Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-106-2023.pdf
PDF · 104.07 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/106/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v spore navrhovateľa: Tatra banka, a. s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpeného splnomocnencom: RASLEGAL, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, proti odporcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa A. C. X, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 26. septembra 2023, č.k. 27C/60/2023-49, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c), § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a § 330 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese Piešťany, obci D., katastrálnom území D., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako:
- byt číslo X na prízemí vchodu č. 6, ktorý je súčasťou bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parc. č.: 8239, parcely registra „C“;
- prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6796/123456 k celku ako podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu; a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do právoplatného skončenia tohto konania, teda konania vedeného pred Okresným súdom Trnava o určenie právnej neúčinnosti scudzenia uvedených nehnuteľností. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou Cashinn SK s.r.o., IČO: 50 418 530 ako s dlžníkom a B. E. ako ručiteľom Zmluvu o splátkovom úvere BusinessÚver Expres č. MU-8002739611 a poskytol mu splátkový investičný úver vo výške 6.000,- eur. Dňa 12.04.2023 navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru s tým, že výška celkovej pohľadávky veriteľa (navrhovateľa) k 11.04.2023 je 1.462,91 eur. Z výpisu LV č. XXXX pre k. ú. D. vyplýva, že odporca je vlastníkom bytu číslo X na prízemí vo vchode č. 6, ktorý nadobudol darovacou zmluvou právoplatnou 20.10.2020, V-2718/2020. Z výpisu LV č. XXXX pre k. ú. D. je zrejmé, že pod poradovým číslom 17 sú ako vlastníci uvedení manželia, B. E. a E. E., F. B., s nadobúdacím titulom v podobe kúpnej zmluvy z roku 2014 (V-927/14). Navrhovateľ sa žalobou vo veci samej domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy (zapísanej v katastri nehnuteľností v konaní č. V - 2718/2020 dňa
20.10.2020) uzatvorenej medzi dlžníkom navrhovateľa ako darcom a odporcom ako obdarovaným, a to z titulu odporovateľnosti právneho úkonu. Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal (neosvedčil), resp. ani netvrdil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, keď nebola osvedčená naliehavosť bezodkladnej úpravy vzťahov práve neodkladným opatrením. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž nevyplýva obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu spisu, nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov navrhovateľa a odporcu navrhovaným spôsobom. Zo skutočností tvrdených navrhovateľom nevyplývajú žiadne dôvody domnievať sa, že odporca má v úmysle s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať, že by robil akékoľvek úkony smerujúce k nakladaniu s týmito vecami, t.j. že mieni nehnuteľnosti predať, darovať, založiť, zaťažiť, a pod. Navrhovateľ ani tvrdením, a už vôbec nie akýmkoľvek listinným dôkazom neosvedčil, že by odporca robil vyššie uvedené kroky. Na nariadenie neodkladného opatrenia by pritom nestačilo ani len tvrdenie, že odporca by mohol robiť dispozíciu s nehnuteľnosťami, ktoré vlastní, pretože takéto tvrdenie by bolo dané pre akúkoľvek žalobu, ale je potrebné osvedčiť, že konanie odporcu k tomu smeruje. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že predmetné neodkladné opatrenie nespĺňa podmienku proporcionality, nakoľko pohľadávka navrhovateľa vo vzťahu k jeho dlžníkovi (spoločnosti Cashinn SK) resp. veriteľovi (B. E.) je vo výške 1.462,91 eur a teda je následne vo vzťahu k odporcovi v konaní o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy zabezpečená vo vyššej výške ako je cena nehnuteľnosti, ku ktorej sa má neodkladným opatrením zakázať dispozičné právo odporcu. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd vo výroku uznesenia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodoval, nakoľko bola spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaná žaloba a o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v rámci rozhodnutia vo veci samej.
