Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_3T-127-2011.pdf
PDF · 83.12 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/127/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.03.2012 v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného Q. V. a spol., stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné takto
rozhodol:
Obžalovaný 1/ Q. V. Q. Á. H. , nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., K.. W.. Š. XXX/XX,
obžalovaný 2/ K. V. Q. Á. H. , nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., K.. W.. Š. XXX/XX, prechodne bytom N., H. XX,
s ú v i n n í ,
že
dňa 18.11.2010 v čase okolo 22.15 hod v meste A., okres A. na ul. K.. W.. Š. na chodníku pred potravinami COOP Jednota v obchodnom dome D. po predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky napadli K. N., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že keď tento ako prvý napadol Q. V., K. V. chytil K. N. za ruky a K. V. mu ich držal za hlavou, pričom ho Q. V. niekoľkokrát udrel päsťou do oblasti boku, následne všetci traja spolu spadli na zem, kde Q. V. ešte niekoľkokrát päsťou ruky udrel K. N. do hornej polovice tela, čím K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., O.. H. XXX/XX spôsobili zranenia a to priamu zlomeninu 10. rebra vpravo s miernym posunom úlomkov situovanú v zadnej pazuchovej čiare, pomliaždenie prednej brušnej steny ľahkého stupňa, ktoré zranenia by si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 5 týždňov, t.j. 35 dní,
t e d a
na mieste verejnosti prístupnom dopustili sa výtržnosti najmä tým, že napadli iného
č í m s p á c h a l i
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j ú
Obžalovaný 1/ Q. V.
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, k/, § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Obžalovaný 2/ K. V.
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, k/, § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (osem) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Obžalovaný 1/ Q. V. uviedol, že sa necíti byť vinný. Celá záležitosť začala tým, že pri rozhovore s bratom k nim pristúpil poškodený, ktorý sa pýtal, že čo sa rozprávajú, že či sa môžu rozprávať. Obžalovaný 1/ mu odpovedal, že sú bratia, poškodený na neho zaútočil tým, že ho jedenkrát udrel päsťou pravej ruky do oblasti tváre, do nosa, potom ho zaliala krv, ale ostal stáť a nespadol. Ďalej vnímal priebeh konfliktu tak, že jeho brat prišiel k poškodenému, objal ho obidvoma rukami a spolu spadli na zem na pravý bok. Vtedy keď sa spamätal a obidvaja ešte boli na zemi, tak pristúpil k poškodenému a udrel ho pravou rukou do oblasti ľavého pleca asi 3 krát zavretou päsťou. Nemal šancu ho udrieť do hlavy, lebo bol schúlený a nebolo zreteľné, kde poškodený mal ruky, pretože s bratom boli na zemi v objatí. Skončilo to tým, že o chvíľu prišli ešte ďalší dvaja muži, ktorých vtedy nepoznal ale teraz vie, že sa jedná o pána W. a X. K.. Pýtali sa slovami niečo také, že prečo ho bijú. Obžalovaný im odpovedal, že oni sa len bránili, pretože ich napadol. Po tom, ako zazneli slová svedkov, tak brat pustil poškodeného, vstal a obidvaja sa zobrali z miesta preč. Vtedy poškodený ešte stál. Keď boli za cestou tak počuli slová jedného z tých dvoch svedkov, ktorý uviedol: „K., a prečo ma ty biješ“. Obžalovaný ešte dodal, že to síce nevidel, ale myslí si, že poškodený musel nejakým spôsobom napadnúť jeho brata, lebo si všimol, že jeho brat mal dosť hlboké šrámy v oblasti hlavy a možnože poškodený mal aj niečo v ruke. Pokiaľ oni dvaja spadli, tak spadli na obrubník, ktorý oddeľuje chodník od cesty, chodník bol vtedy asfaltový. Pokiaľ brat a poškodený padali na zem, boli postavení v tvárou v tvár. Tá istá poloha zostala aj vtedy, keď ležali na zemi. Obžalovaný 1/ dodal, že držal poškodeného niekde v driekovej oblasti a poškodený ho držal v oblasti hrudníka.
