Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37T-30-2023.pdf
PDF · 88.21 KB
Case nature
Area
Subarea
37T/30/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Šatkovou, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 10.11.2023, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom Nitra, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Nitra
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :
v bode 1
v čase okolo 11:30 hod. dňa 29.01.2017 v hosteli Glycerin, na C. D. E. XX/X B. F. zobral plechovú pokladničku sivej farby, ktorá bola položená pod pultom, následne s ňou odišiel do obchodného domu Tesco, kde ju na verejných toaletách otvoril a spôsobil škodu poškodenému hostelu Gabatrans, Bratislavská 15/A, IČO: 31442714 vo výške 356,75 €,
v bode 2
v čase okolo 22:00 hod. dňa 05.02.2017 v Nitre, na Coboriho ulici, v čakárni spoločnosti Arriva, a.s. skrutkovačom vypáčil mincový mechanizmus do automatu na kávu a zobral z neho finančnú hotovosť, čím spôsobil poškodenej spoločnosti Soňa Korčeková- Aso Vending s.r.o., Poľná 2, Kežmarok, IČO: 32016247 škodu poškodením automatu vo výške 238,68 € a krádežou finančnej hotovosti vo výške 132,70 € ,
pričom obvinený A. B. bol za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Nitre dňa 20.08.2015 sp. zn. 5T 81/15, právoplatným dňa 20.08.2015,
v bode 3
v čase okolo 06:00 hod. dňa 09.03.2017 v Nitre, na ulici Kláštorná č. 388/134, v Špecializovanej nemocnici sv. Svorada, a.s., na prízemí neznámym spôsobom a predmetom poškodil plech v zadnej časti kávomatu a zobral z neho pokladničku s finančnou hotovosťou, čím spôsobil poškodenej spoločnosti Kávomaty,s.r.o, Nižná brána 2, Kežmarok, škodu vo výške vo výške 102,60 €,
v bode 4
v čase okolo 10:53 hod. dňa 12.03.2017 zobral zo spoločnej miestnosti na odkladanie kočíkov a bicyklov na adrese F., Baničova č. 3 bicykel zn. Ghost, na ktorom odišiel preč a spôsobil škodu poškodenému G. H. vo výške 400 €,
pričom obvinený A. B. bol za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Nitre dňa 20.08.2015 sp. zn. 5T 81/15, právoplatným dňa 20.08.2015,
t e d a :
v bodoch 1 a 2
si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, čin spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
v bodoch 3 a 4
si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, čin spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
t ý m s p á c h a l :
v bodoch 1 a 2
pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona,
v bodoch 3 a 4
pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona,
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 16 (šesťnásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodeným:
- Soňa Korčeková – ASO VENDING, Poľná 125, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 32016247 škodu vo výške 371,78 €,
- Kávomaty s.r.o., Nižná brána 2, Kežmarok škodu vo výške 102,60 €,
- poškodenému G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, F., škodu vo výške 400 €.
Podľa § 288 Trestného poriadku súd odkazuje spoločnosť GABATRANS, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 11, 949 01 Nitra, IČO: 31442714 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra, sp. zn. 3Pv 4/23/4403 zo dňa.27.09.2023, Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) prejednal trestnú vec obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) stíhaného pre v v bodoch 1 a 2 pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, v bodoch 3 a 4 pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.
Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.11.2023, na ktorom obžalovaný urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania všetkých skutkov, ktoré mu sú kladené za vinu vo vyššie označenej obžalobe, a zároveň uviedol, že ľutuje spáchanie skutkov. Obžalovaný bol poučený podľa § 257 odsek 4 Trestného poriadku, že takéto vyhlásenie bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať za priznanie spáchania skutkov, a obžalovaný bol tiež poučený podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, že takéto
vyhlásenie je neodvolateľné, nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, teda ak by zásadným spôsobom bolo porušené jeho procesné právo na obhajobu. Keďže obžalovaný na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedal kladne, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutkov na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty v bodoch 1 a 2 pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, v bodoch 3 a 4 pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutky zavinene spáchal práve obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho boli tieto aj správne právne kvalifikované.
K osobným pomerom obžalovaného súd z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 269 Trestného zákona zistil, že podľa výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo prejednávaný a postihovaný. Obžalovaný bol doposiaľ osemnásťkrát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestných činov, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy. V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické. Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
V intenciách vyššie spomínaných základných zásad ukladania trestov súd u obžalovaného prihliadol na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona a to konkrétne, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku a tento oľutoval a prejavil snahu na svoju nápravu (okolnosť uvedená pod písmenom l). Priznanie obžalovaný uskutočnil prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní. V danom prípade vyhlásenie obžalovaného, skutková a právna kvalifikácia skutku spolu s kladnými odpoveďami na otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku korešpondovali s výsledkami dokazovania z prípravného konania. Zároveň však obžalovanému v zmysle § 37 Trestného zákona priťažilo, že bol už za trestný čin odsúdený (odsúdenie Okresným súdom Nitra – trestný rozkaz sp. zn. 5T/63/2023 zo dňa 26.10.2023, trestný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/72/2013, a iné).
Konajúcu súd vzal do úvahy odsúdenie obžalovaného súdom Nemeckej spolkovej republiky – Amtsgericht Hamburg č. 3404 Js 208/17 241 Ds 139/17, právoplatný dňa 03.05.2017. Účinky odsúdenia vyhláseného v inom členskom štáte by mali byť rovnocenné účinkom vnútroštátneho rozhodnutia v predsúdnom konaní, v súdnom konaní a vo vykonávacom konaní, malo by byť vzaté do úvahy pri posúdení trestnej minulosti páchateľa, posúdení recidívy, určení druhu uplatniteľného trestu aj spôsobu jeho vykonania. Právny poriadok Slovenskej republiky však všeobecný princíp zohľadňovania právoplatných rozsudkov súdov členských štátov v trestných veciach neakceptuje dôsledne. Podľa § 42 odsek 3 Trestného zákona princíp zohľadňovania právoplatných rozsudkov súdov členských štátov nie je možné uplatniť o.i. ani v súvislosti s upustením od súhrnného trestu. Podľa § 44 Trestného zákona súd má síce upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný, ale podľa § 42 odsek 3 Trestného zákona ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak „skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie“. Vzhľadom na to, že zákon v takýchto prípadoch zakazuje použiť ustanovenia o súhrnnom treste všeobecne, nemožno použiť ani ustanovenie o upustení od súhrnného trestu. Zároveň postupom podľa § 7b odsek 2 Trestného zákona súd toto odsúdenie zohľadnil vo vzťahu k odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/63/2023 zo dňa 26.10.2023, kde skutok bol spáchaný 07.07.2023, preto ukladal samostatný trest.
Na výkon trestu odňatia slobody súd postupom podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin. (rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/81/2015).
Keďže súd nemal žiadne pochybnosti, že k spôsobeniu škody prišlo k príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného a poškodení uplatnili riadne a včas v prípravnom konaní podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku nárok na náhradu škody, súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku priznal poškodeným náhradu škody:
- Soňa Korčeková – ASO VENDING, Poľná 125, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 32016247 škodu vo výške 371,78 €,
- Kávomaty s.r.o., Nižná brána 2, Kežmarok škodu vo výške 102,60 €,
- poškodenému G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, F., škodu vo výške 400 €. Poškodený - spoločnosť GABATRANS, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 11, 949 01 Nitra, IČO: 31442714 uplatnený nárok na náhradu škody nepreukázal riadne a včas, preto súd odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Zohľadniac všetky vyššie podrobne rozpísané skutočnosti, rozhodol súd po dôkladnej úvahe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.