Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23To-14-2012.pdf
PDF · 78.57 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/14/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. marca 2012 prejednal o d v o l a n i e obžalovaného
U. F.,
nar. XX.XX.XXXX v Q. nad Q., trvale bytom K. C. č. XX, t.č. v inej veci vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp.zn. 0T/13/2011 zo dňa 19.12.2011 a takto
rozhodol:
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste odňatia slobody.
Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr.zák. k peňažnému trestu vo výške 750 € (sedemstopäťdesiat eur). Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.
Výrok o vine a treste zákazu činnosti zostáva týmto zrušením nedotknutý.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný U. F. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.zák., pretože dňa 30.11.2011 v čase o 09.22 hod. v Bánovciach nad Bebravou bez prítomnosti alkoholu v dychu po ulici SNP ako vodič riadil motorové vozidlo zn. Citröen Jumper EČ: Q., hoci mu bol rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 2T 41/2010-166 zo dňa 16.06.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 3To/91/2011-191 zo dňa 26.09.2011, právoplatným dňa 26.09.2011 uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 36 mesiacov.
Bol za to odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. s prihliadnutím na §§ 37 písm. m/, 38 ods. 4 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 8 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 rokov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil písomne sám a odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine a treste. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa nenamietal. K použitej právnej kvalifikácii však uviedol, že obžalovaný si 30.11.2011 neuvedomoval, že trest zákazu činnosti u neho už platí. Domnieval sa, že uložený trest zákazu činnosti nadobudne právoplatnosť až vtedy, keď mu bude doručené uznesenie Krajského súdu Trenčín. Predpokladal obdobne ako je to u trestu odňatia slobody, ktorý sa nastupuje na základe výzvy súdu, že aj začiatok plynutia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá bude spojený s nejakým následným administratívnym aktom, napr. že ho polícia vyzve na odovzdanie vodičského preukazu. Keďže sa nič takého nestalo, domnieval sa, že jazdiť môže. K svojej účasti na verejnom zasadnutí Krajského súdu Trenčín uviedol, že sa nevie vyjadriť k otázke, či súčasťou poučenia bolo aj výslovné upozornenie, že vyhlásením uznesenia nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu. Je pritom nelogické, aby dňa 30.11.2011 išiel s motorovým vozidlom zn. Citröen Jumper na úradné rokovanie s policajtmi dopravného inšpektorátu a svoje ťažko prehliadnuteľné dodávkové vozidlo zaparkoval priamo pred budovou polície. Obhajca v závere uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že dňa 30.11.2011 naplnil znaky subjektívnej stránky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. Mala sa preto u neho uplatniť procesná zásada „in dubio pro reo“ a mal byť spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodený. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť v celom rozsahu s tým, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol vo veci sám podľa § 285 písm. b/ Tr.por. a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obhajca obžalovaného alternatívne navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. zrušiť výroky o trestoch s tým, aby obžalovanému bol uložený peňažný trest na dolnej hranici trestnej sadzby za súčasného zníženia aj trestu zákazu činnosti. Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalované je čiastočne dôvodné.
