Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/130/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. v právnej veci žalobcu: E. J., L.. XX.X.XXXX, J. E. XX, zast. ustanoveným zástupcom Centrum právnej pomoci, Kancelária Liptovský Mikuláš, Nám. Osloboditeľov 61/1, P.O.BOX 216, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: S. - D. G., S..D.., K. O. X, J. XXX XX, W.: XXXXXXXX, o zmenu súdneho rozhodnutia o vyplácaní peňažnej renty s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Na základe podanej žaloby žalobcu zo dňa 29.3.2004 proti pôvodnému žalovanému S. - D. G., S..D.. J. sa začalo na tomto súde konanie o zvýšenie náhrady za stratu na zárobku (peňažnej renty) podľa § 447 Obč. zák., určenej predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Poprad Č..T.. XXC XXX/XX- XX zo dňa 27.11.1981 a v spojení so zmeňujúcim rozsudkom Krajského súdu Košice Č..T.. XXCo XX/ XX-XX zo dňa 8.3.1982 a s právoplatnosťou k 2.7.1982, ktorými bola žalobcovi priznaná, okrem iných nárokov, aj mesačná renta od 1.12.1981 a ďalej v sume po 941,70 Kčs, teraz zodpovedá sume 31,26 eur a to za ťažké ublíženie na zdraví s trvalými následkami spôsobené škodcom I. Š.. I. Š. bol právoplatne uznaný vinným a bol odsúdený za tento skutok týmto súdom v trestnom konaní sp. zn. XT XXX/XX. Prisúdenú rentu za uvedeného škodcu vypláca žalobcovi žalovaná poisťovňa, avšak od 1.4.2002 došlo k zmene právnych predpisov a valorizovaná výška prisúdenej renty, ktorá je žalobcovi vyplácaná je nižšia v porovnaní s úrazovou rentou, ktorá by žalobcovi patrila, keby sa o nej rozhodovalo podľa teraz platných právnych predpisov a to teraz platného ustanovenia § 447 Obč. zák.. Žalobca sa stal z dôvodu trvalého poškodenia zdravia v mladom veku invalidným dôchodcom, poberá invalidný dôchodok so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť a má plateného opatrovateľa. K trvalému zdravotnému postihnutiu žalobcu došlo bez jeho zavinenia a od mladého veku stratil schopnosť trvale sa zamestnať a plnohodnotne žiť.

V doterajšom priebehu súdneho konania bolo vydaných viac procesných uznesení, ktorými súd: pripustil do konania nových žalovaných 2/ a 3/ I. Š. S. I. Š., právne nástupkyne po škodcovi I. Š., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, s pôvodným žalovaným S. - D. D., S..D.. J. súd konanie zastavil. Ďalej pripustil do konania vedľajšieho účastníka na strane nových žalovaných 2/ a 3/ a to D. T. G. J., zastúpenú zákonným zástupcom S. - D. G., S..D.. J. a pripustil zmenu žaloby o zvýšenie doterajšej prisúdenej mesačnej renty v sume 31,26 eur (predtým sumy 941,70 Kčs) na žiadanú sumu 552,88 eur mesačne od 1.2.2002 a ďalej a o zaplatenie už zročného plnenia za žalované obdobie od 1.2.2002 do 30.9.2006 v žalovanej sume 24.011,75 eur.

