Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/3/2007

Potvrdené rozhodnutím 2Co/230/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča, v právnej veci žalobcu: Slovenské združenie telesnej kultúry, Junácka 6, Bratislava, IČO: 00 681 458, zast. JUDr. Františkom Kočkom, advokát, Advokátska kancelária Košice, Stropkovská 48, proti žalovaným: 1/ P. D., W. Q. P., P. XX, X/ T. P., W. Q. P., C. XX, X/ U. D., W. Q. P., E. XX, a 4/ Telovýchovnej jednote Turista Michalovce, Odbojárov 34, IČO: 1714885500, všetci zastúpení JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, Advokátska kancelária Michalovce, kpt. Nálepku 8, IČO: 31 976 204, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.3.2012, č.k. 6C/3/2007-438 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným na účet advokáta JUDr. Jána Kizivata náhradu trov odvolacieho konania 375,20 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudkyňa Mgr. Matilda Bodnáriková, v právnej veci žalobcu: X. zast.: JUDr. František Kočka, advokát, so sídlom Stropkovská 48, 040 11 Košice proti žalovaným: v 1. rade P., v 2. rade T. v 3. rade U., v 4. rade X. všetci zastúpení JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, so sídlom kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, IČO: 31 976 204 o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným na trovách právneho zastúpenia a to žalovanému v 1. rade sumu 1 413,23 €

v 2. rade sumu 1 413,23 €

v 3. rade sumu 1 698,28 €

v 4. rade sumu 1 555,75 €

a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaných JUDr. Jána Kizivata.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným v 1. -4. rade určenia vlastníckeho práva k parcele KN 2203 - zastarané plochy a nádvoria o výmere 2092 m2, ktorá je zapísaná na LV č.3597 k.ú. Q.

Uviedol, že je právnym nástupcom po C. v súlade so a nariadenia vlády a uzneseniami mimoriadneho zjazdu ČSZTV, ktorý sa konal 25.3.1990. Mimoriadny zjazd rozhodol o zániku C. ku dňu registrácie nástupníckych organizácií, najneskôr do 30.6.1990. X. bolo registrované na Ministerstve vnútra dňa 19.3.1990 ako občianske združenie podľa o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

Rozhodnutie R. určilo, že X. nadobudne vlastníctvo k nehnuteľnému majetku všetkých organizačných zložiek i hospodárskych zariadení X., ktoré konkrétna zložka reálne užíva alebo drží ku dňu registrácie X. Východoslovenská správa účelových zariadení bola hospodárskym zariadením X. a užívala lodenicu ako aj pozemok, na ktorom je postavená táto stavba ku dňu registrácie X. ako právneho nástupcu C.

Keďže žalobca je právnym nástupcom C. na základe ustanovenia nar. vlády č. v zmysle ktorého „Pozemok, na ktorom bola zriadená trvalá stavba po 31. marci 1948 zostáva v

užívaní organizácie, ktorá zriadila stavbu.“ Na základe vyššie uvedených skutočností, sa preto stal nielen vlastníkom lodenice, ale aj pozemku, ktorý je predmetom tejto žaloby.

Žalobca ďalej uviedol, že vyššie uvedená nehnuteľnosť, ktorá je v celosti zastavaná stavbou - Lodenica súp. č. 8 a ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1. - 3. rade, títo sa nemohli stať vlastníkmi predmetnej parcely, pretože právnická osoba (. t.j. žalovaný v 4. rade) od ktorej menovaní nadobudli túto nehnuteľnosť, nebola v skutočnosti jej vlastníkom a teda nemohla previesť na kupujúcich viac práv ako mala sama.

V ďalšom žalobca poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu zo dňa 15.10.2003 sp.zn. , ktorým bolo určené vlastnícke právo k stavbe D. stojacej na žalovanej parcele tvrdiac, že pozemok, ktorý je predmetom tohto konania zdieľa ten istý právny režim ako samotná stavba a len nedopatrením v označenom konaní nebol uplatnený nárok na určenie vlastníckeho práva aj k pozemku.

