Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-199-2023.pdf
PDF · 129.52 KB
Case nature
Subarea
3Cob/199/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: BEK SK s.r.o., sídlo: Jesenského 336/1, 049 16 Jelšava, IČO: 44 809 018, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária BURIK s.r.o., Námestie S. H. Vajanského 2, 036 01 Martin, IČO: 52 804 364, proti žalovaným: v 1. rade BUKÓZA INVEST spol. s r.o., sídlo: Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 31 666 442, zastúpený advokátom: JUDr. Slavomír Kučmáš, sídlo: Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, v 2. rade VOLINIA a.s., sídlo: Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 47 242 469, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Cb/17/2022 – 217 zo dňa 10. mája 2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Cb/17/2022 – 217 zo dňa 10. mája 2023 v jeho výrokoch II. a III.
II. Mení uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Cb/17/2022 – 217 zo dňa 10. mája 2023 v jeho výroku I. tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti vydať veci voči žalovanému v 1. rade zamieta.
III. Mení uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Cb/17/2022 – 217 zo dňa 10. mája 2023 v jeho výroku IV. tak, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nemá žiadna zo strán na náhradu trov konania právo a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade priznáva žalobcovi voči žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nemá žiadna zo strán na náhradu trov odvolacieho konania právo a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade priznáva žalobcovi voči žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojim uznesením o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. rozhodnutia uložil žalovanému v 1. rade povinnosť vydať žalobcovi Lodný kontajner 20'DC modrej farby o dĺžke 6.058 mm, šírke 2.438 mm, výške 2.591 mm s nálepkou BEKALUBE o rozmeroch cca 50x20 cm na bočnej vonkajšej stene po dĺžke kontajnera umiestnený na parcele A. XXX zap. na LV XXX, vedenom pre k. ú. A. B. C. vrátane jeho obsahu (konkrétne špecifikovaný v rozhodnutí súdu prvej inštancie); 2, vo výroku II. rozhodnutia uložil žalovanému v 1. rade povinnosť umožniť žalobcovi vstup a vjazd dopravných zariadení na parcelu A. XXX zap. na LV XXX, vedenom pre k. ú. A. B. C. a do areálu na adrese D. XXXX, XXX XX D., v ktorom sa táto parcela nachádza, a to v rozsahu nevyhnutnom na nakládku a odvoz vecí uvedených vo výroku I. rozhodnutia; 3, vo výroku III. rozhodnutia uložil žalovanému v 2. rade povinnosť vydať žalobcovi Lodný kontajner 20'DC modrej farby o dĺžke 6.058 mm, šírke 2.438 mm, výške 2.591 mm s nálepkou BEKALUBE o rozmeroch cca 50x20 cm na bočnej vonkajšej stene po dĺžke kontajnera umiestnený na parcele A. XXX zap. na LV XXX, vedenom
pre k. ú. A. B. C. vrátane jeho obsahu (konkrétne veci uvedené vo výroku I. s výnimkou montážneho materiálu a nasledovných bez nasledovného náradia: Rázový AKU uťahovák FEIN ASCD18 - 300 W 2 - sériové číslo 2020-03.002773; Ručná ohýbačka na nerezové trubky o priemere 6 - 12 mm MO- RBV06-12 - 1 ks; RIDGID ručná ohýbačka model 606M na nerezové rúrky - 1 ks; Ručná ohýbačka na nerezové trubky MS-HTB-6M - 1 ks a Sada vidlicových kľúčov 36-52 – nemá výrobné číslo) a 4, vo výroku IV. rozhodnutia priznal žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na nahradenie trov konania vo výške 100 %.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 3 až 15 tohto odôvodnenia:
3. „Z predložených listinných dôkazov mal súd za osvedčené, že medzi spoločnosťou Bukóza Progres, s.r.o. IČO: 31 720 129, so sídlom Hencovská 2073, Hencovce ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom bola uzatvorená dňa 14.04.2020 zmluva o dielo č. 01/BPS/2019 a dodatok č. 1 k nej zo dňa 14.05.2020. V zmysle predmetnej zmluvy o dielo bol miestom plnenia (vykonania) diela areál objednávateľa, D. XXXX, XXX XX D.. Za účelom plnenia zmluvy o dielo bol dovezený predmetný lodný kontajner, ktorý obsahoval náradie a materiál potrebný na realizáciu diela v zmysle vyššie uvedenej zmluvy. Následne došlo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou VOLINIA a.s., IČO: 47 242 469, so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava ako objednávateľom k uzavretiu zmluvy o dielo č. 01/2021 zo dňa 28.01.2021, ktorej predmetom bolo vykonanie diela pre objednávateľa s miestom plnenia diela Hencovská 2073, Hencovce. So spoločnosťou VOLINIA a.s. uzatvoril žalobca aj ďalšie zmluvy o dielo č. 7/2021 zo dňa 23.07.2021 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 26.05.2022 a č. 8/2021 zo dňa 23.07.2021, od ktorých však spoločnosť VOLINIA a.s. čiastočne odstúpila. Žalobca v zmysle uvedených zmlúv dodával dielo pre spoločnosť VOLINIA a s. a spoločnosť VOLINIA a.s. bola dodávateľom diela pre žalovaného, čo mal súd osvedčené zápisom zo stretnutia žalovanej spoločnosti BUKÓZA INVEST spol. s r. o., spoločnosti VOLINIA a.s. a spoločnosti Bekalube Slowakai s. r. o. zo dňa 09.03.2022, predmetom ktorého bolo prejednanie termínov sťažnosti na pracovné podmienky na hale a revízie namontovaných vecí a problémy pri montáži, ako aj zo zmlúv o dielo č. 7/2021 a č. 8/2021, v ktorých je uvedené, že miestom plnenia (vykonania) diela je hala PS1 postavená na parcele registra „C“ číslo XXX, k.ú. A., okres E. B. F. (čl. 4 bod 4.8 zmluvy).
4. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi osvedčil, že je vlastníkom predmetného lodného kontajnera a hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v ňom. Žalobca predložil faktúru, ktorá mu bola vystavená spoločnosťou B?RY, s.r.o. za použitý lodný kontajner 20 DC, ako aj ďalšie faktúry vyúčtované za nástroje, ktorých vydania sa domáha. Žalovaní vo svojich podaniach nerozporovali, že žalobca je vlastníkom predmetného lodného kontajnera aj s jeho obsahom. Žalovaný 2/ len namietal, že nie je preukázaný rozsah hnuteľných vecí, ktoré žalobca navrhuje vydať. Nepredložil však žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali rozsah týchto hnuteľných vecí, ktorých vydania sa žalobca domáha. V tomto smere žalovaný 2/ neuniesol dôkazné bremeno.
5. Z mailovej komunikácie medzi G. D., výkonným manažérom žalobcu a H. I. A., riaditeľom žalovaného 1/ zo dňa 22.06.2022 je zrejmé, že žalobcovi nebolo zo strany žalovaného umožnené odviezť si predmetný lodný kontajner s odôvodnením, že spoločnosť VOLINIA odvoz neoznámila, a keďže táto spoločnosť mešká s dodaním diela, majú za to, že náradie tam musí zostať. So žalovaným 1/ sa na odvoze lodného kontajnera pokúšal dohodnúť aj právny zástupca žalobcu, ktorému bolo H. I. A., riaditeľom žalovaného, oznámené, že spoločnosť BUKÓZA INVEST spol. s r.o. nemá so spoločnosťou BEKALUBE Slowakai, s.r.o. žiadny zmluvný vzťah.
6. Žalovaný 1/ namietal svoju pasívnu legitimáciu, argumentujúc uplatnením si zádržného práva spoločnosťou VOLINIA a.s. voči žalobcovi a objektívnou nemožnosťou vydať veci z dôvodu nemožnosti prístupu a dispozície k zadržiavaným veciam. Podľa žalovaného žalobca nemôže požadovať od neho vydanie veci, ktorá je zadržiavaná iným subjektom, aj keď na stavenisku zriadenom v areáli žalovaného 1/, na ktoré však žalovaný 1/ v súčasnosti nemá oprávnenie ani vstupovať do ukončenia realizácie diela v zmysle zmluvy o dielo.
7. Súd k argumentom žalovaného 1/ uvádza, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca domáha, sa nachádzajú na pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/, na parcele A. XXX, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. A. B. C., čo žalobca preukázal výpisom z LV, k.ú A. B. C., kópiou katastrálnej mapy, snímkou areálu,
ale aj čestným vyhlásením G. D., pracujúceho na pozícii zodpovedného zástupcu žalobcu. Zo zápisnice o prevzatí staveniska spísanej dňa 09.11.2018 vyplýva, že objednávateľ BUKÓZA INVEST spol. s r.o. odovzdáva zhotoviteľovi VOLINIA a. s. v katastri obce Kučín, objekt SO 01 Hala papierenského stroja. Priestorom staveniska je stavebný objekt haly papierenského stroja. Z uvedeného teda nevyplýva, že priestorom staveniska je aj parcela A. XXX, na ktorej je postavený lodný kontajner s hnuteľnými vecami.
8. Pokiaľ ide o uplatnenie zádržného práva žalovaným 2/ k špecifikovaným hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzajú v lodnom kontajneri súd má za to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na zadržanie hnuteľných vecí v zmysle ustanovenia § 151s Občianskeho zákonníka.