Na základe vykonaného dokazovania tento súd v merite vecí rozhodol rozsudkom zo dňa 25.5.2009 tak, že žalobu žalobcu v celosti zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Toto zamietnutie žaloby súd odôvodnil tým, že u žalobcu nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by bola dôvodom na nové určenie výšky renty, pričom zmena pomerov musí spočívať priamo v osobe poškodeného a za zmenu pomerov nemožno považovať zmenu spoločenských a ekonomických pomerov, keď oproti stavu, ktorý tu bol v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o určení výšky renty, sa niekoľkonásobne zvýšil pravdepodobný zárobok v jeho profesii. Pravdepodobný mesačný zárobok, ktorý by žalobca dosahoval pred poškodením bol riadne zistený v predchádzajúcom súdnom konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX a výška prisúdenej renty (peňažného dôchodku) by mohla byť zmenená len vtedy, keby došlo k zmene (zníženiu) výšky invalidného dôchodku, ktorý žalobca poberá a čo by malo za následok zníženie jeho príjmu. V danom prípade však prisúdená renta a priznaný invalidný dôchodok sú žalobcovi v súlade s teraz platnou právnou úpravou pravidelne valorizované, čo mal súd preukázané jednotlivými rozhodnutiami sociálnej poisťovne a prehľadom valorizácií vyplácanej renty poisťovňou S. - D. G.Ň., S..D.., J.. Z týchto dôvodov bol už zamietnutý ako neodôvodnený predchádzajúci návrh žalobcu o zvýšenie renty z tých istých dôvodov a to rozsudkom tohto súdu č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo 14.7.1989 a s právoplatnosťou k 9.8.1989. Napriek tomu žalobca opätovne podal túto žalobu. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru, obsahujúcu výpočet pravdepodobného zárobku, tieto judikáty by bolo možné použiť len pri prvom rozhodovaní o výške renty, avšak ich nemožno použiť pri žalobách o zmene výšky prisúdenej renty, pretože ďalším súdnym rozhodnutím nie je možné nanovo posudzovať základ pre výpočet tej istej renty, o ktorej už tento súd právoplatne rozhodol rozsudkom v konaní sp.zn. XXC/XXX/XXXX a podľa tohto rozsudku je prisúdená renta vrátane jej valorizácii, stále vyplácaná žalobcovi. Tým by došlo k porušeniu zásady právnej istoty súdneho rozhodnutia a zároveň by tým došlo aj k porušeniu zásady zákazu retroaktivity ako všeobecného právneho princípu, t.j. že nie je možné spätne použiť neskorší právny predpis na zistenie výšky pravdepodobného zárobku, ktorý by žalobca dosiahol pred poškodením zdravia, ale sa musí použiť právny predpis v tom čase platný a podľa ktorého súd postupoval v predchádzajúcom súdnom konaní sp.zn. XXC/XXX/XXXX. Následné spoločenské a ekonomické podmienky sú zohľadnené pri vyplácaní renty a invalidného dôchodku žalobcovi ich pravidelnou valorizáciou, čo zúčastnené strany nepopierali. Potreby žalobcu sú podľa zisteného skutkového stavu u žalobcu uspokojované jednak invalidným dôchodkom a jeho zvýšením pre bezvládnosť, ďalej prisúdenou a valorizovanou rentou a napokon poskytovaním celodennej opatrovateľskej služby uhrádzanej žalobcovi z prostriedkov sociálneho poistenia. Na základe podaného odvolania žalobcu odvolací Krajský súd v Prešove uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.2.2010 a s právoplatnosťou k 15.4.2010 zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu v odôvodnení uvedeného uznesenia a ktorý je pre tento súd záväzný v zmysle , bude úlohou súdu v ďalšom konaní vysporiadať sa s pasívnou legitimáciou

a s novou právnou úpravou účinnou od 1.8.2004, pokiaľ sa týka vyplácania prisúdenej úrazovej renty žalobcovi ako dávky poskytovanej z úrazového poistenia za podmienok vyplývajúcich z teraz platného zákona o sociálnom poistení a zaoberať sa výpočtom žalobcom uplatneného nároku od tej doby a na základe toho odôvodniť, či žalovaný nárok je alebo nie je dôvodný. Odvolací súd dal za pravdu súdu 1. stupňa, že u žalobcu nedošlo k zmene, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o priznaní mesačnej renty a to za žalované obdobie od 1.2.2002 do 31.7.2004. Avšak vzhľadom na nadobudnutie účinnosti , ktorým sa mení a dopĺňa od 1.8.2004 a podľa ktorého bol zmenený Obč. zák. tak, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, bude úlohou súdu 1. stupňa náležite odôvodniť prípadné zamietnutie žaloby podľa tejto platnej právnej úpravy aj pokiaľ sa týka žalovaného nároku od 1.8.2004 a ďalej. Podľa odvolacieho súdu nestačí len konštatovať, že prisúdená renta sa žalobcovi pravidelne valorizuje a čo v čase predchádzajúceho vyhlásenia rozsudku z 25.5.2009 činilo sumu 74,78 eur mesačne, avšak úlohou súdu 1. stupňa bude podoprieť to aj výpočtom. Pri absencii výpočtu žalovanej sumy nie je rozhodnutie vo vzťahu k uplatnenému nároku preskúmateľné.

V ďalšom priebehu konania súd uznesením s právoplatnosťou k 10.3.2011 konanie s doterajšími žalovanými 2/ a 3/ a za účasti vedľajšieho účastníka na ich strane zastavil, v tejto časti zastavujúceho konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a tým istým uznesením

pripustil do konania terajšieho žalovaného. Ďalším uznesením s právoplatnosťou k 13.5.2011 súd ustanovil žalobcovi na jeho žiadosť zástupcu podľa a to Centrum právnej pomoci, Kancelária Liptovský Mikuláš.

