Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/82/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: GOLDSPED, s.r.o so sídlom Tatranský priechod 10, Nové Zámky, IČO: 36 774 626, v konaní zastúpený JUDr. Máriou Ančinovou so sídlom Podzámska 29, Nové Zámky proti žalovanému: K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. X., v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Pohraničná č. 4, Komárno, o zaplatenie 3 651,32 eur s príslušenstvom a iné

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3651,32 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3651,32 eur od 1.7.2009 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti prevyšujúcej 9 % úrok z omeškania ročne a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 16.10.2009 domáhal, po ostatnej, v poradí druhej zmene návrhu, zaplatenia sumy 3 651,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 eur za každý deň omeškania od 1.7.2009 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,2% z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 1.7.2009 do zaplatenia. Žalobca v návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel 28.6.2008 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovanému požičal sumu 3 319,39 eur s úrokom z pôžičky vo výške 10% ročne. Žalovaný za zaviazal splatiť celú pôžičku spolu s úrokom do 30.6.2009. Zmluvné strany si dohodli aj úrok z omeškania vo výške 0,5% ročne z dlžnej sumy za každý deň omeškania a pre prípad porušenia povinnosti platiť riadne a včas sa zmluvné strany dohodli na povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2% za každý deň omeškania. Žalovaný dlh v lehote splatnosti neuhradil a nereagoval ani na výzvu žalobcu z 2.10.2009.

Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu 27.11.2009 stručne uviedol, že nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu o existencii jeho pohľadávky voči žalovanému. Z uvedeného dôvodu navrhol návrh žalobcu zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom konateľky žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov navrhnutých žalovaným a oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise .

Podľa Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. K jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

Podľa veta prvá , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Citované procesné ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

Ako z vykonaného dokazovania vyplýva, žalovaný bol zamestnancom žalobcu, a to na základe pracovnej zmluvy z 1.12.2007 od 1.12.2007 do 17.2.2009, kedy došlo medzi účastníkmi konania k dohode o rozviazaní pracovného pomeru a od 1.5.2009 do 30.9.2009, kedy došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalovaného zo strany žalobcu. V danom prípade žalovaný nepopieral, že obdržal pôžičku vo výške 3 319,39 eur, avšak tvrdil, že to bola pôžička poskytnutá konateľkou žalobcu osobne. Ďalej žalovaný tvrdil, že k reálnemu odovzdaniu peňazí došlo ešte pred podpísaním zmluvy o pôžičke z 28.6.2008. Žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a toto bremeno neuniesol ani pri preukazovaní pravdivosti jeho tvrdenia, že žalobcovi pôžičku uhradil takým spôsobom, že mu žalobca nevyplácal dohodnutú odmenu za prácu, ktorú mu krátil o splátky pôžičky. Žalobca tieto tvrdenia žalovaného v konaní vyvrátil, keď preukázal, že žalovanému z dohodnutej odmeny za prácu vykonával len zrážky zo mzdy titulom nariadených exekúcií a zrážky odvodov do fondov ako aj preddavkov dane z príjmu a zostatok čistej mzdy si žalovaný prevzal, čo potvrdil aj svojim podpisom, s výnimkou mzdy za august 2009 a september 2009. Mzda za august 2009 vo výške 134,42 eur a september 2009 vo výške 8,45 eur bola žalovanému poukázaná poštou. Žalovaný si mzdu za september 2009 neprevzal.. Žalovaný žiadnym rozumným spôsobom nevysvetlil prečo, pokiaľ mu žalobca neplatil mzdu, na ktorú mal nárok, nastúpil u žalobcu po takmer 2,5 mesačnej prestávke od 1.5.2009 do nového pracovného pomeru.

Ako vyplýva z notárskej zápisnice N 675/2009, NZ 32949/2009, NCRls 33447/2009 dňa 29.9.2009, žalovaný dňa 23.9.2009 v prítomnosti notára Mgr. Petra Dancziho odmietol prevziať výzvu žalobcu na zaplatenie pôžičky a výzvu na nástup do zamestnania po absencii. Žalobca, ktorý nemá podľa výpisu z obchodného registra v predmete svojej činnosti poskytovanie pôžičiek, potom požiadal Mestskú políciu v Nových Zámkoch o spoluprácu pri doručovaní písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru

žalovanému. Žalovaný si ho prevzal dňa 30.9.2009. Žalovaný ani prostredníctvom svedkov, ktorých súd na jeho návrh vypočul - K. L. (syn žalovaného), M. J. (družka žalovaného), F. I., V. H. - nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia, že mal nárok na vyššiu mzdu než bola uvedená v pracovnej zmluve, a že žalobca mu túto vyššiu mzdu nevyplatil, keď mu platil len čistú mzdu v súlade s pracovnou zmluvou. Tieto tvrdenia žalovaného nepotvrdila ani F.. X. I. v písomnom vyjadrení doručenom súdu 14.10.2011. Žalovaným označení svedkovia však mali vedomosť o jeho zlej finančnej situácii.