9. Podľa ust. § 151s ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.
10. Zádržné právo vzniká na základe jednostranného právneho úkonu zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci. Predpokladom na realizáciu jednostranného právneho úkonu je existencia splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to, že hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná je v reálnej dispozícii veriteľa, t. j. veriteľ má nad ňou faktickú moc. Z dikcie ustanovenia § 151s ods. 1 možno extrahovať jednotlivé podmienky zádržného práva, ktorými sú: existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorému je veriteľ povinný vydať vec, splatná peňažná pohľadávka, zadržovaná vec má povahu hnuteľnej veci, veriteľ má hnuteľnú vec vo svojej oprávnenej držbe a je povinný vec vydať (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1419 - 1426s).
11. Zádržné právo má vecnoprávny charakter a je vždy právom k hnuteľnej veci. Spočíva v tom, že ten, kto je inak povinný vec vydať, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak vec povinný vydať. Predmetom retencie môže byť iba hnuteľná vec, ktorá sa nachádza v dispozícii veriteľa v súlade s právom a ktorú je inak povinný vydať. Právo zadržať hnuteľnú vec, za splnenia aj ďalších zákonných predpokladov (zabezpečenie svojej splatnej peňažnej pohľadávky), teda môže vzniknúť iba tomu, komu vznikla povinnosť takú vec oprávnenej osobe vydať (edičná povinnosť), a pritom vykonať zádržné právo môže iba tá osoba, ktorá má hnuteľnú vec vo svojej faktickej moci, do ktorej moci sa vec dostala zákonným spôsobom. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tz/28/2004 zo dňa 01.12.2004).
12. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetom zadržania môže byť iba hnuteľná vec, ktorá sa nachádza v reálnej, faktickej dispozícii veriteľa. Žalovaný 2/ tvrdí, že si na zabezpečenie svojej splatnej pohľadávky voči žalobcovi uplatnil zádržné právo k špecifikovaným hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v lodnom kontajneri, pričom na preukázanie tohto tvrdenia predložil listinu „Oznámenie o začatí výkonu zádržného práva - zadržanie pre ďalšiu pohľadávku“ zo dňa 06.04.2023. Zároveň však vo svojom písomnom podaní uvádza, že kontajner je uzamknutý, nedisponuje kľúčmi od tohto kontajnera a o súpise jeho obsahu nemá žiadnu vedomosť. Ďalej tiež poukazuje na to, že v danom prípade nie je preukázané, či sa vo faktickej dispozícii žalovaných nachádzajú hnuteľné veci. Z vyjadrenia žalovaného 2/ možno teda jednoznačne vyvodiť záver, že hnuteľné veci nemá žalovaný 2/ vo svojej faktickej dispozícii, pričom tieto sa nachádzajú na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/, a preto k nim ani nemôže vykonať zádržné právo. Naviac zákonné právo zadržať vec na zabezpečenie vlastnej peňažnej pohľadávky má len ten, kto je povinný hnuteľnú vec vydať. Obsahom vzniknutých zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným 2 nebola povinnosť žalovaného vydať žalobcovi hnuteľnú vec. Vzhľadom na vyššie uvedené nebol naplnený ani jeden zo zákonných predpokladov zádržného práva v zmysle § 151s Občianskeho zákonníka.
13. Súd mal z vykonaného dokazovania za osvedčené, že lodný kontajner s hnuteľnými vecami, ktorých vydania sa žalobca domáha, patria vlastnícky žalobcovi a nachádzajú sa na pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/. Z predloženej mailovej komunikácie je zrejmé, že žalovaný 1/ si je vedomý, že na jeho pozemku sa nachádzajú predmetné hnuteľné veci, tie však žalovaný 1/ zadržiava a odmieta ich žalobcovi vydať z dôvodu, že medzi nimi nevznikol žiaden zmluvný vzťah. V priebehu konania žalovaný 1/ poukazoval na uplatnené zádržné právo žalovaným 2/ a na nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie.
Žalovaný 2/ si síce listinne uplatnil k časti hnuteľných vecí v lodnom kontajneri zádržné právo, avšak reálne nemá predmetné hnuteľné veci vo svojej faktickej držbe a nemá k nim ani prístup, nakoľko tie sa nachádzajú v uzamknutom lodnom kontajneri, od ktorého nemá žalovaný 2/ kľúče. Vzhľadom na uvedené súd nevzhliadol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného 1/ s poukazom na umiestnenie predmetných hnuteľných vecí na pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/.
