Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-132-2010.pdf
PDF · 124.12 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/132/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobcu H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom R. č. XXX, Y., zast. advokátom JUDr. Ján Holota, Komenského č. 35, Snina proti žalovanému Montin s.r.o., Čermeľská č. 3, Košice, IČO: 36 187 917, zast. advokátom JUDr. Jozef Koľ, Hutnícka č. 1, Košice v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, ktorú podal súdu dňa 29.4.2010, domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané listom žalovaného zo dňa 1.3.2010 je neplatné a žiadal priznať náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný mu dňa 5.3.2010 doručil list okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo dňa 1.3.2010 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. V okamžitom skončení sa uvádza, že pracovnú disciplínu žalobca porušil nedodržiavaním predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej iba BOZP), že nepoužíval predpísané osobné ochranné pracovné prostriedky (ďalej iba OOPP) a že nemal zabezpečené pojazdné lešenie. Žalobca je toho názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru nie je v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, okamžité zrušenie pracovného pomeru je neurčité, dôvody v ňom uvedené sú neexistujúcimi dôvodmi a nie sú takými dôvodmi, ktoré by okamžité skončenie pracovného pomeru zakladali. Podľa žalobcu nedošlo ku skutočnostiam uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru, a k rozviazaniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa došlo z dôvodu, že chcel znížiť počet zamestnancov v dôsledku krízy.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že so žalobou nesúhlasí, pretože ku skončeniu pracovného pomeru žalovaný pristúpil v súlade so zákonom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, ku ktorému došlo dňa 20.1.2010. Žalovaný kladie dôraz na dodržiavane predpisov v oblasti BOZP, vykonáva kontrolu dodržiavania týchto predpisov, nielen riadiacimi zamestnancami, ale aj autorizovanou bezpečnostnou techničkou S. Y.. Dňa 4.1.2010 boli zamestnanci žalovaného, vrátane žalobcu opätovne preškolení z oblasti BOZP a zároveň upozornení, že nedodržiavanie povinností v tejto oblasti bude považované zo strany zamestnávateľa za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na uvedenom školení boli zamestnanci preškolení, resp. oboznámení aj s povinnosťami pri výkone práce vo výškach. Preto žalovaný kategoricky odmietol tvrdenie žalobcu, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo k dôvodu zníženia stavu zamestnancov. V profesii, v ktorej pracoval žalobca, žalovaný v r. 2010 nerozviazal pracovný pomer so žiadnym zamestnancom z dôvodu znižovania stavu. Z týchto dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkyne S. Y., svedkov D. H., R. H., U. H., J. Y., listinou okamžitého skončenia pracovného pomeru, listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom, predloženými účastníkmi konania, a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 30.5.2007, s dátumom nástupu do práce dňa 1.6.2007 na dobu určitú do 30.11.2007 v pracovnej pozícii elektromontér. Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 27.11.2007 bola zmenená dĺžka a vznik pracovného pomeru na dobu neurčitú. Ostatné časti pracovnej zmluvy zostali nezmenené.
