Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Sp-41-2011.pdf
PDF · 104 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sp/41/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci navrhovateľa: DAJAN s.r.o., so sídlom Belá č. 939, Terchová, IČO: 30 222 869, právne zastúpený Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom so sídlom S. P. XX, R., proti odporcovi: Obec Terchová, so sídlom ul. Sv. Cyrila a Metoda 96, Terchová, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. k. 2009/387/1 zo dňa 16.9.2011, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obce Terchová č. 2009/387/1 zo dňa 16.9.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. za použitia § 250q ods. 2 O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Róberta Kučeru vo výške 261,82 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. k. 2009/387/1 zo dňa 16.9.2011 odporca nariadil v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 178/1998 Z.z. navrhovateľovi odstránenie zariadenia - predajného stánku umiestneného na C KN p. č. 2274/1 - orná pôda o výmere 156051 m2 v kat. úz. H. ihneď po prevzatí tohto rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že tým, že spoločnosť DAJAN s.r.o. umiestnila zariadenie - predajný stánok na pozemku KN p. č. 2274/1 v kat. úz. H., porušila § 3 ods. 1 zák. č. 178/1998 Z.z., nakoľko nepožiadala o povolenie na zriadenie trhového miesta a na predaj a poskytovanie služieb na trhovom mieste. Umiestnenie tohto stánku odporuje aj § 9 ods. 2 citovaného zákona, pretože stánok bol umiestnený v extraviláne obce, pričom toto ustanovenie ambulantný predaj pri cestách a diaľniciach mimo obce zakazuje. Zriadenie trhového miesta - predajného stánku je i v rozpore s § 5 ods. 1 a 2 VZN č. 4/1999 o podmienkach podnikania na území Obce Terchová, v ktorom je uvedené, že ambulantný predaj mimo vyhradených priestorov je zakázaný. Mobilné predajne sezónnych výrobkov môžu predávať svoje výrobky na základe rozhodnutia na vyhradených parkoviskách alebo na inom vhodnom mieste v Obci Terchová. Navrhovateľ ďalej porušil § 10 ods. 1 citovaného zákona, nakoľko na trhovom mieste bez povolenia obce predával výrobky a poskytoval služby. Obec Terchová ako orgán dozoru nad dodržiavaním citovaného zákona v zmysle § 12 ods. 1 písm. b) môže podľa § 12 ods. 4 tohto zákona zakázať predaj výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá bez povolenia zriadila trhové miesto.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal opravný prostriedok v zákonnej lehote navrhovateľ, v ktorom ako odvolacie dôvody uviedol:
Výrok napadnutého rozhodnutia o tom, že žalobcovi sa nariaďuje odstrániť predajný stánok je v rozpore s § 3 a § 9 ods. 2 zák. č. 178/1998 Z.z., keďže žiaden z citovaných zákonných ustanovení, s odkazom na
ktoré žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, neumožňuje žalovanému rozhodnúť iným spôsobom, než zakázať podnikateľskému subjektu ambulantný predaj mimo vyhradených priestorov, a teda neumožňujú odporcovi nariadiť navrhovateľovi odstránenie zariadenia. V odôvodnení sa cituje neexistujúce VZN č. 4/1999. K zrušeniu tohto VZN došlo v dôsledku protestu prokurátora, ktorý bol podaný dňa 21.5.2010 na základe podnetu žalobcu. Odporca ako správny orgán nie je oprávnený vykonávať štátnu správu vo veciach ciest II. triedy, ale môže v rámci preneseného výkonu štátnej správy vykonávať iba miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Preto navrhovateľ má za to, že obec rozhodla nad rámec svojej právomoci, keďže nemá rozsah na rozhodovanie vo vzťahu k cestám a diaľniciam mimo obce. Uloženú povinnosť už ani nie je možné objektívne splniť, pretože odporca pristúpil k odstráneniu zariadenia žalobcu dňa 25.7.2009, ktorú skutočnosť potvrdzuje navrhovateľ. Ďalej namieta nedostatočne zistený skutkový stav, pričom neuviedol konkrétne námietky vo vzťahu k tvrdeným nedostatkom v zistení skutkového stavu. Uvádza tiež, že odôvodnenie rozhodnutia má nedostatok dôvodov v tom, že z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a výrok a odôvodnenie rozhodnutia nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a odporcu zaviazať na náhradu trov konania, ktoré súčasne vyčíslil.
