedeli nič o predmetných nehnuteľnostiach.

Odporca 12/ uviedol, že navrhovateľ sa snaží ukrátiť ostatných spoluvlastníkov, ktorí svoje podiely nadobudli riadnymi dedičskými konaniami po svojich rodičoch. /Od roku 1936, keď - navrhovateľ bol už riadne vedený v pozemkovej knihe vo vl. č XX pod B 8 a vo vl. č. XXX pod B1h/ ako spoluvlastník, nezískal žiadny m2 ani kúpi, ani darovaním alebo dedením po dedičoch ostatných súrodencov svojich rodičov. Dokonca na svoj podiel si nezaložil ani list vlastníctva. Ostatným spoluvlastníkom bráni vo výkone ich vlastníckeho práva. Odporca 12/ uznal spoluvlastnícky podiel navrhovateľa 3/72-iny podľa pozemkovej knihy a uznal, že odporcovia 5/-7/ sú dedičia po jeho bratovi Ladislavovi. Deti C. A. s manželkou Júliou, neb. odporca 8/ L. A. a jeho sestry si svoje podiely medzi sebou usporiadali a navrhovateľ po nich nemohol nič nadobudnúť. Mená dedičov po Š. A. s manž. Máriou nie sú správne uvedené. Vo vl. č. XX pod B3 k parc. č. XX,XX podiel C. A. B3 nadobudla v r. 1946 C. G. /vo vl. č. XXX pod B2/. Po nej bola jedinou oprávnenou dedičkou matka odporcu 12/ - G. A. rod. G., po ktorej dedili (D 1672/88) rovnakým dielom deti, a to Ľ.Š. = odporca 12/, H. K. H.. Odporca 12/ kúpil podiel po K. A. rod. R. za prítomnosti jej syna. Odporca 12/ je synom L. A., ktorý vlastní 1-inu z parc. č. XX. Podiel po matke L. A.

- C. A. rod. M. v 2/72-in nebolo usporiadané dedičskými konaniami, ale navrhovateľ nebol oprávneným dedičom. Riadne uzavreté zmluvy navrhovateľových rodičov G. a L. A. v prospech ich mal. detí boli evidované v pozemkovej knihe vo vl. č. XX a XXX. Žiadne zámeny L. A. nemohla realizovať, pretože

nič nevlastnila. Majetok bol vedený v tom čase na mal. deti. Napriek tomu starý rodinný dom postavený na parc. XX L. A. užívala, ale neudržiavala. Nevedel, prečo došlo k rozdeleniu parc.č. XX na parc. č. XX/X a XX/X. Odporca 12/ žiadal, aby súd uznal vlastníctvo navrhovateľa v podiele 3/72-in s tým, aby nariadil jeho reálne oddelenie po vymeraní súdnym znalcom v časti, ktorá je vo výlučnom užívaní navrhovateľa s rodinou a v teréne vyznačil zabetónovaním železných tyčí, nariadil navrhovateľovi odstránenie nepovolených stavieb, vzniknutého neporiadku a odpadkov na náklady navrhovateľa. Ďalej namietal pravosť podpisu C. A. na zámennej zmluve zo dňa 10.5.1951, čo je vidieť už na prvý pohľad, pretože tento sa nikdy nepodpisoval priezviskom „A.“. C. A. bol jeho starým otcom, starostom obce Peťovka a na listinách sú jeho podpisy. V neskoršom podaní zo dňa 11.5.2000 požadoval zrušenie spoluvlastníctva. Žiadal priznať náhradu trov konania zo strany navrhovateľa.

Odporca 13/ uviedol, že odporcovia by mali žalovať navrhovateľa za bránenie výkonu vlastníckeho práva. On uznáva vlastnícke právo navrhovateľa v podiele 3/72-in na parc. č. XX,XX,XX v k.ú. D.. Navrhovateľ je jedinou prekážkou usporiadania vlastníckych podielov dohodou (kúpnymi, darovacími, zámennými zmluvami) a ich riadnym zaevidovaním na katastrálnom úrade. Ostatných spoluvlastníkov obmedzuje vo výkone ich vlastníckych práv nepovolenými stavbami, bránením prístupu na pozemok a riadnej údržby stavieb a v obhospodarovaní záhrady. On na základe dedičských rozhodnutí po svojom otcovi H. A. zdedil určité podiely v predmetných pozemkoch. S rodičmi býval v Peťovke do svojich 5 rokov a potom tam chodieval na prázdniny. Pamätal si, že jeho otec a aj starý otec Š. A. užívali záhradu pred pajtou , za pajtou vo výmere asi 20 m2 a malý kus vedľa pajty. Celú pajtu užíval L. A. a jeho otec. Celkom vzadu za pajtou, nevedel presne kde, mal časť L. A.. V starom dome pri ceste bývali navrhovateľ s jeho rodičmi. Vzadu boli staré komory, ale nepamätal si, kto ich užíval. O rozdelení užívania stodoly / pajty/, o zmluve z roku 1951 a kúpne j zmluve z roku 1947 sa nevedel vyjadriť. C. A. odišiel do A., ale nevedel, čo spravil so svojimi podielmi. L. A. v dome bývala. Nevedel sa vyjadriť o užívaní parc. č. XX/ X, XX/X a časti XX a ani o deľbe medzi navrhovateľom a jeho súrodencami.