Procesnému postupu súdu prvého stupňa nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Súd prvého stupňa ďalej správne zistil a ustálil skutkový stav, pričom tu vychádzal jednak z doznania obžalovaného, ktoré bolo v súlade s výpoveďami svedkov - príslušníkov PZ, ktorí obžalovaného v predmetnej dobe ako vodiča motorového vozidla kontrolovali. Pokiaľ ide o odvolaním vytýkanú nesprávnosť použitej právnej kvalifikácie k tomu uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Subjektívnou stránku konania obžalovaného sa dôsledne zaoberal už súd prvého stupňa, keď prakticky jeho obrana na hlavnom pojednávaní je totožná s dôvodmi odvolania. Nad rámec týchto dôvodov odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 183 ods. 3 Tr.por., podľa ktorého právoplatný rozsudok je aj vykonateľný. O tejto právoplatnosti predchádzajúceho odsúdenia sa obžalovaný bez akýchkoľvek pochybností dozvedel osobne, keď bol prítomný pri vyhlásení rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo jeho odvolanie zamietnuté, pričom súčasťou napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa bol aj výrok o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Obranu obžalovaného z hľadiska subjektívnej stránky, ako aj v tom, že prakticky jazdil motorovým vozidlom za účelom „návštevy“ Dopravného inšpektorátu PZ v Bánovciach nad Bebravou však odvolací súd vyhodnotil v prospech obžalovaného. Je totiž logické tvrdenie obžalovaného, že ak by chcel mariť výkon rozhodnutia súdu, nebol by ho robil takýmto „otvoreným“ spôsobom. Z ustanovenia § 15 písm. b/ Tr.zák. však vyplýva, že trestný čin je spáchaný úmyselne aj vtedy, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže v danom prípade mariť výkon rozhodnutia súdu, pričom pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený. Takáto vedomosť možnosti u obžalovaného bola preukázaná. Obžalovaný jednak už mal skúsenosti s administratívnymi zákazmi činnosti riadiť motorové vozidlá, pričom k predchádzajúcemu súdnemu odsúdeniu došlo práve z dôvodu, že takéto administratívne zákazy porušil. Obžalovaný ďalej vedel, že má právoplatne uložený súdny trest zákazu činnosti, a to už vyše dvoch mesiacov. Z trestného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravu, sp.zn. 2T/41/2010 pritom vyplýva, že obžalovaný si predchádzajúce písomné rozhodnutie odvolacieho súdu prevzal hneď v deň, čo bol prepustený zo zadržania v tejto veci dňa 02.12.2011. O tom, že má uloženú zásielku na pošte pritom obžalovaný bol upovedomený už dňa 21.11.2011.
Na rozdiel od súdu prvého stupňa teda odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný sa predmetného prečinu dopustil formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr.zák., pretože vo vzťahu k znaku zavinenia vo forme chcenia je možné použiť zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Tento záver odvolacieho súdu však nemal vplyv na správnosť výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa. K tomu zároveň odvolací súd uvádza, že odvolací súd sa dôsledne zaoberal aj otázkou zmeny právoplatných rozhodnutí administratívnych orgánov o zákaze činnosti cestou obnovy konania, keď ale aj v tomto „obnovenom“ konaní bola obžalovanému uložená sankcia zákazu činnosti.
Odvolací súd preskúmal aj postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o treste. Vo vzťahu k uloženému nepodmienečnému trestu odňatia slobody uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Vzhľadom na vyššie uvedené sa miera zavinenia obžalovaného zmenila v prospech obžalovaného. Obžalovaný sa aktuálnej trestnej činnosti dopustil v dobe, keď na jeho prevýchovu z hľadiska rešpektovania zákazov riadiť motorové vozidlá ešte nebolo vplývané výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. V konaní Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp.zn. 2T/41/2010 mu síce bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, avšak toto bolo odôvodnené tým, že v tomto prípade obžalovaný nerešpektoval zákaz riadenia motorových vozidiel, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v roku 2008 za majetkovú trestnú činnosť. Obžalovaný pritom v súčasnosti uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka aj vykonáva.
Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovaného nie je potrebné vplývať ukladaním ďalšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody, keď za trestnú činnosť rovnakého charakteru je obžalovaný prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody.
Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom výroku o treste odňatia slobody a postupom podľa § 323 ods. 3 Tr.por. vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere 750 € spolu so stanovením náhradného trestu odňatia slobody. Výrok o treste zákazu činnosti zostal pritom zrušením nedotknutý. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku vyplýva, že na prevýchovu obžalovaného vo vzťahu k rešpektovaniu rozhodnutí o zákaze viesť motorové vozidlá spolu s výkonom predchádzajúceho odsúdenia bude vplývané výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 1 roka, peňažným trestom a trestom zákazu činnosti spolu vo výmere až 8 rokov. Výkony týchto trestov považuje odvolací súd za postačujúce k tomu, aby sa obžalovaný prevychoval. Obžalovaný si pritom musí byť vedomý, že ďalšie takéto protiprávne konanie po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody by viedli súdy nepochybne k zvýrazneniu represívnej funkcie trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.