Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-393-2011.pdf
PDF · 76.11 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/393/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou v právnej veci navrhovateľa: O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. 2, proti odporkyni: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., A. XX, o určenie výživného na manžela, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2011 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou 15,- eur.
Svoj návrh odôvodnil tým, že je nezamestnaný, nemá žiadny príjem a jeho zdravotný stav mu nedovoľuje pracovať, nakoľko prekonal mozgovú príhodu.
Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila, nakoľko s manželom spolu dlhodobo nežijú a neudržuje s ním žiadny kontakt. Majú spolu 3 deti, o ktoré sa starala výhradne odporkyňa, pričom navrhovateľ jej na ich výživu žiadnym spôsobom neprispieval. Odporkyňa je invalidná dôchodkyňa, ktorá dlhodobo trpí ťažkou astmou.
V zmysle § 115a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Navrhovateľ i odporkyňa s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania súhlasili, a preto súd postupoval v zmysle ustanovenia § 115a OSP, nenariaďoval pojednávanie a vykonal dokazovanie len oboznámením sa predloženými listinnými dôkazmi.
Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd zistil nasledovný skutkový stav:
navrhovateľ - od 01.11.2011 je mu priznaná a vyplácaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 152,99 eur, nevlastní žiadny majetok, má dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške cca 5.500 eur; čo sa týka jeho zdravotného stavu - je po mozgovej príhode.
odporkyňa - invalidná dôchodkyňa s výškou dôchodku 156,90 eur mesačne, okrem bežných výdavkov mesačne spláca dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 60 eur.
Účastníci konania sú manželia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od roku 1994.
Súd rozhodoval na základe nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine - ďalej len „ZR“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorej výšku súd určuje len v prípade, ak si niektorý z manželov túto povinnosť dobrovoľne neplní tak, aby bola životná úroveň manželov v zásade rovnaká. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovným postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Neuplatňuje sa však mechanicky len odvodením z ich zárobkov. Treba skúmať aj potreby oprávneného a podľa znenia zákona tiež právne relevantnú skutočnosť - výkon starostlivosti o domácnosť. Zákon už nehovorí, že musí ísť o spoločnú domácnosť, ale podporne možno vyvodiť, že musí ísť o uspokojovanie potrieb všetkých členov rodiny, ktorí domácnosť tvoria, vrátane osobnej starostlivosti o deti. Pri rozhodovaní o nároku na výživu manžela rozhoduje súd o dôvodnosti návrhu s prihliadnutím na § 75 ods. 1, teda s ohľadom na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Z vykonaného dokazovania a po komplexnom posúdení pomerov navrhovateľa a odporkyne má súd za to, že dôvodnosť podaného návrhu nebola dostatočne preukázaná, nakoľko obaja majú rovnakú životnú úroveň. Navrhovateľovi boli priznané a sú mu vyplácané dávky v hmotnej núdzi a odporkyňa je invalidná dôchodkyňa s približne rovnakou výškou invalidného dôchodku. Súčasne súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželstvo medzi účastníkmi konania je len formálnym zväzkom a účastníci spolu nežijú už 18 rokov, pričom počas tohto obdobia navrhovateľ na výživu detí, ktoré má s odporkyňou žiadnym spôsobom neprispieval ani sa o ne nezaujímal. Preto priznanie výživného za daných okolností by nebolo v súlade s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej často tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech, prizná súd právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. ...
Odporkyňa mala vo veci plný úspech, avšak náhradu trov konania si neuplatnila (resp. jej žiadne trovy konania ani nevznikli), preto jej súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.