Odporca 14/ uviedol, že odporcovia by mali žalovať navrhovateľa za bránenie výkonu vlastníckeho práva. On uznáva vlastnícke právo navrhovateľa v podiele 3/72-in na parc. č. XX,XX,XX v k.ú. D.. Navrhovateľ je jedinou prekážkou usporiadania vlastníckych podielov dohodou (kúpnymi, darovacími, zámennými zmluvami) a ich riadnym zaevidovaním na katastrálnom úrade. Ostatných spoluvlastníkov obmedzuje vo výkone ich vlastníckych práv nepovolenými stavbami, bránením prístupu na pozemok a riadnej údržby stavieb a v obhospodarovaní záhrady.

Odporkyňa 15/ uviedla, že podľa dedičského rozhodnutia zo dňa 27.9.1990 a zo dňa 4.12.1990 po poručiteľovi H. A. je dedičkou spolu s bratmi - odporcami 13/ a 14/ par. č. XX, XX pod B1b/ v 143/720-in vo vl. č. XXX a parc. č. XX v 143/720-in vo vl. č. XX. Uvedené parcele majú viacerých spoluvlastníkov a nikdy nebolo určené ich užívanie a navrhovateľom nikdy nebolo popreté jej spoluvlastníctvo. Nič nevedela o kúpnopredajnej zmluve zo dňa 8.12.1947. Pamätala si len, že pred pajtou a za pajtou boli slivky, ktoré sadil jej otec Viktor a chodili tam len na slivky. Otcovi patril pozemok pred pajtou, presnú šírku nevedela uviesť a časť za pajtou, kde bola zasadená tráva. Nevedela uviesť, kto užíval ostatné časti, ale vždy boli pokosené.

Odporkyne 16/ a 17/ uviedli, že odporcovia by mali žalovať navrhovateľa za bránenie výkonu vlastníckeho práva. Oni uznávajú vlastnícke právo navrhovateľa v podiele 3/72-in na parc. č. XX,XX,XX v k.ú. D.. Nakoľko oni previedli svoj spoluvlastnícky podiel na jedného zo spoluvlastníkov, o čom svedčí aj LV č. XXX a č. XXX, nepovažuje sa za účastníčku sporu. Navrhovateľ je jedinou prekážkou usporiadania vlastníckych podielov dohodou (kúpnymi, darovacími, zámennými zmluvami) a ich riadnym zaevidovaním na katastrálnom úrade. Ostatných spoluvlastníkov obmedzuje vo výkone ich vlastníckych práv nepovolenými stavbami, bránením prístupu na pozemok a riadnej údržby stavieb a v obhospodarovaní záhrady. Odporkyňa 17/ potvrdila, že svoj spoluvlastnícky podiel na parc. č. XX/ X,XX/X a XX bol notárskou zápisnicou N 437/99, NZ 473/99 osvedčený vydržaním v prospech odporcu 12/ Ľ. A..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením pozemno-knižných vložiek, identifikácií, listov vlastníctva, zmlúv, listín, dedičských rozhodnutí, písomných vyjadrení účastníkov, správ katastra nehnuteľností, znaleckého posudku a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam, ktoré boli v časti zapísané na listoch vlastníctva a vo zvyšnej časti ešte v pôvodných pozemno-knižných vložkách. Išlo o pôvodné pkn. parcle č. XX, XX a XX zapísané v pkn. vložke č. XX pre k.ú. D.. V roku 1946 boli pkn. parc. č. XX a XX odpísané z tejto vložky a zapísané do vložky č. XXX pozemkovej knihy na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 21.3.1946. Podľa obidvoch pkn. vložiek č. XX a XXX spoluvlastníkmi pkn. parc. č. XX,XX a XX boli 3 bratia, Ján v podiele 16/72-in, Štefan v podiele 16/72-in a Jozef v podiele 18/72-in a deti po štvrtom bratovi G. A. v podiele 22/72-in, celkom spolu 72/72-in. C. A. svoj podiel 18/72- in v pkn. parc. č. XX a XX predal C. G., rod. A.. Viac zmien vlastníckeho práva nie je v pozemkovej knihe zapísaných.

