Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3P-24-2012.pdf
PDF · 77.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3P/24/2012
Rozhodnutie
Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Ľubicou Bajzovou vo veci starostlivosti súdu o mal. D. R., L.. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov B. R., L.. XX.X.XXXX, J. G. J., O. XXXX/ XX S. B. R., L.. XX.X.XXXX, J. A. XX, B. O., v konaní o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti v prospech mal. dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti z a m i e t a .
odôvodnenie:
Otec mal. dieťaťa sa svojím návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti určenej mu súdnym rozhodnutím v prospech mal. dieťaťa, a to zo sumy 120,- € na sumu, ktorá by zodpovedala jeho reálnym možnostiam, čo odôvodnil tým, že v čase poslednej úpravy výživného bol živnostníkom, živnosť však ukončil, toho času je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie bez akéhokoľvek príjmu, a teda nie je v jeho možnostiach si vyživovaciu povinnosť plniť.
Matka mal. dieťaťa žiadala návrh zamietnuť a poukázala na to, že otec si dlhodobo riadne vyživovaciu povinnosť neplní, má dlh na výživnom cca 1.000,- €, v súvislosti s čím bol aj trestne stíhaný, a súčasne poukázala na svoj nízky príjem, z ktorého nie je schopná výživu dieťaťa pokiaľ by došlo k zníženiu výživného na strane otca, zabezpečiť.
Kolízny opatrovník doporučil návrh zamietnuť s tým, že zníženie výživného nie je v súlade so záujmami mal. dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, zástupcu kolízneho opatrovníka, oboznámením sa Trestného rozkazu OS Považská Bystrica č. k . 2T 6/2012, rozsudku OS Považská Bystrica č. k. 10C 105/2010, potvrdením o príjme matky, oznámením o ukončení podnikania, rozhodnutím ÚPSVaR Považská Bystrica zo dňa 10.2.2012, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil:
Rozsudkom OS Považská Bystrica č. k. 10C 105/2010-21 zo dňa 24.8.2010 bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené, mal. dieťa bolo zverené na čas po rozvode do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa s účinnosťou od 5.11.2010 výživným v sume 120,- €. Toto bola posledná úprava výživného vo vzťahu k mal. dieťaťu.
Z vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia súd zistil, že v čase poslednej úpravy výživného otec dieťaťa pracoval v Českej republike ako živnostník pri zatepľovacích prácach s priemerným mesačným netto príjmom podľa jeho vyjadrenia 25.000,- - 30.000,- Kč. Inú vyživovaciu povinnosť nemal, bol nemajetný,
platil odvody 232,- € mesačne, náklady na ubytovanie mal 4.500,- Kč mesačne. Matka v čase poslednej úpravy výživného poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 € mesačne.
V súčasnosti otec podľa vlastného vyjadrenia ukončil svoju živnostenskú činnosť, o čom svedčí aj oznámenie o ukončení podnikania dňom 1.2.2012. Z rozhodnutia ÚPSVaR zo dňa 10.2.2012 vyplýva, že je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, podľa jeho vlastného vyjadrenia nepoberá hmotné zabezpečenie ani sociálne dávky. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, je nemajetný.
Matka v roku 2011 pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti s priemerným mesačným netto príjmom cca 350,- €. Podľa jej vlastného vyjadrenia od 1.2.2012 pracuje v spoločnosti D..C..B. D. D..O..M.. D. D. X. XXX, G. J., kde ešte mzdu za mesiac február s poukazom na neskorší výplatný termín neobdržala, podľa jej vyjadrenia však bude pracovať len za minimálnu mzdu. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, z dôvodu zabezpečenia bývania pre seba a mal. dieťa bola nútená vziať si úver, ktorý spláca vo výške 180,- € mesačne. Náklady na predškolské zariadenie mal. dieťaťa, ktoré navštevuje, predstavujú 30,- - 40,- € mesačne, náklady za služby spojené s užívaním bytu 100,- € mesačne. Vlastní 2-izbový byt, na zakúpenie ktorého si vzala vyššie uvedený úver.
Trestným rozkazom OS Považská Bystrica č.k. 2T 6/12 - 52 zo dňa 20.1.2012 bol otec mal. dieťaťa uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona z dôvodu, že od marca 2011 najmenej do konca decembra 2011 si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, vznikol mu dlh na výživnom v prospech dieťaťa 880,- €, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom na 1 rok.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný platiť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu: Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, a za použitia cit. zák. ustanovení dospel k jednoznačnému záveru, že návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti rozhodne vyhovieť nemožno, a to z nasledovných dôvodov:
Nepochybne od doby poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane otca tak ako tvrdil, a to tým, že ukončil podnikanie na základe živnostenského oprávnenia, a to sám a dobrovoľne a toho času je vedený ako uchádzač o zamestnanie bez akéhokoľvek príjmu. Táto skutočnosť však rozhodne nemôže ísť na ťarchu zabezpečenia potrieb mal. dieťaťa ani na ťarchu matky a v dôsledku nezodpovedného správania otca preniesť tak váhu celej vyživovacej povinnosti na ňu aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že otec ako sám nespochybnil, má toho času dlh na výživnom cca 1.000,- €, čo znamená, že ani doposiaľ v čase, keď mal príjem zo živnostenského podnikania si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil a matka napriek svojmu minimálnemu príjmu, ktorý prakticky nepostačoval ani na zabezpečenie jej odôvodnených potrieb a nákladov spojených s bývaním, musela celú ťarchu vyživovacej povinnosti niesť prakticky sama. Takéto ľahkomyseľné a nezodpovedné správanie nemôže požívať právnu ochranu a znevýhodniť tak výkon práv chránených osôb, ktorou takouto osobou maloleté dieťa z hľadiska zákona nepochybne je. Z uvedených dôvodov preto nemôže súd pri hodnotení návrhu otca prihliadať na jeho terajšie schopnosti a možnosti, pretože skutočnosť, že sám a dobrovoľne ukončil živnosť, z ktorej mal príjem v čase poslednej úpravy výživného, podľa jeho vlastného vyjadrenia cca 25.000,- - 30.000,- Kč, nemožno vyhodnotiť inak, ako konanie následkom ktorého sa bez dôležitého dôvodu vzdal svojho zárobku, ktorý pre neho predstavoval majetkový prospech napriek tomu, že v tom čase nemal zabezpečený iný príjem. Rovnako nemožno opomenúť ani to, že od doby poslednej úpravy výživného je dieťa staršie a potrebuje viac na zabezpečenie svojich odôvodnených potrieb. Bez povšimnutia nemožno nechať ani skutočnosť, že matka napriek starostlivosti o mal. dieťa v takomto útlom veku je nútená z hľadiska zabezpečenia jeho výživy, ktorú si otec riadne neplní, prijať aj nevýhodné zamestnanie za prakticky minimálnu mzdu, naproti čomu otec v konaní pred súdom sa vyslovoval, že živnosť ukončil aj z dôvodu, že by z nej už nedosahoval príjem ako predtým, pričom však ukončením živnosti sa sám pripravil o akýkoľvek zdroj príjmov.
Takéto konanie otca podľa názoru súdu je rozporné vzhľadom na práva dieťaťa s dobrými mravmi a s prihliadnutím na dlhodobé neplnenie si vyživovacej povinnosti na strane otca, za čo bol v trestnom konaní aj odsúdený, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože návrh navrhovateľa ustálil ako jednoznačne neopodstatnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.