Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-340-2008.pdf
PDF · 102.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/340/2008
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľa: I. Ď., G..XX.XX.XXXX, K. N..Y..A. XXXX/XX, O., občianka SR ( pôvodne bol navrhovateľom aj M. Ď., K. N..Y..A. XXXX/XX, O.), zast. JUDr. Michaelou Volekovou, advokátkou, AK so sídlom Trnavská 27, Bratislava proti odporcovi: T.. Q.. W. T., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XX, O., občan SR, podnikajúci pod obchodným menom T.. Q.. W. T. - P., A. M. O.: V. E. X, O.Q., T.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jánom Legerským, advokátom, AK so sídlom nám. sv. Anny 25, Trenčín, o návrhu na zaplatenie 41.664,99 eur ( pôvodne 1.255.199,60 Sk ), takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
M. Ď. spolu s manželkou I. Ď. sa ako navrhovatelia domáhali návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.03.2004 , doplnenými návrhmi doručenými súdu 29.3..2010 a dňa 10.02.2011 uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť 41.565,41 eur s príslušenstvom a trovy konania. Návrh odôvodnili tým, že odporca pre nich vykonával dielo v zmysle zmluvy o dielo a dvoch dodatkov ( rekonštrukciu a prístavbu rodinného doma). V zmluvnom vzťahu vystupovali navrhovatelia ako objednávatelia ( manželia nemajúci zrušené BSM) a odporca ako zhotoviteľ. Odporcovi zálohovo zaplatili 3.120.395 Sk, ale odporca dielo nezrealizoval a neodovzdal ani v zmysle dodatkov k zmluve o dielo. Odporca ani neodstránil vady diela, ktoré bránili riadnemu užívaniu diela. Odporca ani na písomné výzvy vady neodstránil, vrátenie finančných prostriedkov. Súd mal preukázané, že odporca prevzal výzvu na vrátenie preplatku 1.252.199,60 Sk dňa 29.10.200 ( čl. 53 ). Dňa 20.4.2001 vrátil len časť nárokovaného preplatku v sume 50.000 Sk. Navrhovatelia od zmluvy o dielo odstúpili dňa 26.02.2001 a po neúspešnej výzve na vrátenie preplatku odporcom sa svojich práv domáhali súdnou cestou.
Navrhovatelia ako jeden z listinných dôkazov predložili znalecký posudok č. 234/1998 znalca z odboru stavebníctvo B. M., ktorý dal vypracovať „ako žiadateľ“ odporca. V predmetnom znaleckom posudku je na strane 3 uvedené, že k 20.1.01998 neboli na rozostavanej stavbe „Rekonštrukcia rodinného domu, Panenská 3510/12, Piešťany“ vykonané dodávky a stavebno - montážne práce v sume 1.265.247 Sk.
OS Piešťany uznesením č. k. 9Ro 169/04-63 zo dňa 02.04.2004 priznal navrhovateľom oslobodenie od súdnych poplatkov. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2004.
Z osvedčenia o dedičstve č.k. 20D/2828/05, Dnot 215/05 zo dňa 12.12.2005 mal súd preukázané, že navrhovateľ M. Ď. zomrel po začatí konania, dňa 9.9.2005. Dedičské konanie po nebohom navrhovateľovi bolo právoplatne skončené, preto súd ďalej konal v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p len s navrhovateľkou v druhom rade, manželkou nebohého, I. Ď..
Navrhovateľka doručila súdu dňa 06.02.2012 späťvzatie návrhu v celom rozsahu. Späťvzatie odôvodnila prieťahmi v konaní spôsobovanými odporcom ako aj zhoršenej vymožiteľnosti práva. Poukázala na skutočnosť, že na súde prebieha konanie od roku 2004, pričom ide doposiaľ len o prvostupňové konanie. Odporca konanie úspešne predlžuje už po dobu niekoľkých rokov, permanentne sa ospravedlňuje ( príp. jeho právny zástupca) z neúčasti na pojednávaniach. Ako príklad uviedla pojednávania na dni 16.6.2011, 01.07.2010, 10.11.2011. Berúc do úvahy tieto prieťahy v konaní zo strany odporcu má za to, že možnosť skorého ukončenia konania je v nedohľadne.
