Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-32-2008.pdf
PDF · 87.73 KB
No categories available
1C/32/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Margitou Kovaľovou, v právnej veci navrhovateľa: U. K., O. D. proti odporkyni: K. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, Z., toho času: R. M., T., právne zastúpená JUDr. Petrom Poláčkom, advokátom AK so sídlom v Banskej Bystrici, Majerská cesta 98, v konaní o zaplatenie 1 862,32 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1195,67 Eur s úrokom z omeškania počnúc od 16.10.2000 do zaplatenia vo výške 17,6 % ročne a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II/ Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť trovy konania navrhovateľovi vo výške 106,84 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III/ Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť trovy štátu vo výške 262,27 Eur na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Rozsudkom č. k 1C/32/2008 -122 zo dňa 08.02.2010 v spojení s opravným uznesením č. k. 1C/32/2008 -125 zo dňa 26.02.2010, súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1235,99 Eur spolu s úrokom z omeškania počnúc od 01.03.1999 do zaplatenia vo výške 17,6 % ročne z dlžnej sumy a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.
O odvolaní navrhovateľa aj odporkyne rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 7Co/101/2010 zo dňa 11.08.2010 tak, že výrok prvostupňového súdu, ktorým bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1235,99 Eur s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne z dlžnej sumy počnúc od 01.03.1999 do zaplatenia v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.02.2010 č. k. 1C/32/2008-125 a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že opravným uznesením došlo v postupe okresného súdu k takej vade konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nakoľko prvostupňový súd vyniesol rozsudok, ktorým rozhodol o predmete konania a bol ním viazaný, tak ako ho vyhlásil. Prvostupňový súd však zmenil výrok postupom podľa § 164 OSP, ktorým je možné zmeniť iba chyby v písaní, počítaní a prípadne iné zrejmé nesprávnosti a v tomto prípade o takýto postup nešlo.
Súd vykonal dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so spisom a nariadením znaleckého dokazovania. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že odporkyňa užívala priestory v budove vlastnícky patriacej navrhovateľovi. Najskôr tieto priestory užívala na základe podnájomnej zmluvy uzavretej medzi nájomcami týchto priestorov. Ukončením nájomnej
zmluvy medzi navrhovateľom a nájomcami, ktorí prenajali priestory odporkyni, skončil aj podnájomný vzťah odporkyni. Tieto skutočnosti neboli sporné medzi navrhovateľom a odporkyňou a vyplývajú aj z písomnosti , ktoré sú založené v spise ( čl. 24), zo zápisnice napísanej na Okresnom súde Dolný Kubín dňa 13.06.2001 a listiny založenej v spise (čl. 115), ktorou firma AKIN, s. r. o., vyzýva odporkyňu, aby odovzdala priestory nástupnickej firme, výzvou zo dňa 08.03.1999. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že podnájomný vzťah medzi odporkyňou a nájomcami nebytových priestorov skončil k 28.02.1999.
Navrhovateľ žiadal vydať bezdôvodné obohatenie vo výške nájomného za priestory, ktoré užívala odporkyňa počnúc od 01.03.1999 do 30.09.2000 t. j. dovtedy, kým nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádzali nebytové priestory bola vlastníctvom navrhovateľa. Navrhovateľ vlastníctvo preukázal výpisom z LV č. XXXX k. ú. K. a kúpnou zmluvou č. XXX/ právne /2000, ktorou odpredal nehnuteľnosť a ktorej vklad bol povolený dňa 28.09.2000. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa priestory užívala bez právneho dôvodu, pretože nemala uzavretú nájomnú zmluvu, túto odmietla uzavrieť a užívané priestory riadne neodovzdala navrhovateľovi.
Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu potvrdila, že v priestoroch mala len uskladnené svoje veci, ale priestory neužívala, ba naopak v týchto priestoroch vykonával podnikateľku činnosť iný subjekt. Trvala na tom, že v prípade uskladnenia vecí by malo byť bezdôvodné obohatenie v inej sume ako žiada navrhovateľ. Navrhovateľ nenakladal riadne so svojím majetkom, keď na jej žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy, bezodkladne nereagoval ale až po uplynutí jedného roku. Ním navrhnutú zmluvu odmietla podpísať, pretože zmluva obsahovala vysoké nájomné za užívanie 1 m2 nebytových priestorov. Nenamietala užívanie 28 m2 nebytových priestorov + ostané priestory ako zádverie, záchod a podobne.
