Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30T/34/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Martinom Žovincom v trestnej veci obž. T.L.A. U., pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1 Tr. zákona a iné na hlavnom pojednávaní dňa 15.3.2012, takto

rozhodol:

Obžalovaný: T. U., nar. XX.XX.XXXX S. H., trvale bytom H., prechodne bytom H., Y.F.B. XX,

je vinný, že

dňa 29. mája 2007 v čase okolo 22.00 hod. v H. na ul. V.. G. vo vchode obytného bloku č. XX s doposiaľ neznámym a neustáleným páchateľom napadli M. N., bytom H., X.. B.. Z. Č.. XX a to tým spôsobom, že ho udierali zozadu palicami do oblasti hlavy a chrbta, čím mu svojím konaním spôsobili zranenia - tržnozmliaždenú ranu v ľavej čelovo-spánkovej časti hlavy, tržnozmliaždenú ranu v temennej oblasti hlavy, pomliaždeninu s krvnou podliatinou a odreninou v pravej temenno-spánkovej oblasti hlavy, pomliaždeniny na zadnej ploche ľavého ramena, zadnej ploche ľavého hrudníka v oblasti zadnej pazušnej čiary, pomliaždeninu ľavej driekovej oblasti tela a v oblasti hrebeňa ľavej bedrovej kosti, posunutú zlomeninu pod hlavičkou 5. záprstnej kosti pravej ruky s dobou liečenia a práceneschopnosti 5-6 týždňov,

teda

spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,

čím spáchal

spolupáchateľstvom prečin ublíženia na zdraví podľa k .

Za to sa odsudzuje:

Podľa , s použitím §, , ods. 2, a ods. 1 na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok nepodmienečne. Podľa sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 30.9.2010 č.k. -66 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 9.2.2012 sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal mal obžalovaného T. U. na tunajšom súde dňa 9.4.2008 obžalobu pre spáchanie prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa k na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Po preskúmaní