14. Súd nezistil existenciu žiadneho vážneho dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné uprieť právo na súdnu ochranu vlastníkovi vecí, ktorý sa domáha nápravy v podobe ich vydania. Keďže medzi žalobcom a žalovaným 1/ nevznikol žiaden zmluvný vzťah, na strane žalovaného 1/ neexistuje žiadny právny dôvod na zadržiavanie hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu. Právny vzťah na základe zmluvy o dielo vznikol medzi žalobcom a žalovaným 2/, ktorý pre túto spoločnosť mal vykonať dielo s miestom plnenia v areáli žalovaného 1/. Žalobca osvedčil, že správaním žalovaných 1/ a 2/, ktorí obaja tvrdia, že nemôžu hnuteľné veci žalobcovi vydať, je mu spôsobovaná ujma. Keďže súd vyššie skonštatoval, že nie sú naplnené zákonné predpoklady na uplatnenie zádržného práva žalovaným 2/ a lodný kontajner s hnuteľnými vecami sa nachádza na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/ a zároveň z predložených listinných dôkazov nezistil existenciu žiadneho právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/, na základe ktorého by žalovanému 1/ vznikol nárok oprávnene zadržiavať predmetné hnuteľné veci, súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zaviazal žalovaného 1/ na vydanie špecifikovaného lodného kontajnera vrátane jeho obsahu, ako aj na umožnenie vstupu na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve za účelom odvozu lodného kontajnera. Súd dospel k záveru, že neboli naplnené zákonné predpoklady na uplatnenie zádržného práva žalovaným 2/, tento si však listinne zádržné právo k špecifikovaným hnuteľným veciam uloženým v lodnom kontajneri patriacom žalobcovi uplatňuje, preto súd zároveň zaviazal žalovaného 2/ na vydanie hnuteľných vecí, vo vzťahu ku ktorým si uplatnil zádržné právo v zmysle predloženého oznámenia o začatí výkonu zádržného práva zo dňa 06.04.2023. Neoprávneným zadržiavaním vecí vzniká žalobcovi škoda, nakoľko ide o veci nie nepatrnej hodnoty, ktoré žalobca potrebuje pri výkone svojho ďalšieho podnikania. Nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby si zaobstaral tie isté nástroje na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti. Bez zásahu zo strany súdu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia by žalobcovi vznikala ďalšia škoda spočívajúca v nemožnosti používať predmetné hnuteľné veci na riadne plnenie si zmluvných povinností. Súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb. Podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná o primeraný zásah na ochranu vlastníckeho práva žalobcu.“
15. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia odôvodnil ustanoveniami § 324 až § 330 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, čo odôvodnil plným úspechom žalobcu voči žalovaným.
16. Žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie (konkrétne proti jeho výrokom I., II. a IV.), ktorým navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude zamietnutý a žalobca bude zaviazaný nahradiť žalovanému v 1. rade jeho trovy prvoinštančného ako aj odvolacieho konania vo výške 100 %.
17. Žalovaný v 1. rade svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Konkrétne dôvody jeho odvolania sú uvedené v nasledovných odsekoch 18 až 21 tohto odôvodnenia.
18. Z doteraz osvedčeného skutkového stavu nespochybniteľne vyplýva, že žalovaný v 2. rade ako zhotoviteľ diela v zmluvnom vzťahu so žalovaným v 1. rade ako objednávateľom, má vo svojej dispozícii lodný kontajner s hnuteľnými vecami, ku ktorým žalovaný v 2. rade uplatňuje svoje zádržné právo. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že žalovaný v 1. rade ako vlastník pozemku, na ktorom je umiestnený lodný kontajner a má k nemu kľúče (k vstupu na stavenisko) má predmetný kontajner aj vo svojej dispozícii. Žalovaný v 1. rade opätovne poukazuje na skutočnosť, že kontajner sa síce nachádza na jeho pozemku, ale tento pozemok je súčasťou staveniska, na ktorom žalobca vykonáva dielo pre žalovaného v 2. rade. V tejto súvislosti dodal, že aj keď v protokole o odovzdaní staveniska bola ako stavenisko uvedená iba hala papierenského stroja, tak súčasťou staveniska je podľa § 43i ods. 1, 2 aj
Stavebného zákona aj parcela A. XXX, kde sa nachádza predmetný lodný kontajner, ktorý slúži ako zariadenie na prevádzkovanie stavby.
19. Lodný kontajner s hnuteľnými vecami je v dispozícii žalovaného v 2. rade (staviteľ) a nijakým spôsobom nebol preukázaný opak. Pokiaľ by to tak nebolo, tak by si žalovaný v 2. rade neuplatnil na tieto veci zádržné právo. Spor vznikol z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, t.j. zo Zmluvy o dielo č. 07/2021 v znení jej Dodatku zo dňa 26.5.2022. Žalovaný v 2. rade nie je účastníkom tohto zmluvného vzťahu, preto nie je vo veci pasívne legitimovaný.
20. Pasívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by mal byť žalovaný v 2. rade, ktorý si na veci uplatňuje zádržné právo podľa § 151s Občianskeho zákonníka a ktorý jedine má faktickú a právnu dispozíciu k zadržiavaným veciam. K tomuto ešte žalovaný v 1. rade poukázal na vyjadrenie odvolacieho súdu, ktorý už skôr konštatoval, že žalovaný v 1. rade má prístup k stavenisku z titulu vlastníctva nehnuteľností, ale nemá možnosť zasahovať do zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou VOLINIA a.s. (žalovaný v 2. rade), ktorej bolo stavenisko odovzdané.
21. Žalovaný v 1. rade tiež dodal, že vo veci ide o skutkovo a právne náročnú vec, ktorá si vyžaduje na zistenie pravdivého skutkového stavu vykonanie množstva dôkazov, ktoré presahujú rámec konania o neodkladnom opatrení.
22. Obdobne aj žalovaný v 2. rade podal v zákonnej lehote proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie (konkrétne proti jeho výrokom III. a IV.), ktorým navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude zamietnutý a žalobca bude zaviazaný nahradiť žalovanému v 2. rade jeho trovy prvoinštančného ako aj odvolacieho konania vo výške 100 %.
23. Žalovaný v 2. rade svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Konkrétne dôvody jeho odvolania sú uvedené v nasledovných odsekoch 24 až 28 tohto odôvodnenia.
24. Vo veci existuje prekážka litispendencie v otázke dôvodnosti pohľadávky žalovaného v 2. rade z dôvodu začatia súdneho konania na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1658/2022 o zaplatenie 77.000,- eur. V tomto konaní nie je možné riešiť dôvodnosť pohľadávky žalovaného v 2. rade voči žalobcovi, pretože na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalovaný v 2. rade voči žalobcovi domáha nároku na zaplatenie 77.000,- eur titulom zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania žalobcu ako zhotoviteľa podľa Zmluvy o dielo č. 07/2021 zo dňa 23.7.2021 a Zmluvy o dielo č. 08/2021 zo dňa 23.7.2021.
25. Žalovaný v 2. rade si u žalobcu ohľadom vecí, ktorých vydania sa žalobca domáha, oprávnene uplatnil podľa § 151s Občianskeho zákonníka zádržné právo na zabezpečenie svojej splatnej pohľadávky titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, preto rozhodnutie súdu popiera toto zákonné zádržné právo žalovaného v 2. rade.
26. Súd prvej inštancie nedospel k správnemu záveru, keď konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky na vznik zádržného práva, pretože vec môže vydať iba ten, kto ju má vo faktickej držbe. V tejto súvislosti je absolútne rozporné uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade veci vydať žalobcovi, ak súd zároveň konštatuje, že žalovaný v 2. rade týmito vecami nedisponuje. Reálny skutkový stav veci je taký, že lodný kontajner sa nachádza na stavenisku, nakoľko aj pozemok A. XXX, na ktorom sa nachádza je súčasťou staveniska v súlade s § 43i ods. 1, 2 Zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon).
27. Doposiaľ nie je osvedčený presný rozsah a množstvo vecí, na vydanie ktorých boli žalovaní zaviazaní. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade dodal, že v tomto smere pri ním uplatnenom zádržnom práve vychádzal z návrhu žalobcu a tiež poukázal na svoj návrh na vykonanie obhliadky veci.
28. Žalovaný v 2. rade zároveň uviedol, že v zmysle existujúcej judikatúry žalobcovi nie je možné priznať právo na súdnu ochranu, čo vyplýva zo skutočnosti, že si vo vzťahu ku žalovanému v 2. rade neplnil svoje povinnosti a dokonca mu dlhuje 77.000,- eur titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
29. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril svojim podaním zo dňa 17.7.2023, ktorým označil ich stanoviská v celom rozsahu za nedôvodné a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi voči žalovaným priznal právo na nahradenie trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
30. Žalobca sa nestotožnil so stanoviskom žalovaných, že kontajner sa nachádza na stavenisku a v tomto smere poukázal na skutočnosť, že podľa zápisu o odovzdaní staveniska je priestorom staveniska iba objekt haly papierenského stroja, ktorá stojí na inej parcele (č. A. XXX) ako je umiestnený predmetný kontajner. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa žalobca v plnom rozsahu stotožnil s jeho dôvodmi a zisteniami (otázka pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade a držby vecí).
31. K namietanej prekážke litispendencie žalobca poukázal nato, že predmetom tohto konania je vydanie hnuteľných vecí žalobcu a nie meritórne rozhodnutie o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tomto smere dodal, že súd môže otázku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vyriešiť prejudiciálne podľa § 194 CSP.
