Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-271-2011.pdf
PDF · 104.23 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/271/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpené splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom Šustekom, bydliskom Clementisova 1033/23/6, 024 01 Kysucké Nové Mesto, proti odporcom: I. P. M., H.. XX.XX.XXXX, C. S. XXXX/XX/X, XXX XX Ž.P., štátny občan SR, II. X. M., H.. XX.XX.XXXX, C. S. XXXX/XX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Odporcovia I. a II. sú p o v i n n í vypratať byt č. X, vo vchode č. XX, na 2. p. domu súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na ul. S. v T., postaveného na parcele KN č. XXXX/X, k. ú. Žilina, evidovaného na LV č. XXXX Správou katastra Žilina a tento byt odovzdať navrhovateľovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcovia I. a II. sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 07.11.2011 doručeným súdu dňa 06.12.2011 sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by odporcom bola uložená povinnosť vypratať byt č. X, vo vchode č. XX, na 2. p. domu súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na ul. S. v T., postaveného na parcele č. XXXX/X, k. ú. T., evidovaného na LV č. XXXX Správou katastra Žilina a tento byt mu odovzdať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť mu trovy konania.
Svoj nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že je vlastníkom vyššie uvedeného bytu a nájomcom tohto bytu boli odporcovia. Dňa 02.12.2008 a 03.12.2008 bola odporcom doručená výpoveď nájmu bytu z dôvodu, že hrubo porušujú svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatili nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace (§ 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka). V zmysle ust. § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka výpovedná lehota uplynul dňa 01.04.2009 a výpoveď nájmu bytu nadobudla právoplatnosť. Preto sa domáha podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka ochrany práva proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a domáha sa veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Odporcom bola zaslaná výzva na vypratanie a odovzdanie bytu. Vzhľadom na to, že odporcovia byt dobrovoľne neodovzdali a v súčasnej dobe užívajú byt bez právneho dôvodu domáha sa tak vydania uvedeného rozsudku.
Súd v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa vydaním rozkazu na plnenie č.k. 6C/271/2011-19 zo dňa 08.12.2011, ktorým uložil odporcom povinnosť vypratať a odovzdať dotknutý byt do 15 dní od doručenia rozkazu na plnenie, alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej na
tomto súde s tým, že odporcom uložil zároveň povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 99,50 eur do 15 dní od doručenia rozkazu na plnenie.
Odporcovia podali v zákonnej lehote proti rozkazu na plnenie odpor, v ktorom uviedli, že je pravdou, že sú dlžní, a to len z toho dôvodu, že sa prechodne dostali do zlej finančnej situácie. Boli ochotní splácať dlh, avšak pracovníkom Bytterm, a. s. JUDr. Šustekom im to nebolo umožnené. V prípade, že by súd rozhodol o vyprataní bytu navrhujú, aby súd rozhodol o náhradnom bývaní nakoľko s nimi býva aj ich syn.
Pojednávanie konané dňa 16.03.2012 sa uskutočnilo v prítomnosti splnomocneného zástupcu navrhovateľa a odporcov. Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Na pojednávaní sa splnomocnený zástupca navrhovateľa pridržiaval v plnom rozsahu podaného návrhu a uviedol, že
Odporca I. sa vo veci bránil tým, že nie je možné, aby sa takto narýchlo odsťahovali. Bol dlhodobo v minulosti nezamestnaný. Teraz už má zamestnanie, pričom by chcel dlh, ktorého si je vedomý, splácať. V čase, keď bol nezamestnaný, nebol schopný nájom uhrádzať. V tomto období tak platil len elektriku a plyn. Ak by mal byt vypratať, chcel by požiadať súd, aby im poskytol náhradné bývanie v menšom byte. Syn P. M., ktorý s nimi býva v predmetnom byte, je toho času vo výkone trestu odňatia slobody dva a pol roka, pričom v júli tohto roku by mal byť prepustený na slobodu.
Odporca II. sa bránil v spore tým, že boli obaja s odporcom I. bez práce. Odporca I. začal teraz robiť a ona tiež pracuje brigádne, pričom by to chceli a mohli splácať v splátkach.