Podľa identifikácie parciel Správy katastra Trenčín zo dňa 14.10.2004 (č.l. 238 spisu) pkn. parc. č. 34 - dom s výmerou 260 m2, zapísanej v pkn. vl. č. XX zodpovedá C KN parc. č. XX - zast. ploch s výmerou 260 m2 a 75% je z nej zapísaná na LV č. XXX k.ú. D.. Pkn. parc.č. XX - záhrada s výmerou 1.814 m2 z pkn. vl. č. XXX zodpovedajú C KN parc. č. XX/X - záhrada s výmerou 483 m2 a C KN parc. č. XX/ X - záhrada s výmerou 1.331 m2 a 75% z nich sú zapísané na LV č. XXX k.ú. D.. Pkn. parc. č. XX - stodola s výmerou 138 m2 z pkn. vl.č. XXX zodpovedá C KN parc. č. XX- zast. plocha s výmerou 138 m2 a 75% z nej je zapísaná na LV č. XXX k.ú. D..

Podľa vyjadrenia Správy katastra Trenčín zo dňa 14.2.2007 (č.l. 276) pkn. parc. č. XX k.ú. D. bola rozdelená na parc. č. XX/X a XX/X pri kompletnej údržbe evidencie nehnuteľností spojenej s meraním podľa skutočne vyšetreného stavu druhu pozemkov v teréne v máji 1965.V katastrálnom území Peťovka neexistovali pozemnostné hárky (t.j. evidencia užívateľov pozemkov pre daňové účely),ale iba pozemno- knižné vložky. (č.l. 377 spisu)

Na LV č. XXX k.ú. Peťovka sú zapísaní ako spoluvlastníci C KN parc. č. XX pod B1 Ľ. A. - odporca 12/ v podiele 36/72-in na základe kúpnej zmluvy V 1126/96, osvedčenia o dedičstve , pod B3 Ľ. A. - odporca 12/ v podiele 900/3600 (t.j. 18/72-in) na základe osvedčenia o vydržaní N 437/99 a pod B4 G. A., rod. E. - odporkyňa 1.1./ - manželka pôvodného, neb. odporcu 1/ K. A. v podiele 3/72-in na základe osvedčenia o dedičstve D 128/08, celkovo podiely 57/72-in.

Na LV č. XXX k.ú. D. sú ako spoluvlastníkmi C KN parc. č. XX/X, XX/X a XX vedení pod B1 Ľ. A. - odporca 12/ v podiele 6/72-in, pod B5 odporca 12/ v podiele 1500/3600 (t.j. 30/72-in), pod B6 odporca 12/ v podiele 18/72-in a pod B7 G. A., rod. E., odporkyňa 1.1./, celkovo podiely 57/72-in.

Navrhovateľ tvrdil, že predmetné parcele získal na základe uskutočnených zámen a kúpy. Pôvodný pkn. spoluvlastník C. A. (podiel 16/72-in) vymenil s jeho matkou L. A. svoj podiel v dome č. XX za jej podiel v dome č. XX aj so záhradou, čo bolo zapísané v zápisnici Miestneho národného výboru v D. dňa 10.5.1951. Na námietku odporcov 8/ a 12/ bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že podpis C. A. na tejto zápisnici nie je pravý. Odporca 8/ tvrdil, že v 50-tich rokoch MNV v Peťovke presťahoval matku navrhovateľa s deťmi z domu č. XX do domu č. XX, pretože potreboval dom č. XX pre účely zriadenia obchodu s pohostinstvom Jednotou SD. Z tohto dôvodu súd nepovažoval túto neformálnu zmluvu za platnú pre nedostatok vôle C. A., keďže ju vlastnoručne nepodpísal. Listina „Čarovný list“ ( č.l. 211 spisu) zo dňa 310.1954 je podpísaná C. A. a matkou navrhovateľa a potvrdzuje, že medzi nimi došlo k výmene iných parciel okrem predmetných. Tak ako v tomto prípade, tak aj v prípade predmetných parciel mohli spísať o tom doklad resp. zahrnúť aj predmetné parcele.

Navrhovateľ opieral svoje nároky o ďalšiu neformálnu zmluvu a to „predajnú zmluvu„ zo dňa 8.12.1947 (č.l. 212 spisu), ktorou mal Š. A. predať deťom po neb. G. A. svoje podiele v predmetných parcelách. V „zmluve“ nie sú uvedené konkrétne pkn. parcelné čísla, iba označenie, že ide o komoru, maštaľ a dom č. XX, a to v polovici. Na „zmluve“ je len podpis Š. A. a uvádza sa podiel „polovička“, avšak podľa pozemkovej knihy vlastnil len 16/72-in.

