Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5T-34-2011.pdf
PDF · 158.38 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/34/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Poprad na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. marca 2012 zo senátu zloženom z predsedu senátu JUDr. Márie Petruškovej a prísediacich Ľudmily Vallušovej a Boženy Budziňákovej, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obž. Z. U., nar. XX.XX.XXXX K. Z. - S. S., trvale bytom K., E. G. Č.. XX, F. P. A., spod obžaloby okresného prokurátora v Poprade pre skutky uvedené v obžalobe Okresného prokurátora Poprad, sp. zn. 2 Pv 861/2010 zo dňa 14.03.2011, ktorých sa mal dopustiť tak, že
v bode I.
- dňa 03.10.2010 v čase okolo 23.15 hod. na starej ceste medzi Važcom a Štrbou, okres Poprad, v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, násilím vykonal súlož s poškodenou mladistvou A. Y., E.. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že po tom ako ju šiel odviesť z Važca domov, tak cestou jej povedal, že ak sa s ním nevyspí, tak ju domov nezavezie, načo mu povedala, že vystúpi z auta a zavolá otcovi, aby po ňu prišiel, kde on povedal, že jej nezastaví, ale neskôr zastavil a keď poškodená vystúpila, tak prišiel k nej chytil ju za obe ruky a násilím ju ťahal k autu, pričom počas toho jej viackrát povedal, že sa s ním musí vyspať, načo mu ona povedala, že to nechce, aby ju nechal na pokoji, potom ju cez pravé zadné dvere násilím vtiahol na zadné sedadlá auta, kde ju položil, jednou rukou jej držal obe jej ruky, priľahol ju vlastným telom, druhou rukou jej vyzliekol rifle a nohavičky a napriek tomu, že sa mu celý čas snažila vytrhnúť a celý čas na neho kričala, že to nechce, aby to nerobil, tak si vyzliekol nohavice a trenky, roztiahol jej nohy, ktoré jej pridržiaval svojimi nohami, následne vnikol stoporeným penisom do jej vagíny, kde vykonal súlož s následnou ejakuláciou do vagíny poškodenej, pričom týmto konaním jej nespôsobil žiadne zranenie,
v bode II.
- dňa 07.10.2010 v čase po 01.00 hod. na poľnej ceste medzi Tatranskou Štrbou a Štrbou, okres Poprad, násilím vykonal súlož s poškodenou S. Y., E.. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že po tom ako ju šiel odviesť z Tatranskej Štrby domov, tak s vozidlom zašiel na poľnú cestu, kde zastavil auto a menovanej uviedol, aby sa s ním pomilovala, že až potom ju zavezie domov, načo mu uviedla, že radšej pôjde domov pešo, kde po tomto ju obv. Z. U. násilím stiahol na zadné sedadlo, kde ju priľahol vlastným telom aj napriek tomu, že sa ho snažila rukami odtlačiť a hovorila mu, aby prestal, že to nechce a neskôr aj plakala, tak jej stiahol rifle a nohavičky a vnikol svojim stoporeným pohlavným údom do jej vagíny, kde vykonal súlož s následnou ejakuláciou na tričko v oblasti brucha S. Y., pričom týmto konaním jej nespôsobil žiadne zranenie,
- právne kvalifikované:
v bode I.
- ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,
v bode II.
- ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona,
p r e t o ž e
- skutky nie sú trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného Z. U. obžalobu pre skutky, ktorých sa mal dopustiť tak, že dňa 03.10.2010 v čase okolo 23.15 hod. na starej ceste medzi Važcom a Štrbou, okres Poprad, v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, násilím vykonal súlož s poškodenou mladistvou A. Y., E.. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že po tom ako ju šiel odviesť z Važca domov, tak cestou jej povedal, že ak sa s ním nevyspí, tak ju domov nezavezie, načo mu povedala, že vystúpi z auta a zavolá otcovi, aby po ňu prišiel, kde on povedal, že jej nezastaví, ale neskôr zastavil a keď poškodená vystúpila, tak prišiel k nej chytili ju za obe ruky a násilím ju ťahal k autu, pričom počas toho jej viackrát povedal, že sa s ním musí vyspať, načo mu ona povedala, že to nechce, aby ju nechal na pokoji, potom ju cez pravé zadné dvere násilím vtiahol na zadné sedadlá auta, kde ju položil, jednou rukou jej držal obe jej ruky, priľahol ju vlastným telom, druhou rukou jej vyzliekol rifle a nohavičky a napriek tomu, že sa mu celý čas snažila vytrhnúť a celý čas na neho kričala, že to nechce, aby to nerobil, tak si vyzliekol nohavice a trenky, roztiahol jej nohy, ktoré jej pridržiaval svojimi nohami, následne vnikol stoporeným penisom do jej vagíny, kde vykonal súlož s následnou ejakuláciou do vagíny poškodenej, pričom týmto konaním jej nespôsobil žiadne zranenie a dňa 07.10.2010 v čase po 01.00 hod. na poľnej ceste medzi Tatranskou Štrbou a Štrbou, okres Poprad, násilím vykonal súlož s poškodenou S. Y., E.. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že po tom ako ju šiel odviesť z Tatranskej Štrby domov, tak s vozidlom zašiel na poľnú cestu, kde zastavil auto a menovanej uviedol, aby sa s ním pomilovala, že až potom ju zavezie domov, načo mu uviedla, že radšej pôjde domov pešo, kde po tomto ju obv. Z. U. násilím stiahol na zadné sedadlo, kde ju priľahol vlastným telom a napriek tomu, že sa ho snažila rukami odtlačiť a hovorila mu, aby prestal, že to nechce a neskôr aj plakala, tak jej stiahol rifle a nohavičky a vnikol svojim stoporeným pohlavným údom do jej vagíny, kde vykonal súlož s následnou ejakuláciou na tričko v oblasti brucha S. Y., pričom týmto konaním jej nespôsobil žiadne zranenie, ktoré právne kvalifikoval pod bodom I. ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a pod bodom II. ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona.
Súd predmetnú obžalobu prijal, vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dôkazy výsluchom obžalovaného Z. U., poškodenej A. Y. W. S. Y., výsluchom svedkov Z. Y., E. Y., B. Z., K. Č.F., Z. S., A.. Z. Y., O. Š., S. K., B. Č., O. D., O. I., A. I., U. I., J.W. B., A. F., S. F., A.. K. I., výsluchmi znalcov A.. U. A. D. W. Z.. Ľ. Z., znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Košice i listinnými dôkazmi a zistil nasledovné.
Obžalovaný Z. U. sa k trestnej činnosti kladenej mu za vinu v prípravnom konaní nepriznal, pri výsluchu pred vyšetrovateľom uviedol, že dňa 03.10.2010 vo večerných hodinách asi o 18.00 hod. sa stretol s poškodenou A. Y. a ďalšími priateľmi, s ktorými išli do Vikartoviec na futbalové ihrisko, kde spoločne požívali alkoholické nápoje. Poškodená A. Y. ho na to požiadala, aby ju odviezol k nej domov - do Šuňavy, v skutočnosti ju však on odviezol k nemu domov do Važca a po vzájomnej dohode vošli do jeho izby, kde poškodená konzumovala ďalej alkoholické nápoje vo väčšom množstve, on však vypil len 1 poldeci vodky. Asi po trištvrte hodine si poškodená A. Y. ľahla k nemu na posteľ a povedala mu, že do polhodiny musí byť doma na Šuňave, načo jej povedal, že vypil vodku a nemôže šoférovať. Poškodená vtedy povedala, že keď ju pôjde zaviesť domov, tak sa s ním ihneď „vyspí“ a že zároveň sa dohodli na tom, že keď ju pôjde odviesť do Šuňavy, takže po ceste autom „mu dá“. Obžalovaný ďalej uviedol, že po starej ceste z Važca smerom na Štrbu zastavil pri nejakom altánku a opýtal sa poškodenej - „či ideme na to“, poškodená mu odpovedala - „dobre, že jej práve v predchádzajúci deň skončila menštruácia a že berie antikoncepciu“. Následne sa on vo vozidle pomedzi sedačky presunul na zadné sedadlá, k nemu sa presunula aj poškodená A. Y. a ľahla si na zadné sedadlá. Poškodená si podľa obžalovaného predtým stiahla dole nohavice a nohavičky, on ju sexuálne rozdráždil a mal s ňou normálny sex. Obžalovaný ďalej uviedol, že sa obaja nato poobliekali a autom ju odviezol domov do Šuňavy.
