Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/275/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Y. S., B.. XX.X.XXXX, X. XXX XX D. W. Č.. XX, zast. JUDr. Marinom Jalčom, advokátom, AK Komenského 8, 066 01 Humenné, proti žalovaným: X. Y. U., B.. XX.X.XXXX, X. U.J. N. XXXX/X, XXX XX P. B. O., zast. Y.. N.. Y. X., B.. XX.X.XXXX, Y.B. O. XX, XXX XX W., X. N. U., G.. X., B.. X.XX.XXXX, X. U. N. XXXX/ X, XXX XX P. B. O., zast. Y. U., B.. XX.X.XXXX, X. U.J. N. XXXX/X, XXX XX P. B. O., o zaplatenie 22 042,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 037,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne za obdobie od 6.11.2008 do 31.12.2008 zo sumy 13 091,44 eur, za obdobie od 4.12.2008 do 17.6.2009 zo sumy 12 012,64 eur, za obdobie od 18.6.2009 do 30.6.2009 zo sumy 10 762,64, za obdobie od 1.7.2009 do 13.7.2009 zo sumy 9 262,64 eur, za obdobie od 14.7.2009 do 17.9.2009 zo sumy 8 262,64 eur, za obdobie od 18.9.2009 do 31.12.2009 zo sumy 7 762,64 eur, za obdobie od 1.1.2010 do 31.1.2010 zo sumy 7 512,64 eur, za obdobie od 1.2.2010 do 28.2.2010 zo sumy 7 287,64 eur, za obdobie od 1.3.2010 do zaplatenia zo sumy 7 037,64 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 7 037,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne za obdobie od 6.11.2008 do 31.12.2008 zo sumy 13 091,44 eur, za obdobie od 4.12.2008 do 17.6.2009 zo sumy 12 012,64 eur, za obdobie od 18.6.2009 do 30.6.2009 zo sumy 10 762,64, za obdobie od 1.7.2009 do 13.7.2009 zo sumy 9 262,64 eur, za obdobie od 14.7.2009 do 17.9.2009 zo sumy 8 262,64 eur, za obdobie od 18.9.2009 do 31.12.2009 zo sumy 7 762,64 eur, za obdobie od 1.1.2010 do 31.1.2010 zo sumy 7 512,64 eur, za obdobie od 1.2.2010 do 28.2.2010 zo sumy 7 287,64 eur, za obdobie od 1.3.2010 do zaplatenia zo sumy 7 037,64 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

V predmetnej právnej veci sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne mu zaplatiť sumu 664 037,- Sk (22 042,- eur) spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 080 000,- Sk (35 849,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 35 849,- eur odo dňa 6.11.2008 do 3.12.2008, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 015 000,- Sk (33 692,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 32 692,- eur odo dňa 4.12.2008 do 5.7.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 849 307,-

Sk (28 191,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 28 191,- eur odo dňa 6.7.2009 do 5.8.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 789 055,- Sk (26 192,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 26 192,- eur odo dňa 6.8.2009 do 5.10.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 758 929,- Sk (25 192,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 25 192,- eur odo dňa 6.8.2009 do 5.10.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 707 714,- Sk (23 492,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 23 492,- eur odo dňa 6.10.2009 do 5.11.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 692 651,- Sk (22 992,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 22 992,- eur odo dňa 6.11.2009 do 5.2.2010, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 679 095,- Sk (22 542,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 22 542,- eur odo dňa 6.2.2009 do 5.3.2010, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 664 032,- Sk (22 042,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 22 042,- eur odo dňa 6.3.2009 do 5.4.2010, a nahradiť žalobcovi trovy konania a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podanie návrhu odôvodnil tým, že na základe písomnej zmluvy o pôžičke žalovaným boli bezúročne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 240 000,- Sk a určenou lehotou splatnosti do 5.11.2008. Bola dobrovoľné uzavretá aj dohoda o zmluvnej pokute vo výške 5 % za každý započatý mesiac z nesplatenej časti dlhu a zmluva o zriadení záložného práva. Toho času dlžná suma predstavuje sumu 22 041,- eur (664 032,- Sk) a z tejto sumy si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške. Ďalej uviedol, že ako veriteľ na úhradu dlhu zaevidoval aj splátky, ktoré mu boli vrátené v hotovosti, pričom dve splátky mu boli vrátené prostredníctvom L.. T. U., ktorému L.. U. realizoval stavebné práce a namiesto úhrady žalovanému ich p. U. zaplatil žalobcovi. L.B. U. bol sprostredkovateľom uzavretia zmluvy o pôžičke a preto ho kontaktoval. Na vrátenie pôžičky žalovaných viackrát vyzval. Z ich strany mu boli vrátené finančné prostriedky žalovaným nasledovne: k 5-temu dňu v mesiaci jún, júl, august, september 2008 4x40 000,- Sk a do 31.12.2008 uhradil ešte sumu 65 000,- Sk. K 5.11.2008 predstavoval dlh na istine sumu 1 080 000,- Sk a k 5.12.2008 predstavovala dlžná istina sumu 1 015 000,- Sk. Následne žalovaní uhradili dňa 18.6.2009 sumu 2 500,- eur, dňa 1.7.2009 sumu 3 000,- eur, dňa 14.7.2009 sumu 2 000,- eur, dňa 18.9.2009 sumu 1 000,- eur a sumu 1 700,- eur, za január, február a marec sumu 500,- eur, 450,- eur a 500,- eur. Navrhovateľ ešte uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. o neplatnosť zmluvy o pôžičke navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podaním zo dňa 3.8.2011, ktoré bolo súdu doručené dňa 5.8.2011, žalobca požiadal o úpravu petitu návrhu na začatie konania tak, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade - Y. U., nar. 29.6.1961 zaplatiť žalobcovi Y. S., nar. 25.4.1959 sumu (dlžnú istinu) 332 018,- Sk, t.j. 11 021,- eurspolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 540 000,- Sk (17 924,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 17 924,- eur odo dňa 6.11.2008 do 3.12.2008, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 507 500,- Sk (16 846,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 16 846,- eur odo dňa 4.12.2008 do 5.7.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 424 653,- Sk (14 095,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 14 095,- eur odo dňa 6.7.2009 do 5.8.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 394 527,- Sk (13 096,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 13 096,- eur odo dňa 6.8.2009 do 5.10.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 379 464,- Sk (12 596,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 12 596,- eur odo dňa 6.10.2009 do 5.11.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 353 857,- Sk (11 746,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 11 746,- eur odo dňa 6.11.2009 do 5.2.2010, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 346 325,- Sk (11 496,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 11 496,- eur odo dňa 6.2.2009 do 5.3.2010, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 339 547,- Sk (11 271,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 11 271,- eur odo dňa 6.3.2009 do 5.4.2010, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 332 016,- Sk (11 021,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 11 021,- eur odo dňa 6.4.2010 až do zaplatenie, nahradiť žalobcovi trovy konania a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanú v 2. rade - N. U., rod. X., B.. X.XX.XXXX zaplatiť žalobcovi Y. S., B.. XX.X.XXXX sumu (dlžnú istinu) 332 018,- Sk, t.j. 11 021,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 540 000,- Sk (17 924,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 17 924,- eur odo dňa 6.11.2008 do 3.12.2008, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 507 500,- Sk (16 846,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 16 846,- eur odo dňa 4.12.2008 do 5.7.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 424 653,- Sk (14 095,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 14 095,- eur odo dňa 6.7.2009 do 5.8.2009,

spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 394 527,- Sk (13 096,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 13 096,- eur odo dňa 6.8.2009 do 5.10.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 379 464,- Sk (12 596,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 12 596,- eur odo dňa 6.10.2009 do 5.11.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 353 857,- Sk (11 746,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 11 746,- eur odo dňa 6.11.2009 do 5.2.2010, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 346 325,- Sk (11 496,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 11 496,- eur odo dňa 6.2.2009 do 5.3.2010, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 339 547,- Sk (11 271,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 11 271,- eur odo dňa 6.3.2009 do 5.4.2010, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 332 016,- Sk (11 021,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 11 021,- eur odo dňa 6.4.2010 až do zaplatenie a nahradiť žalobcovi trovy konania a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podanie návrhu na zmenu petitu odôvodnil tým, že skutočnosť - zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, nemôže mať na samostatnú platnosť zmluvy o pôžičke žiadny vplyv a pre žalobcu ako veriteľa nie je podstatné to, ako medzi sebou žalovaní naložili s pôžičkou a na aký účel ju použili. V súlade s komentárovou literatúrou ak je predmet plnenia deliteľný, musí byť v zmluve vyjadrená solidarita záväzku. Ak zmluva neobsahuje dohodu o to, že povinnosť dlžníka je spoločná a nerozdielna platí, že ide o povinnosť medzi nimi delenú. Ich podiely sú na dlhu rovnaké a to bez ohľadu na to, či dlžníci sú manželmi a či ch ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Ďalej uviedol, že žaloba ako taká bola podaná dôvodne ako požiadavka na zaplatenie určitej finančnej čiastky a tak bol aj formulovaný žalobný petit. Mieru určitosti žalobného petitu nie je možné skúmať oddelene od ostatných žalobných zložiek a preto žalobca týmto návrhom reaguje na skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Vzhľadom na to, že na strane žalovaných sa jedná o niekoľkoročné omeškanie so splatením dlhu a nedošlo z ich strany ani k čiastočnej dobrovoľnej úhrade a nakoľko sa na strane žalovaných nejedná o nerozlučné spoločenstvo a ich podiely na dlhu sú rovnaké, podal návrh na zmenu petitu žaloby.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. -111 zo dňa 19.8.2011 súd pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle vyššie uvedeného návrhu žalobcu.

Žalovaný v 1. a žalovaná v 2. rade s podanou žalobou súhlasili iba čiastočne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 5.5.2008, zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 5.5.2008, žiadosťou o vrátenie pôžičky zo dňa 3.5.2010, vyjadrením žalobcu zo dňa 24.5.2010, vyjadrením žalobcu zo dňa 6.6.2011, návrhom žalobcu zo dňa 3.8.2011, výsluchom svedka L.. U., výsluchom účastníkov konania, pripojenými spismi sp. zn. sp. zn. a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci :

Z pripojeného spisu sp.zn. vyplýva, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -10 zo dňa 8.9.1998 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo T. N. U. H. Y. U., teda účastníkov konania v tomto súdnom konaní na strane žalovaných, zrušené za trvania manželstva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.9.1999.

Z pripojeného spisu sp. zn. vyplýva, že dňa 21.9.2010 žalovaní v 1. a 2. rade v tomto konaní, podali na tunajšom súde ako žalobcovia návrh na určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.5.2008. Z dôvodu miestnej príslušnosti bola vec postúpenia na Okresný súd Humenné, kde sa v tejto veci vedie konanie pod sp. zn. , ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené.

Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.5.2008 žalobca žalovaným požičal finančnú čiastku 1 240 000,- Sk bezúročne a bezúčelovo. Žalovaní podpisom tejto zmluvy potvrdili prevzatie pôžičky v celosti k svojím rukám. Žalovaní sa zaviazali vrátiť žalobcovi uvedenú sumu v lehote najneskôr do 5.11.2008 vo forme mesačných splátok minimálne vo výške 40 000,- Sk vždy do 5. dňa nasledujúceho mesiaca na účet žalobcu, pričom výška poslednej splátky bola dohodnutá v sume 1 040 000,- Sk. Pre prípad nedodržania dohodnutých podmienok sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 5 % za každý započatý mesiac z nesplatenej časti dlhu. Tiež sa dohodli na možnosti predčasného splatenia dlhu. Zmluva je podpísaný žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade. Pravosť podpisov žalovaných v 1. a 2. rade je osvedčená notárkou Y.. N. X., NÚ Snina.

Predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 5.5.2008 boli nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných zapísané na LV č. XXXX, LV Č.. XXXX k. ú. P. B. O.. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávky s príslušenstvom plynúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 5.5.2008 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a to žalobcom v tomto konaní a dlžníkmi, teda žalovanými v tomto konaní, pričom pohľadávka záložného veriteľa predstavovala sumu 1 240 000,- Sk.

Žalobca žiadosťou o vrátenie pôžičky zo dňa 3.5.2010 adresovanou žalovanému v 1. rade, požiadal o vrátenie celej dlžnej sumy neuhradenej pôžičky a to do troch dní. V žiadosti uviedol, že od splatnosti pôžičky uplynula veľmi dlhá doba, ktorú na vrátenie pôžičky nevyužili a neustále splácanie pôžičky odkladali pod rôznymi zámienkami a preto ak nechcú maž ďalšie zbytočné náklady, teda aby žiadal aj príslušenstvo dlhu, tak v lehote troch dní nech vrátia zostávajúcu dlžnú sumu spolu so zmluvnou pokutou.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 24.5.2010 uviedol, že žalovaný v 1. rade nespochybnil, že peniaze spolu s manželkou na základe písomne uzavretej zmluvy o pôžičke im boli odovzdané a to bezúročne s určenou lehotou splatnosti do 5.11.2008 a taktiež to, že bola z ich strany dobrovoľne uzavretá i dohoda o zmluvnej pokute vo výške 5 % za každý započatý mesiac z nesplatenej časti dlhu a zmluva o zriadení záložného práva. Ďalej uviedol, že boli potvrdené aj ním tvrdené skutočnosti o sume splatenej istiny zo strany žalovaných a pokiaľ sa jedná o spochybnenie sumy ktorá im bola poskytnutá v hotovosti a nakoľko nespochybnil to, že k odovzdaniu pôžičky došlo priamo na notárskom úrade Y.. X. a došlo k riadnemu overeniu podpisov oboch žalovaných, dôkazné bremeno o tvrdeniach žalovaného je na strane žalovaného. Pokiaľ sa jedná tvrdenia o tom, že v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo, je toho názoru, že táto skutočnosť nemôže mať na samotnú platnosť zmluvy o pôžičke žiadny vplyv a pre žalobcu ako veriteľa nie je podstatné to, ako medzi sebou žalovaní s pôžičkou naložili a na aký účel ju použili. V súlade s komentárovou literatúrou ak je predmet plnenia deliteľný, musí byť v zmluve vyjadrená solidarita záväzku. Ak zmluva neobsahuje dohodu o to, že povinnosť dlžníka je spoločná a nerozdielna platí, že ide o povinnosť medzi nimi delenú. Ich podiely sú na dlhu rovnaké a to bez ohľadu na to, či dlžníci sú manželmi a či ch ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Ďalej uviedol, že ako veriteľ na úhradu dlhu zaevidoval aj splátky, ktoré mu boli vrátené v hotovosti, pričom dve splátky mu boli vrátené prostredníctvom L.. U..

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 6.6.2011 uviedol, že vzhľadom na to, že na strane žalovaných sa jedná o niekoľkoročné omeškanie so splatením dlhu a nedošlo z ich strany ani k čiastočnej dobrovoľnej úhrade a nakoľko sa na strane žalovaných nejedná o nerozlučné spoločenstvo a ich podiely na dlhu sú rovnaké, na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nespochybnil uzavretie zmluvy o pôžičke, dohodu o zmluvnej pokute navrhol, aby súd rozhodol o časti uplatneného nároku čiastočným rozsudkom a zaviazal žalovaného v 1. rade na plnenie 1-ice dlžnej istiny spolu s príslušenstvom s tým, že o nároku voči žalovanej v 2. rade spolu s príslušenstvom, dohodnutej zmluvnej pokute a trovách konania, rozhodne až v konečnom rozsudku. Uviedol, že je dlhodobo vo finančnej tiesni a to i z dôvodu konania zo strany žalovaných, ktorí sú v niekoľkoročnom omeškaní so splatením pôžičky značnej finančnej hodnoty a to pokiaľ ide o samotnú dlžnú istinu, ktorej výška je nesporná a nie je zo strany žalovaných žiadna snaha aspoň o jej urýchlené vrátenie. Podľa neho žalovaný v 1. rade účelovo spochybnil výšku celkovej sumy, avšak nespochybnil, že k odovzdaniu pôžičky došlo a teda z jeho strany nedošlo k uneseniu dôkazného bremena. Dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ešte uviedol, že vydanie čiastočného rozsudku je vylúčené len v prípade nerozlučného spoločenstva a jeho vydanie je viazané jedine kritériom účelnosti. Podmienky účelnosti čiastočného rozsudku budú splnené vtedy, ak to bude v súlade so zásadou hospodárnosti konania, čo je len na voľnej úvahe súdu.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 3.8.2011 okrem návrhu na zmenu petitu žaloby uviedol, že žalovaný v 1. rade účelovo spochybnil výšku celkovej sumy, avšak nespochybnil, že k odovzdaniu pôžičky došlo a teda z jeho strany nedošlo k uneseniu dôkazného bremena. Dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak je v zmluve o pôžičke stanovené, že finančné prostriedky boli odovzdané, musia dlžníci vierohodne preukázať, že finančné prostriedky im veriteľom odovzdané neboli.

Žalobca vo svojej výpovedi dňa 27.4.2011 uviedol, že na žalobnom návrhu v celom rozsahu trvá. Základom uplatnenej pohľadávky je uzavretá zmluva o pôžičke zo dňa 5.5.2008 a predmetom je vrátenie nesplatenej istiny vrátane zákonného úroku a dohodnutej zmluvnej pokuty. Táto zmluva bola uzatvorená dňa 5.5.2008 u notárky Y.. X. P. U.. Sumu požičaných peňazí si žalovaní priamo tam prevzali, obaja spoločne sumu peňazí prepočítali a to priamo pred notárkou a jej pracovníčkou. Obaja žalovaní zmluvu o pôžičke podpísali. Uviedol, že žalovaní mu dokonca povedali, že majú dostať úver vo výške 15 000 000,- Sk s tým, že do zábezpeky mu nemôžu dať halu, nakoľko táto má byť predmetom zábezpeky zmluvy o úvere. Zaručili sa bytom a garážou. Jemu žalovaní povedali, že peniaze mu vrátia určite do 3 mesiacov, ale žeby radšej zmluvu spísali na 6 mesiacov. Žalovaného v 1. rade za ním doviedol jeho priateľ p. T. U., ktorý vravel, že žalovaný stojí dobre s firmou, že mu porobí okná a dvere, že je dobrý podnikateľ a nemá ťarchy. Žalovaní mu vraveli, že spoločnosti, ktoré poskytujú úvery, chcú vysoký úrok a oni chcú peniaze lacnejšie, bezúročne s tým, že jemu následne vyjdú v ústrety pri renovácii jeho rodinného domu. Žalovaní ho osobne uistili, že ho neoklamú. Žalovaný v 1. rade mu dal vizitku s tým, že robí eurookná a eurodvere. Pokiaľ sa jedná o sumu vrátenú zo strany žalovaných uviedol, že časť peňazí mu dávali na vkladnú knižku. Túto vkladnú knižku už nemá, žalovaný tam prestal dávať peniaze a preto ju zrušil a peniaze použil pre svojho syna. Časť peňazí bola uhradená prostredníctvom L.. U., ktorému žalovaný robil okná a dvere. Žalovaní mu vrátili dňa 6.6.2008 sumu 40 000,- Sk, dňa 4.7.2008 sumu 40 000,- Sk, dňa 7.8.2008 sumu 40 000,- Sk, dňa 4.9.2008 sumu 40 000,- Sk, dňa 3.12.2008 sumu 65 000,- Sk, dňa 18.6.2009 sumu 2 500,- eur, dňa 1.7.2009 sumu 3 000,- eur, dňa 14.7.2009 sumu 2 000,- eur, dňa 18.9.2009 sumu 1 000,- eur. Tieto peniaze boli vložené na vkladnú knižku. Od L.. U. ešte obdržal v októbri 2008 sumu 1 700,- eur, v januára 2010 sumu 500,- eur, vo februári 2010 sumu 450,- eur a v marci 2010 sumu 500,- eur. Nezamlčal žiadnu úhradu nakoľko nechce viacej ako mu žalovaní dlhujú. Celkový dlh na istine je teda vo výške 664 032,- Sk. Ďalej uviedol, že žalovaným bola odovzdaná suma 1 000 000,- Sk. Avšak zvyšok bol odovzdaný v eurách a bolo to okolo 7 000,- eur, presné sumy si nepamätá. Žalovaný v 1. rade mu povedal, že on sám si túto sumu zmení v banke. Sám žalovaný v 1. rade navrhol, že bude splácať pôžičku mesačne min. v sume 40 000,- Sk a tiež žalovaný v 1. rade navrhol výšku pokuty v dohodnutej výške preto, že inde dávajú nižšiu 3 %, ale preto aby on si bol istý, že ho neoklame. Následne mu žalovaný prestal peniaze vracať aj keď ho o to viackrát žiadal.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi dňa 27.4.2011 uviedol, že uznávajú len istinu, príslušenstvo neuznávajú, nakoľko v predmetnej veci sú sporné niektoré okolnosti a to, ktorý so žalovaných v akej výške pôžičku prevzal. Poukázal na to, že žalovaným bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Pokúsili sa so žalobcom mimosúdne dohodnúť. Neuznávajú žiadnu sumu, uznávajú len to, že bola podpísaná zmluva o pôžičke a ostatné detaily zmluvy majú byť predmetom dokazovania. Pokiaľ sa jedná o zmluvu o pôžičke zo dňa 5.5.2008 tak uviedol, že túto zmluvu on a jeho manželka podpísali. Pred podpísaním zmluvu prečítal. Peniaze prevzal avšak iba vo výške 1 000 000,- Sk, aj keď v zmluve je napísaná suma 1 240 000,- Sk a v tejto sume boli započítané aj 4 % úroky, ktoré boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté. Túto sumu prevzal iba on sám. Ďalej uviedol, že bolo dohodnuté, že pôžičku vrátia mesačnými splátkami min. vo výške 40 000,- Sk a tiež bolo dohodnuté, že ak bude meškať s platením splátok, nebude platiť 4 % ale 5 % úrok za mesiac. Takto bolo medzi nimi dohodnutá zmluvná pokuta. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie žalobcu ohľadom uhradených súm ta uviedol, že toto tvrdenie žalobcu je pravdivé. Pokiaľ sa jedná o dôvody, pre ktoré napáda platnosť zmluvy o pôžičke uviedol, že zmluva bola dohodnutá ako bezúročná. Bol však dohodnutý aj 5 % úrok a taktiež sa napočítavá úrok z úrokov. Dôvodom je teda to, že zmluva nebola uzavretá ako bezúročná a aj to, že peniaze prevzal iba on sám, pričom manželka iba podpisovala doklady. Manželka peniaze neprevzala a on prevzal iba sumu 1 000 000,- Sk. Ďalej uviedol, že pri podpisovaní zmluvy bola prítomná notárka a jej pracovník. Prepočítanie peňazí bola súkromná záležitosť, tam neboli prítomní, suma sa pred notárkou neprepočítavala. Peniaze prepočítal on a bola tam suma 1 000 000,- Sk, tak ako sa dohodli. Ďalej uviedol, že manžela žila a žije s podnikaním a jemu je ľúto, že ju do toho zatiahol. Pokiaľ sa jedná o výšku poskytnutej pôžičky ešte uviedol, že časť sumy im bola vyplatená v slovenských korunách a časť v eurách. Presne koľko to bolo v eurách si nepamätá, ale celkovo suma bola len do jedného milióna. Dopredu bol dojednaný aj 4 % úrok a preto tam vychádzala suma 240 000,- Sk. Pokiaľ mal nejaké peniaze, tak ich žalobcovi vždy doniesol. Naposledy to bolo niekedy v marci 2010 kedy mu dal 500,- eur . Následne doma si prepočítal koľko ešte dlhuje sa zarazil, lebo zistil, že žalobca si počítal aj úroky. Uviedol, že všetku zodpovednosť berie na seba. On peniaze osobne prevzal a použil ich na podnikanie, taktiež na splácanie pôžičiek, ktoré mal. Mal rozbehnutú v tom čase akciu a dúfal, že do troch mesiacov to vráti. On dopredu vedel, že zmluva je na sumu 1 240 000,- Sk s tým, že obdrží iba sumu 1 000 000,- Sk. Tomu sa nebráni. Bráni sa iba príslušenstvu a to úroku z úveru, nakoľko tam nabehla suma okolo 100%.

Zástupca žalovaného v 1. rade vo svojej výpovedi dňa 27.4.2011 uviedol, že navrhuje, aby bolo konanie v tejto veci prerušené do právoplatného skončenia iného konania, kde sa rieši otázka, ktorá bude mať podstatný vplyv pre toto konanie. Ide o konanie o neplatnosť zmluvy o pôžičke.

Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi dňa 27.4.2011 uviedol, že pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania do skončenia konania vedeného ohľadom neplatnosti zmluvy o pôžičke, tak táto otázka platnosti nemá vplyv na toto konanie, nakoľko súd otázku platnosti, resp. neplatnosti zmluvy si posúdi ako predbežnú otázku v rámci tohto konania. Tiež uviedol, že žalobu o neplatnosť zmluvy o pôžičke navrhnú zamietnuť, nakoľko nie je preukázaný naliehavý právny záujem.

Svedok T. U. vo svojej výpovedi dňa 19.10.2011 uviedol, že účastníkov konania pozná a vie čo je predmetom tohto súdneho konania. C.J. L. U. bral stolárske výrobky . So žalobcom sa pozná už dlhšiu dobu. Dozvedel sa od žalobcu, že má starší dom, ktorý chcel zrekonštruovať. Chcel mu pomôcť tým, že od L. U. bral stolárske výrobky. On L.B. U. navrhol, že pozná niekoho, kto potrebuje okná a drevené výrobky. Pán U. sa spýtal, či má peniaze a on mu povedal, že áno. Na základe toho mu L. U. povedal, že ho má zoznámiť s týmto človekom. On mu dal telefónne číslo na žalobcu a so žalovaným v 1. rade mu potom spolu telefonovali. Následne sa zišli u neho v Snine v bagetke a tam sa dohadovali o tom, či vyrábať alebo nevyrábať dvere a L. U. vyrukoval s tým, že si chce požičať peniaze. Vtedy mu L. S. povedal, že on peniaze nepožičiava a vtedy sa to takto skončilo a rozišli sa. Po 2 týždňoch, mu L. U. opätovne volal, aby mu dal znova číslo na L. S., aby sa stretli, aby sa porozprávali. Zase sa začali rozprávať, začali sa baviť o peniazoch, L. S. začal váhať. Následne opätovne povedal, že nie, že peniaze nepožičiava a žalovaný odišiel preč. Následne na tretí krát mu L. U. zase zavolal, nakoľko nemal číslo na žalobcu a opätovne sa všetci zišli v bagetke a o peniazoch sa rokovalo tak, že Ž. L. U. chcel od žalobu peniaze v sume okolo milióna korún a plus ešte žiadal viacej. Na to mu žalobca povedal, že nemá toľko korún, že má nejaké eurá plus k tomu, bolo to niekoľko eur. Presnú sumu o koľko eur sa jednalo si už nepamäta. Má zafixované, že celková suma, ktorú si žalovaný chcel požičať bola milión tristo tisíc korún, presne nevie. Ďalej uviedol, že viem o tom, že sa žalobca a žalovaný v 1. rade bavili, že peniaze budú požičiavané bezúročne a to s podmienkou, že mu nejaké výrobky, ktoré žalobca potreboval, žalovaný urobí za nejakú výhodnejšiu cenu. Pokiaľ vie, čo sa týka lehoty, tak malo byť dohodnuté, že lehota návratnosti pôžičky by bola okolo troch mesiacov. Pri podpise zmluvy a odovzdávaní peňazí nebol prítomný. On sa v tom čase nachádzal už vo Fínsku. Nakoniec to dopadlo tak, Ž. L. S. prišiel za ním, že žalovaný mu peniaze nevracia, nechce s ním komunikovať a že má problém. Nakoniec L. S. jeho obvinil, že on to sprostredkoval, že zobral províziu za tie peniaze. On sa žalovaného zastával, že je to seriózna firma, že vyrába a že peniaze mu vráti. Následne potom čo ho kontaktoval žalobca, išiel za žalovaným a spýtal som sa o, prečo nevracia peniaze. Žalovaný mu povedal, že peniaze momentálne nemá a že mal dostať pôžičky, že mu to nevyšlo. Uviedol, že nevie kto koľko peňazí prevzal. Vie len toľko, že keď sedeli u neho bavili sa o sume okolo 1.300.000,- korún bezúročne s tým, že budú poskytnuté žalobcovi lacnejšie výrobky a malo to byť vrátené do troch mesiacov. Následne si žalobca, keď sa on vrátil z Fínska, požičiaval peniaze od neho, nakoľko má malého syna, kontaktoval ho H. L.. U. a chcel si požičať aj od neho sumu 100.000 korún. On mu povedal, že nemá, že stavia dom. Ďalej ešte uviedol, že si spomína, že sám žalovaný v 1. rade dodával, že v prípade ak nebude peniaze vracať, že navrhuje nejakú 5% pokutu, ale že či to bolo mesačne, ročne, za týždeň, uviedol, že to už nevie. Túto pokutu navrhol sám žalovaný v 1. rade.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi dňa 19.12.2011 uviedla, že zmluvu o pôžičke zo dňa 5.5.2008 podpisala, ale fyzicky obdržali len sumu 1 000 000,- Sk. Uviedla, že aj ona peniaze od žalobcu do ruky prevzala, ale od tej chvíle mal všetky veci na starosti jej manžel. Pokiaľ sa jedná o bližšie zmluvné dojednania ohľadom vrátenia pôžičky, výšky mesačných splátok, úrokov a zmluvnej pokuty uviedla, že k tomu sa nevie vyjadriť, nakoľko tieto záležitosti vybavoval jej manžel. Taktiež sa nevie vyjadriť k výške vrátených peňazí žalobcovi. Pokiaľ sa jedná o to, či peniaze im boli odovzdané v slovenských korunách alebo eurách uviedla, že si to nepamätá, ale určite peniaze v inej mene nedostali. Pokiaľ sa jedná o sumu 1 240 000,- Sk tak uviedla, že to bola celková dlžná suma a boli v nej zahrnuté aj úroky. Presnú výšku úrokov však nevie povedať, nakoľko sa o to staral manžel.

Žalobca k výpovedi žalovanej v 2. rade uviedol, že všetko bolo dojednané so žalovaným v 1. rade, bola pripravená zmluva, následne ona len prišla a zmluvu si prečítali. Peniaze im odovzdal. Dodal, že tvrdenie žalovaného v 1. rade o tom, že tam nebol celý milión, nie je pravdivé. Bola tam suma jedného

milióna, plus tam boli nejaké eurá , ktoré nechcel meniť. Bolo to okolo 7 000 alebo 7 100,- eur s tým, že L. U. mu povedal, že mu dá výhodnejší kurz a toto sa celkovo prepočítalo na sumu 1.240.000,- korún. Tieto peniaze preberala L. U. a dala si ich do kabelky. Vravela, že sa v tom vyzná, že robí na pošte, že do troch mesiacov mu peniaze vrátia. Pri podpise zmluvy však chceli zmluvu na šesť mesiacov. Aj keď pôvodne sa dohadovali na dobe vrátania troch mesiacov, pri notárke sa to zmenilo na 6 mesiacov, nakoľko takto to žalovaní chceli. Sľúbili, že peniaze vrátia, že majú dostať 15 miliónov korún úveru.

Žalovaný v 1. rade k výpovedi žalovanej v 2. rade dodal, že bolo vyplatených necelých milión slovenských korún, zbytok žalobca nemal. Bol vybrať z účtu eurá a doplatil to eurami. Vyplatil im celkovo sumu milión korún. Ako je bežné, nakoľko dopredu sa píšu úroky kvôli tomu, aby žalobcu nikto nenapádal, že sa požičiavajú za nie vysoké úroky peniaze, boli v tejto požičanej sume preto zahrnuté aj úroky. Bolo to dojednané s úrokmi 1.240.000 Sk, keďže on potreboval súrne peniaze a preto s tým súhlasil. Nesúhlasí len s tým aká v súčasnosti žalobcovi dlžná čiastka vyšla nakoľko, sa tam počítajú úroky z úrokov. S týmto nesúhlasí. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o výpoveď jeho manželky, poukázal, že ona je po mozgovej príhode a tieto veci spred pár rokov si nie veľmi pamätá. Pravda je taká, že celý obchod dojednával s pánom S. on. Žalobca si prial aby ako ručiteľka tam taktiež vystupovala jeho manželka. Manželke on vysvetlil, že je kvôli problémom s financiami vo firme a že ide len o krátkodobú pôžičku. Preto so všetkým súhlasila. Manželka urobila len to, čo jej on povedal. Chcela veci pomôcť. Peniaze nevrátil nakoľko sa dosali do finančných problémov. Naposledy keď žalobcovi vracal sumu okolo 1.000,- eur, pri vyplácaní tejto sumy sa mu zo strany žalobcu zdalo, že pri jeho vyčíslovaní výška dlžnej sumy ostala veľmi vysoká. Uviedol, že si nepamätá, či bolo dohodnuté, že najskôr sa platia úroky a nakoniec istina, avšak je možné, že takto to bolo dohodnuté.

Žalobca vo svojej výpovedi dňa 27.2.2012 uviedol, že na podanom žalobnom návrhu trvá. Pokiaľ sa jedná o doklady ohľadom vrátenia časti dlžnej sumy, tak väčšina peňazí bola poukázaná na vkladnú knižku. Má k dispozícii len poznámky od pracovníčky banky, kedy boli peniaze pripísané a ohľadom súm 1 700,- eur, 450,- eur a 500,- eur doklady nemá.

Podľa ( ďalej len ,,“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa , ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 544 ods. 1 a 2, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , platného a účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa (ďalej len ,“), pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa a , súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná []. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Ustanovenie upravuje tzv. predbežnú (prejudiciálnu) otázku. Rozumie sa ňou taká otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Na jej vecné rozhodnutie však nie je príslušný súd, pred ktorým prebieha dané súdne konanie, ale iný orgán, prípadne súd. Ide teda o otázku, ktorá môže byť predmetom samotného konania. Pokiaľ sa takáto zákonom predpokladaná prekážka vyskytne počas súdneho konania, je len na úvahe súdu, či konanie preruší alebo bude v konaní pokračovať ďalej, pretože z dikcie ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu konanie prerušiť. Toto ustanovenie dáva súdu možnosť, aby aby otázku posúdil sám ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. konania zo dňa 19.8.2010).

Súd sa v danom konaní pred rozhodnutí vo veci samej musel najprv ako prejudiciálnou otázkou zaoberať otázkou platnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.5.2008 uzatvorenej medzi účastníkmi konania ohľadom ktorej je vedené aj konanie na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. .

Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou ( Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. konania ).

Podľa ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným

spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky, z obsahu zmluvy musí vyplývať i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peniaze). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne ( Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zpo dňa 30.6.2010).

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Zo strany žalobcu ako veriteľa boli žalovaným v 1. a 2. rade aj reálne odovzdané peniaze, ktoré boli predmetom pôžičky a bol medzi nimi dohodnutý aj čas ich vrátenia žalobcovi. V danom smere súd preto dospel k záveru, že takto uzavretá zmluva o pôžičke je platná a teda na jej základe medzi účastníkmi tohto konania vznikol právny vzťah zakladajúci právo žalobcu na vrátenie takto požičaných finančných prostriedkov.

Súd ďalej považoval za potrebné vysporiadať sa s povahou procesného spoločenstva vzniknutého právneho vzťahu na strane žalovaných, teda či žalovaní sú povinní žalobcovi dlh plniť spoločne a nerozdielne, resp. každý určitým dielom.

Zo súdneho spisu sp. zn. mal za preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -10 zo dňa 8.9.1998 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných zrušené za trvania manželstva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.9.1999. Zmluva o pôžičke so žalovanými bolo uzatvorená dňa 5.5.2008, teda v čase, keď medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade už neexistovalo bezpodielové spoluvlastníctvo. Na strane žalovaných, nakoľko predmetnú zmluvu o pôžičke uzatvorili obidvaja, je tzv. pasívna solidarita. Súd nemal za preukázane, žeby medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dohoda o tom, že poskytnuté plnenie podľa zmluvy o pôžičke sú povinní žalobcovi žalovaní plniť spoločne a nerozdielne, táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, resp. rozhodnutia súdu a ani z povahy plnenia. Teda v danom prípade je potrebné považovať dlh za rozdelený medzi žalovaných v 1. a 2. rade v rovnakom diele.

Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní zaoberal výškou uplatneného nároku žalobcu, nakoľko táto zostala spornou medzi účastníkmi konania.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v zmluve o pôžičke sa žalobca zaviazal žalovaným poskytnúť finančné prostriedky vo výške 1 240 000,- Sk. Reálne žalobca žalovaným však odovzdal iba peniaze vo výške 1 000 000,- Sk. Vzhľadom na povahu takéto druhu zmluvy, nakoľko ide o reálny kontrakt, kedy až odovzdaním finančných prostriedkov vzniká medzi účastníkmi konania právny vzťah a na jeho základe vzniká povinnosť požičané peniaze v sume reálne odovzdaného objemu finančných prostriedkov veriteľovi vrátiť, súd dospel k záveru že návrh žalobcu v tejto časti uplatneného nároku je iba čiastočne dôvodný. Zo strany žalobcu boli žalovaným reálne odovzdané finančné prostriedky iba vo výške 1 000 000,- Sk, teda aj pôžička im bola poskytnutá iba vo výške 1 000 000,- Sk (33 193,92 eur) a tak žalovaným vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť iba túto sumu reálne vyplatených peňažných prostriedkov. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaní v prospech žalobcu celkovo uhradili sumu 225 000,- Sk a sumu 11 650,- eur, teda celkovo sumu vyčíslenú v eurách 19 118,64 eur. Po započítaní uhradenej sumy vo výške 19 118,64 eur na istinu pôžičky vo výške 33 193,92 eur, k úhrade zostáva ešte suma 14 075,28 eur. V sume takto vyčíslenej istiny bol zo strany žalobcu podaný žalobný návrh dôvodne a preto súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade, aby každý z nich žalobcovi zaplatil sumu 7 037,64 eur. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok vo vzťahu ku každému so žalovaných vo výške vo výške 3 983,36 eur, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Súd pre úplnosť poukazuje, že aj keby pokiaľ sa jedná o sumu 240 000,- Sk bral zreteľ na to, že sa jedná o dohodnutý úrok z úveru z pôžičky, tak aj v takomto prípade by daný nárok nebolo možné žalobcovi priznať. Je nesporné, že pri pôžičke si zmluvné strany môžu dohodnúť aj úrok z poskytnutej pôžičky. Úrok je odplata za užívanie peňažnej sumy a platí sa v určitom percente za určité obdobie, resp. vo výške vyčíslenej dohodnutým spôsobom. Pritom istinu tvorí celková suma požičaných peňazí alebo súčet požičaných vecí. Ak účastníci v zmluve o peňažnej pôžičke nedohodnú úroky, veriteľ má právo iba na vrátenie istiny, t.j. sumy požičaných peňazí. V takomto prípade sa jedná o poskytnutie bezúročnej pôžičky. V danej právnej veci priamo v zmluve o pôžičke je uvedené, že táto pôžička je bezúročná a síce z výpovedí účastníkov konania vyplýva, že medzi nimi existovala nejaká dohoda o úrokoch s pôžičky,

ani vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať, ako presne táto dohoda znela a aké nároky z nej žalobcovi vznikli a teda ani takýto nárok žalobcu súd nemal za preukázaný.

Ďalej sa súd pri svojom rozhodovaní zaoberal výškou dohodnutej zmluvnej pokuty 5 % za každý započatý mesiac z nesplatenej časti dlhu.

Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dlžných súm v súlade s tým kedy a v akej výške mu žalovaní postupne dlžnú sumu splácali. Nárok na zmluvnú pokutu si uplatňuje po prvý krát odo dňa 6.11.2008, teda odo dňa nasledujúce po dni, kedy mala byť splatená cela poskytnutá pôžička. Vzhľadom na pripustenie zmeny petitu žalobného návrhu, pri vyčíslení uplatnenej zmluvnej pokuty v zmysle návrhu žalobcu, by každý so žalovaných bol povinný žalobcovi popri istine uhradiť ešte sumu zmluvne pokuty, ktorá ku dňu 19.3.2012 by bola vo výške 38 899,78 eur, teda celkovo by zmluvná pokuta bola vo výške 77 799,56 eur. Takto vyčíslená zmluvná pokuta pri výške pôžičky 33 193,92 eur, predstavuje 234 % z poskytnutej pôžičky, teda viac ako dvojnásobne presahuje poskytnutú pôžičku. Pri takejto výške dojednanej zmluvnej pokuty sa úd vzhľadom na jej výšku zaoberal otázkou, či takto dohodnutá zmluvná pokuta sa neprieči dobrým mravom.

Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov. Je to peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že neplní svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením takto zabezpečenej povinnosti nevznikne veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno zabezpečiť akúkoľvek právnu povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného alebo iného plnenia. Zákon teda nevylučuje možnosť jej dojednania za omeškanie s plnením peňažného záväzku. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Jej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude stanovená. Výška zmluvnej pokuty nie je v upravená a neustanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. V súvislosti s inštitútom zmluvnej pokuty je treba okrem takto všeobecne stanovených pravidiel použiť ďalšie vodítka, z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami.

Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je treba uvážiť predovšetkým funkcie zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). Pri úvahe o primeranosti výšky dojednanej pokuty je tak treba posúdiť, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorý spočíva v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad nesplnenia zabezpečenej povinnosti. Záver o primeranosti výšky zmluvnej pokuty závisí aj na úvahe, či zmluvná pokuta je dojednaná v zodpovedajúcej, a nie prehnanej výške a aký je vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (inými slovami je treba prihliadnuť aj k výške zabezpečenej čiastky). Zároveň treba posúdiť, či pokuta primerane zabezpečuje veriteľa proti prípadným škodám, teda či zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením zmluvnej povinnosti očakávať. V neposlednom rade je treba vziať do úvahy celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. augusta 2008, sp. zn. )

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta dojednaná medzi účastníkmi tohto konania v zmluve o pôžičke zo dňa 5.5.2008 bola dojednaná v rozpore s a teda takto dojednaná zmluvná pokuta vzhľadom na výšku zabezpečenej pohľadávky, okolnosti jej dojednania sa prieči dobrým mravom a v tejto časti je zmluva o pôžičke zo

dňa 5.5.2008 preto neplatná . Súd v súlade s uvedenými skutočnosťami nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol.

Žalovaní sa s plnením peňažného záväzku dostali do omeškania a to prvým dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty dohodnutej na plnenie, teda dňom 6.11.2008. Podľa zistenia súdu k uvedenému dňu výška základnej úrokovej sadzby NBS ku dňu 6.11.2008 bola 3,75 % a teda k uvedenému dňu výška zákonného úroku z omeškania bola 7,50 % ročne (2x3,75 %). Vzhľadom na skutočnosť, že súd mal za preukázanú výšku poskytnutej pôžičky iba v sume 33 193,92 eur, je potrebné aj čiastočné úhrady realizované žalovanými v jeho prospech preto započítať iba na túto sumu. Nakoľko súd nemal listinnými dôkazmi za preukázané dni pripísania úhrad v prospech žalobcu, žalobca na pojednávaní konanom dňa 27.4.2011 uviedol dni, resp. časové obdobia realizácie týchto úhrad, žalovaní voči týmto skutočnostiam nemali žiadne námietky, tieto tvrdenia žalobcu bral súd preto za smerodatné pri určovaní dlžnej sumy s ktorou boli žalovaní v omeškaní v jednotlivých obdobiach a v zmysle uvedeného mal za preukázané, že v období od 6.11.2008 do 31.12.2008 dlžná suma bola celkovo vo výške 26 182,88 eur, v období od 4.12.2008 do 17.6.2009 dlžná suma bola celkovo vo výške 24 025,28 eur, v období od 18.6.2009 do 30.6.2009 dlžná suma bola celkovo vo výške 21 525,28 eur, v období od 1.7.2009 do 13.7.2009 dlžná suma bola celkovo vo výške 18 525,28 eur, v období od 14.7.2009 do 17.9.2009 dlžná suma bola celkovo vo výške 16 525,28 eur, v období od 18.9.2009 do 31.12.2009 dlžná suma bola celkovo vo výške 15 525,28 eur, v období od 1.1.2010 do 31.1.2010 dlžná suma bola celkovo vo výške 15 025,28 eur, v období od 1.2.2010 do 28.2.2010 dlžná suma bola celkovo vo výške 14 575,28 eur a v období od 1.3.2010 do zaplatenia dlžná suma je celkovo vo výške 14 075,28 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a časti prevyšujúcej priznaný nárok žalobu zamietol.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 3 983,36 eur s príslušenstvom, pokiaľ sa jedná o každého so žalovaných, zamietol. Takisto zamietol žalobcov nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá po vyčíslení v súlade s návrhom žalobcu, ku dňu 19.3.2012 by bola celkovo vo výške 77 799,56 eur. Vo zvyšnej časti pokiaľ sa jedná o sumu 7 037,64 eur s príslušenstvom u každého so žalovaných, návrhu žalobcu vyhovel. Čiastočne súd zamietol aj nárok žalobcu v časti uplatnených úrokov z omeškania. Nakoľko v konaní boli čiastočne úspešní všetci účastníci konania súd rozhodol o náhrade trov konania podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v ods. l b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( a ) f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.