Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24P-217-2011.pdf
PDF · 89.19 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/217/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou vo veci starostlivosti súdu o mal. U. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., pochádzajúceho z matky Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, L. - U., právne zastúpenej JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom Svätoplukova č. 12, Prešov, a z otca L. T., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. Č.. XX, L., toho času vo výkone väzby v ÚVV L., v konaní o úpravu práv a povinností k mal. U., takto
rozhodol:
Zveruje mal. U. T., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. U. sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku opakovane do budúcna.
Návrh otca na úpravu styku z a m i e t a.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 4.11.2011 bol Okresnému súdu Prešov doručený návrh matky, ktorým sa domáhala, aby bol maloletý U. zverený do jej osobnej starostlivosti, aby súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. U. sumou 80 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku do budúcna, splatné vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred na účet matky a na tvorbu úspor sumou 20 eur mesačne, ktoré bude poukazovať na osobitný účet maloletého, ktorý je v jeho prospech matka povinná zriadiť do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a v tej istej lehote je povinná otcovi oznámiť číslo účtu peňažného ústavu, v ktorom bol účet zriadený. Na nakladanie s prostriedkami na tomto účte maloletého je potrebný súhlas súdu.
Svoj návrh odôvodnila tým, že zo spoločnej domácnosti s otcom maloletého odišla dňa 27.9.2011 po tom, čo ju fyzicky napadol. Matka sa otca dieťaťa bojí, nechce aby maloletý vyrastal v rodine s násilným otcom. Otec o syna neprejavuje záujem, trávi s ním málo času. Ďalej uviedla, že agresivita a nezáujem zo strany otca sú pravdepodobne dôsledkami užívania návykových látok.
Otec s návrhom nesúhlasil. V podaní zo dňa 8.2.2012 navrhoval úpravu styku s mal. U..
Matka s návrhom na úpravu styku nesúhlasila s poukazom na to, že otec je vo väzbe.
Kolízny opatrovník navrhol, aby súd maloletého U. zveril do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil primerané výživné v zmysle zákona o rodine.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, rodným listom mal. U., oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX, ako aj ostatným spisovým materiálom, a zistil tento skutkový stav:
Maloletý U., nar. XX.X.XXXX pochádza z družského vzťahu jeho rodičov Y. Y., nar. XX.X.XXXX a L. T., nar. XX.XX.XXXX.
Matka na podanom návrhu zotrvala. Vo vzťahu k výživnému návrh upravila v tom smere, že jeho výšku bude požadovať aj vzhľadom na výsledky dokazovania a to, či otec ostane vo výkone väzby alebo nastúpi do výkonu trestu. K predmetnému konaniu uviedla, že s otcom dieťaťa boli partnermi 2 roky. Najskôr bývali v podnájme, neskôr u rodičov otca maloletého a od mája 2011 šli opäť bývať do podnájmu. V októbri 2011 sa s otcom maloletého pohádali, ten do nej strčil, zhodil ju a začal ju škrtiť. Po tomto incidente odišla s dieťaťom bývať ku kamarátke. Na otca podala aj trestné oznámenie, ale či je práve to dôvodom, pre ktorý je otec vo výkone väzby, matka uviesť nevedela. Týždeň po incidente odišla s maloletým bývať k svojim rodičom do L.. Tam bývajú v prenajatom dvojizbovom byte s maloletým, spoločne s jej matkou a bratom. S otcom dieťaťa od predmetného incidentu nie je v kontakte, nepovedala mu ani o svojom zámere ísť bývať k rodičom do L.. Otec dieťaťa jej ničím neprispieva na výživu.
Matka poberá rodičovský príspevok v sume 190,10 eura a prídavok na dieťa v sume 22,01 eura. Pomáhajú jej najmä rodičia a súrodenci.
Otec s návrhom matky nesúhlasil. Nesúhlasil predovšetkým s navrhovanou výškou výživného a s úpravou styku s maloletým. Uviedol, že v súčasnosti je schopný uhrádzať výživné v minimálnom rozsahu, t.j. 30% zo sumy životného minima. K predmetnej právnej veci vypovedal tak, že v roku 2009 pracoval s matkou v Č. G. v spoločnosti X.. Jeho príjem bol 8000 až 9000,- Kč. Ubytovanie mu zabezpečil zamestnávateľ, avšak stravu si uhrádzal sám. Pracoval tam len dva mesiace, keďže pracovný pomer s ním bol ukončený v skúšobnej dobe. Potom matka otehotnela a šli bývať k jej rodičom do L.. Následne sa presťahovali na Slovensko, kde už nepracoval. Od 2.7.2010 do 1.11.2011 bol zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie tunajšieho úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Dávka v nezamestnanosti mu nebola priznaná, bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eura. Táto dávka mu bola odňatá od 1.11.2011. Väzbu v ÚVV L. vykonáva od 10.10.2010 nepretržite doposiaľ. Vzhľadom na skutok, pre ktorý je trestne stíhaný, mu nebolo povolené pracovať. Otec žiadal upraviť styk s mal. U. tak, že je oprávnený sa s maloletým stretávať každý víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., počas Vianoc v každý nepárny rok, počas veľkonočných sviatkov v každý párny rok. Ďalej uviedol, že v budúcnosti, keď bude maloletý starší, chcel by sa o neho osobne starať, mať ho vo svojej starostlivosti.