Žalovaný dňa 1.3.2010 vyhotovil listinu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ZP, ktorým okamžite skončil pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 30.5.2007. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa tejto listiny bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, ktoré bolo zistené kontrolou autorizovaného bezpečnostného technika p. S. Y. pri vykonávaní montážnych prác na stavbe Cassovar Biznis Center 1, Košice / ďalej iba CBC Košice / dňa 20.1.2010 v čase cca 12,30 hod. a spočívalo v tom, že v čase kontroly žalobca pracoval bez použitia predpísaných OOPP (ochranná prilba, reflexná vesta), vykonával svoju prácu na pojazdnom lešení, ktoré malo byť v zmysle zákona č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov zabezpečené proti posuvu a pádu zamestnanca z výšky. Okrem toho žalobca nemal zabrzdené lešenie a správne poskladané, t.j. chýbalo mu zábradlie namontované do predpísanej výšky 1,1 m, čo je v rozpore so správnym bezpečným pracovným postupom v z mysle zákona č. 124/2006 Z.z. a vyhl. č. 374/1990 Z.z., o čom bol viackrát preukázateľne poučený, naposledy na periodickom školení BOZP 4.1.2010. Žalovaný poukázal na to, že týmto svojim konaním žalobca porušil pravidlá kolektívneho zabezpečenia na pracovisku, takéto porušenia ohrozujú bezpečnú prácu a tiež je veľké riziko ublíženia na zdraví na základe vykonávaných prác na pracovisku s nedodržaním správnych pracovných postupov, návodov na montáž, obsluhu lešenia a dodržiavania prác vo výškach v zmysle uvedených predpisov. Poukázal na ust. čl. X písm. d/ pracovnej zmluvy žalobcu a takéto zjavne nezodpovedné konanie žalovaný považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože úrazy, ku ktorým dochádza pri práci vo výškach práve z dôvodu nezabezpečeného pracoviska, sú svojim následkami na zdraví zamestnancov jednými z najzávažnejších a najtragickejších, po celý čas výkonu práce takto pretrvávala reálna hrozba vzniku ťažkého pracovného úrazu. Okrem toho dodržiavanie predpisov v oblasti BOZP na predmetnej stavbe na základe zmluvy o dielo zo dňa 30.4.2009 medzi žalovaným ako subdodávateľom a hlavným zhotoviteľom stavby je prísne kontrolované a porušovane týchto predpisov je jedným z dôvodov na uplatnenie nároku na zmluvné pokuty, resp. na jednostranné skončenie zmluvného vzťahu zo strany hlavného zhotoviteľa stavby, čo by znamenalo značné ekonomické straty pre spoločnosť žalovaného. Pracovný pomer žalobcu mal skončiť doručením listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Podľa fotokópie doručenky okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca prevzal túto listinu dňa 4.3.2010. Táto skutočnosť bola medzi účastníkmi konania taktiež nesporná.
Žalobca vo svojej výpovedi poukázal na to, že stále má záujem pracovať u žalovaného, pretože okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné z dôvodu neexistencie dôvodov, pre ktoré bolo okamžité skončenie pracovného pomeru dané. Uviedol, že od počiatku pracoval u žalovaného v pracovnom zaradení ako elektromontér s pravidelnou 40- hodinovou týždennou pracovnou dobou. Pracovnú náplň vyhotovenú nemal. Dňa 20.1.2010 na pracovisku CBC Košice sa dostavili p. Y. a p. D. vykonať kontrolu predovšetkým dychovú skúšku a pri nej zistili, že nemal na sebe vestu, prilbu a lešenie nebolo správne zmontované. Žalobca uviedol, že podľa neho nikto vestu a prilbu na tejto stavbe nepoužíval, dokonca ani p. R., ktorý bol zástupcom šéfmontéra. Na hlave mal obyčajne šiltovku. Žalobca uviedol, že jeho priamy nadriadený bol Michal Y. a p. R. bol jeho zástupcom. Keď prišla kontrola, tak on bol prvý v rane, pretože stál na lešení a ostatní zamestnanci si zrejme za ten čas zohnali prilby a vesty, ale určite ich bežne nenosili. Ráno, keď nastúpili na smenu, tak nikto tieto odevy na sebe nemal. Lešenie, na ktorom pracoval si skladali sami a obyčajne ho skladali takýmto spôsobom, ako bolo aj uvedeného dňa 20.1.2010. Boli vlastne dvaja, ktorí to takto robili a pravidelne z takéhoto lešenia montovali elektriku. Žalobca nepopieral, že na lešení montoval reproduktory. Pracoval vo výške asi 2 m nad zemou. Na lešení bol sám, ale spolupracujúci kolega bol dole, bol to X.J. J., ktorý mu podával materiál potrebný pre
montáž. S týmto pracovníkom montovali aj lešenie. Na uvedenej stavbe žalobca pracoval 2 mesiace, v predchádzajúcom období žiadna kontrola vykonávaná nebola. Žalobca však nepopieral, že dňa 4.1.2010 sa zúčastnil školenia o bezpečnosti pri práci, podľa neho však to bola rýchlovka, ktorú robila formálne p. Y..