Naliehavosť právneho záujmu na určenie vlastníckeho práva k žalovanej parcele dôvodil tým, že v evidencii nehnuteľností sú vedení ako vlastníci žalovaní v 1. -3. rade pričom tento stav nezodpovedá skutočnému právnemu stavu.

Žalovaní v 1 -4. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 6.3.2007 navrhli túto ako neopodstatnenú zamietnuť. V tomto podaní namietali tvrdenie žalobcu, že v súdnych konaniach vedených pred OS MI sp.zn. a KS v Košiciach sp.zn. bolo iba nedopatrením určenie vlastníckeho práva k stavbe - D. a nie aj k parcele reg.C č.2203 k.ú.Q., nakoľko podľa názoru žalobcu právny režim stavby zdieľal aj právny režim vlastníctva k pozemku.

Poukázali na ustanovenie , v zmysle ktorého možno nadobudnúť vlastníctvo k veci kúpou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností určených zákonom. Poukázali na tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal žiadny takýto spôsob nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti a to k parcele reg. C č.2203 k.ú. Q., u ktorej navrhuje, aby súd k tejto určil jeho vlastnícke právo.

Tiež menovaní vyslovili názor, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že na vyhlásení rozsudku v zmysle petitu žaloby má naliehavý právny záujem a to z dôvodu, že pozemok je zastavaný stavbou súp.č.8 - rekreačná chata, ktorá je vo vlastníctve E. a z toho dôvodu poukázali na neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k pozemku zastavaného v celosti vyššie citovanou stavbou lodenice (viď dôkaz čl. 325 spisu).

Na pojednávaní dňa 22.10.2007 žalovaní v 1.-4. rade poukázali taktiež aj na odôvodnenie rozsudku OS MI sp.zn.9C/573/1994 zo dňa 20.2.1995, ktorým súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 4. rade a Okresným úradom v Michalovciach je neplatná z dôvodov, že OÚ v Michalovciach nebol vlastníkom pozemku, ku ktorému nadobudol výlučné vlastnícke právo žalovaný v 4. rade. Poukázali tiež nato, že z odôvodnenia tohto rozsudku ako je citovaný vyššie je taktiež zrejmé, že právny titul nadobudnutia vlastníckych práv k pozemku je odlišný od právneho titulu vlastníckeho práva k stavbe a rovnako poukázali na to, že vlastnícke právo k pozemku prešlo na Obec Q. na základe o vlastníctve obcí (viď dôkaz čl. 43a spisu).

Žalovaní v 1.-4. rade vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 22.10.2007, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu nepopierali, že žalovaný v 4. rade nadobudol vlastnícke právo k pozemku na základe kúpnej zmluvy uzavretej pred právoplatnosťou citovaného rozsudku OS MI sp.zn. zo dňa 20.2.1995 a to od Obce Vinné, avšak poukázal na tú skutočnosť, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 4. rade a Slovenskou republikou, zastúpenou OÚ MI o neplatnosti ktorej rozhodoval tunajší súd vo vyššie uvedenom konaní bola absolútne neplatným právnym úkonom a teda takýto úkon je neplatný od počiatku a rozhodnutie OS Michalovce v konaní nemalo na jeho platnosť žiadny vplyv.

Menovaní poukázali tiež na to, že sám žalobca v žalobe uvádzal (strana 3 bod II. ods.1 žaloby), kde tvrdil, že k pozemku mal získať jeho právny predchodca iba právo bezplatného užívania na dobu 30 rokov.

Vo vzťahu k poukazovaniu žalobcu, že rozhodnutie R.V malo určiť, že X. teda žalobca nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku všetkých organizačných zložiek, ktoré konkrétna zložka reálne užíva, alebo drží, žalovaní v 1.-4. rade uviedli, že rozhodnutie orgánu spoločenskej alebo záujmovej organizácie nemôže zakladať vlastnícke právo a nemôže byť ani prameňom práva.