Z predložených rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L. vyplýva, že otec bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 2.7.2010. Rozhodnutím č. XX/XXXXX-X zo dňa X.X.XXXX bola otcovi priznaná dávka a príspevok v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eura, nakoľko je občanom v hmotnej núdzi a spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Rozhodnutím č. XX/XXXXX/X zo dňa X.XX.XXXX bola otcovi odňatá a zastavená výplata dávky a príspevkov v hmotnej núdzi v sume 62,50 eura mesačne od 1.11.2011.
Matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k návrhu otca ohľadom úpravy styku s maloletým uviedla, že vzhľadom na aktuálne pomery, keďže otec sa nachádza vo výkone väzby, nevie ako dlho bude prebiehať trestné stíhanie a dokedy bude jeho osobná sloboda obmedzená, aký trest mu bude prípadne uložený, ako aj z toho dôvodu, že sa toho času nachádza v L., navrhla, aby súd styk otca s maloletým neupravoval.
Kolízny opatrovník trval na tom, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a aby súd určil výživné zo strany otca podľa zistených pomerov. Pokiaľ ide o úpravu styku navrhol, aby súd styk otca s maloletým toho času neupravoval.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci, súd právne uzatvára:
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „zákon č. 36/2005 Z.z.“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z., súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z., súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletého U. nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky na základe súdom nariadeného predbežného opatrenia č.k. XXP/XXX/XXXX-12 zo dňa 6.10.2011, právoplatným dňom 28.12.2011. Otec dieťaťa v súčasnosti vykonáva väzbu v ÚVV L., pričom v jeho trestnej veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na skutkové okolnosti, keďže rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a súčasne sa nevedia dohodnúť ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému U., bol súd povinný postupovať podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.
Súd rozhodol o zverení mal. U. do osobnej starostlivosti matky jednak z toho dôvodu, že mal. U. má len jeden rok, je to veľmi malé dieťa, ktoré si vyžaduje sústavnú starostlivosť poskytovanú zo strany matky, tiež z dôvodu jeho vývinových potrieb a v neposlednom rade pre prirodzenú potrebu byť v tomto útlom veku v osobnej starostlivosti matky. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že osobná sloboda otca je obmedzená, stále je vo výkone väzby, a teda nie je ani reálne možné, aby sa otec o dieťa postaral. Súd pri rozhodovaní takisto zohľadnil stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý odporúčal zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Súd je toho názoru, že matka pre maloletého dokáže vytvoriť stabilné rodinné prostredie a vhodné podmienky pre jeho zdravý fyzický a duševný vývoj, čo je v súlade so záujmami maloletého.
Súd zároveň rozhodol o určení vyživovacej povinnosti zo strany otca v zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., ktorú mu určil v minimálnom rozsahu, t.j. vo výške zodpovedajúcej 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje tým, že otec dieťaťa je toho času vo výkone väzby, kde mu nebolo povolené pracovať z dôvodu povahy skutku, pre ktorý je trestne stíhaný. V súčasnosti je teda bez akéhokoľvek príjmu. Pred nástupom do výkonu väzby bola jeho jediným príjmom dávka a príspevok k dávke v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eura mesačne. Z uvedeného je preto zrejmé, že nie je v možnostiach, ani v schopnostiach otca uhrádzať výživné vo väčšom rozsahu, keďže otec dieťaťa je nemajetný, bez pravidelného príjmu a ani jeho príjem za uplynulých 12 mesiacov mu neumožnil tvorbu úspor. To boli hlavné dôvody, pre ktoré súd návrh matky v prevyšujúcej časti, t.j. v časti týkajúcej sa výživného nad sumu zodpovedajúcu 30% zo sumy životného minima a týkajúcej sa výživného v sume 20 eur na tvorbu úspor, zamietol.
Pokiaľ ide o návrh otca na úpravu styku s maloletým U., súd sa v zmysle § 24 ods. 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. riadil záujmom na zachovaní vzťahov dieťaťa s obidvomi rodičmi, ich vzájomnými citovými väzbami, a v neposlednom rade vývinovými potrebami maloletého. Nakoľko však otec dieťaťa vykonáva väzbu v ÚVV L. a v jeho trestnej veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, súd k návrhu otca uvádza, že nie je reálne možné, aby sa o dieťa staral počas víkendov, a súčasne podľa názoru súdu ani nie je žiaduce, aby tak malé dieťa navštevovalo otca v priestoroch ústavu na výkon väzby. Z uvedených dôvodov súd návrh otca zamietol.
K tomuto súd považuje za potrebné dodať, že v budúcnosti nie je vylúčené, naopak je to žiadúce, ak sa zmenia pomery účastníkov konania, najmä situácia otca, aby súd rozhodol o zmene výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. a styk upravil, pokiaľ sa rodičia na ňom nedohodnú.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. per analogiam, nakoľko ide o nesporové konanie, ktoré možno začať len na návrh účastníka konania. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.