Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/104/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu P.. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX D.É., proti žalovanému S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. F. X, XXX XX D., právne zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Kukorelliho 1505/52, 066 01 Humenné, o vydanie cestovného pasu a ostatných vecí, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy súdneho konania vo výške 359,81 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 08.08.2011 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vydať mu veci, najmä pas, ktoré žalovaný zadržiava a ktoré patria jemu a nahradiť mu škodu vo výške 1.500 eur. . Podaním doručeným súdu dňa 24.08.2011 podanú žalobu o vydanie nezákonne zadržiavaných vecí doplnil a žiadal, aby mu žalovaný vydal platný cestovný pas znejúci na meno žalobcu, koženú bundu značky 4YOU, televízny prijímač zn. ORAVA, vysávač zn. Rowenta, elektrický profesionálny kuchynský krájač zn. Zelmer, sada kuchynských nožov, vidličiek a lyžičiek, žehličku, záclony zn. IKEA, dámske topánky 4 páry, otočný tanier zo skla do mikrovlnej rúry, zimnú dámsku bundu, prenosný sušiak na prádlo, plastovú poličku do kúpelne, v celkovej hodnote 1.367,19 eur.

Podanú žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená nájomná zmluva nájme bytu, pričom prenajímateľom a vlastníkom bytu bol žalovaný a žalobca so svojou družkou boli nájomcami bytu. Žalobca zmenil podmienky dohody, preto sa účastníci dohodli na ukončení nájomnej zmluvy. Žalovaný však viackrát porušoval nájomnú zmluvu a tým aj bytovú slobodu. Počas dohodnutej doby nájmu, dňa 30.01.2011 vnikol do bytu, vymenil zámky a vydanie vecí nachádzajúcich sa v byte podmieňoval zaplatením sumy 100 eur. Na žalovaného podal aj trestné oznámenie za porušovanie domovej slobody, avšak vec bola odmietnutá. Následne aj jeho sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí bola zamietnutá. Nakoľko veci mu doposiaľ neboli vydané, je nútený podať žalobu o vydanie vecí. Okrem toho, tým že podniká v oblasti parkovacej techniky, mal dohodnuté ponúknuť svoje služby mestu Užhorod na Ukrajine. Keďže mu bol pas zadržaný žalovaným, bol mu znemožnený vstup na územie Ukrajiny. Taktiež pri cestách využíval zákonnú možnosť doplnenia pohonných hmôt, ktoré sú lacnejšie ako na území SR. Teda zadržiavaním cestovného dokladu žalobcovi vznikla škoda v sume 1.500 eur, na ktorých zaplatenie žiadal rovnako zaviazať žalovaného.

Uznesením zo dňa 28.09.2011, č.k. -22 súd konanie v časti o náhradu škody vo výške 1.500 eur zastavil, a to v súlade s o súdnych poplatkoch, nakoľko žalobca v súdom stanovenej súdny poplatok za podanú žalobu o náhradu škody nezaplatil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä uznesením č.k. ORP-119/HE-HE-2011 o odmietnutí veci, uznesením č.k. -3 o zamietnutí sťažnosti, vyšetrovacím spisom, vyjadreniami účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu a žiada, aby mu žalovaný vydal všetky hnuteľné veci, ktoré uviedol v doplnení žaloby, a to platný cestovný pas, ktorý sa nachádzal v koženej bunde, v hornom vonkajšom náprsnom vrecku, koženú bundu značky 4YOU, ktorej nadobúdacia cena bola 11.240,-Sk a ktorý zakúpil v roku 2003. Doklad o kúpe tejto bundy však už nemá. V byte sa tiež nachádzal televízny prijímač zn. ORAVA, ktorý zakúpil on v roku 2004 a to za nadobúdaciu cenu 12.130,-Sk a vysávač zn. Rowenta, ktorý zakúpil v roku 2004 za 5.100,-Sk. Ani v týchto prípadoch doklady o zakúpení už nemá. V byte sa tiež nachádzal aj jeho sušiak na prádlo v hodnote 13 eur. V byte sa tiež ešte nachádzal elektrický kuchynský krájač Zelmer, sada kuchynských nožov, vidličiek a lyžičiek, žehlička, záclony IKEA, otočný tanier zo skla do mikrovlnej rúry, 4 páry dámskych topánok, zimná dámska bunda, plastová polička do kúpeľne. Všetky tieto veci patria jeho družke, Ľ. D., ktorá s ním v predmetnom prenajatom byte taktiež žila, teda ona je ich vlastníkom. Pokiaľ ide o podanie zo dňa 13.01.2012, tak Ľ. D.Ú. nežiada pribrať do konania na strane žalobcu, aby vystupovala v konaní ako žalobkyňa v 2. rade, žiada ju len vypočuť ako svedka.

Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným mal uzatvorenú nájomnú zmluvu, na základe ktorej mal spoločne s Ľ.V. D. v prenájme byt na M. V., ktorého vlastníkom je žalobca. So žalovaným sa dohodli, že do 31.01.2011 vypratajú predmetný byt. Asi 3 dni pred stanoveným termínom začali so sťahovaním vecí z tohto bytu. Počas sťahovania, a to deň pred uplynutím dohodnutej doby, teda dňa 30.01.2011 mu so sťahovaním pomáhala družka a kamarát S. A., sa so žalovaným pohádali pred bytovkou, ktorý mu oznámil, že na byte vymenil zámok a veci, ktoré sa v byte nachádzali mu budú vydané až po zaplatení 100 eur. Okrem toho sa im žalovaný vyhrážal. Svedkom tohto rozhovoru boli aj jeho družka a kamarát, ktorý mu pomáhal so sťahovaním. On šiel následne k bytu, ktorý bol skutočne zamknutý, teda dnu po ďalšie veci sa už nedostal. Tvrdenia žalovaného, že v byte sa nachádzala už len krabica so špinavými vecami sa nezakladajú na pravde. Ak by sa tam nachádzali veci, ktoré by zmestil do krabice, neprebiehalo by sťahovanie 3 dni a nemal by požičaný vozík. Je pravdou, že byt bol otvorený, teda presnejšie neboli uzamknuté vchodové dvere, bola tam však kľučka, a keďže byt bol už poloprázdny, nebol dôvod ho zamykať. Keďže 30.01.2011 sa nevedel dostať do bytu a žalovaný ho doň nepustil, zavolal hliadku polície. Žalovaný však medzičasom odišiel, preto s políciou nič neporiešil, táto mu však odporučila, aby podal trestné oznámenie. Dňa 31.01.2011 šiel osobne na OO PZ v Humennom, kde podal trestné oznámenie. Mal za to, že jeho veci sa nachádzali v pivnici a že ich všetky z bytu vypratal dňa 31.01.2011, keď menil zámok, pričom menil dva zámky, jeden od bytu a druhý od pivnice. Totiž on bol vyskúšať aj zámok do pivnice a pôvodný kľúč už do zámku nepasoval. Samotný žalovaný uviedol, že mu chcel po zaplatení 100 eur vydať jeho veci, teda bol ochotný mu vrátiť jeho veci a teda tieto veci existovali. Aj naďalej trval na vydanie všetkých vecí, vrátane tých, ktoré patrili jeho družke a nie jemu.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalobca klame. So žalobcom a Ľ. D. sa dohodli, a to dňa 10.01.2011, že títo byt uvoľnia, a to do 31.01.2011. Konkrétne sa dohodli, že do 31.01.2011 byt uvoľnia, vysťahujú a zaplatia mu dlžné nájomné. Preto šiel do bytu, a ti jednak po dlžné nájomné a jednak skontrolovať, či by t je už vyprataný. Nepamätal si, či to bolo dňa 31.01.2011 alebo 30.01.2011. Pamätal si, že dňa 31.01.2011 mal byť byt vyprataný a odovzdaný, a v tento deň boli so žalobcom zároveň dohodnutí, že mu odovzdá kľúče. Preto v tento deň šiel do bytu, spolu s ním tam bol ešte jeho brat a dvaja ďalší ľudia, ktorých zavolal po tom ako zistil, že byt je otvorený a byt chcel skontrolovať za prítomnosti svedkov. Ďalej uviedol, že keď šiel do bytu, snažil sa dovolať žalobcovi, s ktorým sa mu však nepodarilo spojiť. Keď prišiel k bytu, skúsil kľučku, bolo odomknuté, v tom čase už s ním boli aj svedkovia. Keďže sa bál, aby byt neostal nezamknutý, z tohto dôvodu vymenil na ňom zámok, avšak až po ich odchode. Potom vošli do bytu, a