Ustanovený zástupca žalobcu na pojednávaniach súdu uviedol, že po preštudovaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že napriek tomu, že žalobca trvá na podanej žalobe, podľa nich ide o bezúspešný spor. Sú tu závažné skutočnosti, ktoré je potrebné vziať do úvahy. V prípade dopravnej nehody, ktorou došlo k trvalému poškodeniu zdravia žalobcu, ide o poistnoprávny vzťah a poistený nemá priamo nárok voči poisťovni okrem prípadu, ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu. V danom prípade škodca zistený bol a to teraz nebohý I. Š.. Ďalej nie je možné nárok žalobcu na náhradu straty na zárobku po právoplatne uzatvorenom predchádzajúcom súdnom konaní nanovo prehodnocovať, pretože tak, ako je to konštatované aj vo vyjadrení žalovaného, s účinnosťou od 1.8.2004 sa považuje podľa o sociálnom poistení vrátanie zmien, doterajšie plnenie za úrazovú rentu a to v sume, ktorá mu doteraz patrila. Teda zo zákona došlo k zmene doterajšej peňažnej renty priznanej žalobcovi súdom podľa na úrazovú rentu podľa Zákona o sociálnom poistení a táto úrazová renta sa v zmysle cit. zákona pravidelne každoročne valorizuje podľa vykonávacieho právneho predpisu. Zástupca žalobcu ďalej uviedol, že oboznámením sa s podrobným tabuľkovým prehľadom žalovaného o vyplácaných sumách renty za žalované obdobie podľa platných právnych predpisov nezistili rozpor so zákonom pri vyplácaní tejto renty a jej valorizácií, problémom u žalobcu je jeho neznalosť právnych predpisov, hoci mu bolo podané riadne právne poučenie, ale napriek tomu žalobca trvá na svojich návrhoch, čo jeho ustanovený zástupca nemôže ovplyvniť. Nie je vylúčené, že po predchádzajúcej konzultácií so žalobcom by mu centrum právnej pomoci poskytlo právnu pomoc, aby si podal inú žalobu a to na uspokojenie iných nárokov než ktoré sú predmetom tohto konania.

Žalobca na pojednávaniach súdu trval na tom, že mu má byť vyplácaná vyššia renta než doteraz, pretože sa v súčasnom období niekoľkonásobne zvýšil pravdepodobný zárobok v jeho profesii než z ktorého vychádzal súd v predchádzajúcom súdnom konaní sp. zn. XXC XXX/XX. Žalobca potvrdil, že jemu vyplácaná valorizovaná renta žalovanou poisťovňou, avšak súčet valorizovanej renty a valorizovaného invalidného dôchodku nedosahuje terajšiu výšku pravdepodobného zárobku, ktorý by žalobca dosiahol, keby bol zamestnaný vo svojej profesii. Od 1.5.1980 vo veku 18 rokov utrpel úraz, pre ktorý bol uznaný invalidným a celý svoj život je fyzicky a psychicky postihnutý. Žalovaná poisťovňa prebrala na seba nároky za škodcu I. Š. a uspokojuje rentou jeho nárok. Žalobca napriek existencii vierohodných listinných dôkazov o skutočných výškach vyplácanej renty a jej valorizácií podľa predchádzajúceho súdneho rozhodnutia tvrdil, že mu žalovaná poisťovňa vypláca menej ako má. Preto nie je spokojný s výškou vyplácanej valorizovanej renty a žiada, aby bolo o nej nanovo rozhodnuté a súčasne aby mu bol vyplatený zročný nedoplatok za žalované obdobie od 1.2.2002 do 30.9.2006 v žalovanej sume 24.011,75 eur.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach a na pojednávaniach súdu navrhol žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť, pretože súdom priznaná renta, teraz zo zákona zmenená na úrazovú rentu je žalobcovi stále riadne vyplácaná a valorizovaná v súlade s platnými právnymi predpismi. S poukazom na platné ustanovenie § 447 Obč. zák., účinné od 1.8.2004 sa náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa § 879h Obč. zák. náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite priznaná pred 1.8.2004 a ktorá sa vyplácala k 31.7.2004 a nárok na jej výplatu trvá, sa zvýši podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31.12.2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1.1.2004 za úrazovú rentu a to v sume, v akej patrili do 31.12.2003. Na zvýšenie úrazovej renty platí ustanovenie cit. zákona a podľa ktorého sa dôchodkové dávky zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve SR vykázaných štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok. Tieto dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve SR. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa

ustanovuje opatrením príslušného ministerstva zverejneným v Zbierke zákonov do 30. apríla príslušného kalendárneho roka. Cieľom tejto novej právnej úpravy bolo zosúladiť úpravy náhrady straty na zárobku s predpismi pracovného práva a zabezpečiť jednotný postup posudzovania nároku i výpočtu sumy náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pri posudzovaní nároku vyplývajúceho z úrazového poistenia s nárokom vyplývajúcim z občianskoprávneho vzťahu. Nárok žalobcu na náhradu za stratu na zárobku sa teda s účinnosťou od 1.8.2004 považuje zo zákona za úrazovú rentu, ktorá sa pravidelne valorizuje a valorizované sumy žalovaný riadne vypláca žalobcovi. Táto valorizovaná úrazová renta, predtým renta (peňažný dôchodok) je žalobcovi vyplácaná v súlade s právoplatným rozsudkom tohto súdu č.k. XXC XXX/XX-XX zo dňa 27.11.1981 a v spojení so zmeňujúcim rozsudkom Krajského súdu Košice XXCo XX/XX-XX zo dňa 8.3.1982 a s právoplatnosťou k 2.7.1982. Pokiaľ sa týka pravdepodobného zárobku žalobcu, z ktorého sa vychádzalo v uvedenom súdnom rozhodnutí pri určení náhrady za stratu na zárobku, tento bol zistený v uvedenom konaní podľa v tom čase platných právnych predpisov a keďže už bolo o ňom právoplatne rozhodnuté, nemožno ho meniť novým súdnym rozhodnutím. Právny poriadok SR dostatočne upravuje následné zvyšovanie náhrady straty na zárobku, teraz úrazovej renty a nenecháva to na voľnú úvahu súdu. Nárok na stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri invalidite sa vypočítal podľa v tom čase platných predpisov ako rozdiel medzi priemerným zárobkom alebo pravdepodobným priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení a s pripočítaním invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Faktom je, že do 1.4.2002 žalovaný vyplácal žalobcovi rentu ako rozdiel medzi priemerným zárobkom pred úrazom a priznaným invalidným dôchodkom žalobcovi po prvýkrát v sume 834,- Sk, pričom žalovaný vôbec nezohľadňoval ďalšie valorizácie invalidného dôchodku a ktoré žalobca poberal ku dňu 1.4.2002 namiesto prvej sumy 834,- Sk už vo výške 4.444,- Sk (bez zohľadnenia dôchodku pre bezvládnosť v ďalšej sume Sk). Preto žalovaný vyplácal žalobcovi do 1.4.2002 stratu na zárobku bez zohľadnenia valorizácii invalidného dôchodku a to v sme 4.998,- Sk. Prijatím nového bol upravený nový spôsob výpočtu straty na zárobku pri invalidite podľa Zák. práce s účinnosťou od 1.4.2002 tak, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity sa poskytne zamestnancovi v takej sume, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania a s pripočítaním invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Uvedené zákonné ustanovenie od 1.4.2002 odstránilo stav, že pri výpočte náhrady straty na zárobku sa dovtedy neprihliadalo na zvyšovanie invalidného dôchodku. Preto žalovaný s účinnosťou od 1.4.2002 od priemerného zárobku žalobcu už začal odpočítavať aktuálny valorizovaný invalidný dôchodok tak ako to upravovalo ustanovenie Obč. zák. s odkazom na platné pracovnoprávne predpisy. Na základe toho vypláca žalovaný od 1.2.2002 a ďalej žalobcovi mesačnú rentu, teraz úrazovú rentu, čo preukázal listinnými dôkazmi na č.l. 273 až 289 spisu nasledovne:

- od 1.2.2002 do 31.3.2002 po 4.998,- Sk mesačne (priemerný mesačný zárobok 5.832,-Sk mínus pôvodný invalidný dôchodok 834,- Sk),

- od 1.4.2002 do 30.6.2002 po 1.432,- Sk mesačne (priemerný mesačný valorizovaný zárobok 5.876,- Sk mínus posledný valorizovaný invalidný dôchodok 4.444,- Sk),

- od 1.7.2002 - do 30.9.2002 po 1.209,- Sk (priemerný valorizovaný zárobok 5.876,- Sk mínus posledný valorizovaný invalidný dôchodok 4.667,- Sk),

- od 1.9.2002 - do 30.6.2003 po 1.411,- Sk (priemerný mesačný valorizovaný zárobok 6.078,- Sk mínu posledný valorizovaný invalidný dôchodok 4.667,- Sk),

- od 1.7.2003 do 30.9.2003 po 1.130,- Sk (priemerný mesačný valorizovaný zárobok 6.078,- Sk mínus posledný valorizovaný invalidný dôchodok 4.948,- Sk),

