Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/25/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňa JUDr. Lucia Kovačinová, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2023, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., takto

rozhodol:

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici, trvale bytom B. C., B. XXX/X-X, okres Považská Bystrica,

j e v i n n ý , ž e

dňa 13. januára 2023, asi o 19.35 h, v Pov. Bystrici, riadil osobné motorové vozidlo značky Ford C- Max, evidenčného čísla B. D., po ceste číslo II/507, v smere od Prečína do centra mesta, kde v úseku cesty v kilometri 3.940, pri križovatke ulice Slovenských partizánov a miestnej komunikácie vedúcej k bytovým domom na sídlisku SNP, v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkami stavu a povahe vozovky, okolnostiam, ktoré mohol predvídať, teda okolnosti možného prechádzania chodcov cez vozovku v intraviláne obce a v dôsledku jazdy rýchlosťou 68 km/h, teda rýchlosťou vyššou ako bola v danom úseku cesty v obci dovolená najvyššia rýchlosť jazdy 50 km/h a v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke, za zníženej viditeľnosti aj vplyvom dažďa, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom a nedal prednosť chodkyni E. B., ktorá prechádzala cez vozovku po priechode pre chodcov, vyznačenom zvislou dopravnou značkou, ako i vodorovným dopravným značením, a to z ľavej strany cesty na pravú v smere jazdy vozidla, do ktorej bez akejkoľvek reakcie narazil pravou prednou časťou vozidla, pričom na následky zranení pri dopravnej nehode chodkyňa E. B. utrpela zlyhanie zväčšeného a chorobne postihnutého srdca pri zlomeninách rebier s poškodením pravých pľúc a vyplnením pravej pohrudničnej dutiny vzduchom a krvou, pričom na následky týchto zranení v NsP Pov. Bystrica dňa 14.01.2023 0 04.10 h zomrela.

Obžalovaný A. B. porušil ustanovenia , , , , o cestnej premávke, v znení neskorších zmien a doplnkov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., a

o d s u d z u j e s a z a t o

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 (slovom: dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 4 (slovom: štyri) roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 48 (slovom: štyridsaťosem) mesiacov.

Podľa , je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenému B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, B. C. vo výške 1.076,16 €.

Podľa sa poškodený B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, B. C. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedený vo výroku.

Obžalovaný po poučení urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa , že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe.

Podľa pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

Podľa súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.

Podľa ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná iba dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.

Keďže obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný, na všetky otázky uvedené v , , g/ a odpovedal „áno“ a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia, a teda boli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, tento jeho vyhlásenie prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového stavu, nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním obžalovaného, resp. jeho vyhlásením.

Po právnej stránke potom súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. / Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. h/ Tr. zák., teda že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky uvedených trestných činov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, oboznámením správ na obžalovaného, odpisu registra trestov, registra priestupkov, oboznámením evidenčnej karty vodiča a správy probačnej a mediačnej a zistil nasledovné:

Z výsluchu obžalovaného súd zistil, že je živnostník, pracuje od rána do večera, väčšinou mimo okres, často v Maďarsku, Českej republike. Býva s rodičmi, ktorým prispieva na bývanie 150,- €, spláca úver, ktorý si vzal na firmu 306,- € mesačne a tiež ma maloleté dieťa (9 rokov), s ktorým sa stretáva, a to aj mimo súdom určených dní, platí výživné 160,- € mesačne. To čo sa stalo je mu veľmi ľúto, poškodeným napísal list, nakoľko nenabral odvahu osobne sa s nimi skontaktovať, na miesto činu tiež doniesol dekoráciu a zapálil sviečku.

Obžalovaný je od 01.10.2022 živnostníkom s predmetom podnikania dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov.

Obžalovaný má vodičské oprávnenie od 29.11.2011, doposiaľ bol priestupkovo postihnutý sedemkrát, naposledy 19.03.2022 za prekročenie rýchlosti, vodičský preukaz mu doposiaľ zadržaný nebol.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bolo zistené že okrem priestupkov uvedených v evidenčnej karte vodiča sa obžalovaný dopustil dňa 13.02.2021 priestupku, keď porušil zákaz vychádzania.

Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Zo záverečnej správy probačnej a mediačnej úradníčky vyplýva, že pracovné povinnosti obžalovanému neumožňujú uložiť trest domáceho väzenia, pracujú ako partia 4 živnostníkov v oblasti montáže sendvičových panelov, ktorí sú na sebe závislí, prácu vykonávajú v rámci celého Slovenska a aj v blízkych krajinách, a to prevažne vonku, často aj 16 a viac hodín a v čase priaznivého počasia aj cez víkendy. V prípade väčšej vzdialenosti na mieste výkonu práce aj prespávajú. Taktiež ma deväťročnú dcéru, ktorú si medzi zákazkami bráva k sebe. Zmeniť zamestnanie pre neho nie je možné, nakoľko by nezarobil tak, aby mohol dcére prispievať na výživu, platiť úver a platiť podnájom, ktorý si musí teraz hľadať, keďže býva u rodičov.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden až päť rokov.

Súd u obžalovaného zistil 3 poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/, l/ a n/ Tr. zák., teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a ten to úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, priťažujúcu okolnosť súd nezistil, preto v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. vychádzal z upravenej trestnej sadzby so spodnou hranicou 2 roky.

Hoci súd pôvodne v trestnom rozkaze uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, na hlavnom pojednávaní prihliadol na osobu obžalovaného (riadne pracuje, mám maloleté dieťa, s ktorým sa stretáva a riadne na neho platí výživné), možnosti jeho nápravy, jeho doterajší život a správanie (doposiaľ nebol súdne trestaný, požíva dobrú povesť), ale tiež na jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti vyjadrený priznaním viny, úprimným oľutovaním a tiež skutočnosťou, že poškodený dobrovoľne nahradil aspoň časť škody a dospel k záveru, že takýto trest, teda trest nepodmienečný by mal neprimeraný dopad na osobu obžalovaného a na jeho ďalšie spoločenské uplatnenie. Súd preskúmal aj možnosť uloženia alternatívneho trestu, a to trestu domáceho väzenia, avšak zo správy probačnej a mediačnej úradníčky je zrejmé, že vzhľadom na charakter práce obžalovaného nie je možné takýto trest mu uložiť. Súd má za to, že nie je ani účelné požadovať od obžalovaného zmenu práce, pokiaľ práca, ktorú vykonáva mu zabezpečuje dostatočný príjem na zaobstaranie potrieb svojich i jeho rodiny.

Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za to, že lepšie účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie bude splnený trestom podmienečným, ktorý trest sa javí súdu ako vhodný a primeraný aj v súlade so zásadou individualizácie trestu. Zároveň prihliadnuc na základné zásady ukladania trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a že trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou mal za to, že nie je dôvodné pôsobiť na obžalovaného trestom odňatia slobody, ktorý ako už bolo uvedené by podľa názoru súd mal neprimeraný dopad na samotného obžalovaného i jeho ďalšie spoločenské uplatnenie. Súd mal za to, že trest odňatia slobody na spodnej hranici so skúšobnou dobou 4 roky (vzhľadom na spôsobený následok), je trestom dostatočným a spĺňajúcim účel trestu vzhľadom na osobu obžalovaného.

Súd zároveň uložil obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov roky, keďže je nepochybné, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s vedením motorového vozidla, porušil povinnosti vodiča stanovené zákonom, pričom pri jeho výmere prihliadol na závažné a neodvrátiteľné následky ním spôsobené.

Zároveň súd uložil obžalovanému nahradiť škodu poškodenému B. F. vo výške 1.076,16 € titulom nákladov na pohreb a kar (2.076,16 € mínus uhradených 1.000,- €

So zvyškom nároku na náhradu škody titulom nákladov na výstavbu nového jednohrobu a titulom nemajetkovej ujmy odkázal poškodeného na civilný proces, nakoľko na preukázanie uvedenej škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce rámec trestného konania.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.