Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/38/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o.,Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnej D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. XXX/XX, E., o vymoženie 1 278,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. -18 zo dňa 24.01.2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie súdu 1. stupňa a vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa , , zákona o rozhodcovskom konaní a a nasl. .

Konštatoval, že v bode 10.2 Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru oprávneného, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 29.06.2009, je upravená rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke, týkajúcej sa riešenie všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov, vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to tak, že pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania a pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, alebo všeobecnému súdu.

Súd prvého stupňa na základe uvedeného konštatoval, že rozhodcovská doložka síce dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, ale v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým, ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takomto prípade nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu. Takáto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia, lebo znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným úverovým

podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka je preto neprijateľná, prieči sa dobrým mravom.

Preto boli podľa súdu prvého stupňa splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že bez návrhu môže exekučný súd zastaviť exekučné konanie len z taxatívne vymedzených dôvodov. Nebol naplnený ani jeden z dôvodov, určených na zastavenie exekučného konania bez návrhu a neboli naplnené predpoklady určené ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, o ktoré súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie.

Odvolávajúc sa na ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený ďalej namietal, že z povahy veci vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, preto exekučný súd mohol zastaviť exekučné konanie v zmysle § 45 ods. 1 písm. c), len ak by plnenie, na ktoré rozhodcovský súd zaviazal povinného, bolo objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporovalo dobrým mravom. Zmluva bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, pričom dodávateľom bola banka, vykonávajúca svoju činnosť na základe bankového povolenia Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva bankový dohľad nad činnosťou ostatných bánk. Poštová banka, teda predchodca oprávneného, pri výkone svojej činnosti a pri poskytovaní svojich bankových produktov dodržiavala a dodržiava právne predpisy, ktorými je viazaná.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovel.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza vyjadrenie zákonného sudcu, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť a nariadil predložiť vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní ( ).

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia bez nariadenia pojednávania ( , ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

Podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 23.11.2011. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina dňa 08.12.2011 požiadal exekučný súd, aby ho poveril vykonaním exekúcie.

Na základe žiadosti súdneho exekútora mal súd prvého stupňa v zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá, že ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V prípade, že takýto rozpor zistí, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.

V danej veci exekučný súd takto nepostupoval. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol a exekučné konanie zastavil podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Z citovaného ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na procesnú situáciu, kedy je už exekúcia v štádiu, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní bez toho, aby najprv (obligatórne) postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pre postup podľa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní neboli splnené predpoklady, lebo ak súd prvého stupňa po preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) dospel k záveru, že tento nie je vykonateľný, mal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť, nie konanie zastaviť podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Uvedený záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.02.2012, zo stanoviska Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 23.01.2012 a tiež z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 09.02.2012.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje nesprávny procesný postup prvostupňového súdu. Zastavenie exekučného konania podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní neprichádza do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením , zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne postupovať podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a v súvislosti s jeho zisteniami rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.