Z listín, ktoré sú založené v spise jednoznačne vyplýva, že odporkyňa užívala 28 m2 nebytových priestorov a časť spoločných priestorov. Zo súhlasných vyjadrení účastníkov konania tiež vyplýva, že odporkyňa mala záujem uzavrieť nájomnú zmluvu s navrhovateľom, o čom svedčí aj je písomná žiadosť adresovaná navrhovateľovi zo dňa 28.03.1999, ktorou žiadala o prenájom nebytových priestorov v dome služieb nachádzajúcich sa na B. v Žiline na prvom poschodí o výmere prevádzkových priestorov 28 m2. Z výpovedí účastníkov konania jednoznačne vyplýva, že odporkyňa nevypratala nebytové priestory, ktoré užívala na základe podnájomnej zmluvy, ktoré užívala do 28.03.1999. Potvrdila, že veci ktoré súžili k prevádzkovaniu jej živnosti - kaderníctva, prenechala v týchto priestoroch a niekoľkokrát toto miesto navštívila v súvislosti s udržiavacími a zabezpečovacími prácami.
Podľa § 451, ods.1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že odporkyňa užívala priestory v dobe od 01.03.1999 do 30.09.2000. Nie je rozhodujúce či tieto priestory užívala na vykonávanie živnosti alebo na iné účely (na skladovanie svojich vecí, ktoré predtým používala na vykonávanie živnosti), ale podstatné je to, že priestory nevypratala a riadne neodovzdala vlastníkovi budovy aj napriek tomu, že bola viackrát vlastníkom budovy vyzvaná na odovzdanie nebytových priestorov (výzvou zo dňa 28.01.2000, ktorú prevzala jej matka 30.01.2000, výzvou zo dňa 25.04.2000, ktorú prezvala dňa 02.05.2000). Tým, že zabránila faktickému prevzatiu užívania priestorov vlastníkovi týchto priestorov, na strane odporkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať.
Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, súd túto určil jednak podľa svojej úvahy a jednak v súlade so závermi znaleckého posudku vychádzajúc zo skutočnosti, že ide o sumu, ktorá zodpovedá sumám obvyklé vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných veci spravidla formou nájmu, ktorý by bol nájomca povinný platiť, ak by bola uzavretá nájomná zmluva. V znaleckom posudku znalec na základe porovnania nájmu plateného inými nájomcami v tom istom dome a v čase, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu u odporkyne, vypočítal nájom vo výške 26,26 Eur ročne za 1m2 užívanej plochy - nebytového priestoru. Pri výmere 28 m2 predstavuje náhrada sumu 735,28 Eur ročne a
mesačné sumu 61,27 Eur. Súdny znalec cenu za užívanie spoločných priestorov stanovil na 0,75 Eur za 1m2 plochy, ku ktorej cene dospel tak, že paušálne hodnoty uvedené v zmluvách prepočítal podielom k výmere nebytových priestorov, ktoré boli predmetom jednotlivých zmlúv. Súd pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z pevných ročných sadzieb, ktoré sa zaviazali platiť nájomcovia pri prenajatí priestoru o výmere 20 m2 nebytového priestoru. Takto bol stanovený nájom za ostatnú plochu nájomnou zmluvou o nájme nebytových priestorov č. X/ právne/XXXX, zo dňa 20.01.2000, na sumu 800 Sk ročne a zmluvou č. XX/právne/XXXX. zo dňa 20.01.2000 na sumu 400 Sk. V priemere teda bol stanovený nájom za ostatné priestory ročne vo výške 600 Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom 30,1260 predstavuje ročne sumu 19,92 Eur. Aj podľa znaleckého posudku, ak by sa porovnávali ceny podľa pomeru prenajatej plochy nebytového priestoru stanovenej na výšku 0,75 Eur za 1m2 prenajatej plochy, by ročná suma za ostatnú priestory predstavovala výšku 21 Eur ( 0,75x28). Zo sumy 19,92 Eur ročne by nájom predstavoval 1,66 Eur mesačne. Po spočítaní predpokladaného mesačného nájmu za užívanie nebytových priestorov v sume 61,27 Eur + 1,66 Eur za ostatnú priestory, mesačne bezdôvodné obohatenie odporkyne predstavuje sumu 62,93 Eur, ktorá za 19 mesiacov predstavuje sumu 1195,67 Eur.
