Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-207-2004.pdf
PDF · 70.74 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/207/2004
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného : Orange Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti povinnému : K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. K. XX, pre vymoženie 319,- eur, takto
rozhodol:
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi, Exekútorský úrad Nové Zámky, Výpalisko 2, z titulu odmeny a náhrady trov exekútora 11,85 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie znejúcej na sumu 319,- eur, na základe exekučného titulu - platobný rozkaz č. RO/72/2003 zo dňa 17.01.2003 vydaný Okresným súdom Nové Zámky.
Dňa 19.04.2004 vydal tunajší súd poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi, Exekútorský úrad Nové Zámky, Hlavné námestie 7, (ďalej exekútor).
Dňa 24.10.2007 požiadal exekútor o zastavenie exekúcie EX 319/2004 v zmysle § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň žiadal priznať odmenu vo výške 35,55 eur a na výzvu súdu predložil spis EX 319/2004.
Podľa § 196 ExP v znení účinnom do 31.8.2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 (prvá veta) ExP v znení účinnom do 31.8.2005, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 ExP v znení účinnom do 31.8.2005, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Stanovenie výšky a spôsobu určenia odmeny súdneho exekútora, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času sa riadi vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 1.5.2008 (ďalej vyhláška). V súlade s citovanou vyhláškou podľa § 14 ods.1 písm. b) a podľa § 15 ods.1 vyhlášky priznal exekútorovi odmenu za úkony : získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetkových pomerov povinného teda za tri úkony, v celkovej sume 9,96 eur. Súd za vyššie uvedené úkony priznal exekútorovi odmenu iba paušálnou sumou 3,32 eur za úkon podľa § 15 ods.1 vyhlášky, i napriek tomu, že exekútor si uvedené úkony uviedol vo vyúčtovaní aj v odmene podľa § 14 ods. 1 písm. a) ods.2 vyhlášky. V opačnom prípade by išlo o duplicitné priznanie odmeny exekútorovi za úkony exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia
- 2 -
o začatí exekúcie, zisťovanie majetkových pomerov povinného) keďže v prvom rade sa úkony odmeňujú podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, t.j. paušálnou sumou a až následku úkony, ktoré nie sú vymenované v § 15 sa odmeňujú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky.
Súd zistil z osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, že exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty od 1.12.1997.
Exekútor si navýšil odmenu o daň z pridanej hodnoty (ďalej DPH). Exekučný poriadok v znení do 31.08.2005 a citovaná vyhláška výslovne nezahŕňali do trov exekúcie DPH, ktorú bol exekútor povinný zaplatiť z náhrady nákladov za výkon exekučnej činnosti, pokiaľ bol platiteľom DPH. V § 196 (veta druhá) ExP je od účinnosti novely vykonanej zákonom číslo 341/2005 od 1.9.2005 ustanovené, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty, podľa prechodných ustanovení (§ 238 ods.1 ExP) konania začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Daná exekúcia začala dňa 29.03.2004, v súlade s § 196 ExP účinným do 31.8.2005, exekútorovi DPH nepatrí. Ústavný súd v Náleze II.ÚS 31/04-30 zo dňa 17.12.2004 vyslovil názor, že nepriznanie dane z pridanej hodnoty ako súčasti náhrady trov konanie nemá oporu v zákone, opiera sa len o medzeru v právnej úprave. Ústavný súd považuje náhradu trov konania, ktorá patrí exekútorovi po zastavení exekúcie, za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní a rešpektujúc článok 20 ods.1 Ústavy SR a článok 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonnom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 11,85 eur (odmena 9,96 eur + DPH 1,89 eur).
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 ExP a zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie, nakoľko súd má povinnosť (nie iba možnosť) zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti nahradiť trovy exekúcie vôbec nevyžaduje a súd vo svojom rozhodnutí zaviazal oprávneného len na náhradu nevyhnutných trov exekúcie.
Súd exekúciu zastavil, nakoľko zo spisu exekútora EX 319/2004 mal preukázané, že exekútor spísal dňa 12.7.2007 záznam, v ktorom uviedol, že povinný v súčasnom období je nezamestnaný, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, motorové vozidlá a jeho majetok nepostačuje ani na náhradu trov exekúcie. Tieto skutočnosti vzal na vedomie právny zástupca oprávneného, ktorý aj v správe zo dňa 12.6.2008 uviedol, že súhlasí s návrhom exekútora a so zastavením exekučného konania v zmsle § 57 ods.1 písm. h) ExP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo
dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch vyhotoveniach..
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám
- 3 -
uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.