Obžalovaný poprel, aby násilím vykonal pohlavný styk s poškodenou A. Y. a tvrdil, že pohlavný styk medzi nimi bol dobrovoľný.
Obžalovaný Z. U. k ďalšiemu skutku, ktorý mu bol kladený za vinu uviedol, že dňa 07.10.2010 sa s poškodenou S. Y. a jej priateľmi stretol na Šuňave, niekde pri skládke dreva, kde konzumovali alkoholické nápoje a že neskôr s poškodenou S. Y. odišiel hrať biliard na Tatranskú Štrbu. Podľa obžalovaného pri ceste na Tatranskú Štrbu, keď poškodená S. Y. telefonovala mobilom, sa jej opýtal, či má zastaviť a ona mu povedala - „však je to jasné, že vlastne kvôli tomu šla s ním na Tatranskú Štrbu, inak by zostala doma“. Počas ďalšej jazdy na hlavnej ceste smerom na Štrbu obžalovaný mal zastaviť pri drevenom prístrešku a opýtať sa poškodenej, „či ideme na to“, poškodená mu odpovedala: „hej“. Po jej súhlase sa presunul na zadné sedadlá, kde sa presunula aj poškodená S. Y., sama sa zobliekla tak, že si dala dole nohavice aj nohavičky, zobliekol sa aj on, poškodená si na to ľahla na chrbát, on si ľahol na ňu a vnikol do nej svojim penisom. Podľa tvrdenia obžalovaného šlo opäť o normálny dobrovoľný pohlavný styk, po ktorom poškodenú odviezol domov na Šuňavu. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodená cestou mobilom volala svojmu priateľovi a keď ju odviezol domov, zavolal mu priateľ poškodenej S. Y. a sa ho opýtal - „čo to urobil jeho priateľke“, obžalovaný mu odpovedal, že nič a že mali dobrovoľný pohlavný styk, priateľ poškodenej mu však vytýkal, že jeho priateľku znásilnil, čo mu poprel a tvrdil, že poškodená chcela sama pohlavný styk.
Obžalovaný Z. U. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný, využil svoje právo a k veci pred súdom nevypovedal a preto výpovede, ktoré obžalovaný urobil v prípravnom konaní súd iba prečítal v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku.
Poškodená A.. A. Y. pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní uviedla, že dňa 03.10.2010 v podvečerných hodinách asi o 19.30 hod. sa v Šuňave stretla s kamarátkou B. Z., s ktorou sa prechádzali po dedine, B. vtedy napadlo, že zatelefonujú obžalovanému Z. U. a opýtajú sa ho, či nepríde do Šuňavy, s čím súhlasil a prišiel za nimi do Šuňavy na osobnom aute, do ktorého obe nastúpili a išli smerom na Štrbu po starej ceste. Poškodená ďalej uviedla, že B. Z. vystúpila z auta doma v Šuňave, ona sa s obžalovaným viezla v jeho osobnom aute ďalej, v jednom úseku cesty obžalovaný zastavil auto a povedal jej: „že ak sa s ním nevyspí, tak že ju domov neodvezie“, čo poškodená odmietla tvrdiac mu, že ona sa s ním nechce vyspať. Podľa výpovede poškodenej potom zatelefonovala svojmu priateľovi O. Š. z Vikartoviec, čo obžalovaného Z. U. nazlostilo a vytrhol jej telefón z rúk, zrušil hovor a keďže v tom čase už stála vonku
- vedľa jeho auta, chytil ju za ruku a ťahal naspäť do auta s tým, že viackrát jej zopakoval, že sa musí s ním vyspať. Poškodená mu slovne oponovala tvrdiac, že ona to nechce, nech ju nechá a odvezie domov a že keď ju k tomu prinúti, tak to povie svojmu frajerovi. Podľa tvrdenia poškodenej ju obžalovaný Z. U. vtiahol do osobného auta cez pravé zadné dvere, kde ju položil na chrbát na zadné sedadlo, ona sa mu pritom snažila bezúspešne vytrhnúť, obžalovaný pritlačil jej ruky, ktoré mala prekrížené, celou váhou si na ňu ľahol, vyzliekol si rifle, vzápätí vyzliekol rifle aj jej, vyzliekol jej aj nohavičky. Poškodená mu stále kričala, aby ju nechal na pokoji, aby ju nechal tak, obžalovaný jej zasa kričal, aby bola ticho, že ho to nezaujíma. Nato malo dôjsť k pohlavnému styku a to tak, že obžalovaný jej roztiahol nohy, pridržiaval jej ich svojimi nohami a potom do nej vnikol so stoporeným penisom, ona sa mu aj naďalej snažila vytrhnúť, čo sa jej nepodarilo, napriek tomu, že obžalovaného od seba aj odtláčala, nevládala stiahnuť nohy k sebe, nakoľko jej ich obžalovaný rozťahoval a mal väčšiu silu, kričala mu však - že ona to nechce. Podľa tvrdenia poškodenej pohlavný styk trval asi 10-15 minút, potom sa obaja obliekli a obžalovaný Z. U. ju odviezol domov, ona cestou stále plakala. Po príchode domov nikomu nepovedala, čo sa stalo, znásilnenie prezradila len svojej priateľke K. Š. až po niekoľkých dňoch, táto to následne mala povedať B. Z. a tak sa mala aj ona dozvedieť, že obžalovaný Z. U. mal znásilniť aj S. Y.. Poškodená tvrdila, že dovtedy pohlavný styk nemala, že po znásilnení krvácala ešte dva dni, mala poškriabané pravé stehno spredu a že žiadne iné zranenia jej spôsobené neboli.
Poškodená A.. A. Y. na hlavnom pojednávaní pri svojom výsluchu a po príslušnom právnom poučení využila svoje právo odoprieť vypovedať podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku a preto tento dôkaz bol vykonaný tak, že súd jej výpovede, ktoré poškodená urobila v prípravnom konaní prečítal majúc za to, že svedkyňa bola aj vyšetrovateľom riadne a zákonne poučená o práve odoprieť vypovedať v zmysle ustanovenia § 130 ods. 2 Trestného poriadku.