obžaloby súd vydal trestný rozkaz, proti, ktorému podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor, na základe čoho súd vo veci vytýčil a vykonal hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní súd vypočul obžalovaného T. U., svedka poškodeného M. N., svedkov O. Z., M. N. O.., O. A., S. O., R. W., H. P.S.Z., I. G. V. A. C., ako i znalca z odvetvia zdravotníctvo O.. S. A.. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní žiadal vypočuť tiež svedkov M. Š. a M. F., u ktorých však nevedel uviesť bližšie údaje, ktoré by ich identifikovali. Napriek tomu sa súd pokúsil predvolať svedka M. Š., no tento sa na adrese trvalého bydliska nezdržiaval a iné jeho bydlisko sa súdu nepodarilo zistiť ani cestou príslušného okresného riaditeľstva Policajného zboru. Preto rozhodol o nevykonaní výsluchu tohto svedka. Ohľadne svedka M. F. obžalovaný neposkytol žiadne údaje, podľa ktorých by ho bolo možné identifikovať a predvolať na hlavné pojednávanie. Obžalovaný T. U. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu. Uviedol, že poškodeného nepoznal ani pred spáchaním skutku a prvýkrát ho videl až, keď sa dostal na políciu, kde bol vypočúvaný a vtedy tam bol prítomný aj poškodený. Obžalovaný ďalej uviedol, že raz za ním prišli dvaja chlapi, jeden z nich bol S. O. a druhého nepoznal. Títo mu hovorili, že má povedať na jedného muža menom O., že tento mal dávať niekomu peniaze zato, aby podpálil poškodenému auto. Títo dvaja chlapi obžalovanému povedali, že keď toto povieva polícii, tak poškodený stiahne udanie, ktoré naň podal za ublíženie na zdraví. Vtedy, keď obžalovaného navštívili títo dvaja chlapi, bolo tam sedem svedkov, ktorí vtedy s obžalovaným brigádovali. Muž, ktorý mal dávať niekomu peniaze, aby za to poškodenému podpálil auto bolo O. A.. Svedok poškodený M. N. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v mesiaci apríl, máj roku 2007, keď išiel domov na ulicu V. G. XX v H.F.D., pri vstupných dverách do vchodu stáli dvaja muži a niečo pozerali po zvončekoch. Keď poškodený prišiel k dverám, požiadali ho, či by nemohol odomknúť, pretože im nejaký kamarát nechcel otvoriť. Poškodený v dobrej vôli odomkol, vošiel dovnútra a asi po dvoch krokoch ucítil úder do hlavy zozadu nejakým predmetom. Padol dopredu na kolená a potom ho obaja títo muži bili. Až keď začali na hluk vychádzať susedia z bytov, títo muži ho prestali biť a z miesta utiekli. Poškodený ihneď privolal políciu a s príslušníkmi polície išli ohliadnuť v okolí pohostinstva, ale útočníkov tam nenašli. Poškodeného potom o niekoľko dní zavolal kamarát z kriminálky, že mu ukáže niekoľko fotiek. Poškodený išiel na políciu, tam mu ukázali fotoalbum, kde jasne označil fotku obžalovaného ako útočníka, ktorý ho napadol. Poškodený si nevšimol čím ho bili tí dvaja útočníci, myslí si, buď to bolo bejzbalovou palicou alebo nejakým železom. Po šetrení u lekára sa domnieva, že ho bili aj nejakými boxermi. Keď ho títo útočníci bili, tak pri tom nič nehovorili, no keď odchádzali, tak jeden z nich povedal, aby poškodený nepchal nos do O. vecí. Poškodený sa tak sa tak dovtípil, že za tým stojí O.Á. A., s ktorým mal v minulosti spor, keď od neho prebral jednu reštauráciu v Galante. Následne potom ako bol fyzicky napadnutých, tak sa stalo že mu zhoreli dve autá, čo tiež ohlásil na polícii. Je pravdou, že za poškodeným prišli osoby S. O.I.U. a ešte jeden muž, ktorý mu hovorili, že aj za fyzickým útokom na poškodeného, aj za podpálením jeho auta stojí O. A., ktorý si najal a zaplatil obžalovaného T. U.. Poškodený na hlavnom pojednávaní jednoznačne spoznal prítomného obžalovaného T. U. ako jedného z tých útočníkov, ktorí ho napadli a zbili. S obžalovaným predtým do žiadneho kontaktu neprišiel a tento nemal dôvod na napadnutie. Druhého z útočníkov poškodený opísal tak, že tento bol od neho vyšší asi o 10 centimetrov, vážil asi 90 kilogramov a mal taký špecifický nos, na konci aj na boku ho mal zväčšený. Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že svedok poškodený chce dostať O. A.Í.G., ktorým má konflikt, pričom mu mal svedok poškodený ponúknuť sumu 100 000 Sk za to, keď to povie na O.F. A.L.Z. a on na oplátku zoberie späť obžalobu na obžalovaného. K tomuto vyjadreniu obžalovaného poškodený uviedol, že je pravda, že obžalovanému povedal, že ho ako osoba nezaujíma a dokáže sa preniesť nad to, čo mu urobil, ale chcel, aby obžalovaný povedal, kto ho na neho poslal. Peniaze mu zato neponúkal. Svedok O. Z. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že to bolo niekedy v mesiaci máj 2007, keď spolu s kamarátmi a obžalovaným stáli na parkovisku pri futbalovom štadióne v Trnave. Na parkovisko prišiel džíp, z ktorého vystúpili štyria vyholení chlapi, zobrali si obžalovaného nabok a dlho sa s ním rozprávali. Potom títo chlapi odišli na aute preč, obžalovaný sa k nim vrátil a povedali im, že mu ponúkali peniaze za to, že ma niečo vyriešiť s nejakým chalanom. O čom sa obžalovaný s týmito mužmi rozprával svedok uviesť nevedel, ich rozhovor nepočul, nevenoval mu pozornosť. Obžalovaný s týmito mužmi stáli od skupiny, kde sa nachádzal aj svedok vo vzdialenosti asi 20 až 30 metrov. Svedok uviedol, že nepozná osobu poškodeného M.X.U. N., ani osobu menom S. O. a O. A.. Svedok M. N. mladší vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol priamym svedkom trestného činu, ktorý je predmetom obžaloby. To, že jeho otca zbili sa dozvedel od neho a nevie, kto mu to urobil. Svedok tiež potvrdil, že medzi jeho otcom (poškodeným) a O. A. bol nejaký spor, ktorý sa týkal prevádzkovania reštaurácie v Galante. Svedok uviedol, že tento konflikt spomína preto, lebo