Svedkyňa Y. uviedla, že od 1.1.2008 má uzavretú zmluvu s Montin s.r.o. na vykonávanie funkcie autorizovaného bezpečnostného technika. V zmysle tejto zmluvy vykonáva jednak školenie zamestnancov Montin s.r.o. a jednak aj kontrolu dodržiavania predpisov BOZP. V súlade s touto zmluvou dňa 4.1.2010 vykonala školenie zamestnancov Montin s.r.o., ktoré je periodickým školením vykonávaným raz do roka, obyčajne v januári. Na tomto školení školila zamestnancov dodávateľom a živnostníkov o všeobecne platných právnych predpisoch, o osobitných predpisoch pre zaistenie bezpečnosti pri práci, vrátane predpisu č. 374/1990 Z.z. o prácach vo výškach. Rozsah tohto školenia je asi 3 hodiny, pričom pozostáva z kratšej časti o všeobecných právnych predpisoch a z väčšej časti o osobitných bezpečnostných predpisoch týkajúcich sa konkrétnych pracovných podmienok. Overovanie vedomostí bolo vykonané ústnou formou, obyčajne otázkami pracovníkov. Svedkyňa uviedla, že vzhľadom na to, že sa jednalo o pracovníkov, ktorí už boli školení opakovane, dotýkala sa najmä tém, ktoré bolo potrebné osobitne znova zdôrazniť a osobitne ich poučiť. Neoboznamovala ich so všeobecnými predpismi, ktoré neboli potrebné pre ich prácu.
Ďalej svedkyňa uviedla, že dňa 20.1.2010 vykonala kontrolu na pracovisku CBC Košice spolu s p. D., s ktorým obyčajne tieto kontroly nepravidelne vykonávala. Bolo to z dôvodu, že generálnym dodávateľom stavby CBC Košice bola firma Skanska, ktorá má veľmi prísne podmienky pre dodržiavanie bezpečnostných predpisov, pracovných postupov ako aj používania OOPP. Okrem toho aj generálny dodávateľ stavby má svojho bezpečnostného technika, ktorý na stavbe denno-denne dohliadal na dodržiavanie predpisov BOZP. Ďalej svedkyňa uviedla, že keď sa dostavili na stavbu, zistila, že p. F., ktorý stál na lešení, nemal na hlave prilbu a nemal reflexnú vestu, ktorá bola na tejto stavbe predpísaná a o tom ich stále poučovala. Hlavný dôraz kládla na tú prilbu, pričom podľa nej ostatní zamestnanci prilbu mali. Žalobca stál na lešení asi vo výške 2 m, ktoré nebolo zabrzdené a nebolo doskladané do takej výšky, ako malo byť, pretože zábradlie malo byť postavené do výške 110 cm. Výška tohto lešenia vyplýva z predpisu č. 374/1990 pre práce vo výškach. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobca mal prilbu a vestu nosiť v záujme vlastnej bezpečnosti, prilba ho mala chrániť pred úrazom. Zanedbaním týchto povinností žalobca ohrozoval svoj vlastný život. Svedkyňa uviedla, že žalobca pracoval už aj na výstavbe Troch veží v Bratislave, kde taktiež vykonávala kontrolu dodržiavania BOZP a vtedy nezistila porušenie predpisov zo strany žalobcu.
