Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4C-60-2023.pdf
PDF · 86.96 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/60/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom, v spore žalobcov: 1.) A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F., 2.) G. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. H., práv. zast.: JUDr. Roland Kovács, advokát so sídlom Mäsiarska 30, 040 01 Košice, proti žalovanému: neznámi dediči po G. I., zast. Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Trebišov, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, okres J., obec E. H., katastrálne územie E. H., ako: a/ pozemok - parcela registra „C“ číslo 164/4 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 622m2 b/ pozemok - parcela registra „C“ číslo 164/29 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58m2
II. Vyporiadava podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že ich prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobcov s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu každý po 1/2.
III. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi – žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 2 300,00 Eur, na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, vedený v Štátnej pokladnici, IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 4602023, so správou pre prijímateľa/adresáta: 4C/60/2023, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že súd zruší podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Trebišov, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, okres J., obec E. H., katastrálne územie E. H., ako: a/ pozemok - parcela registra „C“ číslo 164/4 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 622m2 b/ pozemok - parcela registra „C“ číslo 164/29 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58m2 a vyporiada podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že ich prikáže do podielového spoluvlastníctva žalobcov s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu každý po 1/2 s tým, že súd žalobcov zaviaže spoločne a nerozdielne vyplatiť náhradu ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi – žalovanému za
spoluvlastnícky podiel vo výške 2 300,00 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo vzťahu k trovám konania navrhli súdu stranám nepriznať nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi, obaja o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4, ku: a/ pozemku – parcela registra C číslo 164/4 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 622 m2 b/ pozemku – parcela registra C číslo 164/29 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2, pozemky sú zapísané na Okresnom úrade Trebišov, katastrálny odbor, na LV č. XXX, Okres : J., L. : Zemplínsky Branč, katastrálne územie : E. H.. Ako ďalší podielový spoluvlastník vyššie uvedených pozemkov o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/4 je zapísaný neznámy vlastník : I. G., Dátum narodenia: - , Titul nadobudnutia : D 1475/83 - 21/84. Ďalej uviedli, že sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dožadovali na obci Zemplínsky Branč listom zo dňa 23.6.2023 identifikácie neznámeho vlastníka, žalovaného, na čo obec odpovedala listom zo dňa 30.6.2023 tak, že nevedia podať žiadnu informáciu ani o ňom, ani o jeho prípadných dedičoch. Žalobcovia sa pokúšali získať ďalšie informácie ohľadom neznámeho vlastnícka v rámci obce, a to priamo od obyvateľov obce, avšak bezúspešne. Keďže žalobcovia neboli účastníkmi dedičského konania D 1475/83 - 21/84, nemali podľa nich možnosť dopytovať dedičskú kanceláriu príslušného súdu ani Register obyvateľov SR, navyše označenie žalovaného je aj vzhľadom na Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016 dostatočné, keďže NS SR uviedol že: „ Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov...“ Žalobcovia majú záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo ku vyššie uvedeným pozemkom s tým, že tieto navrhujú prikázať do svojho podielového spoluvlastníctva, obom spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2. Žalobcovia svoj záujem vyporiadať podielové spoluvlastníctvo ku vyššie uvedeným pozemkom odôvodňujú aj tým, že na pozemku parcela registra C číslo 164/29 stojí stavba – chata so súpisným číslom XXX, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 (u oboch). Je preto v najlepšom záujme žalobcov, aby sa pozemok, na ktorom stojí stavba, ale aj priľahlý pozemok, vlastnícky vysporiadal tak, že iba žalobcovia budú jeho vlastníci. Žalobcovia si dali na svoje vlastné náklady vyhotoviť znalecký posudok za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov. Na základe znaleckého posudku číslo 88/2023, vypracovaného znalcom Ing. Ondrejom Ostrožovičom, z 13.8.2023, bola stanovená hodnota pozemkov vo výške 6,77 Eur za 1 m2 pozemku, čo spolu znamená sumu 4 603,60 Eur. Hodnota spoluvlastníckeho podielu (o veľkosti 2/4) neznámeho vlastníka predstavuje po zaokrúhlení sumu 2 300,00 Eur. K žalobe priložila splnomocnenie pre právneho zástupcu; žiadosť o poskytnutie informácie s odpoveďou; Výpisy z LV č. XXX, XXX; Znalecký posudok č. 88/2023.
2. Súd následne doručil žalobu, listinné dôkazy s uznesením a poučením na vyjadrenie zákonnému zástupcovi žalovaného – Slovenskému pozemkovému fondu a to dňa 2.10.2023. Zároveň bol uznesením vyzvaný, aby sa vyjadril, že či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a poučením, že ak sa nevyjadrí, tak súd bude predpokladať, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 157 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov – Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Zástupca žalovaného sa k žalobe v stanovenej lehote nevyjadril.
3. Žalobcov súd nevyzýval, aby sa vyjadrili k tomu, že či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania s ohľadom na pasivitu žalovaného ako aj dostatočne zistený skutkový stav vyplývajúci z predložených listinných dôkazov, o ktorom súd nemal pochybnosti. Okrem toho možno uviesť, že bolo možné dôvodne očakávať, že žalobcovia by súhlasili, pričom žiadanie súhlasu od žalobcov by zbytočne predĺžilo konanie o niekoľko dní.