to on pani Z. a pán C.. Byt bol vyprataný, aj keď tam boli rozhádzané nejaké veci. Pofotil si byt, teda nie celý, fotil len poškodenú časť WC a kúpeľňu. Fotky však nemá k dispozícii, pretože si ich stiahol na USB kľúč a tento sa zavíril. Pokiaľ si dobre pamätá, v byte boli zdevastované, špinavé handry, nebolo to však oblečenie, možno nejaké staré posteľné prádlo. Kožená bunda, televízor ani iné veci, ktorých vydania sa žalobca domáha, sa v byte nenachádzali. Rovnako sa v byte nenachádzal žiaden cestovný doklad, ktorý patril žalobcovi. Sumu 100 eur spočiatku požadoval a jej zaplatenie podmieňoval vydaním krabice, no následne aj na polícii uviedol, že si nenárokuje túto čiastku a chce vzniknutú situáciu uzavrieť, čo sa však doposiaľ nestalo. Potom zaviezol pani Z. späť do práce, pretože ho o to poprosila. Ešte predtým aj s pánom C. zašli k notárovi, nakoľko ich požiadal o spísanie čestného prehlásenia. Čestné prehlásenie spisoval advokátsky koncipient, ktorý omylom do prehlásenia uviedol, že obaja boli prítomní pri výmene zámku. Títo však pri výmene neboli prítomní. Pretože keď sa vrátil do bytu, čakal ho tam už len jeho brat, ktorý na jeho žiadosť kúpil zámok a ktorý hneď po jeho príchode vymenili. Zámok menili dňa 31.01.2011, avšak už bez prítomnosti týchto dvoch ľudí, teda pani Z. a pána C.. Pri výmene zámku ho videl aj sused, ktorý sa divil, že to výmenu uskutočňujú z vnútornej strany bytu. Taktiež vymenil i zámok na dverách od pivnice, v ktorý konkrétny deň to bolo, uviesť nevedel. Pri odchode z bytu stretol žalobcu s jeho družkou, ktorým povedal, že po uhradení zvyšku nájomného, bude môcť ísť do bytu po krabicu. Žalobca však povedal, že nič uhrádzať nebude a že to bude riešiť cez políciu. Následne krabicu s celým obsahom vyhodil, pretože byt potreboval uvoľniť pre nových nájomníkov. Žalovaný taktiež uviedol, že spor so žalobcom ho ťaží, pretože žalobcovi dostatočne pomohol. Na požiadanie mu znížil nájomné, zabezpečil dovoz chladničky, no strany žalobcu mu doteraz neboli vrátené kľúče od bytu a ani zaplatená suma 100 eur ako dlžné nájomné.

