Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-20-2012.pdf
PDF · 85.95 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/20/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: I. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, G., zastúpeného JUDr. Miroslavou Husovskou, advokátkou, so sídlom Demjata 109 proti žalovanej: S. Q., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, G., zastúpenej JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Svätoplukova 12, o určenie, že byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 7C 30/2011-86 zo dňa 14. 10. 2011 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosti - byt č. X na W. poschodí bytového domu, vchod č. XX, súpisné číslo bytového domu XXXX a jeho spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 67/3395 súpisné číslo bytového domu XXXX postavený na pozemku parc. č. 14308/17 a spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti 67/3395 - druh pozemku zastavené plochy a nádvoria parc. č. 14308/17 nachádzajúce sa v okrese G., katastrálne územie G. na LV č. XXXXX patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Ďalším výrokom zaviazal žalovanú na zaplatenie trovy konania vo výške 99,50 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právne poukázal na ust. § 143, § 703, § 704, § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. a uviedol, že s poukazom na ust. § 703 a § 704 žalovaná nadobudla k predmetnému bytu postavenie spoločného nájomcu, avšak nie členky družstva. Preto nebola oprávnenou osobou v súlade s ust. § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. na prevod vlastníctva k družstevnému bytu. Z uvedeného dôvodu bola zmluva o prevode vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam dňa 23. 06. 2004 uzatvorená iba so žalobcom, ktorý mal postavenie nájomcu ako aj člena družstva. V čase pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva k bytu žalobca na základe výzvy bytového družstva dňa 19. 05. 2004 uhradil nesplatenú časť investičného úveru vo výške 63 450 Sk. Z toho vyplýva, že z bezpodielového spoluvlastníctva zákon vyníma veci, v prípade ktorých je namieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo účel tvorili oddelený majetok manželov. Konštatoval, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté žalobcom za trvania jeho manželstva so žalovanou, zo spoločných prostriedkov a tieto s poukazom na ust. § 143 Občianskeho zákonníka teda patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že nehnuteľnosti nadobudol žalobca do svojho výlučného vlastníctva použitím finančných
prostriedkov jemu výlučne patriacich. Darovacia zmluva, ktorú uzatvoril žalobca so žalovanou dňa 22. 09. 2009 v predmete prevodu vlastníctva predmetných nehnuteľností je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou zmluvou. Darovanie vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov jedným z manželov druhému manželovi nie je možné, lebo by to znamenalo premenu vlastníckeho režimu veci, ktorá sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve na výlučné vlastníctvo iba jedného z manželov. Tým by došlo k obchádzaniu kogentných ustanovení o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a k zániku spoluvlastníctva k ich spoločným veciam. K zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže dôjsť iba v zákonom presne ustanovených prípadoch, nie však dispozíciou účastníkov a teda ani vzájomnou darovacou zmluvou. Darovacia zmluva, ktorou jeden manžel daruje vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva druhému manželovi je so zreteľom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe uvedených skutočností preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. a uviedol, že napriek úspechu žalobcu v spore, pri priznaní náhrady prihliadal na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti žalovaná prijala formou daru dobromyseľne s tým, že tieto boli vedené výlučne na žalobcu a zároveň boli prejavom jeho ospravedlnenia za roky fyzického a psychického týrania. Samotný žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že tieto jej daroval ako ospravedlnenie za to, že jej v minulosti ublížil. Preto s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O. s. p. priznal