4. Voči uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie tak, ako bolo vymedzené v návrhu zo dňa 31.08.2023 a súhlasí aj s tým, aby súd vymedzil alternatívnu možnosť odporcovi nahradiť zákaz nakladania zložením zodpovedajúcej sumy priznanej platobným rozkazom do notárskej úschovy na úhradu dlhu odporcu v upomínacom konaní sp. zn.: 26Up/1400/2023. Zároveň žiada priznať voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
5. Odvolateľ poukázal na to, že za danej situácie nevie na zabezpečenie jeho nárokov využiť inštitút sudcovského záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 a nasl. CSP, pretože odporca nie je jeho dlžníkom. Tým by nebol naplnený základný predpoklad tohto inštitútu. Nariadenie neodkladného opatrenia je tak v súčasnosti jediným právnym prostriedkom ako zabrániť zmareniu uspokojenia jeho nárokov v budúcnosti, o to viac, keď sa ručiteľ už o to nespochybniteľne pokúsil prevádzaním majetku na blízke osoby (v prospech svojho svokra, resp. otca svojej manželky). Poukázal najmä na to, že odporca za podozrivých okolností nadobudol dotknuté nehnuteľnosti (byt) a stal sa tak ich výlučným vlastníkom. Poukazuje na skutočnosť, že darovanie svokrovcom zo strany ich zaťa (príp. darovanie rodičom zo strany ich potomkov vo všeobecnosti) je zriedkavé a ťažko zdôvodniteľné (obzvlášť pri nehnuteľnom majetku). Uvedené dôvodne osvedčuje, ak nie rovno preukazuje, že potenciálna exekúcia bude v budúcnosti zmarená. V tomto smere ide o významnú skutočnosť, ktorú súd nezohľadnil (ako i ďalšie, k čomu sa podrobne vyjadruje nižšie), čím si neustálil skutkový stav objektívne a správne. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia v tejto veci spočíva v tom, že vymožiteľnosť, príp. neskoršia vynútiteľnosť (a teda exekúcia) v prospech navrhovateľa by mohla byť - a zrejme aj bude - v budúcnosti ohrozená. B. E. ako ručiteľ – zať odporcu, evidentne koordinuje kroky za účelom vyvádzania jeho nehnuteľného majetku z dosahu navrhovateľa v súčinnosti so svojim svokrom. Je zjavné, že tak konali bez ohľadu na výšku splatných (vymáhateľných) záväzkov ručiteľa voči banke. Svoje splatné záväzky do dnešného dňa už takmer jeden rok neplní, hoc ide o relatívne nízku sumu (približne 1.500,- eur). Rovnako nemôže obstáť argument súdu o výške vymáhateľnej pohľadávky, ktorú si vyhodnotil vo vzťahu k využitiu inštitútu neodkladného opatrenia ako neproporcionálnu. Ak by ručiteľ mal k dispozícii dostatočné prostriedky, potom by pohľadávku navrhovateľa už dávno vysporiadal. Naproti tomu sa zameral na skrývanie svojho majetku prostredníctvom otca svojej manželky, čo v tomto štádiu ani nie je pokusom, ale priamo zavŕšeným konaním. Úmysel zatajovať nehnuteľný majetok tak bol zmaterializovaný a dokonaný napádaným prevodom. Odvolateľ poukázal zároveň na to, že ručiteľ sa vyhýba zodpovednosti za svoje dlhy, keďže si do súčasnosti neprevzal zásielku z Okresného súdu Banská Bystrica s platobným rozkazom. Navrhovateľ sa tiež domnieva, že súd porušil princíp právnej
istoty. Súd pri posudzovaní návrhu nemôže vyžadovať komplexné preukazovanie úmyslu osoby, proti ktorej návrh smeruje. Preukazovanie tejto skutočnosti nie je s ohľadom na okolnosti ani reálne. Takýmto postupom súd fakticky popiera účel tohto procesného inštitútu a jeho praktickú uplatniteľnosť. Dodal, že úmysel odporcu je spravidla plne identifikovateľný až v štádiu, keď už potenciálnemu (ďalšiemu) ukracujúcemu úkonu nemožno zabrániť. Navrhovateľ ďalej uvádza, že dostatočne – v súlade so zákonom, hodnoverne a transparentne osvedčil (ba až preukázal) dôvodnosť svojho návrhu. Pokiaľ majetok (byt) už raz unikol – čo je riadne osvedčené (resp. preukázané), je tu dôvodná obava, že tento môže uniknúť znova. Navrhovateľ zdôrazňuje, že predmetom súdneho konania, v ktorom vystupuje odporca, nie je vymáhanie peňažných nárokov, ale určenie neúčinnosti darovacej zmluvy a dočasná úprava pomerov počas konania o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy. A ani po právoplatnom