K tvrdeniu žalobcu, ktorý uvádzal, že v zmysle ust. nar.vl. SR č. má svedčiť v prospech vlastníctva žalobcu, žalovaní v 1.-4. rade uviedli, že z vyššie citovaného právneho ustanovenia vyplýva: „že pozemok na ktorom bola zriadená stavba po 30.3.1948 zostáva v užívaní organizácie, ktorá zriadila stavbu.“ Podľa názoru žalovaných táto citácia ust. žiadnym spôsobom nenasvedčuje tvrdeniu žalobcu o nadobudnutí vlastníctva k tomuto pozemku.

V tejto súvislosti právny zástupca žalovaných v 1.-4. rade poukázal aj na poznámku pod bodom 3 cit. ust. , ktorá odkazuje na v tom čase platnú vyhlášku MF SR č., ktorá hovorí o náhradách za dočasné užívanie pozemkov.

Žalovaní v 1.-4. rade sa následne písomne vyjadrili podaním zo dňa 24.11.2011 k výsledkom vykonaného dokazovania a to na základe dokladov predložených Katastrálnym úradom Košice - Správa katastra Michalovce vo vzťahu k dokladom súvisiacim s prevodom vlastníckeho práva k parcele reg. C č.2203 k.ú. Q., pričom poukázali najmä na tú skutočnosť, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že vlastníkom pozemnoknižnej parc. č.1249/11 zapísanej v pozemnokn. záp. č.1370 k.ú. Vinné, z ktorej bola vytvorená parc. reg. C č.2203 k.ú. Q., bol Československý štát - ONV Michalovce na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č.5024/1968 zo dňa 15.5.1968. Poukázali taktiež nato, že z uvedeného listu Správy katastra MI zo dňa 6.10.2009 (viď dôkaz čl.171 spisu) vyplýva, že prvýkrát došlo ku zápisu spornej parcely do evidencie nehnuteľností na LV č.2 v prospech Čsl. štát - ONV Michalovce v roku 1988 a to na základe listiny VZ 94/88. Taktiež uviedli, že zo zákona vzniklo k predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo obce, od ktorej následne žalovaný v 4. rade kúpnou zmluvou uzavretou medzi Obcou Q.é ako predávajúcim a žalovaným v 4. rade ako kupujúcim zo dňa 18.1.1995 nadobudol vlastnícke práva k predmetnej parcele (viď dôkaz čl.197-198 spisu).

Žalovaní v 1.-4. rade, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, ďalším písomným vyjadrením zo dňa 23.2.2012 taktiež poukázali na tú skutočnosť, že žalobca sa nikdy necítil byť vlastníkom predmetnej parcely č.2203 k.ú. Q., v ktorej súvislosti poukázali najmä na listinné dôkazy, z ktorých podľa ich názoru vyplýva, že žalobca a jeho právny predchodca boli uzrozumení, že stavba Lodenice postavenej na parc. reg. C č.2203 k.ú. Q. je postavená na cudzom pozemku, nepatriacom žalobcovi, ani jeho právnemu predchodcovi, pretože z listinných dôkazov, ktoré menovaný predložil na pojednávaní pred OS MI dňa 20.2.2012 vyplýva, že pri odovzdávaní stavby - D. a hnuteľného majetku preberajúcim hospodárskej zmluve, na základe ktorej od 1.4.1991 malo vzniknúť S. ako preberajúcemu právo užívania majetku žalobcu sa uvádza ako predmet zmluvy nehnuteľnosť iba stavba

- D. v zostatkovej hodnote (viď dôkaz čl......spisu). V uvedenom písomnom vyjadrením žalovaní poukázali aj na listinný dôkaz a to zmluvu o výpožičke, ktorou bola vyššie citovaná hospodárska zmluva zrušená, na základe ktorej mal vypožičiavateľ (S.) od 1.4.1991 na základe zmluvy o výpožičke bezplatne užívať lodenicu na N. a v tejto súvislosti poukázali najmä na článok IV ods.13 tejto zmluvy, kde sa uvádza: „vypožičiavateľ je povinný platiť nájom za pozemok vlastníkovi pozemku, na ktorom sa stavba D. nachádza“ a teda, že pozemok nie je predmetom výpožičky (viď dôkaz čl. 405-407 spisu)

