Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-19-2012.pdf
PDF · 84.59 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/19/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o
maloletú: C. K., nar. XX.XX.XXXX
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov: matky C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F., J. R. XX a neuvedeného otca, o návrhu navrhovateľky N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F., I. XXX/XX, na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú C. K., nar. XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti N. K., nar. XX.X.XXXX. N. K. je o p r á v n e n á a p o v i n n á vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletej C.. Právo zastupovať maloletú C. a spravovať jej majetok má iba v bežných veciach. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej C. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám N. K., s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka N. K. sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa XX.X.XXXX domáhala, aby súd zveril maloletú C. do jej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že o C. sa stará už od roku 2005. Od tejto doby žije s ňou v spoločnej domácnosti. Jej dcére C. sa maloletá narodila ešte pokiaľ bola dcéra maloletá a vzhľadom k jej nízkemu veku jej navrhovateľka pomáhala v starostlivosti o maloletú. Maloletá C. sa narodila zdravotne postihnutá. Zo začiatku sa dcéra snažila byť dobrou matkou. Asi keď bola C. v 2. ročníku základnej školy, dcéra ju požiadala, aby jej pomohla. Dohodli sa, že bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Od toho času navrhovateľka starostlivosť o maloletú zabezpečuje.
Matka sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadrila.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Matka sa na pojednávanie nedostavila, doručenie mala vykázané náhradným spôsobom uložením na pošte. Vzhľadom k tomu, súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti matky.
Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že trvá na svojom písomnom návrhu. O C. sa stará už od roku 2005, od kedy žije so ňou v spoločnej domácnosti. Jej matka bývala s nimi, ale odchádzala z domu a úplne z domu odišla v roku 2007 alebo začiatkom roku 2008. C. sa narodila matke pokiaľ
bola ešte maloletá. Matka C. je jej dcérou. V spoločnej domácnosti býva ešte jej plnoletý syn, ktorý je v súčasnej dobe dobrovoľne nezamestnaný. Matka maloletej žije so svojím priateľom. Rozprávala sa s dcérou o starostlivosti o maloletú. Teraz za maloletou chodieva častejšie, avšak uviedla, že súhlasí s jej návrhom, teda aby maloletá bola zverená do jej starostlivosti. Matka maloletej je nezodpovedná a nedokáže riadne starostlivosť o maloletú zabezpečiť. C. mala mozgovú obrnu, preto hneď po narodení bolo potrebné cvičiť s maloletou. Zo začiatku s ňou cvičila aj jej mama. Neskôr však vzdala toto cvičenie so svojou dcérou a potom s ňou začala cvičiť navrhovateľka. Matka maloletej začala odchádzať z domu a aj na dlhšiu dobu maloletú nechala v jej starostlivosti. C. v súčasnej dobe navštevuje 9. ročník základnej školy. Naďalej má problémy s chôdzou. Maloletá sa na ňu hnevá, pretože musí cvičiť, čo ona nemá rada. Aj preto z toho dôvodu by chcela byť u mamy, pretože tá s ňou necvičí. Myslím si však, že matka sa o ňu riadne nepostará, vzhľadom na zdravotný stav maloletej, ktorej sa treba venovať. Matka za maloletou chodieva, majú spolu dobrý vzťah. Vie o tom, že matka maloletej nikde nepracuje. Nevie z čoho žije. Myslí si, že ju zabezpečuje priateľ, s ktorým v súčasnej dobe žije. Uviedla, že jej otec, ktorý zomrel, dal dcére 1.000 EUR. Dcéra jej dala tieto prostriedky na výživu maloletej C.. V spoločnej domácnosti býval s ňou priateľ, ktorý jej pomáhal, ktorý však asi štyri mesiace dozadu odišiel zo spoločnej domácnosti. Asi dva mesiace je navrhovateľka evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Chce si nájsť prácu a zamestnať sa.