32. Krajský súd v Košiciach s účinnosťou od 1.6.2023 ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalovaných, ktoré boli podané v zákonnej lehote, oprávnenými osobami a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolania boli prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolania prejednal podľa § 379 až § 385 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, avšak iba čiastočne a to v časti odvolania žalovaného v 1. rade proti výroku o jeho povinnosti vydať veci žalobcovi (výrok I.).
33. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vo výroku I. vecne správne (nebolo ho možné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť), preto ho odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil tak, že v tejto časti návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. V súvislosti s touto zmenou bol odvolacím súdom zmenený aj výrok IV. napadnutého rozhodnutia o trovách konania, ktorého obsah je závislý od celkového úspechu strán sporu v konaní. Ďalšie výroky II. a III. rozhodnutia súdu prvej inštancie boli vecne správne, preto ich odvolací súd podľa § 379 ods. 1 CSP potvrdil.
34. Pre rozhodnutie súdu v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bolo potrebné aj s ohľadom na námietky žalovaných vyriešiť nasledovné otázky: 1, Je žalobca vlastníkom vecí, ktorých vydania sa v tomto konaní vydáva ?; 2, Existuje potreba neodkladne upraviť pomery strán sporu ?; 3, Kto je držiteľom týchto vecí ?; 4, Je držiteľ predmetných vecí ich oprávneným držiteľom ?; 5, V prípade, že držiteľ vecí nie je oprávneným držiteľom, má povinnosť tieto veci žalobcovi vydať ?; 6, Existuje vo veci prekážka litispendencie ?; 7, Bránia žalovaní vo vydaní predmetných vecí žalobcovi ?; 8, Je žalovaný v 1. rade pasívne legitimovaný v konaní ? a 9, Je možné žalobcovi v tomto prípade uprieť právo na súdnu ochranu ?
35. Ohľadom prvých dvoch nastolených otázok odvolací súd konštatuje, že skutkové a právne zistenia súdu prvej inštancie boli v tomto smere správne. T.j. žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností a je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov strán. Tieto skutočnosti (s výnimkou rozsahu predmetných vecí) žalovaní nijako ani nerozporovali. V súvislosti s potrebou neodkladnej úpravy je potrebné si uvedomiť, že predmetné veci svojim účelom slúžia na zabezpečenie výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu, z čoho vyplýva, že činnosť žalobcu je bez ich vydania znemožnená, respektíve minimálne obmedzená, čo jednoznačne môže viesť k vzniku škôd na jeho strane.
36. Rozsah hnuteľných vecí, ktorých vydania sa žalobca domáha, bol súdom prvej inštancie tiež uzavretý správne a v tomto smere odvolací súd poukazuje na jeho zistenia (rozsah je dostatočne osvedčený čestným vyhlásením H. G. D.). K rozsahu predmetných vecí odvolací súd poznamenáva, že po zmene rozhodnutia odvolacím súdom je na vydanie vecí zaviazaný iba žalovaný v 2. rade a to práve v rozsahu, ktorý fakticky akceptuje (respektíve ešte v menšom rozsahu – bez 5 ním zadržaných vecí). Uvedené vyplýva z obsahu jeho listu zo dňa 6.4.2023, ktorým si uplatnil zádržné právo na veciach žalobcu. K námietke žalovaných, ktorou navrhovali vykonanie obhliadky, odvolací súd poznamenáva, že takéto dokazovanie z dôvodu účelu (bezodkladnosť rozhodnutia) presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení.
37. Otázku držby vecí odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie uzavrel tak, že držiteľom vecí žalobcu je žalovaný v 2. rade. V tomto smere vzal odvolací súd do úvahy rovnaké stanoviská žalovaných, ktorí totožne tvrdia, že držiteľom vecí je práve žalovaný v 2. rade, nakoľko tieto veci sa nachádzajú na stavenisku prevádzkovaného žalovaným v 2. rade ako zhotoviteľom stavby. Skutočnosť, že držiteľom vecí je žalovaný v 2. rade nepriamo potvrdzuje aj žalobca, ktorý sa vydania vecí domáha aj voči nemu. Ohľadom tejto spornej skutočnosti odvolací súd tiež poznamenáva, že predmetný lodný kontajner bol na stavbu umiestnený na účely výkonu stavebnej činnosti (zrejme primárne ako skladovací priestor), preto podľa § 43i ods. 1 a 2 Z. č. 50/1976 Zb. skutočne ide o súčasť staveniska a to aj pokiaľ to nie je uvedené v protokole o prevzatí staveniska.
38. Držiteľom vecí je žalovaný v 2. rade. Pre rozhodnutie je ďalej potrebné zodpovedať na otázku, či je ich oprávneným držiteľom. To v tomto prípade znamená uzavrieť, či si žalovaný v 2. rade voči žalobcovi oprávnene uplatnil na jeho veci zádržné právo podľa § 151s Občianskeho zákonníka. Odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov (odseky 39 až 43) uzavrel, že žalovaný v 2. rade si svoje zádržné právo uplatnil neoprávnene, z čoho vyplýva, že žalovaný v 2. rade nemá právo tieto veci žalobcu zadržiavať.