Navrhovateľ popieral platnosť prevodu podielu 16/72-in Š. A. na C. G., rod. A. , ktorý je zapísaný v pozemkovej knihe vo vl. č. XXX pri pkn. parc. č. XX a XX na základe kúpnej zmluvy pod Čd 1426/1946 zo dňa 1.7.1946, čo dodatočne písomne potvrdila manželka nebohého Štefana - K. A., rod. R. v čestnom prehlásení zo dňa 2.12.1993 (č.l. 9 spisu V 1126/93, ktorý na č.l. 44 spisu). Súd nemal žiadny dôvod považovať tento úradne zaknihovaný prevod na C. G. rod. A. z r. 1946 za neplatný. Okrem toho „predajná

zmluva“ zo dňa 8.12.1947 bez podpisu matky navrhovateľa a jej 6 detí, časovo nasledovala po tomto prevode. Pôvodný odporca 8/ poprel existenciu prevodu na základe zmluvy zo dňa 8.12.1947.

Navrhovateľ nepreukázal existenciu skutočností, ktoré by objektívne mohli vyvolať dobromyseľnosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti patria do vlastníctva navrhovateľa, jeho 5 súrodencov a matky. Samotné užívanie väčšieho rozsahu nehnuteľností než je spoluvlastnícky podiel sám o sebe nestačí k presvedčeniu, že vec im patrí aj vlastnícky. Podľa vyjadrení niektorých odporcov dochádzalo medzi 4 bratmi len k rozdeleniu užívania predmetných parciel a nie k rozdeleniu aj spoluvlastníctva. Spoluvlastnícky podiel navrhovateľa, uvedený v pozemkovej knihe vo výške 3/72-in nikto z odporcov nenamietal, uznával ho. Popreli tvrdenia navrhovateľa o rodinnej deľbe medzi navrhovateľom a jeho súrodencami, podľa ktorej mal získať všetky predmetné parcele. Teda navrhovateľ nepreukázal ani tvrdenia, že by rodinnou deľbou získal aj podiely svojich 5 súrodencov, teda spolu 22/72-in.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo vykonáva právo pre seba.

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa citovaných ustanovení je vydržanie osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby 10 rokov. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci patria. Táto dobrá viera sa hodnotí objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa. Držiteľ musí teda preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti, svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci resp. práva, nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav.

Podľa Obč. , teraz platného vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1. 1992 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa prechodných ustanovení predchádzajúcich Obč. zák. a to a vznik právnych vzťahov, ku ktorým došlo pred 1.1. 1965 sa posudzujú podľa vtedy platných predpisov. Podľa práva platného do 31.12.1950 bola na Slovensku vydržacia doba 32 rokov. , ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.1951, ustanovil na vydržanie vlastníctva nehnuteľností dobu 10 rokov, pričom vydržanie, ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom, platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej doby, najneskoršie však 31.12.1960 ( ). Pri vydržaní sa vyžadovala dobromyseľná a nepretržitá držba, pričom za dobromyseľného sa držiteľ považoval vtedy, ak so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí.

Súd posúdil vec podľa platných predpisov platných v čase vzniku právnych vzťahov. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázanú existenciu skutočností, ktoré by viedli k vydržaniu vlastníckeho práva navrhovateľa a zároveň nebolo bez pochybností preukázané, že medzi pkn. spoluvlastníkmi došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením ich časti nehnuteľnosti, ktoré by nebolo pozemno-knižne vykonané podľa rozhodnutia č. 911/1932 Úr. zb. Najvyššieho súdu Československej republiky. Podľa tohto rozhodnutia v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľnosti zapísaných v pozemkovej knihe treba vidieť dohodu strán o deľbe nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, pričom takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným činom). Právny stav platný do 1.1.1961 netrval na zrušení spoluvlastníctva písomnou zmluvou s pripojením geometrického plánu. Na základe uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa nevyhovel. Naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení podľa bol daný tým, že zmenu v katastri

nehnuteľností v prípade absencie dohody spoluvlastníkov možno vykonať len na základe súdneho rozhodnutia o určení vlastníckeho práva.

Vzájomný návrh odporcov 8/ a 12/ súd vylúčil na samostatné konania podľa , pretože sa nehodí na spoločné konanie so žalobným návrhom navrhovateľa. Až po právoplatnom rozhodnutí o návrhu navrhovateľa podľa rozsahu jeho vlastníckeho práva súd môže rozhodovať o vzájomnom návrhu odporcov 8/ a 12/.

Podľa súd rozhodne o náhrade trov konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v 35 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).