Svedkyňa Ľ. D. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca je jej priateľ a žijú v pomere druh a družka v spoločnej domácnosti. Od žalovaného mali spoločne so žalobcom prenajatý byt. Byt mali oficiálne prenajatý do 31.01.2011, a to po dohode, ktorú uzavreli so žalovaným. Pokiaľ si dobre pamätá, z bytu sa začali sťahovať v piatok, pretože deň 31.01.2011, kedy mali byt odovzdať žalovanému pripadol na pondelok. V tento deň mali o 21hod odovzdať žalovanému kľúče s tým, že byt vypratajú. Sťahovať teda začali v piatok, pokračovali v sobotu i nedeľu, kedy už boli neskutočne unavení. Okrem žalobcu a nej im so sťahovaním pomáhal kamarát, pán A. B. jeden z jej synov. Pri sťahovaní používali jednak ich auto, ako aj auto kamaráta, ktorý im so sťahovaním pomáhal. Od neho mali taktiež požičaný i vozík. V posledný deň, teda v pondelok chceli odviesť zvyšné veci, medzi ktorými bol televízor, žehlička, kuchynské veci. V jednom sáčku mala pohádzané knihy, zimné kabáty, sveter, 3-4 kabelky. Boli tam tiež nejaké veci jej detí. Žalobca tam mal koženú bundu. V pondelok o 10hod šla do práca a žalobca šiel sám po zvyšné veci. Po chvíli však žalobca prišiel za ňou do práce, nakoľko sa už nemohol dostať do bytu, pretože bol na ňom vymenený zámok. Ona musela ostať v práci, avšak žalobcovi povedala, že podľa dohody v byte môžu byť do 21hod, tak nech vymení zámok a vezme ich osobné veci. Žalobca jej ešte povedal, že sa stretol so žalovaným, ktorý sa mu vysmial a žiadal od neho 100 eur ako dlžné nájomné. Taktiež povedal, že zámok vymenil on a zamkol byt. Svedkyňa nevedela uviesť, či bol byt zamknutý, keď sa sťahovali, pretože večer tam nebola posledná. Posledný tam bol žalobca a jej syn. Rovnako ako nebola v byte ráno dňa 31.01.2011, nakoľko šla do práce, teda či ho žalovaný našiel zamknutý alebo odomknutý uviesť nevedela. Na políciu so žalobcom šla, nakoľko podali trestné oznámenie. Asi po týždni sa telefonicky skontaktovali so žalovaným a dohodli sa, že sa stretnú pred predmetným bytom. Na dohovorené stretnutie prišla ona, žalobca, žalovaný a ešte pán A.. Žalovaný bol sám a dával im podpisovať nejaký papier o prevzatí veci. Ona povedala, že papier podpíšu až po ukázaní veci. On však trval na tom, aby najprv podpísali papier, pretože on im nemá čo ukazovať alebo dávať. Následne sa im ešte povyhrážal. Odvtedy žalovaného nevidela. Pri poslednom stretnutí opäť telefonovali na políciu.

Ďalej uviedla, že v byte im ostal televízny prijímač zn. Orava, ktorý patril žalobcovi a ktorý dali deťom, teda bol v detskej izbe. V byte sa nachádzal elektrický krájač Zelmer, žehlička, tieto veci patrili jej. Ďalej tam ostala žalobcova kožená bunda, jej zimná dámska bunda, synove topánky, jej sveter, asi 3 kabelky ( jedna značková, červená ), knihy, spodné prádlo, sada kuchynských nožov, lyžičiek a vidličiek, jej otočný tanier do mikrovlnej rúry, záclony z IKEY, biela plastová polička do kúpelne, ktoré rovnako patrili jej, pretože tieto veci zakúpila ona a žalobcov vysávač bordovej farby a ešte sušiak na bielizeň. Iné veci, vyššej hodnoty sa už v byte nenachádzali. Pokiaľ ide o cestovný doklad žalobcu, mal ho určite v koženej bude, ktorá ostala v byte, pretože on ho tam mával stále. Vie to aj preto, že ho neustále upozorňovala, aby si pas v bunde nenechával. Dokladmi o zakúpení ohľadne viacerých vecí už nedisponovala. Pokiaľ vie, žalobca už niektoré dokladal, a to na základe výzvy. Taktiež uviedla, že žalobca pracuje často mimo

územia SR, naposledy bol v Taliansku, avšak tam sa pas nevyžaduje, stačí sa preukázať občianskym preukazom.