Súd tak vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými navrhovateľom a výsluchom odporcov, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 20.10.1999 uzavrel navrhovateľ v zastúpení spoločnosťou Bytterm, a. s., so sídlom Saleziánska 4, 010 77 Žilina (poverenou na uzavretie zmluvy navrhovateľom na základe medzi nimi uzavretej mandátnej zmluvy 01.04.1993) ako prenajímateľ s odporcom I. ako nájomcom nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom bytu č. 9 na ul. S. č. XXXX/XX, a to na dobu neurčitú.
Listom zo dňa 19.11.2008 navrhovateľ opätovne v zastúpení spoločnosťou Bytterm, a. s., so sídlom Saleziánska 4, 010 77 Žilina (poverenou na vypovedanie zmluvy o nájme navrhovateľom na základe medzi nimi uzavretej mandátnej zmluvy 01.04.1993 v znení jej dodatku č. 3 zo dňa 27.08.2001) vypovedal odporcom I. a II. nájom predmetného bytu, a to z dôvodu, že neuhradili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za mesiace: časť 12/2005, nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2005, január , marec, jún až august, október 2006, marec, jún, august, september, december 2007, marec, máj až júl, október 2008, čím mu dlhujú na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu celkom 52.311,- Sk. Nájom tak vypovedá z dôvodu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka s výpovednou lehotou 3 mesiace od doručenia výpovede. Podľa pripojených doručeniek odporca I. prevzal výpoveď dňa 02.12.2008 a odporca II. dňa 03.12.2008. Spolu s výpoveďou bola odporcom doručená aj špecifikácia č. 12/2008. Zo špecifikácie č. 12/2008 vyplýva, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 52.311,- Sk bola členená nasledovne: časť nájmu mesiac december 2005 vo výške 1.252,- Sk, ročné vyúčtovanie za rok 2005 vo výške 2.929,- Sk, nájom za mesiace január, marec, jún, júl, august, október 2006 vo výške 17.730,- Sk, nájom za mesiace marec, jún, august, september, december 2007 vo výške 15.200,- Sk a nájom za mesiace marec, máj, jún, júl, október 2008 vo výške 15.200,- Sk.
Z navrhovateľom predloženého výpisu z konta úhrad nájomníka (č.l. 30 spisu) vyplýva, že ku dňu 25.10.2008 na uvedenom konte bol záporný stav vo výške 52.311,- Sk (1.736,41 eur) a ku dňu 31.03.2012 bol záporný stav 7.439,10 eur. Rovnako z tohto výpisu vyplýva, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 52.311,- Sk (1.736,41 eur) nebola doposiaľ zaplatená.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného Správou katastra Žilina pre k. ú. Žilina zo dňa 03.11.2011 vyplýva, že v časti A LV je medzi inými nehnuteľnosťami evidovaný aj dom súp. č. XXXX postavený na parc. KN č. XXXX/X, pričom v časti B LV je ako výlučný vlastník evidovaný navrhovateľ.
Medzi účastníkmi nebolo sporné tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia I. a II. naďalej užívajú sporný byt vo vlastníctve navrhovateľa.
Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa ust. § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. (§ 46 O. s. p.)
Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, (§ 7 až 9 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ust. § 7 a 8 však boli dňom 01.01.2004 vypustené na základe zákona č. 599/2003 Z. z. a ust. § 9 bol upravený čl. II. bod 13 až 16 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi; následne bolo aj ust. § 9 zrušené zákonom č. 448/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2009) výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
Podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Podľa ust. § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty ( § 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.
Podľa ust. § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
Podľa ust. § 712a ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti, a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania náhradný byt. Náhradný byt môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý má nájomca vypratať. Náhradný byt mu možno poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza ním vypratávaný byt. Vzdialenosť náhradného bytu musí však umožniť dennú dochádzku do práce.
