Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-229-2011.pdf
PDF · 91.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25P/229/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci starostlivosti o maloletého Ľ. E., J.. XX.X.XXXX, bytom F. X, H., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v H., pracovisko H. F., dieťa rodičov: JÚ. E., J.. XX.X.XXXX, bytom F. X, H. a Ľ. K., nar. XX.XX.XXXX, G. F. XX, H. v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 27P/325/2009-35 zo dňa 28.5.2010 ta, že sa zvyšuje vyživovacia povinnosť zo strany otca na maloletého Ľ., J.. XX.X.XXXX zo sumy 80,- eur mesačne na 110,- eur mesačne od 1.10.2011, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2011 do 31.3.2012 vo výške 180,- eur súd povoľuje otcovi uhrádza v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Návrh otca na zníženie výživného zamieta.
odôvodnenie:
Matka návrhom podaným súdu 18.10.2011 žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletého Ľ. E., ktoré bolo naposledy určené sumou 80,- eur mesačne, nakoľko toto výživné nepostačuje pre ďalší vývoj jeho vzdelávania.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou rodičov maloletého a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 27P/325/2009-35 zo dňa 28.5.2010 bolo zvýšené výživné zo strany otca na maloletého Ľ. zo sumy 21,58 eur na sumu 80,- eur mesačne od 1.10.2009 do budúcna. Z obsahu citovaného rozsudku vyplýva, že súd pri určení tejto výšky výživného vychádzal zo skutočností, že otec dosiahol v roku 2009 príjem 5.526,- eur, výdavky 3.350,71 eur, z toho mal čiastkový základ dane 2.306,29 eur. Otec mal prevádzkovanie živnosti pozastavené v období od 1.1.2010 do 1.7.2010. Na úrade práce sa neevidoval, hľadal si prácu sám, ktorú skutočnosť súd zhodnotil, že sa vzdal dobrovoľne príjmu a to podporu v nezamestnanosti alebo dávok v hmotnej núdzi. Matka maloletého bola evidovaná v zozname nezamestnaných, uzavrela nové manželstvo, jej manžel poberal príjem 20.000,- Sk mesačne, preto matke nevznikol nárok na dávok v hmotnej núdzi.
Z výpovede matky vyplynulo, že táto býva sama v 3-izbovom byte s dvoma maloletými deťmi. Za byt uhrádza 150,- eur mesačne, inkaso 50,- eur mesačne, televíziu a internet 26,- eur mesačne, 200,- eur spláca hypotéku na byt v Tatrabanke. Na maloletého Ľ. mala na začiatku roka zvýšené výdavky na školské potreby, poplatky 70,- eur, maloletý sa stravuje doma, ďalšie jeho výdavky sú na stravu, oblečenie a hygienu, 10,- eur mesačne mu uhrádza na stužkovú. Hypotéku na byt spláca od 10.6.2011, odkedy sa s bývalým manželom rozviedla, v čom došlo k zmene pomerov na strane matky. V čase poslednej úpravy výživného bola nezamestnaná, poberala dávky v hmotnej núdzi. Bývalý manžel V. E. mal príjem okolo 850 až 900,- eur. Po rozvode zabezpečuje výživu maloletého Ľ. sama a spláca hypotéku na byt od júna 2011. Zo strany otca maloletého Z., ktorý pochádza z druhého manželstva, má určené výživné určené sumou 80,- eur mesačne, avšak tento výživné neplatí.
Podľa výpovede otca, tento bol evidovaný ako nezamestnaný do júla 2011, popritom mal aj živnosť, avšak nemal príjem z tejto živnosti, robil práce - montáž plastových okien pre spoločnosť M.. K. na základe tejto činnosti mal len 1.500,- eur v roku 2011. Je vyučený opráv poľnohospodárskych strojov, v tomto odbore pracoval ešte pred revolúciou a v súčasnosti nie sú ponuky na takýto druh práce. Bol by ochotný robiť aj iné práce, robil vodiča v školskej správe pred 5 rokmi, avšak chcel zarobiť viac, myslel si, že zarobí viac ako súkromný podnikateľ, hľadá si aj iné miesto, avšak nemá žiadnu ponuku. Toho času býva v spoločnej domácnosti s manželkou a jeho synom P. K., J.. X.XX.XXXX, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť. Jeho výdavky predstavujú na nájom s inkasom 100,- eur, jeho manželka má príjem 150,- eur mesačne, zároveň spláca pôžičku, ktorú si zobral zo spoločnosti M. na úhradu výživné vo výške 2.000,- eur, iné dlhy nemá. Vlastní motorové vozidlo J. S. z roku 1993. Je pravdou, že jeho manželka stavia rodinný dom z prostriedkov, ktoré získala od súrodencov. Otec býva v 1-izbovom školníckom byte, ktorý získal ešte keď pracoval v školskej správe. Zároveň uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného, vzhľadom na okolnosť, že nemá prácu a žiadal zníženie výživného na sumu 50,- eur mesačne.
Podľa potvrdenia predloženého matkou v konaní, maloletý Ľ. E., J.. XX.X.XXXX je v školskom roku 2011/2012 žiakom 3. ročníka Strednej priemyselnej školy D. I. H..
Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v H. zo dňa 7.7.2011 vyplýva, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.1.2011 do 1.7.2011.
Podľa potvrdenia daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, otec dosiahol v roku 2010 základ dane 1.382,40 eur.