Svedok X. C. vo svojej výpovedi uviedol, že sa pozná so žalobcom, žalovaného osobne nepozná. Od žalovaného sa dozvedel, že má na prenájom byt, preto ho ďalej odporučil pani Z., ktorá v tom čase byt hľadala. Po predchádzajúcej dohode žalovaný prišiel po neho i pani Z. a zobral ich na ohliadku bytu, ktorý sa nachádzal na ulici za reštauráciou Dukla. Presný dátum, kedy boli obzerať byt nevedel uviesť, mohlo to byť zhruba pred rokom. Do bytovky šiel prvý žalovaný a za ním oni dvaja. Či byt odomykal alebo bol otvorený nevedel povedať. Oni si poobzerali byt a odišli preč. Nevedel tiež, či byt zamykal, pretože šiel z bytu prvý von. Pokiaľ si dobre pamätá, v byte sa nenachádzali žiadne veci, bol tam len neporiadok, nejaké papiere, plynový spotrebič v kuchyni. Byt bol prázdny, vyprataný. Nevidel tam žiadne skrine, rovnako ako neregistroval žiaden nábytok. Taktiež nepamätá si žiadne záclony na oknách , boli tam len žalúzie. V byte sa zdržali asi štvťhodinu. Následne sa žalovaný dohodol s pani Z., ktorá sa do predmetného bytu nasťahovala. V akom čase sa to udialo nevedel.

V predmetnom byte menil okná, avšak pri výmene okien sa všetko z okien odprace preč, teda asi ani v tom čase na oknách neviseli záclony. Taktiež nevedel uviesť, či počas výmeny okien sa v byte nachádzala kožená bunda, čosi na vešiaku v chodbe viselo, čo konkrétne nevedel. Rovnako nevedel uviesť, či pre políciu alebo žalovaného podpisoval nejaké prehlásenie. Podpis síce patrí jemu, ale naozaj si nespomínal o čo sa jednalo.

Svedkyňa D. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2011 zháňala nájom, nakoľko sa chcela osamostatniť a mať vlastné bývanie so svojimi dvoma malými deťmi. Dňa 31.01.2011 bola obzerať predmetný byt, pričom tento byt jej dohodil pán C.., ktorý jej predtým povedal, že má kamaráta, ktorý má voľný byt , ktorý chce dať do prenájmu. Dňa 31.01.2011 prišiel za ňou do práce spoločne so žalovaným, ktorý ich autom zaviezol na ohliadku bytu. Či byt odomykal alebo nie, nevedela uviesť. Obzreli si celý byt, v ktorom bola nejaká rohová lavica, stará linky, plynový sporák, čierny stolík, ktorý patril žalovanému. Ďalej si všimla, že na zemi bol neporiadok. Televízor, vysávač ani obdobné zariadenia v byte neboli. Taktiež kuchynská linky bola vyprataná, pokiaľ si dobre pamätá, neboli tam ani žiadne príbory. Na chodbe bol vešiak, bol však prázdny, nič na ňom neviselo. V byte na oknách neviseli ani žiadne záclony, ani ona v byte nemala záclony, pretože jedna garniža bola polámaná a keďže nemohla z tohto dôvodu mať záclony v celom byte, nedala ich vôbec. Zmluvu o nájmu so žalovaným podpísala 09.02.2011, následne sa do bytu nasťahovala a dňa 31.01.2012 sa z bytu odsťahovala, teda zhruba po roku kľúče od bytu vrátila žalovanému. K bytu patrila i pivnica, od ktorej kľúče dostala asi po mesiaci od uzavretia zmluvy. Bola v nej raz, ona ju nevyužívala a v pivnici nič nebolo. Dňa 31.01.2011, keď boli v byte na ohliadku, žalovaný fotil všetky izby v byte. Taktiež nevedela uviesť, či žalovaný menil zámok, či byt odomykal alebo zamykal. Do bytu prišli asi okolo 10hod doobeda, skôr to nebolo, pretože v tom čase vedúci vozil tovar a ona sa z práce skôr nemohla uvoľniť. Späť však bola už doobeda. Na políciu nešli, boli však pred notárom, kde podpísali čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že za jej prítomnosti žalovaný zámok nemenil, v jej prítomnosti veci fotil.