- od 1.10.2003 do 31.1.2004 po 1.695,- SK (priemerný mesačný valorizovaný zárobok 6.643,- Sk mínus posledný valorizovaný invalidný dôchodok 4.948,- Sk),

- od 1.2.2004 do 31.7.2004 po 1.497,- Sk (priemerný mesačný valorizovaný zárobok 6.643,- Sk mínu posledný valorizovaný invalidný dôchodok 5.146,- Sk),

- od 1.8.2004 do 31.12.2004 po 1.497,- SK (od 1.8.2004 sa doterajšia renta posudzuje za úrazovú rentu a patrí v takej istej sume ako pred 1.8.2004),

- od 1.1.2005 do 31.8.2005 po 1.610,- Sk (zvýšenie predchádzajúcej renty o 7,54%, t.j. o sumu 113,- Sk),

- od 1.9.2005 do 30.6.2006 po 1.774,- Sk (zvýšenie predchádzajúcej renty o 10,2%, t.j. o sumu 164,- Sk spätne od 1.7.2005 a s doplatením doplatku za 2 mesiace),

- od 1.7.2006 do 30.6.2007 po 1.880,- Sk (zvýšenie predchádzajúcej renty o 5,95%, t.j. o sumu 106,- Sk mesačne),

- od 1.7.2007 do 30.6.2008 po 1.998,- Sk (zvýšenie predchádzajúcej renty o 6,25%, t.j. o sumu 118,- Sk),

- od 1.7.2008 do 31.12.2008 po 2.098,- Sk (zvýšenie predchádzajúcej renty o 5 %, t.j. o sumu 100,- Sk),

- od 1.1.2009 do 31.12.2009 po 74,48 eur (zvýšenie predchádzajúcej renty o 6,95%, t.j. o sumu 4,84 eur),

- od 1.1.2010 do 31.12.2010 po 76,75 eur (zvýšenie predchádzajúcej renty o 3,05%, t.j. o sumu 2,27 eur),

- od 1.1.2011 do 31.12.2011 po 78,13 eur (zvýšenie predchádzajúcej renty o 1,8%, t.j. o sumu 1,38 eur),

- od 1.1.2012 do 29.12.2012 po 80,71 eur (zvýšenie predchádzajúcej renty o 3,3%, t.j. o sumu 2,58 eur).

Žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že počas doby vyplácania súdom priznanej renty žalobcovi došlo k zmene právnej úpravy, ktorá ovplyvnila vyplácanie renty priamo zo zákona a to jednak účinnosťou nového od 1.4.2002 na ktorý právny predpis odkazoval pri výpočte renty (prejavilo sa to vo výške vyplácanej straty na zárobku ako rozdielu medzi priemerným zárobkom a valorizovaným invalidným dôchodkom) a ďalej v dôsledku novelizácie ustanovenia Obč. zák., (prejavilo sa to len v spôsobe valorizácie doterajšej renty). Keďže žalobcovi po celú dobu vyplácajú rentu v súlade s platnou právnou úpravou a to s prihliadnutím na priemerný zárobok žalobcu, ktorý bol právoplatne ustálený predchádzajúcim súdnym rozhodnutím v konaní tohto súdu sp.zn. XXC XXX/ XX, navrhujú žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Napokon žalovaný namieta aj nedostatok svojej pasívnej legitimácie z dôvodu, že v danom prípade ide o právny vzťah zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poškodený si nemôže svoj nárok na náhradu škody uplatniť žalobou priamo proti poisťovni, pretože bola zistená osoba zodpovedná za škodu a ktorým bol teraz nebohý škodca Jozef Škyrta. Teda osoba zodpovedná za škodu bola známa, a preto nie je daný priamy nárok poškodeného voči poisťovni, ktorá len uspokojuje nároky za škodcu I. Š.. To je ďalší dôvod, pre ktorý má byť žaloba voči žalovanému zamietnutá.

V nadväznosti na doteraz vykonané dokazovanie: výsluchom zúčastnených strán, pripojenými spismi tohto súdu sp. zn. XXC XXX/XX, XC XXX/XX, XT XXX/XX, rozhodnutiami sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku a jeho zvýšeniach, vrátane zvýšení pre bezvládnosť, prehľadom vyplácanej a valorizovanej renty žalobcovi za predchádzajúce obdobie a za žalované obdobie, predloženými potvrdeniami o terajších zárobkoch dosahovaných v profesii elektrikár v rokoch 2003 až 2009, súd po zrušení rozsudku zo dňa 25.5.2009 uznesením odvolacieho súdu s právoplatnosťou k 15.4.2010 pokračoval v ďalšom dokazovaní a to: výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi o valorizáciách renty žalovaným za obdobie od 1.2.2002 až doteraz, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava o valorizáciách invalidného dôchodku žalobcovi za obdobie od 1.2.2002 až doteraz, rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad z 26.8.2010 o priznaní peňažného príspevku žalobcovi na kompenzáciu zvýšených výdavkov na hygienu a osobné potreby v sume 17,21 eur mesačne a na prevádzku osobného auta v sume 30,96 eur mesačne a ústrižkami o preberaní dôchodku žalobcom za roky 2002 až 2012, na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:

Dňa 29.4.1979 zavinil I. Š., L.. XX.X.XXXX pod vplyvom alkoholu dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil ublíženie na zdraví žalobcovi E. J.. Za to bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu opilstva a trestného činu ublíženia na zdraví a bol mu uložený trest v trestnom konaní tohto súdu sp. zn. XT XXX/ XX. Poškodený E. J. bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianskoprávne konanie. Rozsudkom tohto súdu č.k. XXC XXX/XX-XX zo dňa 27.11.1981 a v spojení so zmeňujúcim rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Košiciach č.k. XXCo XX/XX-XX z 8.3.1982 a s právoplatnosťou k 2.7.1982, tento súd určil I. Š. ako žalovanému účastníkovi konania platiť žalujúcemu účastníkovi

konania E.Í. J., okrem iných nárokov, aj mesačnú rentu po 941,70 Kčs od 1.12.1981 až do doby, kým sa nezmenia pomery. Pokiaľ žalobca žiadal prisúdiť vyššiu rentu, v tejto časti odvolací súd jeho žalobu zamietol. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva, že súd vychádzal z priemerného čistého mesačného zárobku, ktorý by žalobca dosahoval pred poškodením ( pravdepodobný zárobok) a to v sume 1.775,70 Kčs a z tejto sumy súd odpočítal invalidný dôchodok v sume 834,- Kčs, takže mu priznal rozdiel uchádzajúceho zárobku v sume 941,70 Kčs. Prisúdenú rentu, vrátane jej valorizácií vyplývajúcich z platnej právnej úpravy, vypláca žalobcovi po celú dobu žalovaná poisťovňa ako poistné plnenie za škodcu I. Š., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Pred podaním tejto žaloby žalobca už podal na tento súd z toho istého dôvodu dňa 26.4.1989 voči žalovanému I. Š. žalobu na zvýšenie prisúdenej renty na sumu 1.700 Kčs mesačne od 26.4.1986, z dôvodu zvýšenia priemerného zárobku, v profesii, ktorú mohol žalobca vykonávať, nebyť poškodenia zdravia. Rozsudkom tohto súdu č.k. XC XXX/XX- XX zo dňa 14.7.1989 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiach č.k. XXCo XXX/XX, XXCo XXX/XX-XX z 19.10.1989 a s právoplatnosťou k 8.11.1989 bola žaloba žalobcu voči žalovanému I. Š. zamietnutá a odvolací súd pripustil späťvzatie odvolanie žalobcu a odvolacie konanie zastavil. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že dôvodom na nové určenie výšky renty môžu byť len také zmeny pomerov, ktoré spočívajú priamo v osobe poškodeného. Za zmenu pomerov nemožno považovať zavedenie novej mzdovej sústavy, ani zvýšenie zárobkov bývalých spolužiakov žalobcu. Zmena pomerov vyplývajúca v zhoršení zdravotného stavu by podľa uvedeného súdneho rozhodnutia mohla byť len dôvodom na uplatnenie nového nároku na náhradu škody zo sťaženia spoločenského uplatnenia. Napriek predchádzajúcemu zamietavému rozsudku podal žalobca nový návrh o zvýšenie doživotnej renty v tomto konaní dňa 29.3.2004, pričom poukázal na podstatnú zmenu spoločenských a ekonomických pomerov, keď oproti stavu, ktorý tu bol v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výške renty, sa niekoľkonásobne zvýšil pravdepodobný zárobok v jeho profesii a čo preukázal súdu listinnými dôkazmi. I keď žalovaný v tomto súdnom konaní preukázal, že titulom poistného plnenia namiesto teraz zomrelého škodcu ďalej pokračuje vo vyplácaní valorizovanej prisúdenej renty žalobcovi a to v súlade s platnou právnou úpravou, tak ako to vyplýva s ním predloženého prehľadu a aj napriek tomu, že žalobcovi je vyplácaný valorizovaný invalidný dôchodok (od 1.2.2002 do 17.7.2002 v sume 4.444,- Sk mesačne plus 300,- Sk zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, od 18.7.2002 v sume 4.667,- Sk mesačne plus 300,- Sk zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, od 18.7.2003 v sume 4.948,- Sk mesačne plus 300,- Sk zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, od 1.2.2004 v sume 5.146,- Sk mesačne plus 300,- Sk zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, od 1.12.2004 v sume 5.321,- Sk mesačne plus 300,- Sk zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, od 18.7.2005 v sume 5.792,- Sk mesačne plus 