Poškodená S. Y. pri výsluchu pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní uviedla, že počas noci zo dňa 06.10.2010 na deň 07.10.2010 sa s kamarátkami a kamarátmi zabávala v Alfa bare v Šuňave, medzi nimi bol aj obžalovaný Z. U., s ktorým asi o 01.10 hod. odišla na jeho osobnom motorovom vozidle hrať biliard do Tatranskej Štrby. V tom čase sa poškodená mala cítiť trocha pripitá, i keď tvrdila zároveň, že aj napriek tomu sa na ďalšie skutočnosti pamätá a že keď odišli z baru šli smerom na Štrbu, kde obžalovaný Z. U. odbočil z hlavnej cesty na poľnú a hneď ako zastal jej povedal, „že sa má s ním pomilovať“ a že až tak pôjdu ďalej. Poškodená mu na to povedala, že ona sa nechce s ním milovať a radšej domov pôjde peši a preto aj z jeho auta vystúpila, z auta vystúpil aj obžalovaný a preto si sadla opäť do auta - na miesto spolujazdca vedľa obžalovaného. Obžalovaný Z. U. sa na to pomedzi sedadlá mal presunúť na zadné sedadlá auta a povedať jej, aby šla k nemu dozadu, čo ona odmietla. Následne ju obžalovaný chytil za ľavé rameno, ťahal dozadu na zadné sedadlá pomedzi predné sedadlá a keď ju tam dotiahol, ľahol si na ňu a vtedy ho začala od seba odtláčať. Obžalovaný jej rozopol rifle a aj napriek tomu, že ho prosila, aby prestal, že to nechce a že ho i naďalej odtláčala rukami od seba, neskôr sa aj rozplakala, stiahol jej i nohavičky tak, že ostala úplne nahá, začal jej rozťahovať rukami a nohami jej nohy tak, že jej sa už nepodarilo stiahnuť ich k sebe späť, resp. že nedokázala kopať a následne obžalovaný vnikol do nej svojim pohlavným údom. Poškodená tvrdila, že počas súlože stále plakala, odtláčala obžalovaného rukami od seba, že pred ejakuláciou obžalovaný vytiahol svoj pohlavný úd a semeno jej vystriekal na tričko a brucho. Poškodená ďalej uviedla, že po pohlavnom styku sa obliekla, obžalovaný ju svojim autom odviezol domov na Šuňavu v čase okolo 01.30 hod. i to, že ju žiadal, aby nepovedala nikomu, čo sa stalo a že to on i tak poprie, keď to oznámi. Po príchode domov nikomu nič nepovedala, na druhý deň ráno tričko a nohavičky, ktoré mala oblečené na sebe v čase skutku odhodila do prádla, ktoré mama vyprala, rifle a bundu odovzdala polícii. O tom, že bola obžalovaným Z. U. znásilnená povedala až na druhý deň svojmu priateľovi B. Č., neskôr sestre E. a spolužiačke K. Č.. Tvrdila zároveň, že pôvodne znásilnenie vôbec nechcela oznámiť na polícii, pretože sa hanbila a že k oznámeniu ju prehovorila až priateľka B. Z. týždeň po skutku. Poškodená však vo svojej ďalšej výpovedi tvrdila, že priateľovi B. Č. ešte počas noci asi okolo 02.00 hod. telefonicky a neskôr aj osobne oznámila, že obžalovaný Z. U. ju znásilnil i to, že priateľ cez mobil vtedy vykrikoval obžalovanému, že „čo si to voči nej dovolil“. Vo svojej výpovedi uviedla aj to, že o niekoľko dní bola na gynekologickom vyšetrení v Nemocnici s poliklinikou v Poprade u A.. Z., pri vyšetrení neboli u nej zistené žiadne podliatiny, opuchy či pálenie, pociťovala však po niekoľko dní psychickú traumu a zle sa cítila. Poškodená vypovedala aj o tom, že v minulosti už pohlavný styk mala.
Poškodená S. Y. na hlavnom pojednávaní pri svojom výsluchu a po príslušnom právnom poučení využila svoje právo odoprieť vypovedať podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku a preto tento dôkaz bol vykonaný tak, že súd jej výpovede, ktoré poškodená urobila v prípravnom konaní prečítal majúc za to, že svedkyňa bola aj vyšetrovateľom riadne a zákonne poučená o práve odoprieť vypovedať v zmysle ustanovenia § 130 ods. 2 Trestného poriadku.
Svedok Z. Y. S.. ako otec poškodenej A. Y. v prípravnom konaní uviedol, že o znásilnení jeho dcéry sa dozvedel až keď vec preverovala polícia, bližšie sa k okolnostiam skutku nevyjadril a dodal, že dcéra A. po skutku nebola obmedzená v obvyklom spôsobe života a že neutrpela žiadne výrazné zranenia.
Svedok Z. Y. S.. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo dané mu v ustanovení § 130 ods. 2 Trestného poriadku a k veci nevypovedal.
Svedkyňa A. Y. ako matka poškodenej A. Y. v prípravnom konaní uviedla, že o okolnostiach skutku sa dozvedela až dňa 14.10.2010 v čase, keď vec preverovala polícia, za mladistvú poškodenú sa k trestnému stíhaniu pripojila, nárok na náhradu škody od obžalovaného nežiadala /jej výpoveď pred súdom bola prečítaná za podmienok uvedených v § 263 ods. 1 Trestného poriadku/.
Svedkyňa E. Y. - sestra poškodenej S. Y. v prípravnom konaní uviedla, že dňa 06.10.2010 požiadala obžalovaného Z. U., aby prišiel na Šuňavu osláviť jej meniny, stretli sa pred barom Alfa v Šuňave, kde popíjali alkoholické nápoje aj za prítomnosti jej sestry S., neskôr spoločne odišli do baru Alfa, odkiaľ svedkyňa odišla okolo 24.00 hod. a preto sa k ďalším udalostiam tohto dňa vyjadriť nevedela, dodala len to, že na druhý deň, t. j. 07.10.2010 sa sestra správala normálne, spolu komunikovali o bežných veciach a o tom, že sestra mala byť v ten deň znásilnená obžalovaným Z. U. sa dozvedela až odstupom času. Ani vtedy jej sestra bližšie okolnosti znásilnenia nespomenula a neuviedla jej či a akým spôsobom sa mu mala brániť a ani to, či a aké zranenia jej mal pritom obžalovaný spôsobiť, sama však na sestre v druhý deň po skutku žiadne zranenia nevidela. Svedkyňa mala len sprostredkované informácie o tom, že obžalovaným Z. U. mala byť znásilnená aj poškodená A. Y..
Aj táto svedkyňa ako blízka príbuzná poškodenej S. Y. využila svoje právo a po poučení súdom v zmysle ustanovenia § 130 ods. 2 Trestného poriadku k veci na hlavnom pojednávaní nevypovedala.
Svedok A.. Z. Y. - brat poškodenej A. Y. v prípravnom konaní uviedol, že niekedy v októbri 2010 spolu so svojou sestrou a jej kamarátkou B. Z. šli do obce Vikartovce na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, ktoré riadil chlapec menom Z., vo Vikartovciach pri futbalovom ihrisku sa následne stretli s ďalšou partiou chlapcov a dievčat, každý z nich, aj jeho sestra A. pili alkoholické nápoje. Zdržali sa tam asi do 20.00 hod. kedy ho spoločne so sestrou a jej kamarátkou B. tento chlapec odviezol autom späť domov, sestra A. však ešte niekam odišla a svedok nevedel uviesť, kedy sa v ten deň vrátila domov. Rovnako tak svedok nevedel o ďalších okolnostiach žalovaného skutku a dodal len to, že až s odstupom času sa dozvedel o tom, že jeho sestra A. mala byť znásilnená chlapcom menom Z..
Svedok A.. Z. Y. tieto skutočnosti potvrdil aj v konaní pred súdom a dodal, že počas jazdy si všimol, že obžalovaný chytá jeho sestru, sediacu vo vozidle v pravo vzadu, za kolená.
Ďalšia svedkyňa B. Z. v prípravnom konaní uviedla, že s obžalovaným Z. U. sa pozná asi mesiac, poškodené S. Y. W. A. Y. sú jej veľmi dobré kamarátky a že obžalovaný jej prostredníctvom facebooku a na „pokeci“ oznámil, že nemá veriť poškodenej S. Y., že ju znásilnil, že si to poškodená vymyslela. Svedkyňa taktiež uviedla, že v nedeľu dňa 10.10.2010 sa stretla s poškodenou S. Y. a keď sa jej na to pýtala, poškodená jej uviedla, že keď sa vracala autom z Tatranskej Štrby tak ju obžalovaný Z. U. znásilnil. Svedkyňa zároveň dodala, že od kamarátky K. Š. dňa 14.10.2010 sa dozvedela, že aj poškodenú A. Y. mal obžalovaný Z. U. znásilniť v deň, keď boli spolu vo Vikartovciach a čo jej mala neskôr potvrdiť aj samotná poškodená A. Y..
