Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/691/2011

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO:35 937 874 proti povinnému: Róbert Pintér, IČO: 45 913 081, nar. 03. 03. 1974, bytom Družstevný rad 1, Štúrovo, o zaplatenie 321,75 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súd z a v ä z u j e p o v i n n é h o z a p l a t i ť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia poverenej súdnej exekútorke JUDr. Andrei Ondrejkovej, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Vrútocká 12 náhradu trov exekúcie vo výške 23,52 €.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.12.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na sumu 321,75 eur s príslušenstvom, keď poukázal na platobný výmer vydaný oprávneným dňa 11.10.2011, č. 1107599213, ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 3.11.2011.

Poverením tunajšieho súdu -7 zo dňa 04.01.2012 bola poverená vykonaním exekúcie súdna exekútorka JUDr. Andrea Ondrejková, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Vrútocká 12 (ďalej len „súdny exekútor“).

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.3.2012 exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný uhradil pohľadávku a zároveň žiadal rozhodnúť o trovách exekúcie v zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. Trovy exekúcie vyčíslil sumou 52,91 €.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Ak po vydaní exekučného titulu zaniklo judikované právo priznané týmto rozhodnutím prakticky ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo prezumuje ako dôvody zániku záväzkov, je to rovnako dôvod na zastavenie exekúcie (môže ísť o započítanie, splnenie dlhu, pokonávku a pod.)

V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 20.12.2011, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).

V danom prípade súd exekúciu zastavil, nakoľko mal zo spisu exekútora EX 6723/11 preukázané, že povinný dňa 11.1.2012 (po začatí konania) uhradil pohľadávku oprávneného, a teda nastali skutočnosti predpokladané § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. splnením dlhu zaniklo právo priznané exekučným titulom.

Exekútor v podaní, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: podľa Vyhlášky č o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej od 1.5.2008 /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 33,19 € (paušálna odmena exekútora), náhradu hotových výdavkov podľa citovanej vyhlášky vo výške 10,90 € (poštovné, telekomunikačné náhrady) a DPH vo výške 8,82 € (20% DPH zo sumy 45,09 €). Teda celkovo vyčíslil trovy exekúcie sumou 52,91 €.

Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Z tohto pravidla, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný, existujú dve výnimky, kedy trovy znáša oprávnený. Prvá je, keď prišlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku), kedy existuje možnosť uložiť povinnosť hradiť trovy oprávnenému a druhá situácia, kedy je povinnosť zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie nastane vtedy, ak je preukázané, že povinný je nemajetný (§203 ods. 2 Exekučného poriadku). V danom prípade sa súd musel zaoberať otázkou, či zastavenie nezavinil oprávnený, a teda či nie je povinný znášať trovy. Súd dospel k záveru, že oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie, keďže k zastaveniu došlo z toho dôvodu, že povinný plnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Oprávnený po tom čo exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a povinný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, požiadal exekútora o nútený výkon rozhodnutia, a to prípisom zo dňa 19.12.2011. Teda nie je možné konštatovať zavinenie oprávneného na zastavení, keďže sa chcel iba domôcť toho čo mu právom patrí a nemohol predpokladať, že povinný rovnakým dňom, akým oprávnený podal návrh na začatie konania uhradí pohľadávku. Nemožno v danom prípade nijako postihnúť oprávneného, pretože ak by mal oprávnený neustále vyčkávať či náhodou povinný dobrovoľne neuhradí pohľadávku, nemohol by sa nikdy domôcť svojho práva, ktorému svedčí právoplatný a vykonateľný exekučný titul, teda i úhrada pohľadávky v deň totožný s dňom začatia exekučného konania neznamená, že povinný by mal vinu na vzniku trov exekúcie. Súd taktiež nevzhliadol ani nemajetnosť povinného, nakoľko neprišlo k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z toho dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie. Na nemajetnosť povinného nie je možné v žiadnom prípade poukázať, keďže sám uhradil pohľadávku oprávneného.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd zaviazal k náhrade trov povinného, nakoľko oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie konania, povinný nie je nemajetný, ba dokonca k zastaveniu konania prišlo práve konaním povinného, keď uhradil pohľadávku oprávneného