39. Zádržné právo si môže uplatniť držiteľ veci, ktorý má voči vlastníkovi veci svoju splatnú pohľadávka (§ 151s Občianskeho zákonníka). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 2. rade musí mať voči žalobcovi splatnú pohľadávku. V tomto prípade žalovaný v 2. rade tvrdí, že má voči žalobcovi celkovú pohľadávku vo výške 77.000,- eur a to titulom svojho nároku na zaplatenie zmluvných pokút vyúčtovaných faktúrami žalovaného v 2. rade jeho faktúrou č. 2022016 na sumu 44.000,- eur, zo dňa 10.8.2022 a splatnou dňa 9.9.2022 (č. l. 210) a faktúrou č. 2022015 na sumu 33.000,- eur, zo dňa 10.8.2022 a splatnou dňa 9.9.2022 (č. l. 209).
40. Žalovaný v 2. rade si svoje nároky na zaplatenie zmluvných pokút voči žalobcovi uplatňuje z dôvodu porušenia jeho zmluvných povinností (omeškanie s ukončením diela) podľa Zmluvy o dielo č. 07/2021 zo dňa 23.7.2021 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 26.5.2022 a podľa Zmluvy o dielo č. 08/2021 zo dňa 23.7.2021. V obidvoch týchto zmluvných vzťahoch sú nároky na zmluvnú pokutu obdobne upravené v ich článkoch 10, zároveň je v týchto zmluvách obdobne upravená aj možnosť odstúpenia od zmluvy v ich článkoch 12, pričom následky odstúpenia od zmluvy sú v ich bodoch 12.4 upravené rovnako a síce nasledovne: „Odstúpením od Zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, okrem nárokov na náhradu škody, nárokov na dovtedy uplatnené zmluvné, resp. zákonné sankcie a úroky z omeškania...“
41. Žalovaný v 2. rade svojimi listami zo dňa 3.8.2022 adresovanými žalobcovi odstúpil od Zmluvy o dielo č. 07/2021 a tiež aj od Zmluvy o dielo č. 08/2021. Tieto listy boli žalobcovi doručené dňa 5.8.2022 (žalovaný v 2. rade dátum doručenia odstúpení žalobcovi nerozporoval). Na základe odstúpenia od predmetných zmlúv podľa vyššie citovaného zmluvného ustanovenia v bodoch 12.4. zmlúv o dielo došlo k zániku všetkých práv a povinností z predmetných zmlúv okrem nárokov na dovtedy uplatnené zmluvné pokuty. Z obsahu bodov 12.4. uzavretých zmlúv o dielo vyplýva záver, že odstúpením od zmluvy zanikajú aj práva na zaplatenie zmluvných pokút s výnimkou tých, ktoré boli uplatnené ešte pred jeho odstúpením od zmluvy.
42. Žalovaný v 2. rade si svojimi vyššie citovanými faktúrami č. 2022015 a 2022016 uplatnil právo na zaplatenie zmluvných pokút za omeškania žalobcu, tieto pokuty si však žalovaný v 2. rade uplatnil až po jeho odstúpení od zmlúv. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný v 2. rade si svoje zmluvné pokuty voči žalobcovi uplatňuje neoprávnene, pretože tieto jeho nároky na zmluvnú pokutu podľa bodu 12.4 zmlúv o dielo zanikli odstúpením od zmluvy. K zániku práva na zaplatenie zmluvných pokút považuje odvolací súd za vhodné dodať, že ustanovenie § 302 Obchodného zákonníka (odstúpenie od zmluvy sa netýka nárokov na zaplatenie zmluvných pokút) nepatrí medzi kogentné ustanovenia podľa § 263 Obchodného zákonníka, preto ho bolo možné dohodou zmluvných strán sporu zmeniť, k čomu fakticky došlo v bodoch 12.4 príslušných zmlúv o dielo.
43. Právo žalovaného v 2. rade na zaplatenie zmluvných pokút zaniklo, preto je ním uplatnené zádržné právo podľa § 151s Občianskeho zákonníka na veci žalobcu uskutočnené na zabezpečenie týchto jeho pohľadávok neoprávnené.
44. Žalobca je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, pričom žalovaný v 2. rade ako ich držiteľ nemá právo na ich zadržanie a nemá ani iné právo, ktoré by ho oprávňovalo na ich ďalšiu držbu (nebolo preukázané a ani tvrdené). Z uvedeného dôvodu má žalobca ako vlastník veci voči nemu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo domáhať sa vydania týchto vecí.
45. K otázke zádržného práva a s tým súvisiacej opodstatnenosti nároku žalovaného na zaplatenie zmluvných pokút odvolací súd považuje za potrebné tiež dodať nasledovné: K posúdeniu tejto otázky došlo iba ako k posúdeniu predbežnej otázky postupom podľa § 194 CSP, ktorú bolo s ohľadom na charakter konania o neodkladnom opatrení potrebné uzavrieť bezodkladne a na základe obmedzeného dokazovania v porovnaní s tým, ako je to obvyklé v konaní vo veci samej. Z uvedeného dôvodu nie je vylúčená možnosť, že v konaní vo veci samej (nárok na zaplatenie zmluvných pokút), môže vo veci konajúci kauzálne príslušný súd z dôvodu možnosti vykonania rozsiahlejšieho dokazovania dospieť k inému záveru a rozhodnúť o existencii tohto nároku inak.
46. Neopodstatnenou je tiež námietka žalovaného v 2. rade, že vo veci existuje prekážka litispendencie, t.j. prekážka začatého konania. Aby mohla takáto prekážka existovať, tak by zároveň museli byť splnené viaceré podmienky, konkrétne totožnosť strán sporu a hlavne totožnosť predmetu konania. V tomto prípade nejde o rovnaký predmet konania, pretože konanie o nariadení neodkladného opatrenia a konanie o zaplatenie zmluvných pokút sú zásadne odlišnými konaniami. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa § 193 CSP nebude toto rozhodnutie o neodkladnom opatrení pre súd konajúci o nároku na zaplatenie zmluvných pokút záväzné.
47. Z obsahu vykonaného dokazovania (predložené listinné dôkazy a stanoviská strán sporu) je zrejmé, že obaja žalovaní bránia žalobcovi vo vydaní jeho vecí. Žalovaný v 1. rade k pôvodnej požiadavke žalobcu zaujal stanovisko, že ich nemôže vydať z dôvodu zádržného práva žalovaného v 2. rade a žalovaný v 2. rade zaujal rovnaké stanovisko. Zároveň je tiež zrejmé, že veci sa nachádzajú v areáli žalovaného v 1. rade a preto je na prevzatie vecí žalobcom aj s ohľadom na jeho stanovisko k veci potrebná jeho súčinnosť (umožniť vstup do areálu) žalovaného v 1. rade, z čoho vyplýva aj opodstatnenosť uplatnenia nároku žalobcu voči nemu, t.j. aj existencia jeho hmotnoprávnej pasívnej legitimácie v tomto spore.
48. Žalovaný v 2. rade namietal, že žalobca v zmysle existujúcej judikatúry a skutočnosti, že porušil svoje povinnosti voči nemu, nie je osobou, ktorá by mohla požívať právo na súdnu ochranu. Toto jeho stanovisko nebolo dostatočne odôvodnené a z vykonaného dokazovania súd nezistil žiadnu existenciu nejakých výnimočných dôvodov pre prípadnú aplikáciu čl. 5 CSP.
49. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k výroku I. bol daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. súd prvej inštancie nesprávne skutkovo uzavrel, že držiteľom vecí je aj žalovaný v 1. rade. Z uvedeného dôvodu bol tento odvolaním napadnutý výrok rozsudku podľa § 388 CSP zmenený tak, že návrh na vydanie vecí voči žalovanému v 1. rade ako neoprávnený zamietol.
50. Zároveň odvolací súd zistil, že žalovaný v 2. rade je neoprávneným držiteľom vecí žalobcu, ktoré má povinnosť podľa § 126 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať, pričom vo vydaní mu bráni aj žalovaný v 1. rade. Z uvedených dôvodov boli výroky II. a III. napadnutého rozhodnutia vecne správne, preto ich odvolací súd postupom podľa § 379 ods. 1 CSP potvrdil.
51. Výrok IV. súdu prvej inštancie v zmysle § 255 CSP závisel od úspechu strán v konaní, pretože ide o výrok o náhrade trov konania. V spore medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bol medzi týmito stranami úspech iba čiastočný a to v takom rozsahu, že takýto stav na rozhodnutie o trovách konania medzi nimi odôvodňuje aplikáciu ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, t.j. vyslovenie, že žiadna z týchto strán nemá právo na nahradenie trov konania. Z uvedeného dôvodu bol výrok IV. napadnutého uznesenia o náhrade trov konania odvolacím súdom podľa § 388 CSP zmenený tak, aby zodpovedal skutočnému procesnému úspechu strán v spore. T.j. konkrétne podľa § 255 CSP ods. 2 vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade podľa § 255 ods. 1 CSP, priznal plne úspešnému žalobcovi voči žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu.
52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 CSP obdobne, ako o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a to na základe rovnakých dôvodov ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku 51 tohto odôvodnenia. O konkrétnej výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.
53. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).