to môže mať nejakú súvislosť so skutkom, ktorý sa na súde prejednáva. Svedkovi sa O. A. fyzickým útokom nevyhrážal a nevie o tom, že by sa mal takýmto útokom vyhrážať jeho otcovi - poškodenému. Svedok O. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k samotnému trestnému činu, ktorý sa na súde prejednáva nevie uviesť nič, poškodeného a jeho syna M. N. mladšieho pozná a zoznámil sa s nimi v rámci podnikateľskej činnosti. Svedok potvrdil, že ohľadne reštaurácie v Galante mal spor s poškodeným, ktorý vznikol tak, že svedok chcel túto reštauráciu prevádzkovať, investoval do nej finančné prostriedky, no nakoniec získal prenájom tejto reštaurácie syn poškodeného. Svedok uviedol, že pozná S. O. pričom on i S. O. sú spoločne trestné stíhaní v konaní vedenom na tunajšom súde pre trestný čin ublíženia na zdraví, ako i pre skutok, ktorý spočíva v podpálenie auta. Svedok poprel, že by poškodenému alebo jeho synovi podpálil auto. Svedok S. O. na hlavnom pojednávaní uviedol že tak obžalovaného ako aj poškodeného pozná. Obžalovaného pozná 10, možno 20 rokov, poškodeného asi 4 až 5 rokov. O samotnom trestnom čine, ktorý sa na súde prejednáva sa s počutia dozvedel asi pol roka nato, ako sa to stalo. Nič bližšie k samotnému trestnému činu, alebo k páchateľovi nevie uviesť. Svedok poprel, že by bol niekedy od žalovaného žiadal, aby proti niekomu na polícii niečo vypovedal. K vypovedi svedka obžalovaný uviedol, že svedok, spolu s A. C.H.C., boli za ním a hovorili mu, že ich poslal M. N., aby povedal na A., že podpálil N. auto a vtedy N. stiahne žalobu na obžalovaného pre ublíženie na zdraví. Obžalovaný tiež uviedol, že svedok mu povedal, že poškodený vie, že to nebol on, kto ho zbil. Svedok na to reagoval tak, že spolu s A. C.H.C. sa náhodne stretol s obžalovaným, ktorého sa spýtal, či je pravda, že zbil poškodeného, čo mu mal povedať sám poškodený. Svedkovi poškodený povedal aj to, že to bol A.. Keď sa svedok potom stretol s obžalovaným, tak obžalovanému povedal, že keď to bol A., nech to (obžalovaný) povie. Obžalovaný mu na to odpovedal, že on A. nepozná. K tejto výpovedi svedka poškodený (prítomný na tomto hlavnom pojednávaní) uviedol, že od žalovaného ako páchateľa útoku spoznal, pretože v čase, keď k útoku došlo bolo na chodbe svetlo. Svedok poškodenému povedal, že to s obžalovaným vybaví. Svedok R. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vtedy stál s obžalovaným a ďalšími osobami na parkovisku, keď k ním prišli dvaja muži, ktorí obžalovanému niečo hovorili v tom zmysle, aby obžalovaný proti niekomu svedčil, že ten niekto napadol nejakého poškodeného, ktorého meno svedok uviesť nevedel. Obžalovaný im na to odpovedal, že on proti nikomu svedčiť nebude, nech mu dajú pokoj. Títo dvaja muži dávali obžalovanému ďalšie návrhy, hovorili, že mu niečo zaplatia, na čo obžalovaný povedal, že on nič nespáchal a nechce s tým mať nič spoločné. Svedok neskôr vo svojej výpovedi uviedol že jeden z tých mužov mohol byť S. O., no mená M. N.V.