Svedok D. Ján uviedol, že pracuje u žalovaného asi 10 rokov, vo funkcii vedúceho výroby od októbra 2009. Uviedol, že dňa 20.1.2010 sa zúčastnil kontroly BOZP spolu s p. Y., keď zistili, že väčšina pracovníkov nebola ustrojená tak, ako mala byť, zo 6-tich zamestnancov 4 nemali reflexné vesty a prilby. O tom sa urobil zápis, avšak iba sám žalobca pracoval na lešení, ktoré sa pod ním kývalo, svedok uviedol, že čakal, kedy spadne a podľa neho dosť riskoval. Ďalej poukázal na to, že žalobca pracoval na lešení, ktoré nebolo správne poskladané, pracoval vo výške viac ako 2 metrov, pričom ale na stavbe mal dostatok dielcov na poskladanie riadneho lešenia. V dôsledku tejto kontroly boli pracovníci upozornení na nedostatky, avšak vzhľadom na to, že žalobca porušil pracovnú disciplínu podstatne viac, obdŕžal nielen upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale na základe záznamu z kontroly sa konateľ a riaditeľ spoločnosti rozhodli po porade s ním ukončiť pracovný pomer so žalobcom okamžitým skončením. Svedok ďalej uviedol, že zúčastnil sa aj školenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 4.1.2010, toto školenie sám organizoval a mal taktiež nejaký predslov pre zamestnancov. Upozorňoval ich, aby používali ochranné odevy, prilby a rukavice, dodržiavali bezpečnosť pri práci vo výškach, aby si dávali pozor na stavbe. Uviedol, že školenie bolo v rozsahu asi troch hodín, od rána od 8.00 hod. asi do 11.00 hod.. Svedok ešte uviedol, že so žalobcom pracoval aj na stavbe Troch veží v Bratislave, kde dosť často zistil, že žalobca zanedbáva povinnosti v oblasti BOZP, stále ho na to ústne upozorňoval, žalobca vedel o tom, že na týchto veciach si dosť zakladá, lebo na stavbe Troch veží bol aj smrteľný pracovný úraz.
Svedok ďalej uviedol, že priamym nadriadeným žalobcu bol ako zamestnanec žalovaného šéfmontér p. R., p. Y. tam pracoval ako šéfmontér, živnostník.
Svedok R. H. uviedol, že od 1.9.2010 je v zamestnaneckom pomere u žalovaného v pracovnej pozícii šéfmontéra, ale pre žalovaného pracoval ako zamestnanec živnostníka aj v predchádzajúcom období. Jeho priamym nadriadeným bol p. D.Á. a on bol priamym nadriadeným žalobcu. Z jeho pracovnej pozície vyplývala povinnosť vykonávať kontroly dodržiavania predpisov BOZP a používanie OOPP. V čase kontroly, ktorá bola vykonaná dňa 20.1.2010 pôsobil ako zamestnanec iného živnostníka, na základe zmluvy o dielo, ktorú mal uzavretú s Montin s.r.o.. O kontrole, ktorá sa mala vykonať dňa 20.1.2010 vopred vedomosti nemal, pripojil sa ku nej 5 minút po tom, čo začala a spolu s p. Y. a D. zistili, že žalobca stál na lešení, ktoré nebolo poriadne poskladané, teda nebolo zabrzdené a zábradlie nebolo v takej výške, ako malo byť podľa predpisov. Nepamätá sa na to, čo ďalšie sa ešte u žalobcu zistilo, ale rozpamätal sa na to, že aj u iných zamestnancov sa zistilo, že nemali prilby a vesty. Prilbu nemal ani žalobca. Pokiaľ žalobca tvrdil, že on nosil na stavenisku iba šiltovku, túto skutočnosť svedok popieral, uviedol, že nikdy šiltovku nenosil a na stavbe stále prilbu mal.
Žalobca tvrdil, že svedok klame.
