Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-275-2011.pdf
PDF · 85.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/275/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
G. G., L.. X.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov: matky: S. R., L.. XX.X.XXXX, bytom na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníkom v osobe Mesta Martin a otca: J. G., L.. XX.X.XXXX, J. C. X, A.. J.. J. X/XX, maloletý bytom ako otec v konaní o návrhu otca o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Matka je povinná platiť zvýšené výživné na maloletého G. G., L.. X.X.XXXX vo výške 70,- Eur mesačne, počnúc dňom 28.10.2011, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
Nedoplatok na výživnom splatný za čas od 28.10.2011 do 31.3.2012 v celkovej výške 184,- Eur, je matka povinná splácať po 10,- Eurá mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti návrh otca zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Martin P 18/2002 zo dňa 28.2.2002 v časti o výživnom k maloletému Patrikovi.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2011 otec maloletého žiadal, aby súd zvýšil výživné z dôvodu, že syn nastúpil na gymnázium a pribudli výdavky spojené s návštevou školy. Naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2001, matka sa s dieťaťom nekontaktuje, zdržiava sa na neznámom mieste, nemá o nej žiadne vedomosti, nie je s ňou v žiadnom kontakte.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa súdom vyžiadanými a pripojenými listinnými správami ohľadne príjmov, správami o pobyte matky a správou zo sociálneho prieskumu, ako i s pripojenými spismi a po takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový a právny stav:
Rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 11C/169/2001 zo dňa 18.9.2001 bolo manželstvo rozvedené, súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol maloletý syn zverený do matkinej výchovy a otec sa zaviazal platením výživného vo výške 1 000,- Sk. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. P/18/2002 zo dňa 28.2.2002 bol maloletý zverený do otcovej osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka vycestovala do cudziny a rodine sa neozvala. Súd určil výživné matke vo výške 1 000,- Sk mesačne.
Otec na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá. Žije so synom u priateľky pani B., kde prispieva úhradou polovice nákladov spojených s chodom domácnosti. Žijú v 3-izbovom byte, ktorý patrí priateľke. Žije s nimi aj 18-ročný syn priateľky. Otec pracuje v KIA MOTORS, s.r.o. s príjmom v priemere 783,- Eur za rok 2011 a za rok 2012 za január 681,- Eur. Čo sa týka zdravotného stavu maloletého, tento má alergiu, každé dva mesiace mu zakupuje lieky, dopláca 10,- Eur za balenie, používa aj sprej. Nosí okuliare. V rámci záujmovej činnosti syn hrá na husle, tieto mu kúpil za 12 0000,- Sk z Ameriky. Syn navštevuje strelecký krúžok, kde sú náklady 7,- Eur na polroka. Čo sa týka matky, o nej nevie nič už 10 rokov. Pracovala v ECCO Slovakia ako operátor výroby. Mala ukončenú maturitu v oblasti farmaceut. Nemá žiadnu predstavu, čo s ňou môže byť. Nevie povedať, koľko zarábala. Predtým bola na materskej dovolenke, potom nastúpila do ECCA. Majetok väčšej hodnoty otec nevlastní, má ojazdené auto. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že sa pridržiavajú písomne podanej správy o pomeroch, doporučujú zvýšiť výživné, nakoľko od posledného rozhodovania došlo k určitým zmenám.
Keďže sa matka nachádza na neznámom mieste, výsluchom otca mal súd za preukázané, že matka nie je v kontakte so svojou rodinou a preto súd matke ustanovil opatrovníka v osobe Mesta Martin.
Zo správ ohľadne pobytu matky mal súd za preukázané, že matka sa nezdržiava v mieste trvalého bydliska a ani neudržuje kontakt so svojou rodinou, nie je ani vo výkone trestu ani vo väzbe. Pobyt má nahlásený na Mesto Martin.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine mal súd za preukázané, že otec poberá prídavky na dieťa vo výške 22,54 Eur.