Z potvrdenia zamestnávateľa matky spoločnosti G. N..V..Q.. G. vyplýva, že táto dosiahla čistý priemerný mesačný príjem v období od januára do júna 2011 vo výške 354,75 eur.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení z 21.11.2011 doporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť, nakoľko toto je v záujme maloletého. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že matka maloletého je zamestnaná v spoločnosti G. N. čistým príjmom 380,- eur mesačne, poberá prídavky na dve deti - 44,02 eur mesačne a výživné na maloletého Ľ. M. Z. vo výške 210,- eur. Jej výdavky predstavujú na bývanie 250,- eur, splátka hypotéky 250,- eur, výdavky na stravu 300,- eur, výdavky na školu pre obe deti - cestovné 20,- eur, ZRPŠ 40,- eur, média 45,- eur a ďalšie výdavky na školské potreby, oblečenie a obuv detí. Otec maloletých detí so zvýšením výživného nesúhlasí, je ženatý, so súčasnou manželkou má 11-ročného syna, ktorý navštevuje 5. ročník základnej školy, býva v 1-izbovom byte. Od júla 2011 je samostatne zárobkovo činná osoba, vykonáva prácu pre spoločnosť M. H., so zameraním na montáž plastových okien. Jeho priemerný mesačný príjem je 200 až 250,- eur. Do uvedenej doby bol nezamestnaný, bol evidovaný na úrade práce, jeho výdavky predstavujú na bývanie 100,- eur mesačne, ďalšie výdavky na stravu, výživného na maloletého Ľ. 80,- eur a ostatné výdavky na domácnosť, hygienu a oblečenie. Na potreby syna so súčasného manželstva predstavujú výdavky 25,- eur na stravu v škole mesačne, poplatky za školské potreby a na mimoškolské aktivity 15,- eur. Maloletý Ľ. v školskom roku 2011/2012
navštevuje 3. ročník Strednej priemyselnej školy D. I. H.. Popri škole navštevuje posilovňu, za ktorú mu matka uhrádza 20,- eur mesačne, výdavky sú na stužkovú 10,- eur mesačne, má výdavky primerané veku.
Z faktúry č. XXXXXX predloženej otcom v konaní vyplýva, že tento ako dodávateľ vyúčtoval odberateľovi spoločnosti M. N..V..Q.. H. dňa 19.12.2011 sumu 297,- eur titulom výkonu montážnych prác na základe Zmluvy o dielo.
Podľa oznámenia spoločnosti LK-SERVIS SLOVAKIA s.r.o. Košice zo dňa 28.12.2011, táto vykonáva montáž okien aj prostredníctvom podnikateľov - fyzických osôb - živnostníkov, pričom výška ich priemernej mesačnej odmeny je 600,- eur.
Z oznámenia Geodetického a kartografického ústavu I. G. vyplýva, že otec k decembru 2011 nebol evidovaný ako vlastník nehnuteľností na Slovensku.
Z oznámenia Krajského riaditeľstva PZ v H. zo dňa 30.12.2011 vyplýva, že otec nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla.
Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v H. zo 4.1.2012 otec z tunajšieho úradu nepoberal ani nepoberá dávky a príspevky k dávke hmotnej núdze.
Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v H. zo dňa 5.1.2012 vyplýva, že otec bol evidovaný naposledy ako uchádzač o zamestnanie v období od 6.11.1991 do 14.1.1992, vyradený bol z evidencie z dôvodu nástupu do zamestnania.
Podľa ust. § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 27P/325/2009-35 z 28.5.2010 došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov maloletého Ľ., nakoľko u matky došlo síce k zvýšeniu príjmu, keďže v čase poslednej úpravy výživného bola nezamestnaná a nepoberala dávky v hmotnej núdzi, keďže jej manžel dosahoval príjem 20.000,- Sk mesačne, avšak v súčasnosti zo svojho príjmu uhrádza zvýšené náklady na bývanie a na úhradu hypotéky, keďže si musela zabezpečiť samostatné bývanie po rozvode manželstva s V. E.. Otec v čase poslednej úpravy, ako aj v súčasnosti má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému P., ktorý v čase poslednej úpravy navštevoval 3. ročník základnej školy, príjem jeho manželky sa od poslednej úpravy nezmenil. Pri určení posledného výživného na maloletého Ľ. súd vychádzal z jeho priemernej mesačnej mzdy v roku 2009 vo výške 192,19 eur. V súčasnosti otec uviedol pred kolíznym opatrovníkom svoj priemerný mesačný príjem od 200 do 250,- eur. Súd však vychádzal pri určení výšky výživného z potencionálneho príjmu otca, ktorý by mohol dosiahnúť v rámci výkonu činnosti ako živnostník vo výške 600,- eur mesačne, ktorá okolnosť vyplýva z oznámenia spoločnosti LK-SERVIS s.r.o. Košice. Pokiaľ otec uvádzal, že na základe živnostenského oprávnenia vykonával práce, kde dosahuje príjem 200-250,- eur mesačne, čo nepredstavuje ani výšku minimálnej mzdy, nie je dôvodné, aby naďalej vykonával činnosť na základe živnostenského oprávnenia a mohol si zabezpečiť príjem hľadaním výhodnejšieho zamestnania, z ktorého by vedel zabezpečiť potreby svojej rodiny, ako aj vyššie výživné zodpovedajúce potrebám maloletého Ľ.. Od poslednej úpravy výživného, kedy maloletý Ľ. navštevoval 1. ročník strednej školy, došlo k zmene pomerov aj na strane maloletého, nakoľko tento v súčasnosti navštevuje 3. ročník strednej školy, v dôsledku čoho vzhľadom na vyšší vek došlo k zvýšeniu jeho oprávnených nákladov na výživu.
Súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol, nakoľko tento nepreukázal takú zmenu pomerov na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného oproti pôvodnej úprave.
O trovách konania súd v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval, nakoľko účastníci nežiadali ich náhradu priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).