Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12P-264-2011.pdf
PDF · 74.1 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/264/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým v právnej veci navrhovateľa: Q. K., G.. XX.X.XXXX, E. K. I. Š. XXX, proti odporkyni: P. K., G.. XX.X.XXXX, K. M., F.. A. 9, v konaní zastúpená splnomocnenou zástupkyňou A. K., K. M., F.. A. X, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, t a k t o
rozhodol:
Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa Q. K., G.. XX.X.XXXX k odporkyni P. K., G.. XX.X.XXXX, ktorá mu bola určená uznesením Okresného súdu Martin sp.zn. 10C/247/2010 zo dňa 12.1.2010, a to s účinnosťou odo dňa 17.10.2011.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.10.2011 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni, t.j. svojej dcére, ktorá bola upravená rozhodnutím Okresného súdu Martin, č.k. 10C/247/2010 zo dňa 12.1.2010. Návrh odôvodnil tým, že zanikli dôvody k tomu, aby bol naďalej zaviazaný platiť na dcéru výživné, vzhľadom na to, že žalovaná je už plnoletá a toho času pracuje vo Veľkej Británii.
Odporkyňa sa k podanému návrhu vyjadrila v podaní z 6.2.2012, v ktorom uviedla, že súhlasí s podaným návrhom žalobcu.
Na pojednávaní dňa 19.3.2011 vykonal súd dokazovanie výsluchom splnomocnenej zástupkyne odporkyni, oboznámil sa s pripojeným spisom Okresného súdu 10C/247/2010, najmä s uznesením zo dňa 12.1.2010, ktorým súd schválil zmier medzi účastníkmi o platení výživného vo výške 90,- Eur mesačne. Splnomocnená zástupkyňa odporkyni uviedla, že dcéra pracuje v Anglicku, súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti.
Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej iba ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak
a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo
b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium
a) na strednej škole okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov,
b) na vysokej škole okrem externého štúdia.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
S odkazom na ust. § 78 ods. 1 ZR súd konštatuje, že došlo jednoznačne k zmene pomerov na strane odporkyni vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Martin č. k.10C/247/2010 zo dňa 12.1.2011, ktorým sa žalobca zaviazal platiť žalovanej výživné vo výške 90,- Eur.
Z takto zisteného skutkového stavu súd vyhodnotil, že podaný návrh je plne dôvodný a toho času neexistujú zákonné dôvody u odporkyni v podobe trvania vyživovacej povinnosti voči jej osobe formulované s odkazom na ust. § 62 ods. 1 v spojení s § 62 ods. 3 ZR. Vyživovacia povinnosť navrhovateľovi zanikla a odporkyňa má schopnosť sama sa živiť.
Záverom súd konštatuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom nie je absolútne a jej trvanie je zákonom upravené do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZR). Súd mal za to, že neexistujú zákonné predpoklady trvania spomínanej vyživovacej povinnosti už na základe cit. zákonných ustanovení.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol z toho dôvodu, že zrušiť vyživovaciu povinnosť bolo možné najskôr s účinnosťou od podania návrhu.
O trovách rozhodoval súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a súd vyslovil, že navrhovateľovi sa náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľ ani splnomocnená zástupkyňa odporkyne si trovy konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).