Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/343/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého T. T., nar. X. X. R., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detašované pracovisko Košice II, na návrh matky Z. K., nar. XX. X. R., trvale bývajúcej v K. na ulici K. Č.slo X, za účasti otca M. T., nar. XO. X. R., trvale bývajúceho v K. na ul. M. Č.. R., v konaní o zvýšení výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 12.12.2008 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na maloletého T. T., nar. X.X.XXXX, od 1.10.2011 do budúcna zo sumy 2.500 Sk t.j. 83 €, na sumu 120 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému T. za obdobie od 1.10.2011 do 31.3.2012 vo výške 222 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

odôvodnenie:

Matka maloletého doručila tunajšiemu súdu dňa 5. lO. 2Oll návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého zo sumy 83,- eur mesačne na sumu l5O,- eur mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že výživné zo strany otca na maloletého bolo naposledy určené vo výške 83,- eur mesačne, to je 2 5OO,-- Sk rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa l2. l2. 2OO8, ona so synom žije v spoločnej domácnosti aj spolu so svojim priateľom, maloletý navštevuje 7. ročník základnej školy, v čase ostatnej úpravy výživného navštevoval 4. ročník základnej školy, jeho potreby sa stopercentne zvýšili, okrem súdom určeného výživného otec ďalšími formami na úhradu potrieb dieťaťa neprispieva, ku sviatkom mu dáva darčeky v hodnote maximálne 5 až lO,- eur, pričom podľa informácii otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, pravdepodobne je zamestnaný, v minulosti si privyrábal aj brigádne, ona sama pracuje v spoločnosti E., B..T..Y.. K. ako dispečerka od l. 2. 2OO6 s čistým príjmom cca 3OO,- eur, poberá rodinné prídavky vo výške 22,Ol eur, býva v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky, spláca hypotéku, ktorú si vzali rodičia dieťaťa počas trvania manželstva. Finančne jej prispieva podľa potreby jej priateľ, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti, keďže príjem, ktorý dosahuje a príjem jej matky, ktorým je čiastočný invalidný dôchodok vo výške l53,7O eur , nepostačuje na krytie všetkých potrieb, výdavky matka rozpísala s tým, že mesačne vynakladá na náklady na byt 2O8,- eur, za odvoz smetí lO,4l eur, poistku za byt 2,- eura, cestovné pre maloletého lO,- eur, školské potreby maloletého 28,- eur, jej cestovné do práce 2O,- eur, poplatok za telefón maloletého lO,- eur, za jej telefón 3O,- eur, strava cca l7O,- eur, hygienické potreby 2O,- eur, ošatenie cca 5O,- eur, sporenie maloletého l5,- eur, lieky pre dieťa lO,- eur, splátka hypotekárneho úveru lO3,- eur, vreckové maloletému denne 2,- eura.

Otec vo svojom podaní doručenom súdu 2O. l. 2Ol2 navrhoval návrh matky zamietnuť, účastníkom nepriznať náhradu trov konania, ktoré stanovisko zdôvodňoval tým, že výživné vo výške 83,- eur mesačne mu bolo určené rozsudkom v decembri 2OO8, odkedy sa jeho príjem nezmenil, medzitým Okresný súd Košice I rozsudkom zo 6. 4. 2Oll rozhodol o jeho vyživovacej povinnosti k dcére K. T., nar. XX. R.. U. vo výške lOO,- eur mesačne, z platu má vykonávané exekučné zrážky vo výške 27O,- eur mesačne a mal za to, že nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o zvýšení výživného.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej správe zo dňa 2. ll. 2Oll uviedol, že od poslednej úpravy výživného maloletý nastúpil na II. stupeň ZŠ, došlo k preukázateľnému nárastu výdavkov na jeho strane, i keď otec dieťaťa má ďalšiu jednu vyživovaciu povinnosť vo výške lOO,- eur mesačne, výdavky na maloletého T. sú vzhľadom na jeho vek a potreby pomerne vyššie, preto doporučil návrhu matky vyhovieť, nakoľko zvýšenie výživného je v prospech a záujme maloletého. Výšku výživného ponecháva na zváženie súdu.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému T. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I spisová značka zo dňa l2. l2. 2OO8, ktorým na čas po rozvode manželstva rodičov maloletý bol zverený do starostlivosti matky a v zmysle súdom schválenej rodičovskej dohody zároveň bol otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 25OO,-- Sk mesačne, pri schvaľovaní tejto dohody súd vychádzal zo zistení, že otec dieťaťa dosahoval priemerný mesačný čistý príjem l4 8O2,- Sk (to je 49l,33 eur), matka dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 7 762,.-Sk (to je 257,65 eur) a maloletý bol žiakom 4. ročníka základnej školy, rodičia okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemali.

Matka maloletého je pracovníčkou spoločnosti E., B..T..Y.., u ktorého je zamestnaná od l. 2. 2OO6 a u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 3lO,8 eur . Matka spolu so synom, svojou matkou , ktorá je čiastočnou invalidnou dôchodkyňou a svojim priateľom, ktorý je poberateľom podpory v nezamestnanosti vo výške 5O % z vymeriavacieho základu 26,2773 eur od l. ll. 2Oll, ktorá dávka mu bola priznaná na dobu 6-tich mesiacov, bývajú v 3-izbovom byte, ktorý patrí matke matky maloletého a úhrada za ktorý je mesačne 2O8,- eur. Matka okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a nemá žiaden majetok.

