Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-244-2011.pdf
PDF · 92.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/244/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého W. Z., nar. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, dieťa rodičov matky X. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej na W. ulici č. XX v W. a otca U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho na W. ulici č. XX v W., na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, pracovisko Košice II, Popradská 74, Košice, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Nariaďuje ústavnú starostlivosť maloletého W. Z., nar. X.X.XXXX, za účelom ktorej maloletého W. umiestňuje do Reedukačného centra T. - X. P..
Zaväzuje matku a otca prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je každý z rodičov povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred na účet Reedukačného centra T. - X. P. od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.6.2011 žiadal, aby súd po prevedenom dokazovaní nariadil maloletému W. Z., nar. X.X.XXXX, ústavnú starostlivosť a rodičov maloletého zaviazal na plnenie vyživovacej povinnosti. K návrhu pripojil fotokópiu oznámenie o narodení maloletého W. Z., nar. X.X.XXXX. Vyššie uvedený návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti maloletého navrhovateľ odôvodnil tým, že rodinu maloletého W. vedú na referáte Sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately od roku 2008 z dôvodu riešenia výchovných problémov u maloletého W. a riešenia opakovaného porušovania povinnej školskej dochádzky maloletým, rodičia maloletého žijú v družobnom pomere, podľa svojich možností a schopností zabezpečujú starostlivosť o maloletého, maloletý je žiakom 4. ročníka ZŠ na ulici L., v školskom prostredí porušuje školský poriadok, nejaví záujem o vzdelávací proces, jeho správanie je agresívne a vulgárne, v domácom prostredí absentuje rešpektovanie rodičov, neprimerane sa správa k mladším súrodencom, užíva alkohol, omamné a psychotropné látky, fajčí a dopúšťa sa trestnej činnosti, za ktoré trestné činy maloletého boli rodičia dvakrát podmienečne odsúdení, pre pretrvávanie ťažkostí v školskom a rodinnom prostredí bolo rodičom odporúčané vyšetrenie u pedopsychiatra, zo záverov opakovaných vyšetrení vyplýva, že pre maloletého je potrebná resocializácia a reedukácia, ktorá nie je možná v pôvodnom rodinnom prostredí.
Kolízny opatrovník odporučil nariadiť ústavnú starostlivosť u maloletého.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, matky maloletého, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 8.7.2011 vyplýva, že maloletý bol v školskom roku 2010/2011 žiakom 4. ročníka na ZŠ na ul. Ľ. L. Č.. X v W., zo strany školského zariadenia obdržali hlásenie týkajúce sa porušovania povinnej školskej dochádzky maloletým W., kde mal vymeškaných viac ako 500 vyučovacích hodín, v školskom prostredí maloletý porušuje školský poriadok, nejaví záujem o výchovnovzdelávací proces, jeho správanie k triednemu kolektívu a pedagógom je agresívne a vulgárne, maloletý absolvoval 9.6.2011 pedopsychiatrické vyšetrenie, na základe ktorého bude zaradený do triedy so špeciálnou výučbou, v rodinnom prostredí taktiež pretrvávajú problémy s jeho výchovou, rodičia jeho výchovu nezvládajú, maloletý rodičov nerešpektuje, neprimerane sa správa, požíva alkohol, fajčí a dopustil sa taktiež trestnej činnosti, maloletý bol opakovane hospitalizovaný na detskej psychiatrickej klinike, v súčasnosti je v starostlivosti matky, rodičia maloletého zabezpečujú starostlivosť taktiež o dave maloleté deti, X., nar. XX.X.XXXX a U., nar. X.XX.XXXX, kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť, nakoľko je to v záujme maloletého a jeho prevýchova v pôvodnom rodinnom prostredí nie je možná.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 6.12.2011 vyplýva, že matka maloletého je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.9.2011 a jej evidencia trvá.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 7.12.2011 vyplýva, že matka maloletého je posúdená ako občan v hmotnej núdzi a poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k tejto dávke od 1.11.2011 do trvania podmienok vo výške 167,60 € mesačne a zároveň poberá prídavky na deti od 1.12.1999 do trvania podmienok vo výške 44,02 € mesačne.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 7.12.2011 vyplýva, že otec maloletého poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k tejto dávke od 1.11.2011 do trvania podmienok vo výške 167,60 € mesačne spolu s posudzovanými osobami a to matkou maloletého a dvoma maloletými deťmi.
Otec maloletého sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, bez ospravedlnenia neprítomnosti nedostavil, preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pojednával a rozhodol bez jeho prítomnosti.
Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu v celom rozsahu trvá, od podania návrhu nedošlo k zmene pomerov, maloletý sa doposiaľ nachádza v domácom prostredí rodičov, ale situácia je nezmenená a je v záujme maloletého nariadiť mu ústavnú starostlivosť, navrhla maloletého umiestniť v Reedukačnom centre T. - X. P..
Z výpovede matky maloletého vyplýva že, s návrhom súhlasila v celom rozsahu, s výchovou syna má problémy, maloletý fajčí, kradne, fetuje, správa sa ako šialený, ona má ďalšie maloleté nezaopatrené deti a nechce ísť za jeho skutky do väzenia, taktiež uviedla, že jej príjmom sú dávky v hmotnej núdzi vo výške 167 € mesačne, ktorými je riešená spolu s otcom maloletého a deťmi.
Podľa ust. § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne
narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa ust. § 55 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa ust. § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa ( t.j. 26 € mesačne).
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže rodičia maloletého výchovu maloletého nezvládajú, maloletý užíva alkohol, omamné a psychotropné látky, nerešpektuje autority, je agresívny a svojím správaním je ohrozený na živote a zdraví, je potrebné, aby bola maloletému zabezpečená postupná resocializácia a reedukácia, kolízny opatrovník mal za to, že je v záujme maloletého, aby bol umiestnený v reedukačnom centre, kde sa mu zabezpečí riadna starostlivosť a ochrana. Vzhľadom k tomu, že z vykonaných dôkazov mal súd dostatočne preukázané, že nariadenie ústavnej starostlivosti maloletému je v danom prípade jedinou možnou formou náhradnej starostlivosti a je v jeho záujme, rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti a pre tento účel umiestnil maloletého do Reedukačného centra T. - X. P., keďže rodičia maloletého sú nezamestnaní a sociálne odkázanými, poberajú dávky v hmotnej núdzi, súd ich zaviazal platiť minimálne zákonnom stanovené výživné, ktorú sumu sú rodičia povinní poukazovať na účet Reedukačného centra T. - X. P. od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221. ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.