Podľa ust. § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum (§ 2 a § 5 ods. 6 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 20.10.1999 bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom I. zmluva o nájme bytu podľa ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou prenechal navrhovateľ odporcovi do užívania sporný byt, a to na dobu neurčitú. V zmysle ust. § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikol odporcom I. a II. ako manželom spoločný nájom bytu.
V ďalšom mal súd za preukázané, že navrhovateľ vypovedal v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka odporcom nájom sporného bytu. Odporcovia nepreukázali a ani netvrdili, že by podali na súde návrh, ktorým by uplatnili neplatnosť výpovede nájmu bytu v lehote podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Rovnako odporcovia ani vôbec nenamietali príp. neplatnosť výpovede nájmu sporného bytu.
Súčasne odporcovia netvrdili, že by dôvod výpovede zanikol v zmysle ust. § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka, čo napokon ani nevyplýva z navrhovateľom predloženého výpisu z konta úhrad nájomníka (keďže doposiaľ nedošlo k úhrade dlhu, pre ktorý bol nájom sporného bytu navrhovateľom vypovedaný).
V ďalšom súd poukazuje na to, že odporcovia nenamietali a ani to vôbec netvrdili (tým pádom logicky na neexistujúce skutkové tvrdenia ani neprodukovali návrhy na dokazovanie), že by boli z objektívnych dôvodov v hmotnej núdzi, a to či už v čase doručenia výpovede, alebo v čase rozhodovania súdu. Súd tak vychádzal s poukazom na znenie ust. § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka, kde sa predĺženie výpovednej lehoty viaže na preukázanie stavu hmotnej núdze nájomcov z objektívnych dôvodov, z toho, že nájom sporného bytu odporcami v zmysle ust. § 710 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka zanikol výpoveďou, a to uplynutím výpovednej lehoty 3 mesiacov plynúcej prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola odporcom doručená výpoveď, t. j. dňom 01.04.2008.
Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka obsahuje súdnu ochranu vlastníckeho práva vlastníka proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, najmä sa vlastník môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neoprávnene zadržuje. Z citovaného ustanovenia vyplývajú obidva základné druhy vlastníckych žalôb, a to žaloba na vydanie veci, tzv. vindikačná žaloba a žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, tzv. negatórna, zapieracia žaloba. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu (aktívna legitimácia). Ani preukázaním vlastníckeho práva nemusí byť nárok na ochranu opodstatnený, ak žalovaný má právo na užívanie veci alebo na zasahovanie do vlastníckeho práva na základe platnej zmluvy, vecného bremena alebo iných skutočností. Teda ďalším základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Správny by mal znieť petit takejto žaloby na vydanie veci, ale u nehnuteľnosti môže ísť aj o vypratanie, ak tam žalovaný vniesol svoje veci.
Z výpisu z LV č. XXXX Správy katastra Žilina, mal súd za preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom domu súp. č. XXXX, k. ú. T., v ktorom sa nachádza sporný byt. Z uvedeného je zrejmé, že je aj vlastníkom sporného bytu. Teda ako vlastník je navrhovateľ aktívne vecne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu.
Z nesporného tvrdenia navrhovateľa vyplýva, že odporcovia stále bez právneho dôvodu užívajú predmetný byt, zdržiavajú sa v byte, ktorého vypratanie bolo predmetom návrhu navrhovateľa, t.j. bola splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie odporcov.
Z vykonaného dokazovania mal totiž súd nepochybne preukázané, že odporcovia užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, teda neoprávnene. Právo odporcov užívať predmetný byt zaniklo výpoveďou dňom 01.04.2008, ako už bolo vyššie konštatované.
Odporcovia v podanom odpore proti rozkazu na plnenie, ako aj ďalej v konaní len namietali, že boli dlhší čas nezamestnaní, v súčasnosti už majú prácu a chcú dlh na nájomnom, ako aj úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu splácať v splátkach a v ďalšom, že v byte s nimi býva aj ich syn P. M., ktorý je toho času vo výkone trestu odňatia slobody a po jeho skončení by sa tak nemal kde vrátiť a začať
viesť usporiadaný život. Z toho dôvodu odporcovia podmieňovali vypratanie bytu poskytnutím bytovej náhrady.