Navrhovateľka poukázala i na skutočnosť, že od začiatku konania vo veci došlo k výraznému zhoršeniu majetkovej situácie odporcu, v dôsledku čoho vznikajú dôvodné pochybnosti či bude pohľadávka navrhovateľky voči odporcovi vôbec vymožiteľná. Ako dôkaz na podporu svojho tvrdenia preukázala listinnými dôkazmi existenciu konkurzného konania na Okresnom súde Trnava - v obchodnom vestníku č. 244B/2010 bolo zverejnené uznesenie o začatí konkurzného konania, v ktorom bol navrhovateľom veriteľ: Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR, Daňový úrad Piešťany. Návrh bol síce dňa 26.1.2011 odmietnutý, ale svedčí o reálnej existencii daňových dlhov odporcu, ktoré nie je schopný splácať. Ako ďalší dôkaz existencie dôvodných pochybností o vymožiteľnosti pohľadávky doložila listy vlastníctva č.: XXXX, XXXX, XXXXX na preukázanie stav nehnuteľností vo vlastníctve odporcu ako fyzickej osoby. V katastrálnom území Piešťany sa nachádza viacero nehnuteľností vo vlastníctve odporcu, ale na každej nehnuteľnosti viaznu ťarchy vo forme hneď niekoľkých exekučných záložných práv. Všetky vyššie uvádzané dôvody utvrdzujú navrhovateľku v tom, je nízka možnosť skorého ukončenia konania vo veci a aj v prípade, ak by bola jej pohľadávky priznaná súdom, o reálnosti jej vymoženia vznikajú prinajmenšom dôvodné pochybnosti, preto i vzala návrh späť v celom rozsahu.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti žiadala konanie zastaviť a nepriznať žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania. Otázku priznania náhrady trov konania navrhovateľka oprela o ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c), 146 ods. 2, 150 ods. 1 O.s.p. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov oprela o ustanovenia rozsudkov Najvyššieho súd SR sp. zn. M Cdo 14/99 a sp. zn. 3M Cdo 5/2006, lebo v tomto konkrétnom prípade existujú podmienky osobitného zreteľa spočívajúce hlavne v majetkových pomeroch účastníkov i okolnostiach vedúcich účastníkov k uplatneniu ich práv na súde.
Záverom konštatovala, že ona návrh na začatie konania riadne zdôvodnila, predložila dôkazy svedčiace v jej prospech, zúčastňovala sa pojednávaní, poskytovala plnú súčinnosť pre čo najrýchlejší priebeh konania. Avšak po opakovanej neúčasti odporcu na pojednávaniach a najmä podstatnom zhoršené jeho majetkovej situácie sa navrhovateľka rozhodla vziať návrh späť
O späťvzatí návrhu bol upovedomený právny zástupca odporcu, ktorú doručil dňa 1.0.22012 súhlas so späťvzatím. Nesúhlasil ale s spôsobom rozhodnutia o náhrade trov konania v zmysle návrhu navrhovateľky z dôvodu, že an to nie sú splnené zákonné podmienky. Vychádzal z toho, že späťvzatie návrhu je z procesného hľadiska zavinením zastavenia konania zo strany navrhovateľa. Preto si i odporca uplatnil v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania. Odporca je presvedčený, že dôvody navrhovateľkou uvádzané ako dôvody späťvzatia neopodstatňujú aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. na mimoriadne nepriznanie náhrady trov konania odporcovi. Potvrdil, že žiadal o odročenie pojednávania ale poukázal na to, že súd jeho žiadosť o odročenie akceptoval. Doterajšiu dĺžku konania odôvodnil práve dĺžkou dedičského konania po navrhovateľovi M. Ď. a so zmenou miestnej príslušnosti súdu. Má za to, že ani úvahy navrhovateľky o zhorenej ekonomickej situácii odporcu nemôže byť dôvodom na nepriznanie mu náhrady trov konania. Z týchto dôvodom si právny zástupca odporcu aj uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 3.052,36 eur.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho
začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie vo veci zastavil, lebo navrhovateľka zobrala svoj návrh v celom rozsahu späť a odporca so späťvztaím návrhu súhlasil.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Vzhľadom na žiadosť navrhovateľky nepriznať žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania súd skúmal i dôvody, ktoré navrhovateľku viedli k späťvzatiu návrhu i k objektívnosti predmetných dôvodov.
