Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3CoE-66-2012.pdf
PDF · 85.73 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/66/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava, Hattalova 12/C, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátkou v Nitre, Mostná 72, proti povinnému: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., U. XXX/XX, pre vymoženie 1.905,45 Eur s prísl., o odvolaní právneho zástupcu oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 5Er/528/2011-27 zo dňa 09.09.2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v celosti zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu, Kmeťkova č. 30, Nitra, o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 16.08.2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5 Obč. zák., § 251 O.s.p., § 44 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj na príslušné ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V uznesení ďalej uviedol, že návrhom zo dňa 04.08.2011 (správne má byť zo dňa 11.07.2011) sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 1.905,45 Eur s prísl., na podklade exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., zo dňa 08.04.2011, sp. zn. IIC0410047. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 19.08.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd posúdil predloženú žiadosť, návrh a exekučný titul, vrátane príloh k nim a zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. V posudzovanej exekučnej veci rozhodoval Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná a je súčasťou zmluvy o úvere uzavretou medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. V bode 3 odsek 6 bolo dojednané, že spory zmluvných strán budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.. Dojednaná rozhodcovská doložka má charakter výhradnej doložky, dlžník nemal právo obrátiť sa so svojím sporom na všeobecný súd. Dlžník zároveň nemal možnosť rozhodcovskú doložku ovplyvniť, pretože je súčasťou formulára zmluvy o úvere, vopred pripraveného veriteľom, čo vylučuje uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka sa javí ako absolútne nevyvážená a preto nekalá. V súlade so všeobecnými poznatkami je zrejmé, že v rámci modelu spotrebiteľského úveru je to veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci
exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Súd po posúdení doplnených listinných dôkazov, aplikujúc právo Európskej únie, vnútroštátne právo Slovenskej republiky, rešpektujúc judikatúru ESD a eurokonformný výklad ustanovení predpisov o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom a v rozpore so smernicou 93/13/EHS, na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie právny zástupca oprávneného, ktorý mal za to, že posúdenie rozhodcovskej doložky v predmetnej zmluve o úvere za neprijateľnú vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odníma možnosť účastníkovi konať a uplatniť svoj nárok pred súdom. Nesprávne právne posúdenie vychádza zo skutočnosti, že súd aplikoval správny právny predpis, ktorý ale nesprávne vyložil. Je toho názoru, že nebola naplnená podstata neprijateľnej podmienky uvedenej v § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák., nakoľko rozhodcovská doložka nepožaduje od povinného, aby spor s právnym predchodcom oprávneného riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ bude povinný v spore žalobcom, vždy mu prináleží právo voľby. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal ust. § 93b zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Uvádza, že hoci rozhodcovský súd vyzval povinného na podanie žalobnej odpovede, tento svoju žalobnú odpoveď súdu neoznámil ani sa k žalobe inak nevyjadril. Rozsudok teda nebol vydaný bez dania možnosti vyjadriť sa k žalobe a ku všetkým tvrdeniam žalobcu. Je toho názoru, že vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde bolo možné vzhľadom na pasivitu povinného vydať v predmetnej veci platobný rozkaz, je možné za nerelevantný považovať názor súdu prvého stupňa o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu voči bydlisku povinného. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím vytvoril právny stav, v zmysle ktorého oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jeho právo na súdnu ochranu. Ak súd rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu a v zmysle ktorej rozhodcovský súd rozhodol, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a exekúciu nepripustí, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. Na základe vyššie uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil predmetné uznesenie okresného súdu tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo, aby v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 04.04.2008 a je v korelácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol zistený žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a zároveň považuje za potrebné dodať:
Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd je rovnakého názoru, ako súd prvého stupňa, že v prejednávanej veci sa jedná o zmluvu o úvere uzatvorenú podľa príslušných ustanovení Obč. zák., na ktoré sa následne
vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľoch podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. a nasl.. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zák. alebo Obch. zák., ako aj všetky tie zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa osobitných predpisov. Súd však môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť (a podľa názoru odvolacieho súdu tomu zodpovedá aj zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) buď na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2), ak rozsudok trpí zmätočnosťou, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3) alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Rovnako môže exekučný súd postupovať, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods.1 písm. c/, ods.2). V tomto prípade ide o protiprávnosť výroku rozsudku rozhodcovského súdu. Uvedené ust. § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku. Toto ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS.
Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z, správne súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. a smernice Rady 93/13/ EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, a to v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (53 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.
Aj v prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že zmluvné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ, čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia Komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov.
Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách. Aj súd prvého stupňa v súlade so všeobecnými poznatkami poukazuje na to, že je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.
Súd prvého stupňa vyvodil správny právny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.
Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zák., pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zák., to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zák.. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.