Svedok S. A. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná žalobcu. Žalovaného videl asi len raz. Žalobca ho asi pred rokom v januári poprosil, či mu nepomôže so sťahovaním, pretože sa ide sťahovať do väčšieho bytu a vedel, že mám vozík. Spoločne teda so žalobcom povozili veľké veci z bytu, ktorý sa nachádzal na Duchnovičovej ulici do bytu na sídlisku III. Sťahovanie sa uskutočňovalo asi v piatok a sobotu, presne nevedel, v ktoré dni to bolo, bol však koniec januára, pretože medzi sebou hovorili, že od prvého majú odovzdať kľúče. V piatok povozili veľké veci na vozíku, pamätal si to, pretože vozík nebol jeho a v sobotu vrátil. Menšie veci mali povoziť v pondelok, tie sa už zmestili aj do auta. Následne mu žalobca oznámil, že už nemá kľúče od bytu a že veci z bytu voziť nebudú, pretože na byte je vymenený zámok a on kľúče od neho nemá. Teda žalobca mu zavolal, aby ani nešiel, že drobné veci sťahovať nebudú. Následne asi po 2 týždňoch ho žalobca opätovne požiadal, aby s ním išiel za žalovaným, že mu má vydať veci. Z tohto dôvodu šiel so žalobcom, nepamätal si, či tam bol aj niekto iný, avšak so žalobcom tam bola asi jeho družka. Keď došiel žalovaný, začali oni dvaja spoločne komunikovať. Započul, že žalobca dával žalovanému podpisovať nejaký papier s tým, že mu vráti veci. Žalobca však chcel najprv veci a až potom podpíše papier. S tým nesúhlasil žalovaný, tak medzi sebou dialóg ukončili a oni odišli preč.

Pokiaľ si dobre pamätal, tak v byte ostal ešte televízor, v igelitových taškách bolo pobalené šatstvo, žehlička. Akej značky bola žehlička televízor nevedel uviesť. Rovnako ako nevedel uviesť, či sa v byte nachádzal vysávač, kuchynský krájač Zelmer, záclony, kožená bunda. Možno tam aj boli, on však bral veci ako boli pobalené, ostatné si nevšímal, len nosil. Niektoré veci boli pobalené, iné len tak voľne položené. Či žalobca byt zamkol nevedel uviesť, pretože šiel pred ním. Avšak keď vošli do bytu, byt odomykal.

Svedok M. C. vo svojej výpovedi uviedol, že je bratom žalovaného a žalobcu osobne nepozná. Vie o tom, že jeho brat prenajíma byt na Duchnovičovej ulici, ktorého je vlastníkom. Taktiež si pamätal, že mal problém s jedným nájomcom, pretože brat ho požiadal, aby mu pomohol vymeniť zámok na uvedenom byte. Asi pred rokom mu zavolal brat, aby prišiel k bytu, doniesol so sebou zámok, ktorý aj vymenili. V ktorú hodinu to bolo, uviesť nevedel. On však prišiel k bytu v čase, keď jeho brat s jednou pani a jedným pánom odchádzali z bytu preč. On ho zatiaľ počkal pred bytovkou. Po jeho návrate vošli dnu, pričom vchodové dvere boli otvorené. V byte bol neporiadok, na ktorý ho upozorňoval aj samotný brat. Veci ako vysávač, televízor či koženú bundu v byte nevidel. Všimol si len nejakú handru s krabicou, kde boli hodené nejaké časopisy a saponát. Keď spoločne vymenili zámok, odišiel každý na vlastnom aute.

Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalovaným, jeho družkou ako nájomcami vyplynulo, že účastníci dňa 27.05.2010 uzatvorili nájomnú zmluvu na dobu určitú d 01.06.2010 do 01.06.2011. Nájomné bolo dohodnuté na 270 eur mesačne. Nakoľko medzi účastníkmi došlo k nezhodám, dňa 10.01.2011 žalobca oznámil žalovanému ukončenie nájmu. Dňa 17.01.2011 žalovaný potvrdil ukončenie nájmu, vyporiadanie všetkých záväzkov ku dňu 31.12.2010 a zároveň za mesiac január žiadal žalobcu na zaplatenie sumy 100 eur ako dlžného nájomného za január 2011. Súčasťou zmluvy boli tiež práva a povinností účastníkov zmluvného vzťahu, pričom žalovaný ako prenajímateľ mal právo minimálne raz za dva mesiace previesť kontrolu bytu a spôsob jeho užívania nájomcom. Nájomca bol povinný prenajímateľovi toto právo umožniť a uplatniť. Teda žalovaný mal právo vstupu do bytu, ktorý bol predmetom nájmu.

Z Prehlásení, ktoré podpísala D. Z. a X. C. vyplynulo, že počas návštevy bytu si žalovaný byt nafotil a že v byte sa nenachádzali žiadne hnuteľné veci, ktorých vydanie požaduje žalobca. Návšteva bytu sa uskutočnila dňa 31.01.2011 a v rovnaký deň boli spísané i prehlásenia.

Z vyšetrovacieho spisu mal súd za preukázané, že uznesením zo dňa 26.02.2011, ČVS: ORP-119/HE- HE-2011 bola vec podozrenia z prečinu porušovania slobody odmietnutá, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Rovnako uznesením č.k. -3 zo dňa 04.05.2011 bola odmietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu povereného príslušníka, nakoľko bola nedôvodná.

Po takto vykonanom dokazovaní žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu, nakoľko zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že v byte sa nachádzali veci, ktorých vydania sa domáhal. Ďalšie návrhy na dokazovanie nemal a žiadal priznať trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.

Žalovaný po výsluchu všetkých svedkov žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že v byte, ktorý ako nájomca užíval, sa nachádzali veci, ktorých vydania sa domáha. Pokiaľ boli nejaké nezrovnalosti vo svedeckých výpovediach, pripisoval to značnému časovému odstupu, ktorý od inkriminovanej udalosti uplynul. Žalovaný preukázal, že do bytu vstúpil za prítomnosti svedkov, a to pani Z. a pána C. a následne po tomto vstupe došlo k výmene zámku na byte. Obaja svedkovia zhodne potvrdili, že v byte sa žiadne veci nenachádzali a byt bol prázdny, vyprataný. Do bytu žalovaný nevstupoval so žiadnym príbuzným, jeho brat tam prišiel až následne. Chcel spísať nejaký zoznam ohľadne vecí, ktoré sa v byte mali nachádzať, no keďže tam nič nebolo, zoznam nebol potrebný. Čo sa týka nezrovnalostí čestných prehlásení, tieto boli odstránené a vysvetlené na pojednávaní. Taktiež už nemal žiadne návrhy na dokazovanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Po poučení súdom vykonanom na pojednávaní v súlade s ust. a účastníci nemali ďalšie návrhy na dokazovanie.