Svedok ďalej uviedol, že bezpečnostný technik generálneho dodávateľ Skanska, ich na týždňových koordinačných poradách stále upozorňoval na to, že majú poučovať zamestnancov, aby nosili prilby a dodržiavali bezpečnosť pri práci. Preto on zakaždým, keď chodil po stavenisku zisťoval, či zamestnanci prilbu nosia, ak zistil, že prilbu nemajú, tak ich stále na to upozorňoval. Pokiaľ bola činnosť, ktorá sa nedala vykonávať s prilbou na hlave, tak ju museli mať aspoň pri sebe. Pri činnosti, ktorú vykonával žalobca, podľa neho prilbu na hlave mohol mať. Svedok sa vyjadril aj k tomu, že školenia dňa 4.1.2010 sa osobne zúčastnil, podpísal prezenčnú listinu a podľa neho školenie trvalo 3 hodiny. Školiteľka p. Y. osobitne zdôraznila tak, ako vždy bezpečnosť pri práci vo výškach, pri prácach na rebríku a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
Súd vypočul aj svedka H. U., ktorý na základe zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným dňa 2.1.2010 zabezpečoval elektromontážne práce tak, ako to zmluva určovala, resp., ktoré si Montin s.r.o. objednal. V rozsahu týchto elektromontážnych prác je aj montáž reproduktorov, ako rozvod slaboprúdov obsiahnutý. Na začiatku elektromontážnych prác dodával iba šéfmontéra p. R., ktorý bol jeho zamestnancom. Tento dozeral na vykonávanie prác zamestnancami žalovaného, všetko to tam riadil a dozeral na dodržiavanie bezpečnostných predpisov. Vzhľadom na to, že kontrola, ktorej sa konanie týka, bola vykonaná dňa 20.1.2010 na začiatku stavby, v tom čase bol na uvedenom pracovisku prítomný iba jeho šéfmontér p. R.. Neskôr vzhľadom na to, že elektromontážne práce mali byť dokončené do 31.10.2010, zabezpečil tam aj svojich zamestnancov, ďalších, ktorí však nastúpili pracovať až v neskoršom období.
Svedok Y. J. vo svojej výpovedi uviedol, že s Montin s.r.o. mal uzavretú mandátnu zmluvu pre stavbu Cassovia Biznis Centra, kde viedol stavbu. Na stavbe sa zúčastňoval od začiatku, teda od leta 2009 až do jesene 2010, kedy odišiel pracovať na inú akciu. Jeho povinnosťou bolo zabezpečovať materiál pre elektromontážne práce a zabezpečovať kvalitu tejto montáže na uvedenej stavbe. On vlastných zamestnancov nemal, pracovali pre neho živnostníci a okrem toho na základe mandátnej zmluvy mal viesť aj zamestnancov Montin s.r.o., prideľovať im každý deň prácu a dohliadať na to, ako tú prácu vykonávajú. Pri svojom pracovnom vyťažení však nemohol dozerať každý deň na dodržiavanie bezpečnosti práce a používania ochranných osobných prostriedkov, pretože zamestnanci sú stále začiatkom roka poučení, absolvujú školenie a na základe toho sa majú správať, čiže každý sa má správať tak, aby chránil svoje vlastné zdravie. Svedok poukázal na to, že generálny dodávateľ stavby Skanska hneď na začiatku stavby umiestnil príkazové tabule pri vstupe na stavenisko, ktoré obsahovali pokyny, ako sa treba na stavenisku správať: vstup v ochrannej prilbe, ochrannej obuvi, vstup len s reflexnou vestou a pod. z dôvodu nebezpečia úrazu.
Žalobca predložil súdu svoj list, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s upozornením žalovaného na porušenie pracovnej disciplíny, ktorý adresoval H. D., bez uvedenia dátumu. Z tohto listu vyplýva, že nesúhlasí s
porušením pracovnej disciplíny z dôvodu, že rukavice nepotreboval, keď montoval reprák, že zábradlie na lešení mal, že lešenie je roztrepané a jedno koliesko brzdí, ostatné nie, že plošina na lešení je taktiež roztrepaná a čo sa týka stavby, vôbec sa tam nenosia vesty a prilby a nikto mu ani nezabezpečil, na stavbe nikoho nevidel používať vesty a prilby. Preto to považuje za útok na svoju osobu.