Svedkyňa tieto skutočnosti potvrdila aj na hlavnom pojednávaní a dodala, že má vedomosť o tom, že poškodená S. Y. W. A. Y. v čase skutku „už neboli pannou“, že ona nikdy osobne nemala skúsenosť s agresívnym správaním sa obžalovaného vo vzťahu k nej či iným dievčatám a že obžalovaný bol v partii kamarátov často iba využívaný. Svedkyňa B. Z. nemala priame vedomosti o skutku a nevedela či a ktoré tvrdenia sú v tejto veci pravdivé
- či obžalovaného alebo poškodených.
Svedok B. Č. v prípravnom konaní uviedol, že je priateľom poškodenej S. Y. a že niekedy v polovici mesiaca október 2010 ho telefonicky s plačom žiadala, aby prišiel k nej domov. Po príchode do domu poškodenej táto plakala, nechcela mu však nič povedať, uviedla len to, že bola vonku s nejakým Z. Y. K., keď svedok naliehal, aby mu povedala čo sa stalo, poškodená mu oznámila, že tento Z. ju po ceste z Tatranskej Štrby do Šuňavy znásilnil v jeho motorovom vozidle. Poškodená bola podľa svedka v čase ich rozhovoru v zlom psychickom stave a znásilnenie oznámiť polícii nechcela. Svedok dodal, že telefonicky kontaktoval obžalovaného, ten znásilnenie poprel tvrdiac, že pohlavný styk chcela sama poškodená.
Súdu sa napriek opakovaným predvolaniam nepodarilo zabezpečiť osobnú účasť svedka B. Č. na pojednávaní /svedok nepreberal zásielky na adrese trvalého bydliska, predvolania sa mu nepodarilo doručiť ani cestou polície, žil a pracoval mimo územia SR na bližšie neznámej a nezistenej adrese/ a preto jeho výpoveď ako dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonal tak, že ju za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku prečítal.
Svedok Z. S. v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaného Z. U. pozná dlhší čas a že niekedy v októbri alebo novembri 2010 cez kontakt na Facebooku mu oznámil, že má nejaký problém a že ho chce niekto z niečoho obviniť, či išlo o obvinenie zo znásilnenia to svedok jednoznačne potvrdiť nevedel a zopakoval to aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní s tým, že dodal, že ani jednu z poškodených osôb nepozná.
Svedkyňa K. Č. v prípravnom konaní uviedla, že niekedy v mesiaci október 2010 sa jej poškodená S. Y. zmienila o tom, že „ju znásilnili“, nič bližšie jej ku skutku neuviedla. Svedkyňa dodala, že poškodená sa správala „bežne“, vypovedala bez emócií, plaču či hnevu a potvrdila to aj v konaní pred súdom.
Svedok O. Š. pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaného Z. U. nepozná, s poškodenou A. Y. sa priatelil od mája do júna 2010, od B. Z. sa v októbri 2010 dozvedel, že A. Y. bola znásilnená, čo mu neskôr potvrdila aj ona sama s tým, že mala byť znásilnená istým chlapcom Y. K.
- v nejakom aute na ceste, svedok o bližších okolnostiach skutku vedomosť nemal, potvrdil však, že s poškodenou A. Y. mal v čase ich známosti pohlavný styk, po ich rozchode však boli spolu v kontakte len sporadicky a cez telefón, resp. internet. Svedok poprel, aby mu poškodená telefonicky oznámila jej znásilnenie a nevedel odôvodniť tvrdenia poškodenej A. Y. o tom, že znásilnenie mu oznámila už dňa 03.10.2010 v čase pred 24.00 hod. a potvrdil to aj na hlavnom pojednávaní.
Svedok S. K. v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaného Z. U. pozná, niekedy v októbri 2010 prišiel do baru, kde pracuje ako čašník spolu s dievčaťom, ktoré nepoznal, v bare sa zdržali hodinu až dve a že okolo polnoci spoločne z baru odišli. Svedok tvrdil, že menovaní sa k sebe správali normálne a že si nevšimol žiadne vzájomné intímnosti. Podľa svedka obžalovaný mu týždeň po tejto udalosti oznámil, že bol týmto dievčaťom obvinený zo znásilnenia a že zo znásilnenia ho malo obviniť aj ďalšie dievča.
Svedok tieto skutočnosti potvrdil aj v konaní pred súdom a dodal, že obžalovaný Z. U. sa nikdy k dievčatám nesprával agresívne a že sa domnieva, že násilného sexuálneho konania sa obžalovaný preto dopustiť nemohol.
Rovnako vypovedal aj svedok O. D., spolupracovník S. K. a aj on vo svojej výpovedi tvrdil, že si nevšimol, aby sa obžalovaný správal k dievčaťu, s ktorým bol v ten večer v bare intímne či agresívne.
Svedkovia O. I., A. I., U. I., J. B. nemali priame vedomosti o žalovaných skutkoch a vo svojich výpovediach uviedli, že sa nepriamo až od iných osôb dozvedeli, že obe poškodené mali byť znásilnené obžalovaným Z. U..
Svedok A. F. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že poškodená A. Y. bola jeho priateľkou, v apríli až júni 2010 mali spolu pohlavný styk, bližšie okolnosti žalovaných skutkov mu neboli známe, tvrdil iba to, že pri náhodnom stretnutí mu poškodená A. Y. uviedla, že „niekto bude mať veľký problém, že jej ublížil“.
Ani svedok S. F. /.brat A. F./ nemal bližšie vedomosti o žalovaných skutkoch a dodal, že s poškodenou A. Y. mal aj on v letných mesiacoch v roku 2010 pohlavný styk.
Svedok MUDr. K. I. ako ošetrujúci lekár Gynekologicko-pôrodníckého oddelenia NsP Poprad vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 15.10.2010 ošetroval poškodenú S. Y., ktorá mu pri ošetrení uviedla, že bola znásilnená v aute za dedinou v Tatranskej Štrbe a že ju mal znásilniť obžalovaný Z. U.. Podľa svedka poškodená S. Y. pri vyšetrení uviedla aj to, že obžalovaného od seba odstrkovala, napriek tomu k pohlavnému styku s preniknutím do pošvy bez použitia prezervatívu došlo a že obžalovaný vyronil semeno na jej tričko.
Pri vyšetrení poškodenej svedok nezistil žiadne zranenia na jej vnútorných a vonkajších genitáliách, rovnako tak nezistil nález živých či mŕtvych spermií. Svedok ďalej uviedol, že dňa 10.10.2010 ošetroval aj poškodenú A. Y., ktorá mu pri vyšetrení uviedla, že bola znásilnená v aute za Važcom smerom na Štrbu obžalovaným Z. U., pohlavný styk bol podľa poškodenej jej prvým a dodal, že aj táto poškodená mu mala uviesť, že napriek jej obrane došlo k preniknutiu penisu obžalovaného do jej pošvy a že pri pohlavnom styku nebol použitý prezervatív ako aj to, že k výronu semena došlo priamo do pošvy poškodenej. Ani u tejto poškodenej svedok nezistil zranenia na vnútorných a vonkajších genitáliách a ani prítomnosť živých či mŕtvych spermií /panenská blana poškodenej bola bez čerstvých trhlín/.
V prípravnom konaní bol do konania pribratý Kriminalistický a expertízny ústav PZ Košice a zo záverov jeho znaleckého posudku vyplýva, že zo zaistených a predložených biologických stôp a ich porovnaním s predloženým porovnávacím materiálom bolo zistené, že DNA profilov porovnávacích vzoriek bukálnych výterov vyplýva kombinácia DNA profilov označených Z. U. W. S.W. Y. a kombinácia DNA profilov označených Z. U. W. A. Y.Á..
V prípravnom konaní boli vyšetrovateľom pribratí A.. Š. S. W. A.. U. A. D. ako znalci z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria na vyšetrenie a preskúmanie duševného stavu obžalovaného Z. U.. Podľa výpovede znalkyne A.. U. A. D. a záverov podaného znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný Z. U. netrpel ani toho času netrpí na žiadnu duševnú chorobu ani poruchu, jeho rozumové schopnosti sú v priemernom pásme, je schopný chápať zmysel trestného konania a tiež rozpoznať protiprávnosť svojho konania, je schopný zároveň svoje konanie aj ovládať. Znalci u obžalovaného nezistili žiadnu sexuálnu úchylku, trestný čin nebol podľa znalcov motivovaný duševnou chorobou obžalovaného a z tohto dôvodu znalci nenavrhli uloženie žiadneho z druhov ochranného liečenia.