S poukazom na uvedené mal súd za preukázané, že návrh žalobcu v časti vrátenia sumy istiny pôžičky vo výške 3 319,39 eur spolu so zmluvnými stranami dohodnutým 10% úrokom z pôžičky ročne (331,93 eur) podľa , teda vrátenia sumy 3 651,32 eur (3 319,39 + 331,93 eur) je dôvodný, a tak súd návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel, keď žalobca písomnou zmluvou z 28.6.2008, ale aj dokladmi zo svojho účtovníctva, preukázal poskytnutie pôžičky žalovanému, ktorý skutočnosť, že pôžičku obdržal nerozporoval, ale neuniesol bremeno svojho tvrdenia o poskytnutí pôžičky konateľkou žalobcu a vrátení pôžičky spolu s úrokom z pôžičky.

Žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 1.7.2009 do zaplatenia. V danom prípade sa účastníci konania v čl. III bod 4 Zmluvy o pôžičke z 28.6.2008 písomne dohodli, pre prípad porušenia povinnosti splatiť riadne a včas pôžičku alebo jej časť, na povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2% za každý deň omeškania, a to od dňa porušenia povinnosti až do jej riadneho splnenia. Takto dojednaná zmluvná pokuta pre prípad porušenia povinnosti však nezodpovedá zákonnej úprave zmluvnej pokuty podľa 544 ods. 2 , keďže z nej nie je zrejmý spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty. Je síce pravdou, že zmluvné strany si upravili percentuálnu výšku zmluvnej pokuty, ale opomenuli uviesť z akej istiny sa suma 0,2% denne počíta, najmä keď povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu zaťažuje dlžníka aj v prípade čiastočnej úhrady. Z uvedeného dôvodu súd zmluvu o pôžičke účastníkov konania z 28.6.2008 v súlade s považuje v časti čl. III ods. 4, pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, za neplatný právny úkon podľa . Z absolútne neplatného právneho úkonu žalobcovi nevznikol žiadny nárok, a tak súd návrh žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

Žalobca sa po ostatnej zmene petitu, ktorú súd pripustil uznesením z 28.1.2011, domáhal aj priznania úroku z omeškania vo výške 18,25 eur za každý deň omeškania od 1.7.2009 až do zaplatenia. Zmluvné strany si v čl. III ods. 2 Zmluvy o pôžičke z 28.6.2008 dohodli úrok z omeškania vo výške 0,5% ročne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súd zmluvný vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo zmluvy o pôžičke podľa , teda ako občianskoprávny záväzok. Úrok z omeškania vo výške 0,5% ročne za každý deň omeškania z dlžnej sumy 3 651,32 eur predstavuje sumu 18,25 eur denne. Pretože žalovaný svoj dlh riadne a včas neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. v , v spojení s nariadenia vlády č. kogentne ustanovuje maximálnu výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného občianskoprávneho záväzku a súd sa od tejto zákonnej úpravy nemôže odchýliť. Žalovaný sa dňa 1.7.2009 dostal do omeškania s platením sumy 3 651,32 eur, a tak žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 1.7.2009 bola 1 %, a tak žalobcovi vznikol nárok na 9% úrok z omeškania ročne od 1.7.2009 do zaplatenia zo sumy 3 651,32 eur. Súd návrh v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.

V spore bol žalobca len čiastočne úspešný, pričom neúspech žalobcu v časti zmluvnej pokuty, ktorá do rozhodnutia súdu vo veci bola žalobcom uplatnená vo výške 7 229,61 eur (0,2% zo sumy 3 651,32 eur za každý deň omeškania od 1.7.2009 do 16.3.2012) a neúspech žalobcu v časti úroku z omeškania, ktorý bol do rozhodnutia súdu vo veci žalobcom uplatnený vo výške 18 067,50 eur (za 990 dní omeškania od 1.7.2009 do rozhodnutia súdu vo veci dňa 16.3.2012 po 18,25 eur denne) je úspechom žalovaného, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná č. 6,

Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.