Žalovaný predložil súdu záznam z vykonanej kontroly dňa 20.1.2010 na stavbe CBC Košice, z ktorého vyplýva, že zamestnanci a živnostníci F., X., D., D.Č., A., F. a F. v čase kontroly nepoužívali pridelené OOPP, prilby a reflexné vesty. P. F. H. v čase kontroly vykonával práce na pojazdnom lešení, ktoré nevyhovuje podmienkam bezpečnej práce, nakoľko nebolo kompletne poskladané, vrchné zábradlie nemalo bezpečnú výšku - chýbala tam vrchná tyč na kolektívne zabezpečenie, taktiež nebolo zabezpečené proti posunutiu. Všetci prítomní zamestnanci boli podrobení dychovej skúške na alkohol, ani u jedného zamestnanca nebolo z istené požitie alkoholu. O tejto skutočnosti bola vyhotovená aj fotodokumentácia žalobcu, ako stojí na lešení (č.l. 35 súdneho spisu). V dôsledku porušenia pracovnej disciplíny bol žalobca upozornený na závažné porušenie pracovnej disciplíny N. J., riaditeľom spoločnosti žalovaného dňa 25.1.2010 a H. D., vedúcim výroby dňa 23.2.2010. Žalovaný predložil súdu aj popis pracovnej funkcie žalobcu, z ktorej vyplýva, že mimoriadnu pozornosť je potrebné venovať dodržiavaniu zásad BOZP a PO a súvisiacich článkov firemných smerníc, používať pridelený pracovný odev a obuv a používať predpísané ochranné a pracovné pomôcky. Zo znenia pracovnej zmluvy čl. X bod d/ za závažné porušenie pracovnej disciplíny na strane zamestnanca, zmluvné strany považujú najmä porušenie zákazov, príkazov a pokynov smerujúcich k zaisteniu bezpečnosti a hygieny práce, vrátane porušenia zákazu fajčenia v priestoroch, kde to zakazuje zákon č. 67/1997, osobitné predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, o ochrane pred požiarmi a civilnej ochrane.
Súd sa oboznámil aj so záznamom o vykonanom školení zamestnancov, dodávateľov a živnostníkov Montin s.r.o. z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo dňa 4.1.2010, z ktorého vyplýva, že školenie sa týkalo aj prác vo výškach /vyhl. č. 374/1990 Z.z., §§47 až 61/, používania OOPP, školenie malo rozsah 3 hodín. Podľa prezenčnej listiny tohto školenia sa zúčastnil aj žalobca.
Súd sa oboznámil aj s prílohou k zmluve o dielo uzavretej medzi žalovaným a Skanska a.s. - Obchodnými podmienkami, ktorú predložil žalovaný o tom, aké zmluvné pokuty mu hrozili v prípade vzniku pracovného úrazu v dôsledku porušenia predpisov BOZP, resp. povinností uvedených v čl. XVII týchto obchodných podmienok zhotoviteľom, keď dôjde k trvalej škode na zdraví či smrti (čl. 12 - zmluvné pokuty - 8.300 EUR). Ďalej sa súd oboznámil so zmluvou o dielo, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a H. U., fotodokumentáciou výstražnej tabule firmy Skanska pri vstupe na stavenisko, ako aj s mandátnou zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a J. Y. - Elstem. Žalovaný predložil súdu aj nariadenie vlády SR o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisku, výdajku, prevodku, preukazujúcu skutočnosť, že žalobca prevzal dňa 27.7.2009 (alebo 27.9.2009) pracovný odev, pracovnú obuv, tričko, prilbu, ochranné okuliare a rukavice.
Žalovaný listinnými dôkazmi preukázal, že na základe žiadosti konateľa spoločnosti Montin s.r.o. Ing. N. J. zo dňa 15.2.2010, v ktorej bol popísaný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu, zástupkyňa zamestnancov M. N. prerokovala toto okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 22.2.2010.
Podľa ust. § 68 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, a zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa ust. § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ust. § 63 ods. 3 a 4.
Podľa ust. § 74 ZP, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do 10-tich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa ust. § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe, alebo dohodou, môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa ust. § 81 písm. c/, zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.
Podľa ust. § 47 zákona č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti pri práci, za prácu vo výške a nad voľnou hĺbkou sa považuje práca a pohyb pracovníka, pri ktorom je ohrozený pádom z výšky, do hĺbky, prepadnutím alebo zosunutím. Pri tejto činnosti sa musí pracovník chrániť proti pádu.