V prípravnom konaní boli Z.. Ľ. Z., znalkyňou z odboru klinická psychológia, psychológia dospelých a detí vyšetrené aj poškodené A. Y. W. S. Y..
Podľa záverov znaleckého posudku a výpovede znalkyne Z.. Ľ. Z. u poškodenej A. Y. neboli zistené tendencie k chorobnému vymýšľaniu, bola však zistená tendencia ukazovať sa v lepšom svetle, zbavovať sa zodpovednosti za svoje konanie i jej nadmerná ovplyvniteľnosť a z tohto dôvodu znalkyňa nevylúčila, že výpoveď poškodenej bola kontaminovaná tvrdeniami iných osôb. Počas znaleckého vyšetrenia bola u poškodenej pozorovaná mierna tenzia, bez výraznejších prejavov, skutok popisovala chronologicky, s menším množstvom detailov a bez opisu vlastných pocitov /pri kontrolných otázkach znalkyňa zistila u poškodenej prítomnosť latencie, zvažovanie odpovedí/. Podľa znalkyne jej intelektové schopnosti boli dostatočné na to, aby sa dokázala orientovať v realite, posudzovať to, čo sa deje okolo nej, jej pamäťové schopnosti sú priemerné, bez porúch niektorej z pamäťových zložiek, bola schopná správne vnímať, zapamätať si prežité udalosti a následne ich reprodukovať bez závažných skreslení. U poškodenej znaleckým skúmaním neboli pozorované zárazy v myslení svedčiace pre zábrany alebo zapojenie významných obranných mechanizmov /popretie, vytesnenie/. Poškodená A. Y. sa podľa znalkyne javí ako osobnosť vzhľadom k veku diferencovaná, nezrelá, uvažovanie je rigidné, šablónovité, schopnosť originálnych riešení je nízka, pri popise udalostí uniká na okraj, venuje sa nepodstatným detailom, základné spoločenské normy chápe, morálne normy nepovažuje za veľmi zaväzujúce. Jej psychologickým vyšetrením neboli zistené príznaky svedčiace pre depresívnu symptomatológiu a príznaky posttraumatickej stresovej poruchy. Znalkyňa jej výpoveď z psychologického hľadiska považovala len za čiastočne objektívnu.
U poškodenej S. Y. po znaleckom vyšetrení neboli zistené tendencie k chorobnému vymýšľaniu, znalkyňa však konštatovala, že osobnosť poškodenej je egocentricky zameraná, že nie je schopná decentrácie a výrazne nie je ovplyvniteľná, pri vyšetrení neboli znalkyňou pozorované výrazné prejavy emócií, skutok popisovala chronologicky, s menším množstvom detailov, bez opisu vlastných pocitov, pri kontrolných otázkach aj u tejto poškodenej znalkyňa konštatovala prítomnosť latencie, zvažovanie odpovedí.
Intelektové schopnosti poškodenej sú dostatočné na to, aby sa dokázala orientovať v realite a posudzovať to, čo sa deje okolo nej, pamäťové schopnosti sú priemerné, prežité udalosti je schopná správne vnímať, pri ich reprodukcii má tendenciu skresliť niektoré detaily. U poškodenej neboli pri znaleckom vyšetrení pozorované zárazy v myslení svedčiace pre zábrany a pre zapojenie obranných mechanizmov /popretie, vytesnenie/, neboli u nej pozorované ani tzv. odštiepenie emócií od obsahu svedčiace po snahe odosobniť sa od traumatizujúcej udalosti. Poškodenú znalkyňa charakterizovala ako osobnosť menej diferencovanú, jednoduchšie štrukturovanú, nezrelú, jej intelektové schopnosti sú na rozhraní priemeru a podpriemeru, má dobrý praktický úsudok, svoje schopnosti dokáže využiť, základné spoločenské normy chápe a morálne normy nepovažuje za veľmi zaväzujúce. Psychologickým vyšetrením neboli u nej zistené príznaky svedčiace pre zhoršenie psychického stavu, či pre zmenu osobnosti vplyvom prežitia traumatizujúcej udalosti, neboli u nej zistené príznaky posttraumatickej stresovej poruchy ani depresívnej poruchy. Znalkyňa jej výpoveď z psychologického hľadiska považovala len za čiastočne objektívnu.
V prípravnom konaní boli zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní aj listinné dôkazy, ktoré súd na hlavnom pojednávaní prečítal a zistil nasledovné.
Dňa 14.10.2010 o 22.20 hod., resp. 22.30 hod. obe poškodené podali trestné oznámenie na obžalovaného Z. U. s tým, že poškodená S. Y. v zápisnici okrem iného uviedla, že v žalovaný deň, t. j. 06.10.2010 po 01.00 hod. požiadala obžalovaného Z. U., aby ju odviezol jeho motorovým vozidlom zn. Felícia domov, cestou odbočil z hlavnej cesty na poľnú a povedal jej, že sa má s ním pomilovať, že ju ináč domov neodvezie, načo vystúpila z vozidla a povedala mu, že milovať sa s ním nebude, nakoľko má priateľa a že ide domov peši. Vtedy jej obžalovaný povedal, že ju domov odvezie, preto nasadla do auta na sedadlo spolujazdca, obžalovaný však prešiel z prednej časti vozidla do zadnej, chytil ju za ruku, pretiahol k sebe, proti jej vôli ju vyzliekol - stiahol jej nohavice a nohavičky. Ona sa bránila tým, že držala nohavice rukami, napriek tomu ju obžalovaný položil na sedadlo, ľahol si na ňu a rukami jej roztiahol nohy, opäť sa bránila tým, že ho od seba odstrkovala, bránila sa aj plačom a slovne ho žiadala, aby s tým prestal a aby ju odviezol domov. Obžalovaný napriek tomu vnikol do nej svojim pohlavným orgánom, ejakuloval na jej tričko, po vykonaní pohlavného styku jej prikázal, aby o tom nikomu nepovedala s tým, že aj keď to niekomu povie, on to poprie. Poškodená zároveň v zápisnici uviedla, že na podaní trestného oznámenia sa v tento deň dohodla spoločne so svojou priateľkou poškodenou A. Y..
Poškodená A. Y. v zápisnici o trestnom oznámení okrem iného uviedla, že dňa 03.10.2010 v bližšie neurčenom čase obžalovaný Z. U. na jej požiadanie prišiel so svojim autom do obce Šuňava a keď zaviezli jej kamarátku B. Z. domov, obžalovaný jej navrhol, že sa prevezú ešte do obce Važec. Cestou jej obžalovaný povedal, že ak sa s ním nevyspí, domov ju neodvezie, cestou za obcou Važec obžalovaný vystúpil z auta, pristúpil k nej, vytrhol jej telefón z ruky a vypol ho, chytil ju za ruku a začal ju ťahať späť do vozidla, čomu sa nemohla brániť, keďže jej chytil obidve ruky a aj keď sa snažila mu vytrhnúť, nepodarilo sa jej to, obžalovaný bol vyšší a silnejší a stále jej tvrdil, že sa musí s ním vyspať, čo ona opakovane odmietala a obžalovanému povedala, že ak ju k tomu prinúti, povie to doma alebo svojmu frajerovi. Nato ju obžalovaný vtiahol do auta cez pravé zadné dvere na zadné sedadlo, kde jej vyzliekol rifle, jednou rukou jej pritom držal obe ruky, na rifliach jej rozopol gombík, zips a následne ich hodil na podlahu auta a potom jej začal vyzliekať nohavičky. Ona kričala, aby to nechal, obžalovaný jej však prikázal byť ticho a jednou rukou si vyzliekol svoje nohavice a trenírky a začal ju bozkávať na krku, stále ho prosila, aby ju nechal, že ona nechce nič, obžalovaný ju však položil na zadné sedadlo vo vozidle, vnikol do nej svojim pohlavným údom a vykonal na nej súlož, ktorá trvala 10 až 15 minút. Poškodenej sa nepodarilo vytrhnúť mu, pretože ležal na nej celým telom, pred vniknutím do pošvy jej roztiahol nohy, takže ich nevládala držať pri sebe aj preto, že obžalovaný mal väčšiu silu. Podľa poškodenej sa obžalovaný „odbavil“, čo jej aj povedal, ona počas súlože „bola suchá“, po pohlavnom styku sa obaja obliekli, ona si presadla dopredu k obžalovanému na sedadlo spolujazdca a obžalovaný ju odviezol domov.