300,- zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, od 1.7.2006 v sume 6.137,- Sk mesačne plus 300,- zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, od 1.7.2007 v sume 6.521,- Sk mesačne plus 300,- Sk zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, od 1.7.2008 v sume 6.848,- Sk mesačne plus 300,- Sk zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, od 1.1.2009 v sume 243,30 eur mesačne plus 10,- eur zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, od 1.1.2010 v sume 250,80 eur plus 10,- eur zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, od 1.1.2011 v sume 255,40 eur mesačne plus 10,- eur zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť a od 1.1.2012 v sume 263,90 eur mesačne plus 10,- eur zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť - viď č.l. 294 až 308 spisu), žalobca trvá na svojej žalobe, keďže predchádzajúci zamietavý rozsudok súdu 1. stupňa bol zrušený a vec mu bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie. V tom vidí, že súd 1. stupňa by mal rozhodnúť inak a jeho žalobe vyhovieť. Žalobca neakceptoval skutočnosť, že v súlade s platnou právnou úpravou žalovaná poisťovňa, ktorá uspokojuje nárok žalobcu na vyplácanie prisúdenej renty za teraz zomrelého škodcu I. Š.T., zohľadňuje pri valorizácií renty aj valorizácie invalidného dôchodku, ktorý sa postupne u žalobcu zvyšuje tak ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava. Keby žalovaná poisťovňa nezohľadňovala valorizácie invalidného dôchodku, mohol by žalobca poberať od žalovaného vyššiu rentu a o to mu ide. Paradoxne ustanovený zástupca žalobcu akceptoval obranu žalovaného v oboch bodoch, t.j. jednak v tom, že valorizovanú prisúdenú rentu riadne vypláca žalobcovi podľa aktuálne platnej právnej úpravy a v čom zástupca žalobcu nezistil žiadne pochybenie a jednak v námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej poisťovne, ktorá nebola priamo účastníkom predchádzajúceho súdneho konania sp. zn. XXC XXX/XX, ale len uspokojuje nároky za škodcu teraz nebohého I. Š., voči ktorému sa viedlo uvedené konanie a bol právoplatne zaviazaný na žalované plnenia, okrem iného aj na vyplácanie prisúdenej renty a ktorá povinnosť prešla titulom poistného plnenia na žalovanú poisťovňu za jeho poistenca (škodcu). Keďže žalobca napriek jeho právnemu poučeniu naďalej trval na žalobe, rozhodovanie v tejto veci ponechal ustanovený zástupca žalobcu na súd. Žalovaný v súdnom konaní presvedčivo a podrobne odôvodnil, prečo má byť žaloba žalobcu ako nedôvodná zamietnutá a súd sa s ňou v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na tieto jeho vyjadrenia, obsah výsluchov, právne zdôvodnenie jednotlivých zvýšení renty v nadväznosti na zmeny právnej úpravy a predložené listinné

dôkazy - podrobný prehľad a jednotlivé oznámenia, ktorými žalovaný písomne oznámil žalobcovi výpočet zvýšenia renty jej valorizáciou za jednotlivé obdobia a to v súlade s platnou právnou úpravou. Súd sa stotožňuje aj s námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v tomto konaní o zmenu prisúdenej renty podľa predchádzajúceho súdneho rozhodnutia tohto súdu, pretože nebol účastníkom predchádzajúceho súdneho konania.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa nového ustanovenia Obč. zák. s účinnosťou tohto ustanovenia od 1.8.2004 na základe , ktorým sa mení a dopĺňa Občianský zákonník, sa náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa prechodných ustanovení uvedených v Obč. zák. s účinnosťou tohto ustanovenia od 1.8.2004 podľa náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite priznaná pred 1.8.2004 a ktorá sa vyplácala k 31.7.2004 a nárok na jej výplatu trvá, sa zvýši podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa prechodných ustanovení uvedených v o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31.12.2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1.1.2004 za úrazovú rentu a to v sume, v akej patrili do 31.12.2003. Na zvýšenie úrazovej renty platí ustanovenie cit. zákona.

