Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-370-2011.pdf
PDF · 78.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/370/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R. F., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, na návrh matky A.. D. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej v F. na ulici L. Č.. XX, za účasti otca Y. F., nar. X.X.XXXX, t.č. bývajúceho C. P., W. - N. - U., D., D. XX XQT, C., zastúpeného JUDr. Petrom Žiakom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Poprade na ulci Drevárskej č. 8, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Schvaľuje rodičovskú dohodu v zmysle ktorej mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 41C 93/2005 zo dňa 12.10.2005 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na maloletú R. F., nar. XX.X.XXXX, od 1.2.2012 do budúcna zo sumy 1.500 Sk na sumu 200 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej doručila tunajšiemu súdu dňa 31.10.2011 návrh ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú na sumu 300 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 41C 93/2005 a na čas po rozvode manželstva rodičov bola maloletá R. zverená do jej osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 1.500 Sk mesačne, od marca 2007 prispieva otec dobrovoľne sumou 3.000 Sk mesačne a od apríla 2008 sumou 100 € mesačne, maloletá je t.č. žiačkou 9.ročníka ZŠ, plánuje začať študovať od školského roku 2012/2013 na gymnáziu čo výrazne mení charakter a výšku výdavkov na zabezpečenie jej potrieb.
Otec s návrhom matky nesúhlasil, poukazoval na to, že na potreby dcéry prispieval i doposiaľ aj pri mimoriadnych výdavkoch na dieťa, v predchádzajúcom roku takto uhradil navyše 885 € a plánuje v takýchto príspevkoch na mimoriadne výdavky dieťaťa pokračovať i naďalej, poukázal i na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi K. na výživu ktorého prispieva po 130 € mesačne, uviedol, že so zvýšením výživného na dcéru by bol ochotný súhlasiť od júna 2012, kedy má dôjsť k zániku jeho vyživovacej povinnosti k staršiemu synovi, pričom on v súčasnosti pracuje v zahraničí čo dokladoval i potvrdením terajšieho zamestnávateľa firmy C. J. J. M., z potvrdenia ktorého vyplýva, že od novembra 2010 do októbra 2011 otec dosiahol čistý príjem vo výške 12.440,35 libier a rovnaký príjem má dosiahnúť aj v období od novembra 2011 do októbra 2012, pričom si hradí za ubytovanie 240 libier mesačne a 60
libier hradí za energie spotrebované v súvislosti s bývaním, spolu v sume 300 libier mesačne. Vo svojom písomnom podaní otec ďalej doplnil, že pokiaľ ide o jeho výdavky a príjmy, jeho príjem zo zamestnania je mesačne 1.036,70 libier, za ubytovanie hradí 300 libier, výživné na syna K. 130 €, výživné na R. hradil doposiaľ v sume 100 €, na sporenie si hradil 50 €, poplatok za telefón si hradil 13,50 €, mal náklady na dopravu 30 € mesačne, poistné a cestnú daň 100 €, životné poistenie 58 €, doplatky na lieky, okuliare a šošovky 30 €.
Matka maloletej je pracovníčkou R. Y. J. Š..J.. F., zo správ ktorého zamestnávateľa vyplýva, že jej priemerný mesačný čistý príjem od 1.1.2011 doposiaľ je 887,48 €.Spolu s dcérou matka býva v 2-izbovom byte ktorý je v jej vlastníctve a v súvislosti s ktorým si vzala hypotéku ktorú doposiaľ spláca, okrem tohto dieťaťa matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Maloletá R. je t.č. žiačkou 9.ročníka ZŠ kde jej matka hradí za obedy 23 € mesačne, za lístok MHD jej uhrádza 10 € mesačne, v škole absolvovala maloletá prípravu na koncoročný monitoring s čím mala matka výdavky do 20 €, v rámci školy matka jej hradí nákupy učebníc na doučovanie zo slovenského jazyka a z matematiky, zároveň mala výdavky na skladanie sa na náklady na koncoročné tablo po 12 €, v rámci školy sa maloletá zúčastnila tanečnej výuky s čím súviseli výdavky do 60 €, na začiatku školského roka matka hradila a hradí maloletej poplatok ZRPŠ do 15 €, za učebnice anglického a nemeckého jazyka hradí do 15 €, krúžkovým činnostiam sa v tomto školskom roku maloletá nevenuje vzhľadom na potrebu prípravy na prijímacie pohovory na strednú školu. Maloletá je silnou alergičkou, okrem potravín je alergická takmer na všetko s čím súvisia zvýšené výdavky na potreby maloletej, zároveň má zvýšený cholesterol prečo jej je odporúčané diétne stravovanie čo taktiež zvyšuje výdavky na dieťa.
Otec na výživu dcéry, ako vyplynulo z výpovede matky, na začiatku sporného obdobia prispieval sumou po 100 € mesačne, od 1.2.2012 prispieva sumou 200 € mesačne, zároveň sa s maloletou kontaktuje, táto bola uňho i počas letných prázdnin roku 2011.
V priebehu konania rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadali súd o jej schválenie s tým, že v prevyšujúcej časti t.j. pokiaľ ide o matkou navrhovanú výšku výživného v sume 300 € a pokiaľ ide o obdobie pred 1.2.2012 , v tejto časti vzala matka návrh späť a žiadala konanie zastaviť, s čím právny zástupca otca súhlasil.
Kolízny opatrovník doporučil rodičovskú dohodu schváliť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a rodičovskú dohodu schválil, keďže dospel k záveru, že táto je v záujme maloletej a neprieči sa zákonu, pričom rodičmi dohodnuté výživné je primerané ako preukázaným odôvodneným potrebám maloletej, tak i zárobkovým možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov po zohľadnení počtu ich vyživovacích povinností. Výživné bolo zvýšené na základe dohody rodičov od 1.2.2012 avšak ako vyplynulo aj z výpovede matky, otec výživné za mesiac február uhradil v rodičmi dohodnutej výške 200 € preto mu dlh na výživnom nevznikol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.