O celej udalosti sa poškodená nezmienila nikomu a až dňa 14.10.2010 to povedala kamarátke B. Z., ktorá to vzápätí telefonicky oznámila polícii.
Zo zápisnice o zadržaní obvineného vyplýva, že obžalovaný Z. U. bol dňa 15.10.2010 zadržaný orgánom činným v trestnom konaní a opatrením zo dňa 16.10.2010 následne prepustený zo zadržania.
Zo zápisnice o konfrontácii obžalovaného Z. U. s poškodenou A. Y. vykonanej dňa 16.10.2010 vyplýva, že poškodená uviedla, že v inkriminovaný deň po ceste domov obžalovaný zastavil vozidlo a povedal jej, že sa má s ním vyspať, že ináč nepôjde nikam, preto ona vystúpila z vozidla a keď jej zazvonil telefón, vypla ho a sadla do vozidla - na zadné sedadlá, obžalovaný jej vtedy povedal, že si má dať dole nohavice a sám ich jej aj začal dávať dole, potom si nohavice začala dávať dole aj ona sama, rovnako tak si sama dala dole aj nohavičky, hoci mu pritom tvrdila „že nechce“, obžalovaný nato mal s ňou sex násilím. Podľa tvrdenia poškodenej si nohavice začala zobliekať sama preto, že si myslela, že obžalovaný jej dá pokoj, že mu to bude stačiť a že ju domov odvezie, resp. preto, že jej obžalovaný povedal, že to bude pre ňu lepšie a že bude skôr doma. Poškodená v zápisnici poprela, aby mala v minulosti pohlavný styk, rozpory oproti svojej výpovedi zo dňa 15.10.2010 neodôvodnila /podľa protokolácie sa k nim nevyjadrila a mlčala/. Poškodená videla násilie v konaní obžalovaného v tom, že keď si dala sama z jednej nohy dole nohavice aj nohavičky, tak ju obžalovaný chytil za pravú ruku, držal jej ju a v tom, že aj keď mu vravela „že to nechce“, obžalovaný jej hovoril, „že to dokončíme“ a že ju potom odvezie domov. K popisu svojej obrany uviedla to, že sa brániť nemohla, keďže jednu ruku jej držal obžalovaný a druhú ruku mala priľahnutú, rovnako tak aj nohy. V zápisnici poškodená taktiež uviedla, že po pohlavnom styku dva dni krvácala a že nikdy predtým pohlavný styk nemala. Poškodená zároveň tvrdila, že vec oznámila s odstupom času preto, že sa bála a hanbila. Poprela, aby sa na podaní trestného oznámenia vo veci spolu so S. Y. vopred dohodli a že vec oznámila polícii jej kamarátka B. Z., resp. že na oznámení trval aj jej priateľ O. Š..
Obžalovaný Z. U. pri konfrontácii tvrdil, že poškodená A. Y. mu sama navrhla pohlavný styk za to, že ju v ten deň odvezie domov a že sa vzájomne dohodli aj na tom, že k pohlavnému styku dôjde v jeho aute. Pohlavný styk bol podľa obžalovaného dobrovoľný a dokonca obžalovaný uviedol aj to, že mu poškodená tvrdila, že berie antikoncepciu a že sa pohlavnému styku vôbec nebránila.
Zo zápisnice o konfrontácii obžalovaného Z. U. s poškodenou S. Y. vyplýva, že poškodená tvrdila, že keď ju obžalovaný v inkriminovaný deň viezol domov - povedal jej „že keď mu nedá, že ju domov neodvezie“ i to, že ju obžalovaný pretiahol z predných sedadiel na zadné sedadlá, násilím ju vyzliekol a znásilnil. Poškodená násilie zo strany obžalovaného videla v tom, že pohlavný styk odmietla, odťahovala sa a že pritom plakala. Z jej výpovedí vyplynulo aj to, že s obžalovaným mala nedobrovoľný pohlavný styk aj asi mesiac pred žalovaným skutkom, že v ten deň mala vypité a že toto konanie obžalovaného neoznámila preto, že sa bála toho, že sa to dozvie jej priateľ a rodičia. Poškodená poprela, aby sa na trestnom oznámení proti obžalovanému vopred dohodla s A. Y., tvrdiac zároveň, že obe na to prehovorila B. Z., dokonca uviedla, že v čase podávania trestného oznámenia bola A. Y. pod vplyvom alkoholu. Na rozdiel od poškodenej - obžalovaný Z. U. pri konfrontácii uviedol, že pohlavný styk navrhla sama poškodená S. Y., ktorá dokonca sama vybrala miesto, kde došlo k pohlavnému styku a že si dobrovoľne presadla na zadné sedadlá jeho auta i to, že sa sama aj zobliekla a že pohlavný styk nebol z jeho strany vykonaný násilím.
Z úradných záznamov o zaistených veciach vyplýva, že poškodená S. Y. dňa 14.10.2010, t. j. v deň podania trestného oznámenia vydala orgánom polície jeden kus dámske rifle a jeden kus dámskej bundy, ktoré mala mať oblečené v čase spáchania skutku a že dňa 15.10.2010 vydal otec poškodenej A. Y. Z. Y. jeden kus dámskych riflí a jeden kus dámskych nohavičiek, ktoré mala oblečené v čase spáchania skutku poškodená A. Y. /odevné zvršky boli následne znalecky preskúmané Kriminalistickým a expertíznym ústavom Košice/.
Zo zápisníc o prehliadke tela zo dňa 16.11.2010 vyplýva, že obžalovanému Z. U. a poškodeným A. Y. W. S. Y. boli vykonané bukálne výtery, ako materiál znalecky preskúmaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom Košice.
Zo zápisnice o prehliadke tela poškodenej A. Y. zo dňa 15.10.2010 vyplýva, že u menovanej bolo zadokumentované zranenie - škrabanec v hornej časti pravého stehna /staršieho dáta/.
Z lekárskej správy o vyšetrení poškodenej S. Y. vyplýva, že menovanú dňa 15.10.2010 o 00.14 hod. vyšetril A.. K. I. na Gynekologicko-pôrodnickom oddelení NsP Poprad, pričom poškodená pri vyšetrení uviedla, že v presne nezistený deň bola znásilnená v aute v Tatranskej Štrbe - za dedinou o 01.00 hod. obžalovaným Z. U. tak, že obžalovaný ju vyzliekol a napriek jej odstrkovaniu došlo k pohlavnému styku s preniknutím do pošvy bez použitia prezervatívu, k výronu semena priamo do pošvy poškodenej nedošlo, pohlavný styk bol dokonaný na tričko, ktoré poškodená už vyprala. Objektívne u poškodenej neboli zistené poranenia či hematómy ani na vonkajších ani na vnútorných genitáliách či krčku maternice, s konštatovaním diagnostického záveru - bez známok násilného pohlavného styku.