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaní v 1.-4. rade navrhli žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

Vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkom, obsahom listinných dôkazov ako aj obsahom spisov tunajšieho súdu sp.zn. a súd zistil tento skutkový stav:

Podľa pís.c. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva zo strany žalobcu v zmysle vyššie citovaného právneho ustanovenia ako aj konštantnej judikatúry je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva v prospech žalobcu je daný vtedy, ak bez tohto určenia by bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by bez tohto požadovaného určenia sa stalo jeho právne postavenie neistým.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania je potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníctva a to aj z dôvodu, že parcela reg.C 2203 k.ú. Q. je bezozvyšku zastavaná stavbou „D., ktorá je nie vo vlastníctve žalobcu ale vo vlastníctve tretej osoby (.) , ktorému ako vlastníkovi stavby nič nebráni aby príslušný pozemok na ktorom stavba stojí (a je predmetom tohto konania ) získal na základe platného právneho úkonu od vlastníkov.

Napriek tomu, že súd dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na určení, že tento je vlastníkom žalovanej parcely, súd je toho názoru, že aj v prípade, ak by naliehavý právny záujem na strane žalobcu bol preukázaný žalobca dôvodnosť nároku neosvedčil.

Vychádzajúc z jednotlivých prevodov vlastníckeho práva k parcele reg. C 2203 k.ú. Q. tak ako na ne správne poukazuje žalovaný a ktorých platnosťou sa súd zaoberal ako predbežnou otázkou v tomto konaní je potrebné uviesť nasledovné:

V konaní bolo nesporné, že S. (žalovaný v 4. rade) bol pôvodne zapísaný ako vlastník žalovanej parcely na základe kúpno-predajnej zmluvy uzavretej dňa 18.1.1995 s obcou Vinné ako predávajúcim a ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený v tom čase Okresným úradom v Michalovciach - odborom katastra nehnuteľností pod č. V1343/1996 (viď dôkaz čl.197-198 spisu).

Následne na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 22.12.2003, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č.V3837/2003 a to dňa 1.3.2004 sa žalovaní v 1.-3.rade stali podielovými spoluvlastníkmi parcely KN 2203 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2092 m2 každý v podiele 1/3-iny z celku, ktorá nehnuteľnosť je toho času zapísaná na LV č.3597 k.ú. Vinné (viď dôkaz čl.101-107 spisu).

Žalobca v konaní namietal, že žalovaný v 4. rade neplatne nadobudol vlastnícke právo k parcele KN 2203 k.ú. Q. a keďže tieto práva nenadobudol z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu nemohol na základe ďalšej kúpnej zmluvy platne previesť vlastnícke právo na žalovaných v 1.-3. rade, ktorí sú v súčasnosti zapísaní ako podieloví spoluvlastníci žalovanej parcely.

Vykonaným dokazovaním a to obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. a obsahom kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi obcou Q. a žalovaným v 4. rade a následne týmto subjektom a žalovanými v 1.-3. rade súd dospel k záveru, že vyššie uvedenú parcelu nadobudla do svojho výlučného vlastníctva v súlade s citovanými ustanoveniami o majetku obcí Obec Vinné, ktorej vlastnícke právo k tejto parcele vzniklo na základe citovaného zákona.

Na platnosti tohto právneho úkonu podľa názoru súdu nemení nič tá skutočnosť, že v konaní sp.zn. pred Okresným súdom Michalovce súd rozhodoval o určení, že kúpna zmluva uzavretá

medzi žalobcom (Slovenská republika, zast.Okresným úradom Michalovce) a žalovaným (S., ktorá bola uzavretá dňa 11.2.1993 je neplatná (citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 17.3.1995) t.j. potom čo obec Vinné previedla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného v 4. rade.