Súd mal však za to, že odporcom I. a II. nepatrí nárok na bytovú náhradu, a to či už podľa ust. § 712a ods. 3 alebo ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Súd poukazuje na to, že bytová náhrada podľa ust. § 712a ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka sa viaže na preukázanie stavu hmotnej núdze z objektívnych dôvodov samotnými nájomcami, teda v prejednávanej veci odporcami. Ako už bolo vyššie uvedené odporcovia takýto svoj stav hmotnej núdze z objektívnych dôvodov v zásade netvrdili a ani neprodukovali na jeho preukázanie žiadne dôkazy. V tomto prípade súd ani nie je oprávnený vykonať na preukázanie tohto stavu odporcov dôkazy podľa ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p.
Pokiaľ sa týka práva na bytovú náhradu podľa ust. § 712a ods. 3 veta druhá za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, sú mal za to, že v konaní neboli preukázané akékoľvek skutočnosti, ktoré by mohol súd vziať ako dôvod osobitného zreteľa, na základe ktorého by mali odporcovia I. a II. právo na prístrešie. Odporcovia nepreukázali svoje skutkové tvrdenia o tom, že boli nezamestnaní a ani nepreukázali, že by im v zamestnaní a v dosahovaní príjmov bránili objektívne skutočnosti, čoho následkom bolo, že do rozhodnutia súdu nedokázali navrhovateľovi splatiť dlh, pre ktorý im bol nájom vypovedaný a zároveň aj naďalej užívali sporný byt, ako to vyplýva z navrhovateľom predloženého výpisu z konta úhrad nájomníka, takmer bez akéhokoľvek plnenia navrhovateľovi. Čo sa týka námietok odporcov ohľadom ich syna P. M., súd poukazuje na to, že tento sa narodil dňa 24.08.1981 (teda už v čase uzavretia nájomnej zmluvy zo dňa 01.11.1999 bol plnoletý) a súčasne na to, že tento sa nachádzal v čase rozhodovania súdu vo výkone trestu odňatia slobody. Ani námietku odporcov s odvolaním sa na ich syna P. tak súd nepovažoval za dôvod osobitného zreteľa, a to vzhľadom na zistené skutkové okolnosti týkajúce sa jeho osoby. Súd za dôvod osobitného zreteľa nemôže považovať prípadnú budúcu skutočnosť, že syn odporcov I. a II., ktorý má 30 rokov a ktorý sám nemá a ani nikdy nemal právo nájmu k spornému bytu (ktorý byt doposiaľ mohol užívať len odvodene od práva nájmu svojich rodičov), nebude mať po návrate z výkonu trestu odňatia slobody vyriešenú bytovú otázku.
Pokiaľ sa týka práva na bytovú náhradu podľa ust. § 712a ods. 4 Občianskeho zákonníka ani v zmysle tohto zákonného ustanovenia právo odporcom na bytovú náhradu nevzniklo, a to z dôvodu, že táto je viazaná na starostlivosť nájomcu buď o maloleté dieťa (čo ich syn nie je), alebo o bezvládnu osobu (starostlivosť o takúto osobu odporcovia ani len skutkovo netvrdili).
S poukazom na vyššie uvedené súd návrhu ako dôvodnému týmto rozsudkom vyhovel v plnom rozsahu, a teda odporcov zaviazal sporná byt vypratať a navrhovateľovi odovzdať bez poskytnutia bytovej náhrady.
Z hľadiska lehoty na plnenie súdom uloženej povinnosti odporcom súd určil lehotu 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú považoval za primeranú uloženej povinnosti a ktorá by mala odporcom postačovať na zariadenie si svojich záležitostí tak, aby si mohli súdom stanovenú povinnosť riadne splniť. (ust. § 160 ods. 1 O.s.p.)
Pri výroku o trovách konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. l O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie O.s.p. priznal navrhovateľovi náhradu trov voči odporcom, a to trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 99,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).