žalobcovi náhradu trov konania iba za zaplatený súdny poplatok a nepriznal mu náhradu trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentácia súdu, obsah spisov, ako aj listinné dôkazy potvrdzujú, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a dôkazy vyhodnotil tak, že z nich vyvodil nesprávny právny záver a nespravodlivo a nezákonne rozhodol. Predmetný byt je jej výlučným vlastníctvom. Žalobca uzatvoril nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného bytu do užívania ešte pred uzavretím manželstva a tiež zo svojich výlučných prostriedkov zaplatil ešte pred uzatvorením manželstva sumu 257 981,24 Sk na účet bytového družstva. Pričinil sa o nadobudnutie tohto bytu do svojho vlastníctva. Túto skutočnosť rešpektovala, bola si vedomá, že byt bol vo výlučnom vlastníctve žalobcu a po odkúpení bytu bol žalobca v katastri stále vedený ako výlučný vlastník bytu na ul. E. XX. Ako jediný a výlučný vlastník daroval byt svojej manželke, za všetko čo jej spravil (viď zápisnica zo dňa 21. 02. 2011). Navrhovala, aby odvolací súd zohľadnil agresívne správanie žalobcu, ktorého sa dopúšťal v priebehu celého manželstva k nej, ako aj k deťom. Poukázala, že okresný súd vo veci sp. zn. 10C 51/2011-18 zakázal nevstupovať dočasne do bytu č. X na ul. E. XX v G.. Dôvodom vydania uznesenia vstupovať do bytu je, že sa žalobca voči nej od uzavretia manželstva správal agresívne. Pri uzatváraní zmluvy mala za to, že všetko je v poriadku a v súlade so zákonom, keďže následne po prevode vlastníckeho práva na katastri bola zapísať ako výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol alebo zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Proti rozsudku, čo do trov konania podal odvolanie žalobca. Uviedol, že súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v napadnutom rozhodnutí o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 150 ods. 1 O. s. p. bez toho, aby u odporkyni nastali skutočností hodné osobitného zreteľa. Poukázal, že obaja boli pri uzatváraní darovacej zmluvy dobromyseľní, čo vyplynulo z právnej nevedomosti zmluvných strán, ako aj ich presvedčenia o platnosti darovacej zmluvy. Nie je si vedomý, aby dobromyseľnosť mala v právnej teórii rôzne stupne, teda, aby na základe takýchto stupňov bola dobromyseľnosť odporkyne hodnotená vyššie ako dobromyseľnosť jeho. Konajúci súd neuviedol ani bližšie nekonkretizuje iné dôvody, či výnimočnosť prípadu odôvodňujúce uplatnenie ust. § 150 O. s. p., pričom pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde. Prvostupňový súd zohľadnil len osobné a iné pomery žalovanej, pričom neprihliadal na osobné a majetkové pomery žalobcu, či na dôvody, ktoré ho viedli k podaniu návrhu na začatie predmetného konania. Neprihliadal na to, že v súčasnosti žije v nevyhovujúcich podmienkach, so žalovanou majú dlhodobé zlé vzťahy, nežije s ňou v spoločnej domácnosti a existovala tu reálna hrozba, že žalovaná vlastníctvo prevedie na tretiu osobu. Navrhol,
aby odvolací súd vo výroku o trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná mu zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 443,97 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
K podanému odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že z vykonaného dokazovania bol jednoznačne preukázaný skutkový stav, že ešte pred uzavretím manželstva nadobudol členský podiel k družstevnému bytu, zaplatil časť investičného úveru vo výške 257 981,24 Sk a v žiadnom prípade v danom čase nenadobudol do svojho výlučného vlastníctva predmetný byt. Po získaní členského podielu, teda ešte pred uzavretím manželstva bytové družstvo rozhodlo o pridelení družstevného bytu a zároveň v ten istý deň s nim uzatvorilo nájomnú zmluvu o prenechaní predmetného bytu do užívania. Samotná skutočnosť, že nadobudol pre uzatvorením manželstva vlastníctvo k členskému podielu v družstve, ešte automaticky neznamená, že s výlučným vlastníctvom členského podielu bolo následne spojené aj nadobudnutie výlučného vlastníctva k bytu. Predmetný byt nadobudli obaja spoločne do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a to z dôvodu, že vlastníctvo k bytu sa prevádzalo až v čase trvania jeho manželstva so