Ž. a O. A. mu nič nehovoria. Svedok H. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, skutočnosti uvádzané obžalovaným, že niekedy v roku 2007 sa spolu s obžalovaným, I. G., M. Š. a s R. W. stáli na parkovisku pri futbalovom štadióne Trnava, pri objekte Kalokagatia. Vtedy prišli dvaja muži, ktorí išli s obžalovaným nabok od nich a o niečom sa s obžalovaným rozprávali. Svedok ich rozhovor nepočul no, keď sa obžalovaných vrátil k nim, vravel, že sa mu niečím vyhrážali, svedok však nevie uviesť o čo išlo a rovnako nevie povedať, kto sú títo dvaja muži. Iné skutočnosti, ktoré by sa týkali predmetnej trestnej veci svedok uviesť nevie. Svedok I. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k trestnej činnosti pre, ktorú je vypočúvaný ako svedok nevie nič uviesť. Rovnako uviedol, že si nepamätá situáciu, keď mal stáž s obžalovaným a inými chlapmi pri štadióne a keď za obžalovaným prišli dvaja muži. Svedok A. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa stretol v s poškodeným, ktorý jeho a S. O. požiadal, aby išli za obžalovaným a presvedčili ho, aby tento šiel na políciu a povedal polícii, ako to bolo s nejakou bitkou, pričom obžalovaný mal vedieť, kto zbil poškodeného. Svedok spolu so svedkom O. išli za obžalovaným, povedali mu to, o čo ich požiadal poškodený a pamätá si, že obžalovaný na nich začal vykrikovať. Svedok uviedol, že on obžalovanému žiadne peniaze nesľuboval a tiež nepočul, že by sa svedok O.I.U. vyhrážal obžalovanému alebo mu sľuboval peniaze. K samotnému skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania obžalovaný nič bližšie uviesť nevedel. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul i MUDr. S. A. znalca z odvetvia zdravotníctvo, ktorý podal v tejto trestnej veci v prípravnom konaní znalecký posudok ohľadne zranení poškodeného. Pri svojej výpovedi znalec uviedol, že sa v plnej miere pridržiava svojho znaleckého posudku z prípravného konania. V tomto znalec skonštatuje že poškodení utrpel dve tržnozmliaždené rany, prvá sa nachádza ľavej čelovo spánkovej oblasti hlavy a druhá v temennej oblasti hlavy. Poškodený ďalej utrpel pomliaždeniny na zadnej ploche ľavého ramena, zadnej ploche ľavého hrudníka v oblasti zadnej pazušnej čiary, pomliaždeninu ľavej driekovej oblasti tela a v oblasti hrebeňa ľavej bedrovej kosti. Poškodený tiež utrpel posunutú zlomeninu pod hlavičkou piatej záprstnej kosti pravej ruky. Ohľadne mechanizmu vzniku týchto zranení znalec uviedol, že tržné rany na hlave vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou udelenej tupého predmetu. Podľa charakteru zranenia ak ich lokalizácie, obe rany mohli vzniknúť aktívnym mechanizmom, pri útoku útočníka, ktorý opakovane udrel poškodeného do hlavy. V prípade rany na