Odporkyňa namietala premlčanie nároku navrhovateľa. Súd na námietku neprihliadol, nakoľko odporkyňa sa bezdôvodne obohatila za obdobie počas, ktorého užívala priestory bez právneho dôvodu a to od 01.03.1999 do 30.09.2000. Navrhovateľ sa o bezdôvodnom obohatení najskôr mohol dozvedieť dňom nasledujúcim po 01.03.1999 t.j. po dní keď skončil podnájomný vzťah uzavretý odporkyňou a nájomníkmi navrhovateľa. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na uzavretie nájomnej zmluvy v lehote 3 dní od doručenia t.j. od dňa 31.1.2000. Najneskôr sa o bezdôvodnom obohatení odporkyne dozvedel dňom 3.2.2000, t.j. márnym uplynutím lehoty stanovenej na podpísanie nájomnej zmluvy. Navrhovateľ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil na súde dňa 14.2.2001, teda v zákonnej 2 ročnej lehote, bez ohľadu na dátum od ktorého začala plynúť premlčacia lehota či od 2.3.1999 alebo od 3.2.2000.
Súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť úrok z omeškania počnúc od 16.10.2000 v súlade s návrhom navrhovateľa. Odporkyňa sa dostala do omeškania minimálne dňom, ktorým navrhovateľ prestal byť vlastníkom domu, v ktorom sa nebytové priestory nachádzali. Nestotožnil sa s návrhom navrhovateľom vysloveným na pojednávaní dňa 16.03.2012, že do omeškania sa odporkyňa dostala dňom 01.03.1999, nakoľko až dňom, ktorým prestal byť vlastníkom bytového domu vedel v akej celkovej výške sa odporkyňa bezdôvodne obohatila na jeho úkor. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods.2 OZ vo výške určenej podľa ustanovení nariadenia vlády SR, č. 87/1995 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu začatia omeškania.
Podľa § 142 ods.1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške 1/3-iny skutočných trov, nakoľko navrhovateľ pôvodne žiadal, aby mu odporkyňa zaplatila sumu 1862,32 Eur. Návrh bol v časti o zaplatenie sumy zamietnutý, čo v prepočte predstavovalo 1/3-inu z požadovanej sumy. Odporkyňa bola úspešná v 1/3 -ine a súd uložil odporkyni, aby nahradila trovy konania vo výške zostávajúcej 1/3-iny, v ktorej bol navrhovateľ úspešný. Navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania za úkony právnych služieb: prevzatie a príprava dňa 5.3.2008, vyjadrenie vo veci samej dňa 27.3.2008, účasť na pojednávaní dňa 16.2.2009, 8.2.2010 t.j. 4 úkony po 61,41 Eur + ? odmeny t.j. 15,35 Eur za účasť na pojednávaní dňa 28.8.2009, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, ďalej režijné náklady za 2 úkony vykonané v roku 2008 po 6,31 Eur za úkon, za 2 úkony vykonané v roku 2009 po 6,95 Eur za úkon a za 1 úkon vykonaný v roku 2010 vo výške 7,21 Eur. Cestovné za účasť na pojednávaní dňa 16.2.2009, 28.8.2009 a 8.2.2010 v cene cestovného lístka hromadnou verejnou dopravou zo K. do O. a späť vo výške 8,60 Eur za jednu cestu. Spolu 320,52 Eur, z ktorej 1/3 predstavujú sumu 106,84 Eur. Výška trov konania vypočítaná podľa § 10,ods.1, §14,ods. 1, písm. a, b, c, § 15, §16 vyhl. č. MS SR č. 655/2004 Z. z.
Podľa § 148,odsl 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Súd vyplatil odmenu znaleckej organizácii vo výške 262,27 Eur priznanej uznesením konajúceho súdu č.k. 1C/32/2008-241, zo dňa 20.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 14.10.2011 z účtu súdu. Odporkyni ako neúspešnej účastníčke konania uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu celkom, nakoľko znalecký posudok bol vyhotovený len pre účely bezdôvodného obohatenia v časti, v ktorej bol rozsudok zrušený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1,2,3 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).