4. Súd tak nariadil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 10.11.2023, na ktorom verejne vyhlásil tento rozsudok.
5. Súd vykonal dokazovanie žalobou a žalobcami predloženými listinnými dôkazmi. Na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
6. Zo žiadosti žalobcov zo dňa 23.6.2023 bolo zistené, že žalobcovia žiadali obec Zemplínsky Branč, aby im uviedla, že či vie identifikovať spoluvlastníka uvedeného na LV č. XXX, G. I. resp. či im je známe,
že či uvedený spoluvlastník zomrel a kto sú jeho dediči. Zároveň žiadali o oznámenie o jeho dátume narodenia, prípadne dátumu úmrtia.
7. Z odpovede obce Zemplínsky Branč zo dňa 30.6.2023 bolo zistené, že G. I. nemá v obci trvalý, ani prechodný pobyt. Momentálne sa v obci nezdržiava nik s týmto priezviskom, ani žiadny príbuzný G. I..
8. Z výpisu LV č. XXX vyplýva, že vlastníkmi vyporiadavaných nehnuteľností sú žalobcovia (každý v podiele 1/4 ) a žalovaný so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2.
9. Z výpisu LV č. XXX vyplýva, že vlastníkmi chaty na vysporiadaných nehnuteľnostiach sú žalobcovia so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2 každý z nich.
10. Zo znaleckého posudku M. L. L. zo dňa 13.8.2023, č. 88/2023 bolo zistené, že všeobecná hodnota vyporiadaných nehnuteľnosti je 4.603,60 Eur.
11. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov – Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
12. Podľa § 141 ods. 1, 2 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
13. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
14. V prvom rade súd konštatuje, že je daná pasíva legitimácia žalovaného a niet podľa názoru súdu dôvod na zastavenie konania s ohľadom na identifikáciu žalovaného tak ako ho identifikovali žalobcovia v žalobe. Žalobcovia vykonali dostatočné a dostupné úkony za účelom zistenia identifikácie žalovaného a napokon ho označili tak, ako to vyžadujú právne predpisy v spojení s rozhodovacou praxou súdov vo veciach vyporiadania podielového spoluvlastníctva v prípadoch, keď podielový spoluvlastník nie je známy, nie sú známe jeho identifikačné údaje s výnimkou mena a priezviska, nie je známy jeho pobyt. Súd považuje označenie žalovaného žalobcami za dostatočne pre pokračovanie v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
15. Žalobcovia preukázali súdu predpoklady pre zrušenie podielového spoluvlastníctva a vyporiadanie predmetných nehnuteľnosti v zmysle § 142 ods. 1 OZ. Aj keď žalobcovia nie sú väčšinovými podielovými spoluvlastníkmi, avšak súčet ich podielov predstavuje polovicu nehnuteľností. Súd má preukázané, že k vyporiadaniu nemohlo dôjsť dohodou z dôvodu reálnej nemožnosti komunikácie s neznámym žalovaným a pasivity zástupcu žalovaného. Taktiež mal súd preukázané, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti by bolo neúčelné vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia sú vlastníkmi stavby na nehnuteľnostiach - pozemkoch, ktoré sú predmetom vyporiadania. Okrem toho, žalovaný je na neznámom mieste, dlhodobo neprejavuje záujem o dané nehnuteľnosti, pričom žalobcovia prejavili o ne záujem, majú záujem sa o nich starať, investovať do nich, keďže na nich majú spoločnú stavbu – chatu. Súd je toho názoru, že s ohľadom na zistené skutočnosti, je účelné vyporiadať dané nehnuteľnosti prikázaním žalobcom tak, ako to v žalobe navrhovali so zohľadnením výplatnej povinnosti žalobcov voči žalovanému. Pre úplnosť súd dodáva, že na základe tvrdení a predložených listinných dôkazov, neboli súdu pri rozhodovaní známe žiadne skutočnosti či okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 OZ.
16. Pokiaľ ide o výšku náhrady, či výplatnej povinnosti žalobcov, tak v tomto sa súd stotožňuje s cenou, ktorú navrhujú žalobcovia, ktorá vyplýva z predloženého znaleckého posudku, ktorú súd zároveň považoval za primeranú.
17. Napokon súd uvádza, že žalovaný a jeho zástupca boli v konaní nečinní, k žalobe ani k listinným dôkazom predloženým žalobcami sa nevyjadrili, preto základom pre rozhodnutie súdu bol žalobcami tvrdený skutkový stav, ktorý bol zároveň preukázaný predloženými listinnými dôkazmi.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.
19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiadnej so strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, lebo strany sporu si nárok na náhradu trov konania neuplatňovali a zároveň ide o konanie tzv. iudicium duplex, ktoré v pravom slova zmysle nepozná víťaza a mohlo byť začaté na návrh hociktorého zo spoluvlastníkov. Taktiež nebola daná žiadna skutočnosť či okolnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie nároku na náhradu trov konania jednej zo strán.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.