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že pokiaľ vykonával šetrenie v rodine, rozprával sa aj s maloletou C., ktorá uviedla, že matka ju chodí navštevovať približne raz za mesiac. Maloletá uviedla, že matka sa jej nepýtala či chce s ňou bývať v spoločnej domácnosti. Mal pocit po rozhovore s maloletou, že maloletá C. je spokojná u svojej starej mamy. Čo sa týka podmienok, tieto maloletá má vhodné u starej mamy. Má vytvorené všetky podmienky na bývanie. Má rôzne prístroje na cvičenie, ktoré má vo svojej izbe. Myslí si, že stará mama sa venuje maloletej C. a riadne starostlivosť o ňu zabezpečuje a bude v jej záujme, pokiaľ bude zverená do jej starostlivosti. Stará mama maloletej zabezpečuje každý deň dopravu do školy, vozieva ju autom. Stará matka navštevuje s maloletou aj lekárske prehliadky. Matka starostlivosť o C. zabezpečuje len veľmi zriedkavo, len keď príde maloletú C. pozrieť, pričom matka maloletej je nezamestnaná, má dostatok času, aby sa jej venovala. Lepšiu starostlivosť, aj vzhľadom na svoj zdravotný stav, bude mať maloletá C. u svojej starej mamy.
Z lekárskej správy doktorky C. B. súd zistil, že u maloletej C. sú potrebné pravidelné neurologické kontroly, stále potrebná rehabilitácia, vyžaduje celodennú starostlivosť.
Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 2.3.2012 súd zistil, že matka maloletej nepoberala dávku v nezamestnanosti, nemocenskú dávku, nenachádza sa v evidencii dôchodcov sociálnej poisťovne.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 28.2.2012 súd zistil, že matka nie je poberateľkou dávky a príspevkov v hmotnej núdzi za obdobie od 1.1.2011 doteraz.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 9.3.2012 súd zistil, že matka nepožiadala o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Z výpisu registra trestov súd zistil, že navrhovateľka nemá záznam v registri trestov.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súhlas pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom, alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zverenie maloletej C. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke. Súd mal preukázané, že v súčasnej dobe vyžaduje záujem maloletej C., aby zostala v starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o maloletú stará už od roku 2005. Otec maloletej je neuvedený a matka maloletej sama súhlasila, aby starostlivosť o maloletú zabezpečovala navrhovateľka, teda jej matka, pretože jej situácia jej neumožňuje starať sa o maloletú, tak ako uviedla navrhovateľka. Treba uviesť, že matka maloletej, hoci je nezamestnaná, maloletú navštevuje približne raz za mesiac. Ako uviedla maloletá C., matka sa jej nepýtala či chce bývať s ňou v spoločnej domácnosti. C. vzhľadom na svoj zdravotný stav vyžaduje stálu starostlivosť. Matka napriek tomu, že má dostatok času, aby sa jej venovala, starostlivosť o C. nezabezpečuje. Podľa názoru súdu navrhovateľka je osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do starostlivosti, má trvalý pobyt na území SR, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady teda zdravotné, osobnostné, morálne a spôsobom svojho života zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletej C.. Keďže v starostlivosti navrhovateľky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, kolízny opatrovník doporučil zveriť maloletú do starostlivosti navrhovateľky, súd rozhodol tak, že maloletú C.
zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke, vychádzajúc z pomerov a okolností, ktoré existovali v čase rozhodovania, prihliadnuc na záujem maloletej C..
Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na možnosti a schopnosti matky maloletej. Matka nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Na pojednávanie sa nedostavila. Súd nezistil či matka je niekde zamestnaná, či má nejaký príjem. Súd preto zaviazal matku prispievať na výživu maloletej C. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa k rukám navrhovateľky N. K., s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 74/2011 Z.z., od 1.7.2011 táto suma predstavuje 26 EUR. Súd poznamenáva, že ten kto má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný plniť ju podľa svojich schopností, možností, v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku a možnosti výkonu rozhodnutia sa navrhovateľka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.