Odporca sa k podanému opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 11.11.2011. Uviedol, že ambulantný predaj je možné vykonávať len na trhových miestach, ktoré povoľuje a spravuje obec, teda len vo verejných priestranstvách obce určených na ambulantný predaj. Zo zákona je však ambulantný predaj zakázaný pri cestách a diaľniciach mimo obce. Vykonaným dokazovaním v prejednávanej veci teda bolo nesporne preukázané, že žalobca vykonával ambulantný predaj - umiestnil predmetný stánok na mieste, ktoré nebolo a ani nie je určené ako trhové miesto, ani nepožiadal žalovaného o vydanie povolenia na zriadenie takého trhového miesta a predmetný predaj vykonával na mieste, v ktorom je ambulantný predaj zo zákona zakázaný (§ 9 ods. 1 zák. č. 178/1998 Z.z.). Naviac takto predával výrobky aj bez povolenia odporcu (§ 3 ods. 1 citovaného zákona). Nie je ani možné vykonávať ambulantný predaj mimo trhových miest, ktorých zriadenie povoľuje obec tak, ako to uvádza v opravnom prostriedku navrhovateľ. Navrhovateľ však vykonával ambulantný predaj pri ceste mimo obce. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na VZN č. 4/1999, odporca vo výrokovej časti označil ustanovenia zákona, na poklade ktorých uložil žalobcovi predmetnú povinnosť. Ustanovenia dotknutého VZN tam nie sú uvedené, len podporne v odôvodnení poukázal na predmetné všeobecne záväzné nariadenie obce, pričom toto číselne nesprávne označil. Správne má byť uvedené VZN 2/2011. Výpočet sankcií uvedených v zákone č. 178/1998 Z.z. nie je taxatívny a obec v záujme rešpektovania povinností ustanovených týmto zákonom, ako aj inými všeobecne záväznými predpismi je oprávnená nariadiť rozhodnutím žalobcovi aj takúto povinnosť - odstrániť predmetný stánok, nakoľko tento bol umiestnený na zo zákona zakázanom mieste a boli predávané výrobky bez povolenia. Navrhol, aby súd odvolanie navrhovateľa ako nedôvodné zamietol.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 250l a nasl. O.s.p. a to v medziach uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa (§ 249 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. z nasledujúcich dôvodov.
Zo správneho spisu bolo zistené, že obec Terchová potom, ako bolo zrušené jej rozhodnutie č.k. 2009/387 zo dňa 15.07.2009, vydala nové rozhodnutie č.k. 2009/387/1 zo dňa 16.09.2011. Pred vydaním rozhodnutia doplnila dokazovanie ohľadne osoby navrhovateľa. Zistila, že prevádzkovateľom stánku a poskytovateľom služieb, ktoré sú predmetom tohto prípadu, je spoločnosť DAJAN s.r.o., so sídlom Belá 939, Terchová, IČO: 302 22 869, ako to vyplýva z poskytnutia údajov touto firmou odporcovi zo dňa 17.8.2011. Súčasne pripojila kópiu z katastrálnej mapy, kde je zakreslená KN p. č. 2274/1 v kat. úz. H., ako i cesta KN p. č. 17323. Pripojila tiež výpis z katastra nehnuteľností na C KN p. č. 2274/1 - orná pôda, z ktorého vyplýva, že je umiestnená mimo zastavaného územia obce. Následne vydala rozhodnutie dňa 16.9.2011, ktoré bolo napadnuté odvolaním navrhovateľa.
Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 178/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie trhovým miestom trhovisko, tržnica, stánok s trvalým stanovišťom, verejné priestranstvo určené na príležitostný trh alebo na ambulantný predaj.
Podľa § 2 ods. 1 písm. e) zák. č. 178/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov ambulantným predajom predaj v stánkoch s dočasným stanovišťom, predaj na prenosných predajných zariadeniach, predaj v pojazdnej predajni a sezónny predaj na verejnom priestranstve pred prevádzkarňou; za stánok s dočasným stanovišťom a za prenosné predajné zariadenie sa nepovažuje predajné zariadenia, na ktorého zriadenie sa vyžaduje stavebné povolenie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona povolenie na zriadenie trhového miesta a na predaj výrobkov a poskytovanie služieb na trhovom mieste vydáva obec. Povolenie na umiestnenie prenosného predajného zariadenia na trhovisku alebo v tržnici vydáva správca trhového miesta.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona ambulantný predaj pri cestách a diaľniciach mimo obce sa zakazuje.
Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonávajú
a) Slovenská obchodná inšpekcia,
b) obce,
(ďalej len „orgány dozoru“).
Podľa § 12 ods. 2 písm. a) citovaného zákona orgány dozoru môžu uložiť pokutu do 500.000,- Sk fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá zriadila trhové miesto bez povolenia (§ 3 ods. 1) alebo porušila zákaz ambulantného predaja pri cestách mimo obce a pri diaľniciach (§ 9 ods. 2), alebo správcovi trhoviska za porušenie povinnosti podľa § 5 ods. 1 a 3.