skončení tohto konania sa nemusí udiať žiadna operácia, ktorou by sa siahalo na dotknutý byt. Súvisiace práva navrhovateľa budú totižto inkorporované jedine a výlučne v exekučnom titule voči ručiteľovi. Tento môže stále účinky neúčinnosti zvrátiť tým, že pohľadávku dobrovoľne uhradí. V konečnom dôsledku tak môže urobiť aj sám odporca, keďže k vlastníctvu bytu prišiel darovaním. Pohľadávka navrhovateľa by mala byť teda pre neho z tohto pohľadu zanedbateľnou položkou. Požadovaná dočasná ochrana teda nie je v žiadnom prípade neprimeraná. Má za to, že je irelevantné, v akej výške vymáha dlh po dlžníkovi. Každý záväzok je v obligačnom vzťahu sprevádzanými viacerými zásadami, vrátane zásady pacta sunt servanda. Bez ohľadu na výšku záväzkov ručiteľa, tento nie je schopný plniť si finančné povinnosti voči spoločnosti navrhovateľa. Z dôvodu obavy o exekvovanie jeho majetku, ho previedol na svojho svokra. Práve ukracujúci úkon odporcu a ručiteľa v dôvodne vzbudzuje podozrenie, že primárnym záujmom ručiteľa (v kooperácii s odporcom) je skrývať potenciálne exekvovateľný a hodnotný majetok z dosahu veriteľov ručiteľa pri vymáhaní. Neodkladným opatrením navrhovateľ sleduje výlučne a len to, aby nedochádzalo k ďalším únikom bytu ako potenciálne postihnuteľného majetku. Podotkol, že pokiaľ odporca nemá v úmysle nehnuteľnosť ďalej scudzovať, resp. zaťažovať, tak nariadenie neodkladného opatrenia bude vo vzťahu k nemu bez akýchkoľvek dôsledkov – nijako ho nebude v užívaní predmetných nehnuteľností limitovať. Pokiaľ takýto úmysel má, potom je jeho nariadenie dôvodné. Ide teda o absolútne neinvazívny spôsob posilnenia postavenia veriteľa, pre prípad, že sa ukáže podaná žaloba opodstatnená. Odporca môže súčasne pre zabezpečenie vymáhateľných nárokov zodpovedajúcu sumu zložiť do notárskej úschovy. Navrhovateľ vidí hrozbu vážnej ujmy v tom, že majetok zo sféry dlžníka raz ušiel. Uznesením konajúci súd de facto pripustil, aby predmetný majetok mohol ujsť znovu. Tento neželaný následok je možné vylúčiť práve nariadením neodkladného opatrenia, na základe čoho dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov, čo súčasne umožní plynulé a ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej v tomto konaní. Nariadením neodkladného opatrenia za žiadnych okolností nedochádza k neprimeranému obmedzovaniu, resp. ohrozeniu práv odporcu k predmetným nehnuteľnostiam. Ďalej odvolateľ zdôraznil, že obligačný dlžník – spoločnosť Cashinn SK s.r.o. (ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol v rozhodnom čase pán B. E., ktorý vystupuje ako ručiteľ) nerealizoval už v čase ukracujúceho prevodu riadne a včas jednotlivé úhrady. V januári 2023 si prestal plniť svoje finančné povinnosti úplne a v apríli 2023 dlh predčasne zosplatnili z titulu rozsiahleho omeškania. Nešlo o žiadne vysoké platby, na istine boli splátky vo výške 100,- Eur mesačne. Ani túto sumu však ručiteľ nebol dlhý čas schopný platiť riadne a včas. V závere zhrnul, že budúca exekúcia bude ohrozená, čo je preukázané hneď dvomi okolnosťami – prvá spočíva v nedodržiavaní zmluvy o úvere v súvislosti s platením jednotlivých splátok úveru a druhá spočíva v tom, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru pohľadávka nebola vyrovnaná ani v dodatočnej poskytnutej lehote piatich dní (tak dlžníkom ani ručiteľom). Obaja sa navyše zásielkam zo súdu vyhýbajú a tieto nepreberajú. Súd tak opakovane pristupuje k hodnoteniu neplnenia povinností dlžníka/ručiteľa benevolentne a navrhovateľovi vyčíta akési nepreukázanie dôvodnosti návrhu. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/147/2011, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014 a 17Co/255/2016 a Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 23Co/134/2022.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
7. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d), neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon stanovuje iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená).