Exekútor v podaní žiadal, aby súd zaviazal na náhradu trov exekúcie povinného v zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. V danom prípade by súd mohol postupovať podľa ustanovení Exekučného poriadku, avšak je nutné podotknúť tú skutočnosť, že exekútor vydával upovedomenie o začatí exekúcie v čase, keď už pohľadávka bola povinným niekoľko týždňov uhradená (upovedomenie vydal dňa 26.1.2012). Z dôvodovej správy k ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov taktiež vyplýva, že je nutné vydať upovedomenie o začatí exekúcie a následne začína plynúť lehota na podanie námietok počas ktorej musí uhradiť pohľadávku a vtedy má exekútor nárok na náhradu trov exekúcie ako pri upustení. Daná úprava umožňuje povinnému regulovať výšku trov exekúcie a zákonodarca uvádza, že „...javí sa spravodlivé znížiť výšku trov exekútora v prípadoch, ak povinný zaplatí pohľadávku na začiatku exekučného konania...“

Súd má však povinnosť poukázať i na ustanovenie § 46 ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie, ktorý postup sa súdu javí ako správnejší. Keďže povinný dobrovolľne uhradil pohľadávku exekútor mal v danom prípade upustiť od vykonania exekúcie a následne v zmysle Exekučného poriadku vrátiť poverenie a požiadať exekučný súd, aby rozhodol o trovách exekúcie, ktoré mu vznikli, keďže tieto neboli dobrovoľne uhradené povinným. Daný postup exekútora podporuje i dôvodová správa k ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorej vyplýva, že „...navrhovanou zmenou sa dosiahne možnosť upustenia od výkonu exekúcie v prípade úhrady exekvovanej pohľadávky alebo jej časti, a o vzniknutých trovách konania bude rozhodovať súd len v prípade, ak nebudú dobrovoľne uhradené...“ (predošlá právna úprava umožňovala upustiť iba od vykonania exekúcie iba v prípade, ak boli uhradené okrem vymáhanej pohľadávky i trovy exekúcie, čo spôsobovalo v značnej miere nemožnosť upustenia od vykonania exekúcie).

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd zaviazal na náhradu trov exekúcie povinného, keďže svojim konaním zavinil ich vznik, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Súd v zmysle § 5 ods. 2 citovanej vyhlášky priznal exekútorovi odmenu vo výške 16,60 € (polovica z odmeny exekútora vo výške 33,19 €). Súd je toho názoru, že uvedený postup, teda určenie výšky odmeny exekútora iba polovicou sumy odmeny, je správny, keďže iba nesprávnym postupom exekútora nebolo upustené od vykonávania exekúcie, hoci všetky zákonné predpoklady na to splnené boli, a teda iba z uvedeného nedostatku exekútora povinný nemohol hradiť trovy exekúcie v polovičnej výške. Súd poukazuje i na vyššie uvedenú úvahu zákonodarcu, že „...javí sa spravodlivé znížiť výšku trov exekútora v prípadoch, ak povinný zaplatí pohľadávku na začiatku exekučného konania...“. Taktiež súd poukazuje i na vyššie uvedený § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého prináleží exekútorovi odmena ako pri upustení, ak sú splnené všetky podmienky, teda začala plynúť lehota na podanie námietok a pohľadávka bola v danej dobe uhradená. V danom prípade toto splnené bolo, keďže bolo vydané poverenie, ktoré si povinný prevzal a začala mu plynúť lehota na podanie námietok a v danom čase už pohľadávka uhradená bola, takže sú splnené všetky podmienky uvedené v predmetnom paragrafe a teda exekútorovi prináleží iba polovica z odmeny ako pri upustení od vykonania exekúcie. V danom prípade sa jedná o úplný začiatok exekučného konania (exekúcie), keď povinný plnil dobrovoľne a v čase keď exekútor okrem získania poverenia nevykonal v podstate žiadny iný úkon.

Súd ďalej priznal náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 3 € (poštovné, a to: žiadosť o udelenie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x1,50 €)a DPH vo výške 3,92 € (20% DPH zo sumy 19,60 €). Celkovo teda priznal náhradu trov exekúcie vo výške 23,52 €.

Súd nepriznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky za poštovné (okrem vyššie priznaného) a telekomunikačné, nakoľko z pripojeného spisu EX 6723/11 žiadnym spôsobom nevyplýva, že tieto výdavky (poštovné a telekomunikačné), by mu boli vznikli. V spise

chýbajú doručenky preukazujúce doručenie písomností a taktiež listinné dôkazy preukazujúce vznik telekomunikačných výdavkov.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa k .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.