Podľa § 12 ods. 4 citovaného zákona orgány dozoru môžu zakázať predaj výrobkov a poskytovanie služieb na trhových miestach fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá bez povolenia zriadila trhové miesto, alebo bez povolenia predáva výrobky alebo poskytuje služby na trhovom mieste, alebo porušuje povinnosti predávajúcich na trhových miestach podľa § 11.
Krajský súd v Žiline zdôrazňuje, že predpokladom na to, aby orgán verejnej správy (ktorým je i obec) mohol uložiť subjektu povinnosť je to, aby táto povinnosť bola uložená na základe účinnej všeobecne záväznej právnej normy. Uvedené vyplýva z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR č. 460/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa názoru krajského súdu v preskúmavanom rozhodnutí správny orgán aplikujúc z.č. 178/1998 Z.z. nemal právomoc na uloženie povinnosti navrhovateľovi odstrániť zariadenie - predajný stánok, pretože takáto povinnosť z aplikovaného zákona č. 178/1998 Z.z. v čase účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nevyplýva. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že obec na základe skutkového stavu preukázaného v správnom konaní musí uložiť len také druhy sankcií, ktoré vyplývajú z citovaného zákona - konkrétne z § 12. Zákonné ustanovenie § 12 uvádza len dva druhy sankcií. Prvým druhom je uloženie pokuty do 500.000,- Sk (§ 12 ods. 2) a druhým je zakázanie predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach (§ 12 ods. 4). Ak obec podľa zákona č. 178/1998 Z.z. uložila iný druh sankcie - v danom prípade odstránenie predajného stánku, uvedené rozhodnutie založilo povinnosť, ktorá nevplýva zo zákonného predpisu a preto takéto rozhodnutie je nezákonné. Tento odvolací dôvod uvedený navrhovateľom preto súd považoval za dôvodný. Ide o nesprávne aplikovanie hmotnoprávneho predpisu (zákona č. 178/1998 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia), preto bolo potrebné rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.. Na margo aplikácie § 9 ods. 2 citovaného zákona, ktorý bol uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia ako hmotnoprávny podklad pre nariadenie odstránenia predajného stánku, súd uvádza, že toto zákonné ustanovenie nezakotvuje možnosť orgánu dozoru (§ 12 ods. 1 citovaného zákona) uložiť sankciu tak, ako bola uložená v napadnutom rozhodnutí, t.j. odstránenie predajného stánku. Toto zákonné ustanovenie len zakazuje ambulantný predaj pri cestách a diaľniciach mimo obce. Samotná
sankcia tohto vymedzenia by musela byť uvedená v § 12 citovaného zákona, avšak ako bolo uvedené vyššie, takáto sankcia sa v zákonnom ustanovení nenachádza. Sankcia vo vzťahu k porušeniu tohto ustanovenia je uvedená v § 12 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého ak fyzická alebo právnická osoba porušila zákaz ustanovený v § 9 ods. 2, orgán dozoru im môže uložiť pokutu, t.j. nie odstránenie zariadenia.
Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov, krajský súd k nim uvádza nasledovné:
Skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo uvedené všeobecne záväzné nariadenie č. 4/1999 o podmienkach podnikania na území Obce Terchová, nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 178/1998 Z.z. a preto ak bolo i v odôvodnení spomenuté vyššie uvedené všeobecné záväzné nariadenie, toto nemá vplyv na samotnú právnu kvalifikáciu uvedenú vo výroku rozhodnutia. Táto norma teda nebola aplikovaná pri vydaní tohto rozhodnutia. Okrem toho bola účinná v čase spáchania skutku, t.j. ku dňu 25.7.2009. Je však pravda, že ani vtedy účinné všeobecne záväzné nariadenie č. 4/1999 neumožňovalo odstránenie zariadenia (ako súd konštatoval v rozsudku č.k. 22Sp 45/2010-37, zo dňa 3.12.2010).