Z lekárskej správy o vyšetrení poškodenej A. Y. vyplýva, že menovanú dňa 15.10.2010 o 00.50 hod. vyšetril A.. K. I. na Gynekologicko-pôrodnickom oddelení NsP Poprad, pričom poškodená pri vyšetrení uviedla, že v presne nezistený deň - za dedinou Važec smerom na Štrbu o 23.00 hod. bola znásilnená v aute obžalovaným Z. U. tak, že obžalovaný ju vyzliekol - nohavice, spodné prádlo, vložku a napriek tomu, že sa bránila došlo k pohlavnému styku s preniknutím do pošvy, bez použitia prezervatívu, s dokonaním pohlavného styku - výronu semena do pošvy. Objektívne u poškodenej neboli podľa správy zistené poranenia na vonkajších genitáliách, pošve či krčku maternice, s konštatovaním diagnostického záveru - genitál bez zrejmých známok násilného pohlavného styku, pohlavný styk poškodená mala - panenská blana už t. č. bez čerstvých trhlín.
Zo záznamu vyhotoveného Obvodným oddelením PZ Liptovský Hrádok vyplýva, že obžalovaný Z. U. podal dňa 14.10.2010 o 22.00 hod. oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, v ktorom uviedol, že asi pred 4 mesiacmi sa zoznámil s poškodenou S. Y., o ktorej vedel, že má priateľa B. a že má 18 alebo 19 rokov a že je zo Šuňavy, mal s ňou asi pred tromi mesiacmi prvýkrát pohlavný styk u neho doma vo Važci, druhýkrát pohlavný styk v jeho aute niekedy v septembri 2010 a že sa mu na to neznámy muž telefonicky vyhrážal podpálením auta a ktorému povedal, že sa so S. Y. vyspal. Obžalovaný v oznámení zároveň uviedol aj to, že koncom septembra 2010 mal pohlavný styk aj s dievčaťom menom A., ktorá bola zo Šuňavy, mala 16 rokov a bola priateľkou S. Y. ako aj to, že dňa 14.10.2010 okolo 18.24 hod. mu niekto telefonoval na jeho mobil, počul veľa ženských aj mužských hlasov, ktoré sa mu vyhrážali zničením, nahlásením znásilnenia a opakovaním vulgárnych nadávok, čo ho viedlo k podaniu tohto oznámenia.
Z úradného záznamu a výpisu komunikácie z internetovej stránky je zrejmá komunikácia B. Z. a obžalovaného Z. U. v období od 07.10.2010 do 15.10.2010 týkajúcu sa okrem iného aj predmetnej trestnej veci.
Takto vykonané dôkazy súd potom vyhodnotil v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10 a 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že bol nimi zistený skutkový stav veci tak, že nie sú o ňom dôvodné pochybnosti a že rozsah vykonaných dôkazov postačuje na jeho rozhodnutie o žalovanej veci a k záveru, že dôkazy boli získané zákonným spôsobom. Vykonané dôkazy súd zároveň vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a na rozdiel od obžaloby konštatoval, že dokazovanie jednoznačne, spoľahlivo a nad všetku pochybnosť nepreukázalo, aby obžalovaný Z. U. násilím alebo hrozbou násilia donútil poškodené osoby - A. Y. W. S. Y.Ť. k súloži.
Pochybnosti súdu o násilí či hrozbe násilia obžalovaného Z. U. vo vzťahu k donúteniu poškodenej A. Y. W. S. Y. k súloži trvali aj po vykonaní a zhodnotení všetkých vyššie uvedených dôkazov a boli takého charakteru, že súd musel v danej veci aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ /v pochybnostiach v prospech obžalovaného/.
Pri tomto závere o absencii objektívneho a spoľahlivého dôkazu o preukázaní násilného konania obžalovaného Z. U. pri pohlavnom styku s poškodenými A. Y. W. S. Y. vychádzal súd z nasledovných zistení.
Obžalovaný Z. U. od začiatku trestného stíhania vo veci popieral vo všetkých svojich výpovediach, aby násilím donútil poškodenú A. Y. W. S. Y. k pohlavnému styku žalovaným spôsobom a uvedenom v obžalobnom návrhu prokurátora tvrdiac, že v inkriminovaný čas a v inkriminovaných miestach došlo medzi ním a poškodenou A.. A. Y. a S. Y. k dobrovoľnému pohlavnému styku, ktorému sa poškodené nijakým verbálnym či iným spôsobom nebránili a že sa na pohlavnom styku s oboma poškodenými vopred dohodol zato, že ich v daný deň a čas zaviezol svojim motorovým vozidlom do miesta ich trvalého bydliska. Jeho výpovede o samotných okolnostiach oboch skutkov boli zhodné, vzájomne si neodporovali a podľa názoru súdu objektívne zodpovedali aj ďalším dôkazom vykonaných na hlavných pojednávaniach - predovšetkým záverom znaleckých posudkov A.. Š. S. W. A.. U. A. D., posudku Z.. Ľ. Z., zápisniciam o konfrontácii, lekárskym záznamom o vyšetrení poškodených A. Y. W. S. Y., svedeckej výpovedi E. Y., B. Z., A. F. W. S. F. a preto súd uveril obrane obžalovaného a jeho výpovediam, že sa nedopustil násilného konania pri pohlavnom styku s poškodenými A. Y. W. S. Y. a že nebolo bez pochybností preukázané, že k pohlavným stykom uvedených pri oboch žalovaných skutkoch došlo proti vôli poškodených A. Y. W. S. Y..
Na druhej strane tvrdenia poškodených A. Y. W. S. Y. urobené v prípravnom konaní boli rozporuplné, odporovali skutočnostiam, ktoré sami neskôr uvádzali pri konfrontácii s obžalovaným Z. U. a súdu sa javili ako nedôveryhodné, neobjektívne a nepresvedčivé do takej miery, že im neuveril, považoval ich za účelové, použité v snahe zbaviť sa sčasti svojho morálneho odsúdenia inými osobami z rodinného či kamarátskeho prostredia po zverejnení ich konania, resp. za zmanipulované ďalšími osobami, navyše aj preto, že obe poškodené na hlavnom pojednávaní po príslušnom právnom poučení využili svoje právo a odopreli vypovedať v zmysle ustanovenia § 130 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov, že by svojou výpoveďou spôsobili nebezpečenstvo trestného stíhania sami sebe.
Poškodená A. Y. napríklad vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom prvýkrát uviedla, že obžalovaný Z. U. jej sám vyzliekol rifle a nohavičky a druhýkrát pri konfrontácii s obžalovaným už tvrdila, že rifle i nohavičky si dala dole sama, čo v žiadnom prípade podľa názoru súdu nemôže svedčiť o násilnom konaní obžalovaného Z. U., resp. o jeho hrozbe bezprostredného násilia vedúceho k pohlavnému styku.
Poškodená A. Y. vo svojich výpovediach tvrdila aj to, že do žalovaného dňa pohlavný styk nemala, čo však vyvrátili svedkovia A. F., S. F., B. Z. W. A.. K. I. /.a o čom súd pochybnosti nemal/ a čo taktiež znižovalo vierohodnosť jej výpovede.
Tieto rozporuplné a pritom podľa názoru súdu pre posúdenie hodnovernosti výpovede poškodenej veľmi podstatné tvrdenia, ktoré sa aj pri znaleckom vyšetrení u znalkyne Z.. Ľ. Z. javili pochybné do takej miery, že aj znalkyňa jej výpoveď z psychologického hľadiska považovala len za čiastočne objektívnu, ho viedli k vyššie uvedenému záveru o nehodnovernosti jej tvrdení.
Tento záver súdu zodpovedal aj ďalšiemu dôkazu - lekárskej správe o jej vyšetrení A.. K. I., ktorý v nej záverom konštatoval tak nezistenie zrejmých známok násilného pohlavného styku, ako aj to, že poškodená pohlavný styk mala už aj pred žalovaným dňom.
