Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_17C-108-2011.pdf
PDF · 91.47 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/108/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľky S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. K. X, proti odporcovi V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. K. XXX, za účasti mal. dieťaťa G. K., nar. XX.XX.XXXX, G. W. S., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, detašované pracovisko Snina, o určenie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že otcom mal. G. K., nar. X. XX. XXXX z matky S. K., J.. XX. XX. XXXX je odporca V. Z., nar. 20. 4. 1981.
Súd z v e r u j e mal. G. K. do osobnej starostlivosti matky a odporcu zaväzuje prispievať na výživu maloletej sumou 60,--eur mesačne, vždy do 20. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou odo dňa narodenia dieťaťa.
Dlžné výživné vo výške 600,-- eur za čas od 4. 12. 2010 do 19. 3. 2012 je odporca povinný uhrádzať spolu s bežným výživným vo výške 75,--eur, vždy ku 20. dňu v každom mesiaci vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
N e u p r a v u j e s a styk odporcu s mal. G. K..
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
Odporca je p o v i n n ý uhradiť súdny poplatok z návrhu vo výške 66 eur, na účet Okresného súdu Humenné v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý uhradiť trovy štátu vo výške 382,11 eur na účet Okresného súdu v Humennom v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka, matka mal. G. K. ako jej zákonná zástupkyňa podala dňa 01.07.2011 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala určiť, že odporca V. Z. je otcom mal. G. K., nar. XX.XX.XXXX a zároveň požiadala, aby súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať jej na výživu sumou 70 eur mesačne od narodenia dieťaťa.
Odporca vo svojom písomnom podaní k návrhu uviedol, že neuznal otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom, nakoľko má pochybnosti o tom, či je skutočne otcom mal. dieťaťa. Tieto pochybnosti v ňom vzbudil najmä spôsob ukončenia ich vzťahu, keďže dodnes nevie dôvody, ktoré k tomuto kroku navrhovateľku viedli. Preto požiadal o nariadenie znaleckého dokazovania skúškou DNA.
Súd uznesením zo dňa 11.10.2011 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalkyňu z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, RNDr. Angeliku Vasiľovú.
Súdom ustanovená znalkyňa RNDr. Angelika Vasiľová, vo svojom posudku č. 1/10 dospela na základe prevedeného porovnania genetických znakov u matky, dieťaťa i označeného otca k záveru, že nie je možné vylúčiť otcovstvo odporcu k mal. G. Paraskovej, pričom pravdepodobnosť otcovstva má číselnú hodnotu W = 99,9999 %. Otcovstvo V. Z. k mal. dieťaťu preto možno v tomto prípade pokladať za prakticky dokázané a potvrdené.
V danej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými spolu s návrhom, najmä s rodným listom maloletej G. K., s písomným vyjadrením odporcu k návrhu, s výsluchom účastníkov konania a kolízneho opatrovníka a so znaleckým posudkom súdom ustanovenej znalkyne RNDr. Angeliky Vasiľovej.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu a žiadala, aby súd určil, že otcom mal. dieťaťa je odporca. Zároveň žiadala, aby bolo dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti, pričom úpravu styku nenavrhla, ponechala ho to jeho záujme. Pokiaľ ide o výživné žiadala ho priznať od narodenia mal. dcéry, t.j. od 04.12.2010 v sume 60 eur mesačne. Ku dňu pojednávania dlžné výživné predstavuje sumu 900 eur.
Odporca na pojednávaní s určením otcovstva súhlasil. Pokiaľ ide o výživné, žiadal, aby bol zaviazaný platiť mesačne sumu 60 eur, nakoľko jeho mesačný príjem je v priemere 430 eur. V súčasnej dobe pracuje mimo miesta trvalého bydliska a teda upravovať styk s mal. dcérou nežiadal. Zároveň uviedol, že navrhovateľke prispel na výživu mal. dcéry zakúpením plienok, šatstva, hygienických potrieb, kombinézou, kočíkom v celkovej sume 300 eur. S takouto sumou súhlasila aj navrhovateľka.
Kolízny opatrovník na konanom pojednávaní navrhol určiť otcovstvo odporcu k mal. G. K., zveriť ju do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať na výživu sumou 70 eur, pretože takáto suma je v jeho možnostiach. Úpravu styku nie je potrebné upravovať, nakoľko účastníci sa vedia dohodnúť.
V zmysle § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 19.03.2011 tak, že maloletú G. K. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporcu zaviazal prispievať na jej výživu sumou 60 eur mesačne k rukám navrhovateľky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od odo dňa narodenia dieťaťa, dlžné výživné vo výške 600 eur za čas od 04.12.2010 do 19.03.2012 mu povolil splácať v splátkach po 15,-eur mesačne spolu s bežným výživným t.j. v sume 75 eur mesačne, k rukám navrhovateľky vždy ku 20. dňu v mesiaci vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Styk mal. G. K. s odporcom neupravil. Účastníci, ako aj kolízny opatrovník, prítomní na pojednávaní, uviedli, že s vyhláseným rozsudkom súhlasia a výslovne sa vzdávajú práva podať odvolanie voči nemu. Toto svoje prehlásenie potvrdili aj vlastnoručnými podpismi.
Podľa § 84 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „ZR“) v znení neskorších predpisov otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine; ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
V súlade s § 94 ods. 2 Zákona o rodine; za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa ust. § 108 O.s.p. súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.
V zmysle § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine; rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine; súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine; súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 65 ods. Zákona o rodine; ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov ( § 62 ods.2 Zákona o rodine ).
V súlade s § 62 ods. 4 Zákona o rodine; pri určení rozsahu vyživovacej súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine; výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine ).
Vzhľadom k tomu, že účastníci konania i kolízny opatrovník sa vzdali práva na podanie odvolania proti rozsudku vyhlásenému na pojednávaní, súd vyhotovil tento zjednodušený rozsudok bez ďalšieho odôvodnenia, a to v súlade s ust. § 157 ods. 3 O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, ale náhradu trov konania si výslovne neuplatňovala, a odporca na náhradu trov konania nemá právo, preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Odporcu súd zaviazal k povinnosti zaplatenia súdneho poplatku z návrhu vo výške 66,- eur v súlade s § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V danom prípade navrhovateľka vzhľadom na nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu bola súdom od súdnych poplatkov oslobodená, preto poplatková povinnosť prešla na odporcu, ktorý oslobodený od poplatku nebol.
Zároveň v tomto konaní štát znášal trovy konania, ktoré vznikli vypracovaním znaleckého posudku znalkyne RNDr. Angeliky Vasiľovej a preto odporcu ako neúspešného účastníka zaviazal k povinnosti uhradiť trovy štátu vo výške 382,11 eur vzniknuté z titulu odmeny a náhrad hotových výdavkov za znalecké dokazovanie, a to v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).
Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Vzhľadom na to, že účastníci konania sa práva na odvolanie proti rozsudku výslovne vzdali, podané odvolanie by nebolo právne účinné.