Námietka nedostatku kompetencie obce pri prenesenom výkone štátnej správy vo veciach ciest a diaľnic mimo obce je nedôvodná v celom rozsahu. Právomoc sa teda týka aj posudzovania ambulantného predaja pri cestách a diaľniciach mimo obce. Jedná sa o právomoc danú zákonom č. 178/1998 Z.z. a nie podľa Cestného zákona, ako to uvádza navrhovateľ. Orgány dozoru sú explicitne uvedené v § 12 ods. 1 citovaného zákona. Medzi nimi je i obec. Ak by obec posúdila skutkové okolnosti konkrétneho prípadu tak, že by ich subsumovala pod konkrétne ustanovenia § 12 ods. 2 alebo § 12 ods. 4, môže vydať rozhodnutie a uložiť v ňom sankciu uvedenú v týchto ustanoveniach i v prípade, ak by skutkové okolnosti tkveli v tom, že bol porušený zákaz ambulantného predaja pri cestách mimo obce a pri diaľniciach (§ 9 ods. 2 zákona). Uvedené vyplýva priamo z dikcie § 12 ods. 2 písm. a) zákona, podľa ktorého obec ako orgán dozoru môže uložiť pokutu fyzickej či právnickej osobe, ktorá porušila zákaz ambulantného predaja pri cestách mimo obce a pri diaľniciach.
Čo sa týka námietky nemožnosti odstránenia zariadenia navrhovateľa, keďže k odstráneniu predaného stánku už fakticky došlo dňa 25.7.2009, súd uvádza, že ak v konkrétnom správnom konaní ešte nebolo vydané konečné rozhodnutie, konanie musí byť určitým spôsobom ukončené, to znamená vydaným rozhodnutia. Faktický výkon určitej činnosti nemá na to žiaden vplyv. Inak povedané, ak prebieha správne konanie začaté či už na základe návrhu účastníka alebo bez tohto návrhu, toto musí byť určitým konkrétnym spôsobom ukončené, napr. vydaním rozhodnutia vo veci samej alebo zastavením správneho konania. Pritom nemá právny význam, že došlo k faktickému naplneniu určitej právnej normy a to či už zákonným alebo nezákonným spôsobom. To sa môže prejaviť v obsahu konečného rozhodnutia. Preto je potrebné, aby aj toto správne konanie bolo formálne určitým spôsobom ukončené.
Čo sa týka námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu, navrhovateľ nešpecifikoval, ktoré konkrétne skutkové zistenia boli nedostatočne zistené. Nestačí citovať paragrafy, ako tomu bolo v prípade navrhovateľa (keď citoval ustanovenia § 32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku) a opätovne výrok napadnutého rozhodnutia. Tiež nestačí, aby odôvodnil túto námietku všeobecným výkladom zákonných noriem, napr. čo má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Keďže navrhovateľ konkrétne neuviedol, v čom vidí nedostatočne zistený skutkový stav, táto námietka je nedôvodná. Čo sa týka námietky nedostatku dôvodov v napadnutom rozhodnutí, keď podľa navrhovateľa z odôvodnenia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané, táto námietka je dôvodná, pretože skutočne v odôvodnení rozhodnutia nie je uvedené, ktoré dôkazy vykonané boli a ako ich súd vyhodnotil. Z tohto dôvodu súd zrušil napadnuté rozhodnutie aj podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., pričom dôvod konkrétne spočíva v nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný a preto má právo na náhradu trov konania a to podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Trovy konania právny zástupca navrhovateľa vyčíslil priamo v podanom opravnom prostriedku na sumu 314,18 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd - žaloba, každý úkon vo výške 123,50 Eur + 20% DPH + dvakrát paušálna náhrada po 7,41 Eur + 20% DPH).
Trovy právneho zastúpenia boli posudzované podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej iba vyhláška).
Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2011 predstavuje sumu 123,50 €.
Súd priznal odmenu za obidva dva úkony právnej služby podľa špecifikácie, t.j. 247 €, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky a za písomné podanie na súd podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a mieste prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Z tohto dôvodu súd priznal aj paušálnu náhradu nákladov v celkovej výške 14,82 €.
Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa žiadal priznať i 20 % DPH z tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby celkovo vo výške 247 € v sume 49,4 € a za paušálnu náhradu nákladov vo výške 14,82 € v sume 2,96 €, tak krajský súd 20 % DPH právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal, nakoľko pri vyčíslení trov konania právny zástupca navrhovateľa nepreukázal krajskému súdu, že by bol registrovaný ako platiteľ DPH u príslušného správcu dane. Takéto dôkazné bremeno spočíva v danom prípade na právnom zástupcovi navrhovateľa a pokiaľ žiada priznať i daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z jednotlivých položiek, je v jeho záujme, aby súdu takúto skutočnosť preukázal. Z uvedených dôvodov preto krajský súd priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške 261,82 €. Túto sumu je povinný odporca zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu Mgr. Róbertovi Kučerovi, advokáta, so sídlom S. P. XX, XXX XX R.. Číslo účtu právny zástupca v konaní neuviedol, preto odporca bol zaviazaný nahradiť trovy k jeho rukám, a nie na jeho účet.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.