Podľa § 62 ods.1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods.5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods.1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods.3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd hodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh otca o zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a náklady na maloletého sa podstatne zvýšili.
Súd hodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh otca o zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2002, keď súd v tom čase prihliadal na vtedajšie majetkové pomery rodičov. Matka sa nachádzala na neznámom mieste. Naposledy na území SR pracovala v spoločnosti ECCO Slovakia Martin s priemerným zárobkom 8 700,- Sk a otec pracoval s priemerným zárobkom 9 300,- Sk mesačne. Dieťa chodilo do materskej škôlky. Od poslednej úpravy uplynulo 10 rokov a podstatne sa zmenili pomery najmä na strane potrieb maloletého dieťaťa, keďže v čase posledného rozhodovania dieťa navštevovalo materskú škôlku a v súčasnej dobe navštevuje strednú školu. S prihliadnutím na vek maloletého je nepochybné, že došlo na jeho strane k zvýšeniu životných nákladov a to hlavne na ošatenie, stravu ako i v súvislosti s návštevou strednej školy. Pri určovaní zvýšenia výšky výživného súd vychádzal z potencionálnych možností a schopností matky, keďže bola v minulosti zamestnaná s príjmom 8 700,- Sk, kde má súd vedomosť o tom, že priemerný čistý zárobok v tejto spoločnosti sa pohybuje na úrovni 350,- až 400,- Eur mesačne. V zmysle zákona o rodine má byť životná úroveň detí a rodičov rovnaká. Súd je tiež povinný prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť rodiča o dieťa. Táto osobná starostlivosť je postavená na roveň finančným plneniam, pretože otec maloletého dieťaťa nezabezpečuje len nákup stravy a ošatenia, ale zabezpečuje aj všetky ostatné jeho potreby a to bývanie, stravovanie, hygienu a pod. Matka s dieťaťom nie je v kontakte, výživné nehradí vôbec. Zákon pred potreby rodiča stavia potreby dieťaťa.
Súd zvýšil výživné počnúc dňom 28.10.2011 vo výške 70,- Eur mesačne majúc za to (ako vyplynulo z dokazovania), že už v tomto období pomery na strane matky odôvodňovali zvýšenie výživného. Subjektívnym dôvodom pre zvýšenie výživného bol nástup maloletého dieťaťa na strednú školu a objektívnym dôvodov bolo zvýšenie cien energií, ktoré sa premietli do cien základných odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Doterajšia výška výživného bola nepostačujúca. Po vyhodnotení skutkových okolností, súd dospel k záveru, že súdom stanovené výživné je primerané k možnostiam a schopnostiam matky a potrebám dieťaťa. Z uvedeného dôvodu súd vo zvyšku návrh otca zamietol, pretože súd vychádzal len z potencionálnych možnosti a schopností matky v prípade, že by pracovala naďalej v spoločnosti ECCO Slovakia Martin. Vo zvyšku súd návrh otca zamietol, a to jednak čo do výšky výživného, pretože nemal preukázané iné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vychádzať pri určovaní výšky výživného, ako tú skutočnosť, že naposledy matka pracovala v spoločnosti ECCO Slovakia a jednak čo do návrhu, ktorým otec žiadal zvýšiť výživné od septembra 2011, keďže nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré otcovi bránili v tom, aby podal návrh odo dňa, kedy požadoval určenie zmeny výšky výživného.
Pri takto určenom výživnom matke vznikol nedoplatok od 28.10.2011 do 31.1.2012 v celkovej výške 184,- Eur, ktoré súd matke povolil splácať v splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Nedoplatok na výživnom bol určený ako rozdiel súm stanoveného výživného a výživného určeného posledným rozhodnutím súdu, ktorý činil 36,81 Eur a za obdobie 5 mesiacov a 3 dní predstavoval vyššie uvedenú čiastku.
Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému
z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).