Podľa § 82 ods. 1 až 3 vyššie citovaného zákona o sociálnom poistení sa dôchodkové dávky zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve SR vykázaných štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok. Tieto dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve SR. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanovuje opatrením príslušného ministerstva zverejneným v Zbierke zákonov do 30. apríla príslušného kalendárneho roka. Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

Podľa § 89 ods. 2 vyššie citovaného zákona o sociálnom poistení ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty o sumu tohto dôchodku.

Na základe zisteného skutkového stavu, vyššie citovanej právnej úpravy a s prihliadnutím na vyslovený právny názor odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení z 22.2.2010 a s právoplatnosťou k 15.4.2010, po vykonanom dokazovaní súd dospel k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Preto ju v celom rozsahu zamietol. V citovanom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, súd už dal za pravdu tomuto súdu, že u žalobcu nedošlo k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovalo zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o určenej výške renty za obdobie od 1.2.2002 do 31.7.2004. Avšak vzhľadom na zásadnú zmenu právnej úpravy týkajúcej sa tejto renty od 1.8.2004, odvolací súd uložil tomuto súdu podrobne sa zaoberať výpočtami valorizovanej renty, ktoré žalovaný vypláca žalobcovi, posúdiť ich s teraz platnou právnou úpravou a len tak opätovne uzavrieť a vysloviť, či nárok žalobcu od 1.8.2004 je alebo nie je dôvodný. Tak isto uložil súdu zaoberať sa, či je alebo nie je daná pasívna legitimácia žalovaného v tomto súdnom konaní. Súd podrobne zistil a vyhodnotil

vyplácanú prisúdenú rentu žalobcovi za celé žalované obdobie a to aj po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy od 1.8.2004 a dospel k záveru, že žalovaná poisťovňa rešpektuje platnú právnu úpravu pri vyplácaní valorizovanej renty žalobcovi a s čím napokon súhlasil aj ustanovený zástupca žalobcu. Dôvodná je aj námietka žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v tomto súdnom konaní o zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o zvýšenie prisúdenej výšky renty vydaného v konaní sp.zn. XXC XXX/XX, pretože žalovaná poisťovňa nebola účastníkom uvedeného konania a rozhodne nie je právnym nástupcom žalovaného v uvedenom konaní teraz nebohého I. Š.. Súd sa stotožňuje s vyjadreniami, účastníckymi výsluchmi a predloženými výpočtami vyplácania valorizovanej renty a ostatnými listinnými dôkazmi žalovaného a v celom rozsahu na ne poukazuje. Keďže nie sú splnené zákonné procesnoprávne a hmotnoprávne podmienky na zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o prisúdení renty žalobcovi, súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Žaloba žalobcu okrem toho, že nie je dôvodná, nemá ani oporu v platnej právnej úprave. Súd poukazuje na to, že dôvodom pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia v zmysle by mohli byť len nové skutočnosti na strane žalobcu, čo žalobca nepreukázal. Súd dôsledne rešpektoval zásadu zákazu retroaktivity, t.j., že nie je možné spätne použiť nový právny predpis na zistenie výhodnejšej výšky terajšieho pravdepodobného zárobku, pretože takýto nový pravdepodobný zárobok nebol u žalobcu pred poškodením zdravia, čo bolo rozhodujúce obdobie pre zistenie pravdepodobného zárobku žalobcu v predchádzajúcom súdnom konaní sp.zn. XXC XXX/XX. O tejto skutočnosti už bolo právoplatne rozhodnuté a nemožno ju posudzovať podľa neskoršej právnej úpravy a inak. Súd poukazuje aj na ostatné právne posúdenie zamietnutia žaloby súdom, uvedené v predchádzajúcom rozsudku tohto súdu z 25.5.2009, ktorý bol síce zrušený, avšak uvedené odôvodnenie súdu o opätovnom zamietnutí žaloby platí aj pre odôvodnenie tohto rozsudku o zamietnutí žaloby.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa „a contrario“. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov za celé konanie nepatrí a úspešný žalovaný si náhradu trov konania nežiadal. Žalobca bol od súdnych poplatkov osobne oslobodený a poplatková povinnosť na úspešného žalovaného neprešla v zmysle o súdnych poplatkoch.

Pokiaľ sa týka trov ustanoveného zástupcu neúspešného žalobcu, tieto neboli v tomto súdnom konaní uplatnené a vzhľadom na výsledok konania súd o nich nerozhodoval, ale má byť o nich rozhodnuté podľa osobitného o poskytovaní právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi, v platnom znení, podľa ktorého právneho predpisu nie je daná právomoc súdu na rozhodovanie podľa neho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu v Prešove v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.