Z obsahu spisu mal súd preukázané, že navrhovateľka podala návrh na súd 04.03.2004. OS Piešťany vydal dňa 21.9.2004 platobný rozkaz č. k. 9 Ro 169/04-68, ktorý sa nepodaril doručiť odporcovi na adresu : V. E. , O.. Platobný rozkaz sa nepodarilo odporcovi doručiť ani v súčinnosti s políciou z dôvodu, že na adrese nikto neotváral potvrdiac, že adresa trvalého pobytu T.. Q.. W. T. je správna. Pre nedoručenie platobného rozkazu odporcovi ho súd uznesením č. k. PN-9Ro/169/04-80 z 22.2.2005 zrušil.
Následne bol na 7.12.2005 prvý krát vytýčený termín pojednávania, na ktorý boli volaní účastníci konania. Odporca nemal vykázané doručenie, preto súd odročil pojednávanie na 30.1.2006 a predvolanie dal doručiť odporcovi políciu v Piešťanoch na adresu I. XXXX/XX, O.. Polícia vrátila zásielky s predvolaním pre odporcu späť s oznamom, že T.. Q.. W. T. sa zdržiava na adrese P. XX, O., ale zásielky sa nepodarila doručiť.
Na pojednávanie dňa 30.1.2006 sa účastníci nedostavili, odporca nemal vykázané doručenie, preto bol vytýčený termín pojednávania na 3.4.2006. Následne dňa 30.3.2006 bolo súdu faxom doručené od advokáta JUDr. Jána Legerského oznámenie, že prevzal plnú moc od odporcu. Požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na 3.4.2006 z dôvodu, že má kolíziu s inou právnou vecou a preto toto konanie má málo času vec v potrebnom rozsahu naštudovať. Záverom dodal, že odporca trval na jeho osobnej účasti na pojednávaní. Z obsahu predloženej plnej moci mal súd preukázané, že odporca advokátovi JUDr. Legerskému udelil plnú moc 29.3.2006.
Na pojednávanie dňa3.4.2006 sa účastníci nedostavili, preto súd vytýčil termín na 29.5.2006, právny zástupcovia prevzali predvolanie riadne a včas.
Na pojednávaní dňa 29.5.2006 sa dostavili účastníci či ich právny zástupcovia. Právny zástupca navrhovateľov oznámil, že navrhovateľ M. Ď. zomrel, dedičské konanie po ňom už prebehlo, dedičia sa vzdali svojich dedičských podielovo v prospech manželky nebohého, ktorá v konaní vystupuje tiež ako navrhovateľa. Súd odročil pojednávanie na 9.8.2006 medzi iným aj za účelom pripojenia si dedičského spisu po nebohom navrhovateľovi M. Ď..
Na pojednávaní 9.8.2006 sa dostavili právny zástupcovia účastníkov konania. Právny zástupca navrhovateľky žiadal odročiť pojednávanie a poskytnúť mu lehotu 1 mesiac za účelom oznámenia, či budú zastúpení dediči po nebohom navrhovateľovi. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.
Právny zástupca odporcu, JUDr. Legerský, oznámil súdu dňa 5.12.2008 písomne, že vypovedal plnomocenstvo odporcovi.