12. Odvolateľ namietal závery súdu prvej inštancie s tým, že exekúcia pohľadávky, ktorú má voči ručiteľovi B. E. (zaťovi odporcu) je ohrozená, lebo tento sa už o to nespochybniteľne pokúsil prevádzaním majetku na blízke osoby (v prospech svojho svokra, resp. otca svojej manželky, t.j. odporcu) a evidentne koordinuje kroky za účelom vyvádzania jeho nehnuteľného majetku z dosahu navrhovateľa v súčinnosti so svojim svokrom. Odvolací súd poukazuje na to, že osobu odporcu a ručiteľa pohľadávky nemožno stotožňovať. K uzavretiu darovacej zmluvy, na podklade ktorej odporca nadobudol byt č. X vedený na LV č. XXXX došlo v októbri 2020, pričom samotný navrhovateľ uviedol, že dlžník – spoločnosť Cashinn SK s.r.o. - prestal plniť splátky úveru až v januári 2023 (následkom čoho došlo v apríli 2023 k zosplatneniu úveru), teda v čase uzavretia darovacej zmluvy a viac ako rok po jej uzavretí, dlžník úver riadne splácal. Z tejto skutočnosti preto nemožno vyvodzovať nespochybniteľný úmysel dlžníka (resp. ručiteľa) zbaviť sa majetku s úmyslom ukrátenia veriteľa. Navrhovateľ súdu nepredložil ani žiadnu listinu, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že odporca (obdarovaný z kúpnej zmluvy) vykonáva úkony za účelom ďalšieho predaja nehnuteľností. Neodkladné opatrenie, ktorým je uložený zákaz nakladania s nehnuteľnosťou predstavuje nepochybne výrazný zásah do vlastníckeho práva danej osoby. Odporca nie je vo vzťahu k navrhovateľovi dlžníkom, ani s ním nie je v žiadnom hmotnoprávnom vzťahu, z ktorého by bolo možné vyvodzovať priamu motiváciu ukrátiť navrhovateľa na jeho právach. Hoci nie je vylúčené, že odporca prijal ako obdarovaný predmetný byt od svojho zaťa s vedomím, že v prípade budúcich finančných ťažkostí zaťa, bude prevedený majetok ochránený pred exekúciou, táto samotná hypotéza v žiadnom prípade nepostačuje na to, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie.
13. Osobitne je potrebné zohľadniť aj výrazne nízku pohľadávku veriteľa, a to 1.462,91 eur (v porovnaní s hodnotou nehnuteľnosti). Navrhovateľ v konaní netvrdil, ani neosvedčoval, že by dlžník – spoločnosť Cashinn SK s.r.o. alebo ručiteľ - B. E. nedisponovali žiadnym iným majetkom, ktorý by postačil na úhradu predmetnej pohľadávky. Hoci je zjavné, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ani dlžník, ani ručiteľ neplnili svoj záväzok, je s prihliadnutím na mladý vek ručiteľa (r. narodenia XXXX, t.j. 39 rokov)
nepravdepodobné, že by pohľadávka veriteľa nebola v rámci exekúcie uspokojená, resp. že by exekúcia pohľadávky bola ohrozená.
14. Pokiaľ ide o samotnú nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia, odvolací súd podotýka, že bytový dom súp. č. XXXX, v ktorom sa nachádza byt č. X vo vlastníctve odporcu, je postavený na G. A. C., na ktorej mal ručiteľ pohľadávky v čase uzavretia úverovej zmluvy vedený pobyt. Potom s prihliadnutím na výšku pohľadávky, ktorá bez príslušenstva nedosahuje sumu 2.000,- eur, aj v prípade úspechu navrhovateľa vo veci samej (odporovacia žaloba) a začatia exekúcie, by nebolo možné vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý alebo prechodný pobyt (tzv. drobná exekúcia) podľa § 63 ods. 3 Exekučného poriadku (pozn. za predpokladu, že v podmienky podľa § 63 ods. 3 budú v čase začatia vedenia exekúcie splnené).
15. Odvolateľ poukazoval aj na závery odvolacieho súdu v obdobnom prípade, a to uznesení Krajského súdu v Trnave zo dňa 05.12.2022 sp. zn.: 23Co/134/2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia. Tu odvolací súd uvádza, že skutkové okolnosti vo veci sp. zn.: 23Co/134/2022 boli značne odlišné od prejednávanej veci. V prvom rade pohľadávka veriteľa, ktorej exekúcia mohla byť ohrozená tým, že ušlo z dlžníkovho majetku darovaním, bola nepomerne vyššia, a to 26.777,58 eur. V konaní navrhovateľ osvedčil, že dlžník a ručiteľ nevlastnili žiadny iný hodnotný majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka uspokojená. Ďalšou podstatnou odlišnosťou bolo ja to, , že k darovaniu nehnuteľnosti došlo približne mesiac po tom, ako bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. V prejednávanej veci však k darovaniu nehnuteľnosti došlo v čase, keď úver dlžníka bol riadne splácaný, pohľadávka veriteľa je v pomere k hodnote nehnuteľnosti výrazne nízka (1.462,91 eur) a vzhľadom na produktívny vek ručiteľa je pravdepodobné, že výkon exekúcie nebude ohrozený. Navyše, ako súd uviedol vyššie, samotná skutočnosť že dlžník a ručiteľ pohľadávku nesplnili ešte neznamená, že nedisponujú majetkom, z ktorého by mohla byť pohľadávka uspokojená.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie tom, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené, na podklade čoho odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného oparenia, potvrdil.
17. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP, súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).