Treba zdôrazniť, že podľa súčasného právneho stavu v civilnom konaní súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesu účastníkov prihliadajúc aj na bola vypustená z povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový základ pre rozhodnutie súdu sa obmedzil na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Ide o oslabenie zásady materiálnej pravdy a podporu formálnej pravdy. Preto sa v sporových konaniach kladie dôraz aj na zodpovednosť účastníkov v konaní a na povinnosti účastníkov a to predovšetkým povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Súd v sporových konaniach už nekoná za účastníkov a nenahrádza ich činnosť. Je na nich, aby uviedli svoje tvrdenia a doložili dôkazy na ich preukázanie.

Účastníci konania majú teda zo zákona najmä podľa , odsek 1 , tzv. povinnosť tvrdenia a tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. jednak musia uviesť tvrdenia na preukázanie svojho nároku a jednak následne musia tieto svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a uviesť potrebné dôkazy a skutočnosti, pričom tieto povinnosti majú účastníci už aj podľa , odsek 1, 2 a predovšetkým podľa , odsek 1 a , odsek 1

Podľa , odsek 1 : Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa , odsek 1 , Dôkazná povinnosť : Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa , odsek 3 : Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa , odsek 4 : Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia Podľa , odsek 4 : predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Podľa Hodnotenie dôkazov : Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa , odsek 1 : Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ( ďalej len ), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa , ods. 1 , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

V danom prípade súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že v byte, ktorý na základe nájomnej zmluvy spoločne s družkou užíval, sa veci, ktorých vydania sa prosredníctvom žaloby podanej na súd domáhal, sa v čase výmeny zámku nachádzali v byte. Jediný, kto jednoznačne potvrdil existenciu týchto veci, a to že sa mali nachádzať v byte ešte aj dňa 31.01.2011, t.j. deň, ktorý bol podľa dohody účastníkov posledným na vypratanie bytu a odovzdanie kľúčov, bola družka žalobcu. Jej výpoveď však súd nepovažoval za dôveryhodnú. Naopak dve osoby zhodne potvrdili, že po vstupe do inkriminovaného bytu, sa tam žiadne hnutelné veci nenachádzali. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby bol aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko samotný žalobca potvrdil, že jemu patril len televízny prijímač zn. Orava, kožená bunda zn. 4YOU, sušiak na bielizeň, vysávač zn. Rowenta a pas. Ostatné veci boli vo vlastníctve jeho družky a to konkrétne sa jednalo o veci, elektrický profesionálny kuchynský krájač zn. Zelmer, sada kuchynských nožov, vidličiek a lyžičiek, žehličku, záclony zn. IKEA, dámske topánky 4 páry, otočný tanier zo skla do mikrovlnej rúry, zimnú dámsku bundu, prenosný sušiak na prádlo, plastovú poličku do kúpelne. Teda domáhal sa vecí, ktorých nebol vlastníkom. Žalobca tak nebol aktívne legitimovaným účastníkom na podanie takejto žaloby, pokiaľ ide o veci, ktoré boli v osobnom vlastníctve jeho družky.

O trovách konania súd rozhodol podľa , nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, súd zaviazal žalobkyňu nahradiť žalobcovi trovy konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 359,81 eur. Súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tieto úkony :

Podľa vyhlášky MS SR

( základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon je 1/13 výpočtového základu )

za rok 2011 výpočtový základ 741 eur, 1/13 57 eur

za rok 2012 výpočtový základ 763 eur, 1/13 58,69 eur

- prevzatie a príprava zastúpenia 57 eur

- účast na pojednávaní dňa 16.12.2011, odročené, 1 14,25 eur

- režijný paušál za rok 2011 á 7,74 eur x 2 14,82 eur

- porada s klientom dňa 18.01.2012 58,69 eur

- účast na pojednávaní dňa 20.01.2012 58,69 eur

- porada s klientom dňa 20.02.2012 58,69 eur

- účast na pojednávaní dňa 24.02.2012 58,69 eur

- režijný paušál za rok 2012, á 7,63 eur x 4 30,52 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon