Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-35-2023.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. D. XXX/X, o zaplatenie 418,32 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi 418,32 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 25.05.2023 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 418,32 eur.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.05.2019 po vykonanej kontrole bol u žalovanej v odbernom mieste E. F. XXX/XX, A., zistený neoprávnený odber elektriny. Žalovaná pri neoprávnenom odbere elektriny elektrinu odoberala a je preto povinná uhradiť vzniknutú škodu podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Doba trvania neoprávneného odberu bola od 14.11.2018 do 15.05.2019. Žalobca si voči žalovanej v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom uplatnil sumu 426,82 eur, ktorá jej bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.05.2019 s lehotou splatnosti 03.06.2019. Keďže v prípade neoprávneného odberu ide o skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že mohol byt' spáchaný trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, bolo vo veci začaté trestné stíhanie. Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/89/2019 zo dňa 13.09.2019, právoplatným dňa 17.06.2022, bola žalovaná uznaná vinnou z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Trestného zákona a žalobcovi bola priznaná náhrada škody vo výške 8,50 eur; so zvyškom nároku na náhradu škody bol žalobca odkázaný na civilný proces. Žalovaná je naďalej povinná nahradiť žalobcovi škodu vo výške 418,32 eur. Žalobca vyzval žalovanú na splnenie záväzku predžalobnou upomienkou zo dňa 10.06.2019, no žalovaná napriek uplynutiu lehoty splatnosti doposiaľ dlžnú sumu neuhradila.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 6C/35/2023-16 zo dňa 30.05.2023, ktorý bol následne zrušený uznesením zo dňa 12.09.2023 pre nemožnosť jeho doručenia žalovanej do vlastných rúk.
Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
4. Súd v rámci verejného vyhlásenia rozsudku vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zápisom o zistenom neoprávnenom odbere, výpočtom škody, faktúrou, trestným rozkazom, upomienkou žalobcu, pričom zistil tento skutkový stav:
5. Zo Zápisu o zistenom neoprávnenom odbere vyplynulo, že dňa 15.05.2019 pri kontrole odberného miesta E. XXX/XX G. A. bolo preukázané napojenie vodiča CY-2,5 mm2 z NN siete vedúce cez okno do zásuvky pri okne v dome, pričom zo zásuvky bol urobený rozvod elektroinštalácie do obytnej časti domu. Takýmto zapojením dochádzalo k neoprávnenému odberu elektrickej energie a takto odoberaná elektrina nebola meraná ani fakturovaná.
Podľa Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z.z. bola za obdobie 183 dní pri 12 hodinách denného využitia vypočítaná škoda za neoprávnený odber elektriny v objeme 13 6374 kWh.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.05.2019 žalobca vyfakturoval žalovanej ako neoprávnenej odberateľke škodu spôsobenú neoprávneným odberom za obdobie od 14.11.2018 do 15.05.2019 sumu 426,82 eur. Splatnosť tejto faktúry bola dňa 03.06.2019. Žalovaná z tejto faktúry nezrealizovala žiadnu úhradu.
Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/89/2019-79 zo dňa 13.09.2019 bola žalovaná uznaná vinnou z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Trestného zákona a žalobcovi bola priznaná náhrada škody vo výške 8,50 eur; so zvyškom nároku na náhradu škody bol žalobca odkázaný na civilný proces.
Žalobca dňa 10.06.2019 predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 426,82 eur, na ktoré žalovaná nereagovala a dlžnú sumu neuhradila.
6. Podľa ustanovenia § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
Podľa § 95 ods. 1 písm. i) cit. zákona ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.
Uvedeným predpisom je vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 vyhl. č. 292/2012 Z.z. škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
Podľa § 1 ods. 4 vyhl. č. 292/2012 Z.z. celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch.
8. Vykonaným dokazovaním bolo listinnými dôkazmi dostatočne preukázané, že žalovaná vykonávala neoprávnený odber elektrickej energie z distribučnej nízkonapäťovej siete žalobcu, čo bolo zistené kontrolou odberného miesta na E. XXX/XX G. A. dňa 15.05.2019. Jednalo sa o tzv. nelegálny ( čierny ) odber, pretože žalovaná nemala so žalobcom uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny. Správne postupoval žalobca, keď škodu spôsobenú neoprávneným odberom vypočítal v súlade s vykonávacou vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, pričom za neoprávnený odber ustálil množstvo elektriny po dobu 183 dní v objeme 13 6374 kWh. Celková škoda pri zohľadnení v tom čase platného cenníka elektriny predstavovala sumu 426,82 eur. Túto sumu žalobca žalovanej aj vyfakturoval, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.05.2019. Z nej žalovaná nezaplatila ani časť. Konanie žalovanej napĺňalo znaky prečinu krádeže, preto ju tunajší súd uznal vinnou z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, žalobcovi priznal náhradu škody vo výške 8,50 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody ho odkázal na civilný proces. Keďže časť vypočítanej škody v sume 8,50 eur bola žalobcovi ako poškodenému priznaná v trestnej veci 3T/89/2019 v rámci adhézneho konania, v tomto spore si uplatnil zvyšok spôsobenej škody vo výške 418,32 eur. Súd nemá dôvod pochybovať o výške škody spôsobenej žalovanou neoprávneným odberom elektriny zo siete žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za neoprávnene odobratú elektrinu vo výške 418,32 eur je dôvodný, preto žalobe vyhovel.
9. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 418,32 eur bez príslušenstva, súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, teda úspech žalobcu v konaní predstavuje 100 %. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.