Ani samotné správanie sa poškodenej A. Y. pred súdom pri jej účasti na hlavnom pojednávaní taktiež nesvedčilo o tom, aby poškodená /pri jej veku a intelektových schopnostiach/ pociťovala žalované konanie kladené za vinu obžalovanému Z. U. v žalovanom čase a mieste ako násilie spáchané na jej osobe, čomu zodpovedá napr. aj jej správanie popísané ňou samotnou v zápisnici o trestnom oznámení a po samotnom akte pohlavného styku - presadnutie na sedadlo spolujazdca vedľa k obžalovanému, tvrdenie, že po pohlavnom styku sa obaja samostatne obliekli, ale aj jej slovné vyjadrovanie o okolnostiach pohlavného styku - „obžalovaný sa odbavil, počas súlože bola suchá“.
Pochybnosti súdu o vierohodnosti tvrdení druhej poškodenej S. Y. súd videl okrem iného aj v tom, že poškodená sa ani vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom zo dňa 15.10.2010 a ani v zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 14.10.2010 vôbec nezmienila o tak dôležitej skutočnosti, ktorú uviedla až v zápisnici o konfrontácii s obžalovaným Z. U. vykonanej dňa 16.10.2010 a ktorou bolo to, že podľa nej aj asi mesiac pred žalovaným skutkom mala s obžalovaným Z. U. pohlavný styk taktiež proti jej vôli, dokonca tvrdila, že k nedobrovoľnému pohlavnému styku došlo v dome obžalovaného a pod vplyvom alkoholu, ktorý jej nalieval obžalovaný.
Pochybnosti súdu o pravdivosti tvrdení poškodenej S. Y. boli preto do takej miery dôvodné, že im súd neuveril a nestotožnil sa s tým, čo uvádzala vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 15.10.2010 a týkajúce sa násilného konania obžalovaného Z. U. pred pohlavným stykom ku ktorému malo dôjsť dňa 07.10.2010.
Tento hodnotiaci záver súdu potvrdzuje aj záver znaleckého posudku Z.. Ľ. Z., podľa ktorého je výpoveď poškodenej S. Y. aj z psychologického hľadiska potrebné považovať len za čiastočne objektívnu pre zistenú prítomnosť latencie a zvažovanie odpovedí.
Pre nevieryhodnosť výpovede poškodenej S. Y. o násilnom konaní obžalovaného Z. U. pred pohlavným stykom svedčí aj diagnosticky záver ošetrujúceho lekára A.. K. I., ktorý pri vyšetrení menovanej nezistil žiadne známky násilného pohlavného styku na tele poškodenej.
Nedôveryhodnosť tvrdení oboch poškodených osôb súd videl aj v tom, že trestné oznámenie na obžalovaného Z. U. podali až s odstupom času a až potom, čo sa iné osoby dozvedeli o tom, že obe poškodené mali pohlavný styk s obžalovaným Z. U. a ktoré im „doporučili“ podať vo veci trestné oznámenie na obžalovaného Z. U..
Obe poškodené osoby dokonca okolnosti samotných žalovaných skutkov vo svojich prvotných výpovediach popisovali viac menej zhodne - odvoz poškodených domov autom obžalovaného Z. U., poľná cesta ako miesto činu i spôsob akým obžalovaný mal poškodené „dostať“ z predných sedadiel na zadné sedadlá jeho vozidla, dokonca aj spôsob ich obrany, ktorá mala u oboch menovaných spočívať v tom, že keď ich obžalovaný slovne vyzval k súloži, slovne to odmietli s tým, že oni to nechcú a že radšej pôjdu domov peši.
Aj keby vyjadrenia oboch poškodených osôb o tom, ako sa násilnému konaniu obžalovaného pred i počas pohlavného styku bránili a ako ho popisovali vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom pojal za svoje, to ešte samo o sebe by nepostačovalo pre jeho záver, že konanie obžalovaného Z. U. bolo prostriedkom k vynúteniu súlože /vo výpovediach poškodených absentovali akékoľvek zmienky o tom, aby sa im obžalovaný vyhrážal zabitím či ublížením na zdraví a aby v dôsledku toho mali z konania obžalovaného strach, absentovali aj akékoľvek zmienky o tom, aby im obžalovaný aj fyzicky ublížil, aby ich fyzicky napadol alebo aby im spôsobil akékoľvek zranenie/. Keby sa súd priklonil aj ku poškodeným popisovanému správaniu a konaniu obžalovaného, podľa jeho názoru by toto konanie obžalovaného ešte nedosiahlo intenzitu násilia či hrozby bezprostredného násilia tak, aby to naplnilo znaky žalovaného trestného činu znásilnenia - obe poškodené navyše dobrovoľne po tom, čo mali byť obžalovaným násilím donútené k súloži, nasadli opäť do vozidla obžalovaného, dokonca vedľa obžalovaného a obe poškodené obžalovaný doviezol do ich domu.
Záver súdu o absencii jednoznačného dôkazu o násilnom pohlavnom styku obžalovaného s poškodenými osobami nevyvrátili ani svedecké výpovede B. Z., Z. Y. S.., A. Y., Z. Y. A.., E. Y., B. Č., Z. S., K. Č., O. Š., S.X. K. W. O. D., pretože išlo o svedkov nepriamych, majúcich len sprostredkované informácie o žalovaných skutkoch či konaní obžalovaného a len prostredníctvom samotných poškodených osôb.
Záver súdu o existencii objektívneho dôkazu, ktorý by svedčil o násilnom pohlavnom styku a o donútení poškodených osôb k súloži s obžalovaným Z. U. nebol získaný ani zo záverov znaleckého posudku podaného Kriminalistickým a expertíznym úsavom PZ Košice. Tento dôkaz svedčil len o tom, že medzi obžalovaným Z. U. a poškodenou A. Y. W. S. Y. došlo k pohlavnému styku, čo preukázali vyhodnotené DNA profily u všetkých porovnávacích vzoriek získaných z bukálnych výterov týchto osôb, čo obžalovaný Z. U. vo svojich výpovediach nakoniec ani nepopieral.
Z takto vykonaného a vyhodnoteného dokazovania bolo preto podľa súdu zrejme len to, že medzi obžalovaným Z. U. a poškodenou A. Y. W. S. Y. došlo v žalované dni a na žalovanom mieste k pohlavnému styku, ale nebolo bez pochybnosti preukázané, že k predmetným pohlavným stykom došlo proti vôli poškodených osôb, za použitia násilia obžalovaného, resp. pod hrozbou bezprostredného násilia obžalovaného voči poškodeným osobám.
Z vyššie uvedeného je teda zrejme, že skutky sa síce stali, ale tieto nie sú trestnými činmi pre absenciu naplnenia všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu kvalifikovaného ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona. Obligatórnymi znakmi každej skutkovej podstaty trestného činu sú:
- subjekt
- objekt
- objektívna stránka
- subjektívna stránka.
Objektívna stránka trestného činu je charakterizovaná spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, nevyhnutne zahŕňa aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Konanie v trestno-právnom zmysle je základnou zložkou objektívnej stránky trestného činu, ak v skutku nie je obsiahnuté konanie v zmysle Trestného práva, t. j. konanie alebo opomenutie, odpadajú ďalšie úvahy, či medzi trestne irelevantným konaním páchateľa a následkom je príčinná súvislosť a či je dané zavinenie /subjektívna stránka/. Ak totiž chýba jeden zo základných znakov skutkovej podstaty trestného činu nemožno vyvodiť záver o trestnej zodpovednosti osoby, na ktorú sa podala obžaloba, ide totiž o formálne podmienky trestného činu. V konkrétnom žalovanom trestnom čine znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona objektívna stránka spočíva v použití násilia alebo hrozby bezprostredného násilia obžalovanej osoby ako prostriedkov na donútenie ženy k súloži. Násilím sa rozumie použitie fyzickej sily na prekonanie alebo zamedzenie vážne mieneného odporu ženy a dosiahnutia súlože proti jej vôli.
Na rozdiel od obžaloby mal súd za to, že vykonané dôkazy nepreukázali, aby obžalovaný Z. U. znaky žalovaných trestných činov naplnil po stránke objektívnej i subjektívnej a preto ho súd spod obžaloby prokurátora pre žalované skutky oslobodil podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku majúc za to, že žalované skutky nie sú trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.