žalovanou, pričom podmienkou pre nadobudnutia bolo zaplatenie zostatkovej hodnoty investičného úveru vo výške 63 450 Sk. Táto zostatková hodnota bola cenou bytu zaplatená už počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov oboch manželov. Preto má za to, že ak vec bola nadobudnutá počas trvania manželstva s ich spoločných peňazí so žalovanou patrí táto vec do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 5Cz 51/1973, R 74/1973. Vlastníctvo členského podielu v družstve môže mať význam iba pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tvrdenie žalovanej, že zaplatil cenu bytu zo svojich výlučných peňazí nebolo žalovanou preukázané, ani k tomu nenavrhla žiadne dôkazy. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a vo výroku o trovách konania ho zmenil tak, aby mu priznal náhradu trov konania.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, správne vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol. Na jeho zisteniach sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s jeho zisteniami a na tieto právne závery odkazuje.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje, že určujúcou otázkou v danom predmete sporu bolo zistenie, či predmetný byt patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Z vykonaného dokazovania súdom bez pochýb vyplynulo, že k nadobudnutiu predmetného bytu došlo ešte pred uzavretím manželstva zo strany žalobcu, ktorý uzatvoril ako člen družstva nájomnú zmluvu s bytovým družstvom dňa 22. 02. 1994 a uhradil časť investičného úveru pred uzavretím manželstva. Keďže žalovaná nadobudla k bytu iba právo spoločného nájmu, nie však členstvo, nebola oprávnenou osobou na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu, a preto v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., § 28, žalobca uzatvoril zmluvu s bytovým družstvom, pretože iba on ako člen družstva mohol požiadať o uzatvorenie tejto zmluvy. Podstatnou otázkou bolo tiež, či predmetný byt, ktorý bol prevedený do vlastníctva žalobcu a bol uhradený zo spoločných prostriedkov patrí do BSM alebo nie. K týmto skutočnostiam žalovaná žiadne dôkazy nepredložila, pričom žalobca preukázal, že k odkúpeniu bytu do výlučného vlastníctva došlo za trvania manželstva a zo spoločných prostriedkov. Otázka darovacej zmluvy, ktorou žalobca previedol predmetný byt za trvania manželstva do výlučného vlastníctva žalovanej, bola posúdená ako otázka predbežná a k nej prvostupňový súd zaujal správny právny záver. Túto darovaciu zmluvu je treba považovať za absolútne neplatnú, pretože došlo k obchádzaniu ustanovenia zákona o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom k zániku BSM môže dôjsť iba v zákonom presne stanovených prípadoch.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok považoval za vecne správny a v zmysle ust. § 219 O. s. p. ho potvrdil.
Žalobca podal odvolanie čo do výroku aj o trovách konania. Odvolací súd bol názoru, že jeho odvolacie námietky nie sú dôvodné a rozhodnutie súdu o trovách konania je zákonné a správne. Prvostupňový súd riadne odôvodnil svoje rozhodnutie o trovách konania, jeho dôvody sú zrozumiteľné a jasne
špecifikované v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd sa s nimi stotožnil. Pri rozhodovaní o trovách konania je totiž na súde a právom súdu posúdiť kedy nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Prvostupňový súd sa s nimi v priebehu konania z pohľadu charakteru konania aj zaoberal a riadne ich špecifikoval. Za takéto dôvody bez pochýb treba považovať - charakter konania a skutočnosť, keď žalobca, ktorý sa sám rozhodol nehnuteľnosť previesť na žalovanú, ako formu ospravedlnenia, teraz tento prevod napáda. Pritom žalovaná tento dar dobromyseľne prijala.
Odvolací súd sa preto s jeho záverom stotožnil a rozhodnutie o trovách konania považoval za vecne správne.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 150 ods. 1 O. s. p. tak, že neúspešná žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalobcovi sa takáto náhrada nepriznáva s využitím ust. § 150 ods. 1 O. s. p. a z tých istých dôvodov hodných osobitného zreteľa ako pred prvostupňovým súdom, ktoré pretrvávali aj v priebehu odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.