Maloletý T. je žiakom II. stupňa základnej školy, v súčasnosti navštevuje 7. ročník, v súvislosti so štúdiom mu matka hradí školné a poplatok ZRPŠ 2O,- eur ročne, hradí mu platby za učebnice raz ročne a to učebnicu anglického jazyka, za ktorú uhrádza okolo 2O,- eur mesačne, za mobilný telefón mu matka hradí mesačný poplatok lO,- eur, zakupuje mu lístok MHD v hodnote lO,- eur na mesiac. Maloletý je dysgrafikom a dyslektikom z dôvodu čoho navštevuje školskú psychologičku, zároveň pravidelne navštevuje gastroenterologickú ambulanciu, je medikamentózne liečený, na liečivá mu matka uhrádza lO až l5,- eur, v ostatnom čase sa mu zhoršil stav chrupu, s čím súviseli výdavky od apríla 2Oll doposiaľ, spolu l5O,- eur. V školskej jedálni sa maloletý nestravuje, stravuje sa doma, mimoškolským aktivitám sa nevenuje, ináč má potreby primerané veku dieťaťa.

Otec maloletého je od 2l. ll. l994 zamestnancom L. N. R.. W. , zo správ ktorého zamestnávateľa vyplýva, že jeho priemerný mesačný čistý príjem od l. l. 2Oll doposiaľ je 52O,- eur. Býva u rodičov ich 3-izbovom byte, spolu s rodičmi, z ktorých matka je starobnou dôchodkyňou a otec bude starobným dôchodcom od l. 4. 2Ol2, doposiaľ je zamestnaný a rodina sa v tomto mesiaci sťahuje do 2-izbového bytu za účelom zníženia platieb na bývanie. Otec svojim rodičom na náklady na bývanie a stravu neprispieva žiadnou formou. Z výpovede otca vyplýva, že príležitostne si privyrába na brigádach a takto vie zarobiť od lO do 6O,- eur, ale nie pravidelne.

Rozsudkom tunajšieho súdu spisová značka zo dňa 6. 4. 2Oll, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6. 5. 2Oll, bola súdom schválená rodičovská dohoda , ktorou sa otec maloletého T. zaviazal platiť na výživu svojej maloletej dcéry K. T., nar. XX. R.. U., výživné vo výške po lOO,- eur mesačne, ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku , pri schvaľovaní uvedenej rodičovskej dohody , súd vychádzal z priemerného mesačného čistého príjmu otca 5lO,47 eur.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany otca na maloletého zvýšil od mesiaca, v ktorom matka podala návrh vo veci, to je od l. lO. 2Oll do budúcna, pričom pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako aj potreby súvisiace so vzdelávaním a kultúrnych a športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, na strane ktorých súd zohľadnil, že matka si pomernú časť svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému plní formou osobnej starostlivosti oň ho, pričom ako vyplýva z vykonaných dôkazov na jej strane, v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného došlo k nárastu príjmu o cca 5O,- eur a pokiaľ ide o pomery na jej strane súd zhodnotil to, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a priateľom, ktorí sú povinní primerane sa podieľať na nákladoch na spoločnú domácnosti, čo vedie k čiastočnému zníženiu týchto výdavkov na strane matky. Na strane otca súd vychádzal zo zistení, že taktiež u neho došlo ku zvýšeniu jeho priemerného mesačného čistého príjmu v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného z pracovného pomeru o cca 3O,- eur a otec si zdroj svojich príjmov dopĺňa i brigádnickými činnosťami a taktiež súd prihliadol na to, že matka okrem tohto dieťaťa ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá a otec má vyživovaciu povinnosť voči maloletej K., tu ale súd konštatuje, že otec nemôže podmieňovať svoj nesúhlas so zvýšením výživného na svojho staršieho syna T. tým, že dobrovoľne sa zaviazal prispievať na výživu maloletej K., ktorá je dieťaťom útleho veku, nachádzajúcim sa v celodennej starostlivosti svojej matky, sumou po lOO,- eur mesačne , keďže, ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, k takémuto výživnému sa otec zaviazal sám, pričom mu boli známe jeho pomery, ktoré boli totožné ako sú jeho pomery v súčasnosti, kedy sa rozhoduje o výživnom na jeho podstatne staršieho syna T., ktorý je žiakom II. stupňa základnej školy, u ktorého teda nepochybne sú vyššie odôvodnené potreby a výdavky na tieto a otec si musel byť vedomý tejto svojej vyživovacej povinnosti k staršiemu synovi a preto je jeho povinnosťou riešiť svoje príjmové a zárobkové pomery tak, aby bol schopný zabezpečiť obom deťom primeranú výživu. Pri stanovení výšky výživného súd zároveň zohľadnil i to, že otec má vykonávané exekučné zrážky z príjmu vo výške 272,- eur a to tým spôsobom, že ak otec je schopný splácať exekučné zrážky v takejto výške, mal a má svoje výdavky usporiadať tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine je prednostnou a má prednosť pred inými výdavkami na strane povinného rodiča.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od l. lO. 2Oll do 3l. 3. 2Ol2 vo výške 222,- eur (to je rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 83,- eur, čo je bývalých 25OO,-- Sk a novostanoveným výživným l2O,- eur, to je rozdiel 37,- eur za 6 mesiacov sporného obdobia), ktoré dlžné výživné súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).