Dôvodom tohto názoru je tá skutočnosť, že právny úkon - kúpnopredajná zmluva zo dňa 11.2.1993, na základe ktorého SR zastúpená Okresným úradom Michalovce previedla na žalovaného v 4. rade vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že nebol dodržaný zákonný postup a na prevod vlastníctva nebol daný súhlas Ministerstva financií SR podľa ust. §-ov14 a 35 vyhl. č.

Ako vyplýva z ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Keďže sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu je tento neplatný od samého začiatku na túto neplatnosť musí súd alebo iný štátny orgán prihliadať z úradnej povinnosti bez toho, aby sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu niekto domáhal alebo ju namietal.

Súd nezistil pochybenie ani vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva z výlučného vlastníctva žalovaného v 4. rade do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1.-3. rade a to na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 22.12.2003 uzavretej medzi týmito subjektmi.

Súd nepovažuje za preukázané tvrdenie žalobcu a žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno v tom, že na strane žalobcu existoval vo vzťahu k pozemku (ktorý je predmetom konania) titul na začatie oprávnenej držby a to tým, že dňa 1.1.1975 mal na základe hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva národného majetku ku stavbe z E. Michalovce na Východoslovenskú správu účelových zariadení X. v Košiciach začať oprávnene užívať jeho právny predchodca ako vlastník spolu so stavbou lodenice aj pozemok.

Rozhodnutie mimoriadneho zjazdu R. zo dňa 25.3.1990, ktorý mal rozhodnúť o zániku C., podľa názoru súdu žalobca preukázal iba aktívnu legitimáciu žalobcu ako právneho nástupcu C.V, avšak v žiadnom prípade nepokračovanie v oprávnenej držbe pozemku, na ktorom je postavená stavba lodenice.

Naopak žalobca priamo v žalobe v bode II. na strane 3 uviedol, že pozemok na výstavbu lodenice bol pred C. poskytnutý do bezplatného užívania na dobu 30 rokov na základe písomného súhlasu predsedu JRD Q., čím teda potvrdil, že aj právny predchodca C. bol iba užívateľom predmetného pozemku. Na tomto nemení nič tá skutočnosť, že celý sporný pozemok v zmysle znaleckého posudku č.16/2006 vyhotoveného Ing. Andrejom Ostrožovičom bol zastavaný stavbou lodenice.

Aj z ďalších listinných dôkazov predložených súdu právnym zástupcom žalovaných v 1.-4. rade na pojednávaní dňa 20.2.2012 a to hospodárske zmluvy o užívaní majetku X. uzavretej medzi X. ako odovzdávajúcim a S. ako preberajúcim, na základe ktorej malo dôjsť k právu trvalého užívania dňom 1.4.1991, zmluvy o výpožičke uzavretej medzi R. ako požičiavateľom a S. a S. ako vypožičiavateľom, na základe ktorej došlo k výpožičke stavby lodenice s prísl., bez uvedenia dátumu, odvolávajúc sa na inventúrne súpisy ku dňu 1.4.1991, súd mal za preukázané, že žalobcovi bolo zrejmé, že nie je oprávneným držiteľom pozemku, na ktorom je postavená stavba lodenice, nakoľko aj v týchto listinných dôkazoch sa odvolával na potrebu majetkoprávneho vysporiadania vlastníckych práv k pozemku, resp. doriešenia nájomného za pozemok s vlastníkom pozemku.

V súvislosti s tvrdením žalobcu, že so začatím oprávnenej držby tohto, resp. jeho právneho predchodcu, malo dôjsť po odovzdávajúcom a preberacom konaní v roku 1974, keď bola právnemu predchodcovi odovzdaná stavba vrátane zastavaných pozemkov, bez akýchkoľvek obmedzení a tento ju začal užívať

a správať sa ako vlastník a nikdy nebol rušený vo výkone svojho práva (viď dôkaz - zápisnica z pojednávania zo dňa 28.11.2011 - čl.338-342 spisu) súd uvádza, že inštitút vydržania bol zavedený do Slovenského právneho poriadku až od 1.4.1983 novelou a v období od 1.4.1964 do 31.3.1983 právny poriadok platný na území SR inštitút vydržania nepoznal.

Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že rozhodnutie R. (strana 4 bod 3 žaloby) určilo, že X. nadobudne vlastníctvo k nehnuteľnému majetku všetkých organizačných zložiek i hospodárskych zariadení SO C. ktoré konkrétna zložka reálne užíva alebo drží ku dňu registrácie X. a na základe toho malo dôjsť ku vzniku vlastníckeho práva k žalovanému pozemku na právneho predchodcu žalobcu a pred túto prekážku nemohla sa stať Obec Q. už následne vlastníkom predmetného pozemku nakoľko ním v skutočnosti už bol právny predchodca žalobcu, resp. žalobca a to pred účinnosťou

Súd má zato, že spôsob nadobudnutia vlastníckych práv rieši zákon, pričom v zmysle ust. , je možno nadobudnúť vlastnícke právo kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Rozhodnutie mimoriadneho zjazdu R. nie je rozhodnutím štátneho orgánu, na základe ktorého by bolo možné nadobudnúť vlastníctvo v zmysle citovaného právneho ustanovenia.

Taktiež je súd toho názoru, že nebolo možné zo strany žalobcu nadobudnúť vlastnícke právo na základe ust. § 6 ods.3 nar. vlády č.321/91 Zb., ktorým sa ustanovujú podmienky a spôsob navrátenia majetkových práv dobrovoľným telovýchovným organizáciám, nakoľko toto nariadenie vlády SR jednak nie je zákonom a v ust. § 6 ods.3 uvádza: „Pozemok, na ktorom bola zriadená trvalá stavba po 31.3.1948 zostáva v užívaní organizácie, ktorá zriadila stavbu; na úhradu za užívanie pozemku sa vzťahujú osobitné predpisy.“

Z uvedeného je teda zrejmé, že sa jednalo o úpravu užívacieho a nie vlastníckeho práva. Opodstatnenosť tohto názoru vyplýva aj zo skutočností, že v poznámke pod bodom 3 sa citované nariadenie vlády SR odvoláva na vyhlášku MF SR č. v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorá pojednáva okrem iného aj o úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov.

S poukazom na uvedené skutočnosti zistené v konaní súd dospel k záveru, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nebol oprávneným držiteľom pozemku, ku ktorému sa domáha určenia vlastníckych práv a vlastnícke právo k tomuto pozemku na základe inštitútu vydržania nenadobudol a preto súd jeho žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalovaným v 1.-4. rade, ktorý mali v konaní plný úspech bola priznaná náhrada trov konania nasledovne:

Úkon právnej služby je 112,86 € určený z tarifnej hodnoty veci 3 870 € (2092 m2 x 1,85 €/1 m2) už po krátení 20%, keďže v konaní boli zastúpení žalovaní v 1.-4. rade, teda spolu 4 žalovaní a to za úkony vykonané do 31.5.2010 a od 1.6.2010 predstavuje hodnota úkonu právnej služby krátená o 50% sumu 70,54 € (viď a . vyhl.č.).

Žalovanému v 1. rade patrí odmena za nasledovné úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie veci dňa 12.9.2007, písomné vyjadrenie dňa 9.11.2007, preštudovanie spisu dňa 9.4.2010, pojednávanie dňa 22.10.2007, každý úkon po 112,86 €, pojednávanie dňa 1.6.2009 - odročené 1 odmeny t.j. 28,22 €, porada s klientom pred pojednávaním dňa 9.4.2010, t.j. 1/2 z hodnoty úkonu v sume 56,43 €, pojednávanie dňa 23.5.2011- odročené 1 odmeny t.j. 17,64 €.