temene hlavy útočník udieral tupým predmetom v zozadu v smere zhora nadol do temena hlavy. Poranenie čela mohlo vzniknúť aj pri pasívnom úraze, pri páde poškodeného dopredu s narazením si hlavy do tupého predmetu okolitého terénu. Pomliaždenie pravej spánkovo-temennej oblasti hlavy vzniklo pravdepodobne úderom tupého plochého predmetu, pravdepodobne pri útoku útočníka, ktorý udrel poškodeného tupým plochým predmetom. Útočník zasiahol hlavu opakovane. Pomliaždenia na ramene, hrudníku, drieku a ľavej bedrovej oblasti vznikli pravdepodobne pri opakovaných úderoch tupým predmetom. Podľa charakteru zranení išlo pravdepodobne podobne o útok útočníka, ktorý opakovane udrel poškodeného do uvedených častí tela. Predmetom mohla byť aj bejzbalová palica. Zlomenina záprstnej kosti vznikla pravdepodobne nárazom pravej ruky do tupého predmetu. Násilie bolo strednej intenzity a spôsobilo v smere kolmo na hánku 5. prsta pravej ruky pri zatvorenej ruke. Toto zaradenie mohlo vzniknúť pri údere poškodeného päsťou do pravej ruky útočníka, mohla však vzniknúť aj nárazom zatvorenej ruky do okolitého terénu. Z uvedeného vyplýva, že poradenia poškodeného vznikli pri útoku útočníka na telo poškodeného. Útočník útočil pravdepodobne zozadu a opakovane udrel poškodeného tupým predmetom do hlavy, ľavej časti hrudníka, driekovej oblasti tela a bedrovej oblasti. Poranenie ľavého čela a záprstnej kosti pravej ruky vznikli pravdepodobne pri páde poškodeného dopredu na okolitý terén. Zlomenina záprstnej kosti mohla vzniknúť aj pri údere päsťou pravej ruky poškodeného do tela útočníka. Zranenia hlavy a hrudníka teda mohli vzniknúť tak, ako to uviedol poškodený vo svojej výpovedí. Reálna doba liečenia a práceneschopnosti v prípade poškodeného mala byť podľa znalca 5 až 6 týždňov. Znalec dodal že k najvážnejším zo zranení, ktoré poškodený utrpel bola zlomenina piatej záprstnej kosti pravej ruky. Vzhľadom na lokalizáciu zranení na tele poškodeného je pravdepodobné, že väčšina útokov na neho bola vedená zozadu. Ohľadne obmedzení poškodeného v bežnom spôsobe života znalec uviedol, že v prípade ostatných zranení (mimo zlomeniny piatej záprstnej kosti pravej ruky), tieto môžeme rozčleniť na dve skupiny. Pri zranení, ktoré utrpel na hlave, mohlo byť obmedzenie bežného života asi 7 dní, kedy bol obmedzený v bežnej hygiene, napríklad pri umývaní, musel nosiť čiapku z obväzov. Ďalšie zranenia hrudníka, ramena a driekovej oblasti obmedzovali poškodeného na bežnom spôsobe života minimálne po dobu 10 dní, keď mu spôsobovali bolesť a obmedzovali ho v tom, že nemohol vykonávať fyzickú prácu, nosiť ťažšie bremená a podobne. Zranenie záprstnej kosti obmedzovalo poškodeného v bežnom spôsobe života po dobu 5 týždňov, počas nosenia sadrovej fixácie, keď touto rukou nemohol vykonávať žiadnu pracovnú činnosť, bol obmedzený v stravovaní a čiastočne aj v obliekaní. Pokiaľ ide o zranenia hlavy, tieto mohli byť spôsobené aj nejakým dlhším predmetom, napríklad palicou. Pri vzniku týchto zranení bolo použité násilie stredného stupňa teda také, po ktorom zostávajú väčšie zhmoždeniny , tržné rany, no nevznikajú hlboké zhmoždeniny, zlomeniny a podobne. Z listinných dôkazov súd oboznámil zápisnicou o rekognícii, lekárske správy, správy a posudky na osobu žalovaného, odpis z jeho registra trestov, ako i spis tunajšieho súdu spisová značka . Zo zápisnice o rekognícii zo dňa 17.9.2007 vyplýva, že poškodený jednoznačne opoznal podľa fotografie osobou žalovaného ako útočníka, ktorý ho fyzicky napadol a zbil. Lekárske správy osvedčujú skutočnosť, že poškodený bol dňa 29.5.2007 a 30.5.2007 opakovane ošetrený v súvislostí s napadnutím a fyzickým útokom, ktorého bol obeťou. Zo správy Obvodného úradu v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy vyplýva, že obžalovaný bol dvakrát priestupkovou prejednávaný, v oboch prípadoch v súvislosti so spáchaním priestupku proti majetku. V roku 2004 bola za spáchanie uvedeného priestupku obžalovanému uložená sankcia - peňažná pokuta vo výške 4.000 Sk. Z odpisu registra trestov obžalovaného sud zistil, že tento bol celkovo sedemkrát súdne trestaný, pričom v šiestich prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Rozhodnutím zo dňa 28.7.2003 bol tunajším súdom v konaní vedenom pod spisovou značkou odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený 17.1.2005 uznesením tunajšieho súdu v konaní spisová značka , pri ktorom mu bola stanovená skúšobná doba 3 roky, v ktorej sa odsúdený osvedčil. Zo spisu Okresného súdu Trnava spisová značka vyplýva, že obžalovaný bol v tomto konaní rozsudkom zo dňa 30.9.2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 9.2.2012 spisová značka za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa . Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne, so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2012.

Zhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná. Obžalovaný sa jednoznačne bránil tým, že skutok nespáchal a zo strany poškodeného ide o krivé obvinenie, urobené zrejme za účelom „dostať“ O. A., ktorého poškodený

podozrieval, že si obžalovaného najal, resp., že mu podpálil autá. Zo spáchania skutku uvedeného v žalobe usvedčuje obžalovaného ako priamy dôkaz výpoveď poškodeného M.X.Á. N. a to najmä v spojení so nepriamym dôkazom a to znaleckým posudkom MUDr. S. A., znalca z odvetvia zdravotníctvo. závery znaleckého dokazovania jednoznačne preukazujú že poškodený utrpel zranenia, ktoré sú popísané v skutkovej vete obžaloby, pričom tieto zranenia Boli spôsobené iným útočníkom, respektíve inými útočníkmi, ktorí napadli u poškodeného. Znalecké dokazovanie tiež potvrdzuje výpoveď poškodeného o tom akým spôsobom bol neho neho uskutočnených fyzický útok. ako páchateľa skutku uvedeného v obžalobe obžalovaný v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní jednoznačne označil osobu obžalovaného T. U., pričom osobu druhého útočníka nespoznal a táto nebola dokazovaním ustálená. Zvyk poobede v ostatných svedkov na hlavnom pojednávaní nevyplývajú iné skutočnosti ktoré by vyrastali tvrdenia poškodeného ako i závery znaleckého dokazovania, respektíve, ktoré by tieto výrazným spôsobom spochybňovali. Výpovede svedkov Z., W., P. a G. síce potvrdzujú tvrdenie obžalovaného v tom smere, že ho na parkovisku pred futbalovým štadiónom v Trnave stretli, respektíve vyhľadali dve osoby, ktoré sa sním rozprávali. Žiaden z uvedených svedkov (okrem svedka R. W.) však nepočul tento rozhovor a nemôžete teda potvrdiť obranu obžalovaného o tom, že títo ľudia ho mali navádzať, aby na polícii vypovedal, že ho na spáchanie skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu najal O. A.F.Č.. Svedok R. W. uviedol, že títo muži (ktorých nepoznal) niečo hovorili obžalovanému v tom zmysle, aby obžalovaný proti niekomu svedčil, že ten niekto napadol nejakého poškodeného, ktorého meno svedok uviesť nevedel. Obžalovaný im na to odpovedal, že on proti nikomu svedčiť nebude, nech mu dajú pokoj. Uvedené svedectvo však nijakým spôsobom nevyvracia, ani neoslabuje dôkazy svedčiace o tom, že predmetný skutok spáchal obžalovaný. Naviac, svedkovia O. a C. popierajú, že by obžalovaného prehovárali k takémuto konaniu. Súd poskytol obžalovanému dostatočný priestor na vykonanie dôkazov, ktorými sa snažil preukázať svoju nevinu, avšak z výpovedí svedkov, ktorých navrhol predvolať nevplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by jeho nevinu preukazovali. Preto súd uznal obžalovaného za vinného na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe a vo výroku tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, súd sa stotožnil v plnom rozsahu s obžalobným návrhom. Podľa kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Podľa ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Obžalovaný, spolu s ďalšou dosiaľ neustálenou osobou, zaútočil na poškodeného a to zozadu s jasným úmyslom ublížiť mu na zdraví. Útok bol vedený takou silou a takým spôsobom, že možno vylúčiť úmysel útočníkov „postrašiť“ poškodeného. Z charakteru zranení poškodeného, ktoré utrpel pri útoku vyplýva, že tieto si jednak vyžiadali lekárske ošetrenie a ich následkom bolo i liečenie, počas ktorého bol poškodenému sťažený obvyklý spôsob života a to na obdobie 7-10 dní (pri zraneniach hlavy a hrudníka), resp. 5 týždňov (pri zranení záprstnej kosti pravej ruky). Takéto poškodenie zdravia je potrebné kvalifikovať v zmysle Tr. zákona ako ublíženie na zdraví. Pri úvahe nad trestom, jeho výškou a spôsobe výkonu súd vychádzal z ustanovení . Trestná činnosť, pre ktorú je obžalovaný aktuálne trestné stíhaný sa zbiera trestnou činnosťou, pre ktorú bol odsúdený vo vyššie uvedenom konaní tunajšieho súdu vedenom pod spisovou značkou . za spáchanie zbiehajúce sa trestnej činnosti súd obžalovanému ukladal súhrnný trest v zmysle . Pri úvahe nad 2. trestu dospel súd k záveru, že na splnenie účelu trestu uvedeného v paragrafe 34 ods. 1 je potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý sme novosti bol súdne trestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, ako i vzhľadom na povahu trestných činov z, z ktorých spáchania bol uznaný vinným, neprichádza v jeho prípade do úvahy podmienečný odklad z výkonu trestu odňatia slobody. Pri úvahe nad výškou trestu súd vychádzal jednak už z uloženého trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ako i z trestnej sadzby stanovenej v (6 mesiacov až 2 roky), ktorú upravil podľa , keďže na strane obžalovaného našiel prevahu priťažujúcich okolností. Obžalovaný sa dopustil spáchania viacerých trestných činov a v minulosti už bol súdne trestaný. V takto upravenej trestnej sadzbe súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin v zmysle písmeno b) .

Keďže poškodený M. N. si náhradu škody spôsobenej trestným činom na hlavnom pojednávaní neuplatnil, súd o náhrade škody spôsobenej trestným činom nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.