Súd vytýčil následne pojednávanie na 01.07.2010, na ktoré sa účastníci nedostavili. Ďalší termín pojednávania súd vytýčil na 23.9.2010, pričom odporca, právna zástupkyňa i navrhovateľka neprevzali predvolanie v zákonnej 5 dňovej lehote ( právna zástupkyňa navrhovateľky dokonca až po termíne pojednávania). Z obsahu spisu mal súd preukázané, že odporca osobne prevzal predvolanie na termín 23.9.2010 v deň 22.9.2010. Dňa 22.9.2010 faxom oznámil JUDr. Ján Legerský, advokát, že prevzal opäť plnú moc od odporcu od 22.9.2010. Zároveň žiadal odročiť termín pojednávania, lebo mandant ho upovedomil o vytýčenom termíne na 23.9.2010, pričom na ten istý termín sa má zúčastniť pojednávania v inej veci už na OS Trenčín pod sp. zn. 39Cb 147/2009. Ako druhý dôvod odročenia pojednávania uviedol získanie času na preštudovanie spisu. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že tento právny zástupca odporcu pôvodne zastupoval, mal vedomosť o celom prípade a to i vyjadrení advokátky navrhovateľky, ktoré mu bolo zaslané i po tom, čo pôvodne oznámil súdu vypovedanie plnej moci. Na vytýčené pojednávania 23.9.2010 sa účastníci nedostavili.
Súd vytýčil ďalší termín na 23.11.2010. Na toto pojednávanie si účastníci prevzali predvolanie riadne a včas. Advokát odporcu doručil súdu dňa 22.11.2010 faxom žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že mu odporca 22.11.2010 doručil faxom doklad o jeho pracovnej neschopnosti. Zároveň doložil PN-ku vystavenú pre odporcu dňa 22.11.2010, pričom od tohto dňa bol odporca i uznaný PN. Oznámil súdu, že túto skutočnosť dal na vedomie i advokátke navrhovateľky. Na pojednávanie dňa 23.11.2010 sa účastníci konania nedostavili, preto súd vytýčil ďalší termín pojednávania na 10.02.2011. K tvrdeniu právneho zástupcu odporcu, že súd akceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania ( ako to tvrdil vo vyjadrení k späťvzatiu návrhu) súd dodáva, že súd jeho žiadosť neakceptoval. Z toho dôvodu dodatočne vyzýval lekára, ktorý PN-ku pre odporcu vystavil, oznámiť súdu zdravotné dôvody , pre ktoré bola odporcovi PN- ka vystavená. Ide o právne zložitú vec, treba vykonávať rozsiahle dokazovanie, preto oblo treba vypočuť účastníkov k veci. Takže keď na pojednávanie účastníci neprišli, súd nemal ako vo veci konať a musel pojednávanie odročiť.
M.. Č., ktorý odporcovi vystavil PN-ku, oznámil súdu dňa 6.12.2010 ( formou, že na druhú stranu výzvy súdu dopísal rukou vyjadrenie), že dňa 3.12.2010 bola odporcovi na lekárskej posudkovej komisii ukončená práceneschopnosť. Ale nevyjadril sa súdu k zdravotným dôvodom, ktoré by mu bránili dostaviť sa na pojednávanie.
Na vytýčené pojednávanie na deň 10.02.2011 prevzali advokáti účastníkov predvolanie ešte 1.12. a 02.12.2010. Dňa 10.2.2011 sa konalo riadne pojednávanie za účasti právny ch zástupcov účastníkov konania, za účasti navrhovateľky. Odporca nebol na pojednávaní prítomný a jeho právny zástupca sa nevedel vyjadriť k tomu, či dával odporca vyhotovovať zmluvu o dielo, ktorá je obsahom zmluvy. Súd odpoveď na túto otázku považoval za podstatnú, lebo odporca žiadal posudzovať zmluvu o dielo podľa občianskeho zákonníka navrhovateľka podľa obchodného zákonníka a zmluvné strany mali v zmluve dohodnutý postup podľa obchod. zákonníka a odporca vzniesol námietku premlčania.
Súd vytýčil ďalší termín pojednávania na 24.3.2011, prítomných účastníkov riadne predvolal. Dostavili sa právny zástupcovia účastníkov a žiadali poskytnúť 30 dňovú lehotu v záujme vyriešenia veci mimosúdne. Z tohto dôvodu súd odročil pojednávanie 16.6.2011, účastníkov riadne predvolal, žiadny z zástupcov nenamietal vytýčený termín pojednávania. Právny zástupca odporcu doručil súdu 14.6.2011 žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s inými pojednávaniami nariadenými v ten istý deň. Jednak na OS Topoľčany pod sp. zn. 7Cb/164/2007 a na OS Považská Bystrica sp. zn. 8C 102/2010, pričom tá druhá vec bola už dva krát odročovaná. Žiadosť o odročenie pojednávania okrem kolízie z vyššie uvedenými pojednávaniami odôvodni i tým, že odporca trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní. Súd nemienil akceptovať predmetné ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania, lebo advokát odporcu bol oboznámený ešte dňa 24.3.2011 a nenamietal vytýčený termín pojednávania. Mám za to, že v tomto čase nemal žiadnu kolíziu s iným pojednávaním a preto súd i mienil vo veci dňa 16.6.2011 konať. Žiadosť o odročenie pojednávania právneho zástupcu odporcu súd preto i vyhodnotil len o snahu vyhnúť sa pojednávaniu, oddialiť dobu konania ďalšieho pojednávania.
Dňa 16.6.2011 bolo súdu o 11,50 hod. doručené e mailom ospravedlnenie advokátskeho koncipienta Mgr. Zalesaka právnej zástupkyne navrhovateľky, že má poruchu na automobile a bude meškať 15-20 minút na pojednávanie. Súd mal na deň 16.6.2011 vytýčené pojednávanie o 12,20 hod., pričom k tomuto času sudcovi nedoručila pracovníčka infocentra ani asistentka vyššie uvádzané ospravedlnenie, preto aj súd v zápisnici konštatoval, že práv. zástupkyňa navrhovateľky je neprítomná, neospravedlnená. Predmetné pojednávanie bolo sudcovi odovzdané až po nadiktovaní zápisnice, odročení na ďalší termín. Nakoľko mal z e- mailu preukázané, že advokátka navrhovateľky sa ospravedlnila včas, súd ho dodatočne akceptoval. Po odročení pojednávania sa ale do pojednávacej miestnosti dostavila osobne právna zástupkyňa navrhovateľky a aj osobne sa ospravedlnila. Zároveň k veci uviedla, že sa snažila s odporom dohodnúť, z pôvodne žalovanej sumy žiadala zaplatiť 15.000 eur, ale právny zástupca odporcu jej napísal, že nesúhlasia so zaplatením žiadnej sumy. K veci ešte uviedla ( bolo to zaznamenané formou úradného záznamu), že zisťovala majetky odporcu a zistila, že na jeho 2 nehnuteľnosti je asi 15 exekúcií.. Súd dňa 16.6.2011 vytýčil termín pojednávania na 6.9.2011, pričom predvolanie bolo advokátovi odporcu doručené 30.6.2011 a advokátke navrhovateľky dňa 6.7.2011.
Na 6.9.2011 sa z pojednávania ospravedlnila písomne advokátka navrhovateľky z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Súd dal túto skutočnosť na vedomie advokátovi odporcu. Súd jej ospravedlnenie akceptoval, lebo v prvom rade potreboval dovypočuť odporcu a mal záujem, aby pri výsluchu bola protistrana prítomná. Súd vytýčil termín pojednávania na 10.11.2011, ktorý termín pojednávania prevzal vo forme predvolania advokát odporcu 12.9.2011 a advokátka navrhovateľky dňa 16.9.2011.
Advokát odporcu doručil súdu faxom dňa 9.11.2011 ( pojednávanie bolo určené na 10.11.2011 ) žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že odporca sa musí dňa 10.11.2011 zúčastniť odborného lekárskeho vyšetrenia a odporca nesúhlasí uskutočniť pojednávanie bez jeho prítomnosti. K žiadosti doložil listinu z 26.10.2011 podpísanú lekárom - hepatológom , z ktorej obsahu mal súd len zistené, že dňa 10.11.2011 bol objednaný na vyšetrenie.
Dňa 10.11.2011 sa opäť vo veci nekonalo pojednávanie, bolo odročené na 7.2.2012, pričom predvolanie prevzal advokát odporcu dňa 14.12.2011 a advokátka navrhovateľky dňa 15.12.2011.
Právna zástupkyňa navrhovateľky doručila súdu 6.2.2012 späťvzatie návrhu. Dňa 7.2.2012 sa už vo veci pojednávanie nekonalo, právny zástupcovia sa nedostavili. Do zápisnice sa konštatovalo späťvzatie návrhu a bolo daný pokyn vyzvať advokáta odporcu vyjadriť sa k späťvzatiu návrhu. ( Jeho vyjadrenie je už vyššie uvádzané)
Súd rozhodoval o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p., § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu účastníkovi právo na náhradu trov konania.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania ako prvé vychádzal z toho, že navrhovateľka zobrala návrh späť. Súd sa musel vyporiadať s tým, kto zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, pričom zavinenie súd posudzoval len z procesného hľadiska. Zároveň súd skúmal to, či odporca dal alebo nedal svojim konaním dôvod na zobratie návrhu späť. Vychádzajúc z obsahu spisu, vyjadrení účastníkov ktoré mali preukazovať i listinnými dôkazmi, konaním účastníkov konania hlavne odporcu mal súd preukázané, že práve odporca zadal dôvod navrhovateľke aby vzala návrh späť. Prihliadajúc na počet pojednávaní, ktoré boli odročované z dôvodu ospravedlnenia sa odporcu či jeho advokáta i na skutočnosť, že jeden bez druhého nechceli byť prítomný na pojednávaní súd dospel k záveru, že odporca dal dôvody na späťvzatie. Za druhý objektívny dôvod, pr ktorý bol návrh vzatý späť je skutočnosť, že v súčasnosti je na nehnuteľnosti odporcu viacero exekúcií, preto správne navrhovateľka správne uvažuje, že i keby bola v konaní úspešná, vymožiteľnosť práva je nereálna. Takže navrhovateľka mysliac na tieto dôvody i na hospodárnosť ďalšieho konania a predchádzajúc vzniku prípadných ďalších trov právneho zastúpenia správne pristúpila k späťvzatiu návrhu. Súd vyššie uvádzané dôvody vyhodnotil ako podmienky hodné osobitného zreteľa, ktoré oprávňujú súd rozhodnúť v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Súd tieto dôvody nevyhodnotil len ako dôvody hodné osobitného zreteľa, ale súčasne ich vyhodnotil aj ako výnimočnú situáciu. Súd pritom prihliadal na to, kedy bolo konanie začaté, koľko krát si odporca či jeho advokát prevzal predvolanie na pojednávanie a nedostavil sa, tvrdenia prezentované na pojednávaní ( jedinom, na ktorom sa pojednávalo ) nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi ( ktoré tvrdil že doloží). Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa súd prihliadal aj k majetkovým pomerom účastníkov. ( rozsudky NS SR sp. zn.: 3M Cdo 5/2006, M Cdo 14/99 ).Výnimočnosť situácie vidí aj v tom, že podľa predložených listov vlastníctva mal súd preukázané, že na nehnuteľnosti odporcu sú viaceré exekúcie, teda i v prípade úspešnosti navrhovateľky v konaní by nemala garantované, či vôbec niekedy nejaké finančné prostriedky od odporcu dostane.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, dvojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.