Podľa ust. § 48 ods. 1 cit. zákona, ochrana pracovníkov proti pádu sa musí vykonať kolektívnym alebo osobným zabezpečením nezávisle od výšky na všetkých pracoviskách a komunikáciách nad vodou alebo inými látkami, kde hrozí nebezpečenstvo poškodenia zdravia a od výšky 1,5 m na všetkých ostatných pracoviskách a komunikáciách, ak táto vyhláška neurčuje inak.
Podľa ust. § 49 ods. 1,2, ochranné a záchytné konštrukcie (ochranné zábradlie, ochranné ohradenie, lešenie, poklopy, záchytné ohradenie, záchytné lešenie, záchytné siete) musia byť dostatočne pevné a odolné proti vonkajším silám a nepriaznivým vplyvom a upevnené tak, aby bezpečne uniesli predpokladané namáhanie. Ich únosnosť sa musí preukázať statickým výpočtom, alebo iným záväzným podkladom. Na navrhovanie, konštrukčné vyhotovenie, montáž, demontáž, používanie a údržbu ochranných a záchytných konštrukcií sa vzťahujú osobitné predpisy /ČSN/.
Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení súd dospel k tomu záveru, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu zo dňa 1.3.2010 bolo riadne doručené žalobcovi dňa 4.3.2010 . Žalobca v zákonnej lehote žalobou podanou súdu dňa 29.4.2010 uplatnil na súde nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Žalobca nepredložil súdu žiadnu listinu, ktorou by reagoval na okamžité skončenie pracovného pomeru vo vzťahu k žalovanému, preto súd mal za to, že jeho námietky boli obsiahnuté v samotnej žalobe. Žalobca namietal proti upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny vo svojom liste bez uvedenia dátumu tak, že dôvody žalovaného neuznával a mal za to, že upozornenie sa ho netýka, lebo v ňom bolo uvedené nesprávne priezvisko „F.“.
Podľa zváženia súdu, listina okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu je dostatočne jasná, určitá a zrozumiteľná a preto je platným prejavom vôle žalovaného. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu bolo vopred prerokované so zástupcom zamestnancov žalovaného.
Vzhľadom na to, že žalovaný hodnotil porušenie pracovnej disciplíny žalobcom dňa 20.1.2010 tak, ako to popísal v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, súd sa predovšetkým pri hodnotení dôkazov zaoberal tou otázkou, či toto porušenie pracovnej disciplíny naozaj vykazuje znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zákonníka práce nedefinuje v žiadnom svojom ustanovení pojem závažného porušenia pracovnej disciplíny, preto prislúcha súdu hodnotiť intenzitu porušenia pracovnej disciplíny s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.
Doterajšia judikatúra súdov potvrdzuje, že pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd prihliadne najmä na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší spôsob plnenia pracovných povinností a dodržiavanie pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob porušenia pracovnej disciplína, ako aj na to, či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu. Súd zároveň prihliada na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorého použitie sa pripúšťa iba v zákonom uvedených dôvodoch a preto by sa k nemu malo pristupovať iba v celkom výnimočných prípadoch. Pri závažnom porušení pracovnej disciplíny je to v prípadoch, keď zamestnanec nemôže zotrvať na svojom pracovisku ani počas plynutia výpovednej doby.