Pojednávania v dňoch 3.10.2011, 28.11.2011, 20.2.2012, 19.3.2012, písomné podanie dňa 24.11.2011, písomné podanie dňa 20.12.2011, písomné vyjadrenie dňa 23.2.2012 každý úkon po 70,54 € a porada s klientom dňa 22.2.2012 - 1/3 z hodnoty úkonu 23,51 € a po pripočítaní režijného paušálu v sume 106,67 € (3 x 5,91 € + 1 x 6,95 € + 2 x 7,21 € +5 x7,41 € + 4 x 7,63 €), trovy právnych služieb žalovaného v 1. rade predstavujú sumu 1 177,69 € + 20% DPH t.j. 235,54 €. Spolu trovy právnych služieb u menovaného predstavujú čiastku 1 413,23 €.

Rovnaká odmena patrí za vyššie uvedené úkony aj žalovanému v 2. rade t.j. v sume 1 413,23 €.

Žalovanému v 3. rade patrí odmena za nasledovné úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie veci dňa 15.2.2007, písomné vyjadrenie dňa 9.11.2007, preštudovanie spisu dňa 9.4.2010, pojednávanie dňa 22.10.2007, spracovanie odvolania voči predbežnému opatreniu dňa 16.2.2007, písomné vyjadrenie zo dňa 6.3.2007, každý úkon po 112,86 €, pojednávanie dňa 1.6.2009 - odročené 1 odmeny t.j. 28,22 €, porada s klientom pred pojednávaním dňa 9.4.2010, t.j. 1/2 z hodnoty úkonu v sume 56,43 €, pojednávanie dňa 23.5.2011- odročené 1 odmeny t.j. 17,64 €.

Pojednávania v dňoch 3.10.2011, 28.11.2011, 20.2.2012, 19.3.2012, písomné podanie dňa 24.11.2011, písomné podanie dňa 20.12.2011, písomné vyjadrenie dňa 23.2.2012 každý úkon po 70,54 € a porada s klientom dňa 22.2.2012 - 1/3 z hodnoty úkonu 23,51 € a po pripočítaní režijného paušálu v sume 118,49 € (5 x 5,59 € + 1 x 6,95 € + 2 x 7,21 € + 5 x 7,41 € + 4 x 7,63 €), trovy právnych služieb žalovaného v 3. rade predstavujú sumu 1415,23 € + 20% DPH t.j. 283,05 €. Spolu trovy právnych služieb u menovaného predstavujú čiastku 1.698,28 €.

Žalovanému v 4. rade patrí odmena za nasledovné úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie veci dňa 15.2.2007, písomné vyjadrenie dňa 9.11.2007, preštudovanie spisu dňa 9.4.2010, písomné vyjadrenie zo dňa 6.3.2007, pojednávanie dňa 22.10.2007 každý úkon po 112,86 €, pojednávanie dňa 1.6.2009 - odročené 1 odmeny t.j. 28,22 €, porada s klientom pred pojednávaním dňa 9.4.2010, t.j. 1/2 z hodnoty úkonu v sume 56,43 €, pojednávanie dňa 23.5.2011- odročené 1 odmeny t.j. 17,64 €.

Pojednávania v dňoch 3.10.2011, 28.11.2011, 20.2.2012, 19.3.2012, písomné podanie dňa 24.11.2011, písomné podanie dňa 20.12.2011, písomné vyjadrenie dňa 23.2.2012 každý úkon po 70,54 € a porada s klientom dňa 22.2.2012 - 1/3 z hodnoty úkonu 23,51 € a po pripočítaní režijného paušálu v sume 112,58 € (4 x 5,91 € + 1 x 6,95 € + 2 x 7,21 € + 5 x 7,41 € + 4 x 7,63 €), trovy právnych služieb žalovaného v 4. rade predstavujú sumu 1.296,46 € + 20% DPH, t.j. 259,29 €. Spolu trovy právnych služieb u menovaného predstavujú čiastku 1.555,75 €.

Trovy žalovaných v 1.-4. rade ako trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu vyčíslenú vyššie a túto vrátane DPH priznal každému zo žalovaných spôsobom ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa , to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.