Obžalovaný 2/ K. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný. Ďalej uviedol, že pritom, ako sa s bratom lúčili, z krovia vyskočil poškodený N., priskočil k bratovi a bezdôvodne ho udrel päsťou do oblasti nosa. Obžalovaný 2/ sa len domnieva, či nemal náhodou v ruke boxer, čo odôvodňuje tým, že brat bol otrasený, okamžite začal krvácať a pri svojom zápase s poškodeným utrpel obžalovaný 2/ zranenia, ktoré by mohli pre toto svedčiť. Po tom ako toto videl, natiahol ruky smerom k poškodenému, chytil ho za prednú časť oblečenia, pričom poškodený ho tiež držal za prednú časť oblečenia a takýmto spôsobom spadli na bok, na obrubník, nevie ktorou stranou. Po páde sa snažil poškodenému zabrániť v ďalšom konaní tým, že ho pritlačil k sebe rukami, zatiaľ čo on sa snažil ho od seba odtlačiť. Stále sa díval na poškodeného a preto sa nevie vyjadriť, v akom čase pristúpil k nim jeho brat a ani nevie, či poškodeného brat udrel.
Následne samosudca prečítal obžalovanému jeho výpoveď na čl. 7, kde obžalovaný uvádzal, že brat sa mal brániť a pritom poškodeného niekoľkokrát udrieť a vyzval ho na odstránenie rozporov. Obžalovaný 2/ uviedol, že toto nemôže ani potvrdiť ani vyvrátiť, výpoveď v prípravnom konaní však čítal a aj ju podpísal. V tom istom čase ako boli s poškodeným na zemi, mal poškodený voľné ruky a snažil sa ho udierať po celú dobu incidentu. Pokiaľ s poškodeným boli na zemi, tak boli na boku a nestalo by sa, že by sa jeden dostal nad druhého. Po tom, ako prestal poškodený na neho útočiť, ho pustil. Poškodený nemal žiadne problémy s tým, aby sa zo zeme zodvihol a okamžite napadol ďalšie dve osoby, nevidel to však presne a dôkladne.
Napriek popieraniu skutku sú obžalovaní usvedčovaní výpoveďou poškodeného K. N., ktorý uviedol, že si v predmetný deň bol vypiť. Ako prichádzal k miestu, stretol obžalovaných a pýtal sa, že čo sa tam rozprávajú, začali sa hádať, nakoľko mu odvrkli že ho to nemá čo zaujímať. Poškodený reagoval agresívne tým, že udrel päsťou do tváre obžalovaného 1/. Po tom, ako udrel obžalovaného 1/, prišiel
k nemu obžalovaný 2/, ktorý ho chytil tak, že mal ruky spojené za hlavou. Pri tom, ako mu boli držané ruky, tak bol napadnutý tým, že utŕžil viaceré údery od tej osoby, ktorú predtým napadol. To, že sa ocitli všetci traja na zemi vysvetľuje tým, že sa všetci traja namykávali a spadli na asfalt. Keď ležal na zemi tak utŕžil ešte dva údery do brucha, nevie od koho boli tieto údery. Pokiaľ sám ležal na zemi tak neútočil ani na jedného z obžalovaných. Incident skončil preto, lebo prišili ďalší dvaja muži - svedkovia. Keď sa postavil tak cítil bolesť v rebrovej oblasti v pravej časti a zo zeme vstal neskoršie ako obaja obžalovaní. Po tom, ako už stál, tak napadol jedného z dvoch svedkov lebo si myslel, že sú to práve tí, s ktorými mal incident a to tiež úderom päsťou do oblasti tváre. Nevie sa vyjadriť na akú stranu tela padol, mal poškodené oblečenie, bundu s roztrhnutým zipsom. Poškodený uviedol, že na mieste sa nachádza odskok na asfalte, ale nevie sa vyjadriť či padol na ten odskok. Následne uviedol, že keby nemal vypité, nič by sa nestalo a obžalovaným sa chcel ospravedlniť s tým, že ho to mrzí.
Svedok K. W. vypovedal zhodne ako v spise na č.l. 31 a uviedol, že poškodený sa postavil neskoršie ako tí dvaja, ktorí odišli a následne napadol X. K. tým, že ho udrel do oblasti tváre a to päsťou.