V súlade s uvedenou právnou teóriou súd hodnotil postup žalovaného s prihliadnutím na zistené okolnosti prípadu, a dospel k tomu záveru, že žalobca svojim konaním dňa 20.1.2010 závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že pri svojej práci na stavbe CBC Košice nepoužíval pridelené OOPP, konkrétne prilbu a reflexnú vestu, napriek tomu, že tieto mu boli riadne pridelené. Žalobca pri svojej práci stál na lešení vo výške, ktorá dosahovala okolo 2 m, teda vykonával práce vo výškach a mal použiť prostriedky kolektívneho zabezpečenia ktorými sú ochranné a záchytné konštrukcie. Tieto musia byť v zmysle vyššie citovaného § 49 ods. 1 zákona č. 374/1990 Z.z. dostatočne pevné a odolné voči vonkajším silám a nepriaznivým vplyvom a upevnené tak, aby bezpečne uniesli predpokladané namáhania, to znamená, že lešenie malo byť zabrzdené. Žalobcom použité lešenie však nemalo vyskladané zábradlie do výšky 1,1 m, a nebolo zabrzdené proti samovoľnému posunu. Tieto skutočnosti boli v konaní dostatočne preukázané tak svedeckými výpoveďami, ako aj fotografiou žalobcu na lešení z uvedeného dňa. Toto lešenie si vyskladali takýmto spôsobom, nevyhovujúcim normám bezpečnosti, žalobca a jeho kolega X., napriek tomu, že mali skúsenosti v tejto oblasti a sám žalobca uviedol, že si lešenie takto stavali stále. Používanie OOPP, najmä prilby malo ochrániť žalobcu pred padajúcimi predmetmi, alebo pred pádom z výšky. Rovnako aj správna výška lešenia a jej zabrzdenie mala zabezpečiť ochranu žalobcu pred pádom z výšky a samovoľným posunom lešenia. Tým, že žalobca nedbal pri svojej práci na dodržiavanie predpisov o bezpečnosti pri práci, dopustil sa nedbanlivostného konania v oblasti bezpečnosti pri práci, bezpečných pracovných postupov a používania OOPP a vystavil sa nebezpečiu úrazu. Konal takto vedome, pretože o nebezpečenstve úrazov, ako aj o bezpečných pracovných postupoch pri práci na stavbe bol 4.1.2010 opätovne preškolený autorizovanou bezpečnostnou techničkou žalovaného. Naviac toto školenie nebolo prvé, ale vzhľadom na to, že u žalovaného pracoval žalobca od roku 2007 bolo to v poradí štvrté školenie, pretože sa uskutočňuje každý rok. Zároveň aj pri vstupe na stavenisko bola výstražná tabuľa upozorňujúca na vstup v prilbe, resp. na používanie osobných ochranných prostriedkov, napriek tomu žalobca tak nekonal. Preto súd mal za to, že žalovaný vykonal všetky opatrenia pre to, aby žalobca mohol dodržiavať predpisy BOZP, aby používal OOPP, a preto považoval obranu žalobcu za účelovú. Súd vykonaným dokazovaním nezistil, že by na pracovisku žalovaného nikto zo zamestnancov, ani vedúcich pracovníkov nenosil prilbu ani vestu. Bolo to iba tvrdenie žalobcu.
Pokiaľ žalovaný vyhodnotil porušenie povinností žalobcu ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, súd sa s ním stotožnil, pretože sa jednalo o pracovisko na stavbe, kde je obzvlášť vysoké nebezpečenstvo pracovných úrazov pádom z výšky.
Preto pokiaľ žalovaný chce predísť takýmto úrazom, ktoré obyčajne majú veľmi závažné následky, musí trvať na dodržiavaní predpisov BOZP, na používaní OOPP a porušovanie povinností prísne trestať. Takýto postup žalovaného je v záujme zachovania pracovnej disciplíny na stavbe nevyhnutný. Okrem toho žalovaný preukázal aj hrozbu postihu, ktorú môže uložiť hlavný dodávateľ stavby Skanska a.s. v prípade pracovných úrazov na jeho pracovisku. Všetky tieto okolnosti zvyšujú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobcom a preto súd považoval hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobcu žalovaným ako závažné za správe. Preto súd rozhodol tak, že žalovaný platne rozviazal so žalobcom pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny okamžitým skončením, a preto súd žalobu žalobcu zamietol.
Právo na náhradu trov konania má úspešný žalovaný, v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy žalovaného predstavovali trovy právneho zastúpenia. Vzhľadom nato, že právny zástupca žalovaného trovy konania nevyčíslil, súd v písomnom vyhotovení rozsudku v súlade s §151 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.