Znalec MUDr. Jaroslav Grega zotrval na obsahu a záveroch odborného vyjadrenia 48/2011 a uviedol, že k zlomenine rebra došlo pádom na vyvýšeninu, ktorá zatlačila na rebro priamo v mieste stretu a zatlačila ho dnu. Pri nepriamej zlomenine, ktorá tiež môže vzniknúť pádom, ktorá by vznikla kontaktom na vyvýšeninu ale vznikne prehnutím rebier. K dispozícii mal RTG snímky a môže vylúčiť, že keď poškodený dopadol na vyvýšeninu, určite nemal ruku pripaženú. Dĺžka 10. rebra je asi 8-10 cm smerom od chrbtice dopredu. Nie je možné, aby k takémuto zraneniu došlo úderom päsťou.
Súd zároveň oboznámil aj listinné dôkazy z prípravného konania: vyčíslenie nákladov zdravotnej a sociálnej poisťovne z čl. 51-58, 104-106, priestupkový spis z čl. 59-81, správy a RT z čl. 82-87 , 107-112, uznesenie Okresnej prokuratúry Zvolen 1Pv 110/11 z čl. 88-89.
Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd zato, že prvotný útok vyprovokoval poškodený K. N., navyše poškodený priznal svoj podiel viny a vyplýva to aj z uznesenia Okresnej prokuratúry Zvolen 1Pv 110/11 zo dňa 11.04.2011, ktorým prokurátor podmienečne zastavil trestné stíhanie vtedy obžalovaného, dnes poškodeného K. N.. Je preukázané, že po tom, ako K. N. napadol Q. V. - obžalovaného 1/, K. V. - obžalovaný 2/ chytil K. N. za ruky, následne mu ich držal za hlavou, pričom v tomto momente ho Q. V. niekoľkokrát udrel päsťou do oblasti boka, kde následne všetci traja spadli spolu na zem a Q. V. ešte niekoľkokrát päsťou ruky udrel K. N. do hornej polovice tela. Pokiaľ sa týka mechanizmu vzniku zranenia, toto zranenie vzniklo pádom, ako vyplýva z výpovede znalca MUDr. Jaroslava Gregu v čase, keď bol poškodený napádaný zo strany obžalovaného 2/. Poškodený zotrval na svojich výpovediach, kde uvádzal, že bol držaný, napádaný a že mu boli spôsobené zranenia uvádzané v lekárskej správe. Pokiaľ svedok W. vypovedal, že po tom, ako pomohli vstať poškodenému, tak svedok K. bol napadnutý poškodeným pravdepodobne z toho dôvodu, že si poškodený myslel, že práve obžalovaní pokračujú v útoku. Aj keď je pravdou, že poškodený útočil prvý a ako agresor musí niesť následky svojho protiprávneho konania, táto okolnosť má vplyv len dovtedy, pokiaľ sa poškodení bránia prebiehajúcemu útoku. Skutočnosť, že obžalovaný 1/ Q. V. využil skutočnosť, že obžalovaný 2/ poškodeného držal a vtedy na neho zaútočil, nemožno považovať za konanie v nutnej obrane a brániť sa tým, že útok naďalej trvá. Pokiaľ prokurátor kládol obžalovaným za vinu aj spáchanie prečinu ublíženia na zdraví, je preukázané, že k vzniku zranenia došlo pádom na zem a nie tým spôsobom, že by ho obžalovaní udierali a preto podľa názoru súdu tu nie je zachovaná príčinná súvislosť. Preto skutok bol kvalifikovaný len ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, keďže obaja obžalovaní na mieste prístupnom verejnosti sa dopustili výtržnosti tým, že napadli iného.
Obžalovaný 1/ Q. V. doposiaľ nebol súdne trestaný ani priestupkovo riešený.
Obžalovaný 2/ K. V. doposiaľ nemá záznam v registri trestov a ani záznam v priestupkovej agende obvodného úradu.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaných spočíva v tom, že títo narušili právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi proti iným právam a slobodám. Obidvom obžalovaným poľahčuje okolnosť, že doposiaľ viedli riadny život a nahradili spôsobenú škodu. Súd ani u jedného z obžalovaných nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri prevahe poľahčujúcich okolností preto súd uložil v
rozmedzí trestnej sadzby 0 až 3 roky trest v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Trest bol uložený každému obžalovanému zvlášť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).