Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-150-2007.pdf
PDF · 118.73 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/150/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava , IČO: 36 860 711, proti žalovanému: S., o zaplatenie 817,54 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.078,81 eura , 0,1 % denného úroku z omeškania zo sumy 817,53 eura za deň 23.8.2006, 0,1 % denného úroku z omeškania zo sumy 752,50 eura od 24.8.2006 do zaplatenia a 2,46 % mesačného úroku zo sumy 817,53 eura od 23.8.2006 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 16,93 eura a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 65,83 eura od 24.8.2006 do 16.8.2010, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca - GE Money a.s., sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 4.7.2006 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.629,20 Sk , 0,1 % denný úrok z omeškania zo sumy 24.629,20 Sk od 23.3.2006 do zaplatenia, úrok vo výške 2,46 % mesačne zo sumy 24.629,20 Sk od 23.3.2006 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, titulom poskytnutého a nesplateného revolvingového úveru a taktiež titulom zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného.
Okresný súd Prešov vydal dňa 9.1.2007 platobný rozkaz, č.k. 19Rob/325/2006-23, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 24.629,20 Sk s príslušenstvom v prospech žalobcu.
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 31.5.2007, č.k. 19Rob/325/2006-27 bol predmetný platobný rozkaz zrušený z dôvodu, že tento nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
Písomným podaním zo dňa 15.10.2009, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 23.10.2009 spoločnosť BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683, prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla, aby z konania vystúpila spoločnosť GE Money,
a.s., so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220 a aby na jej miesto nastúpila spoločnosť BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683. Svoj návrh odôvodnila tak, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.9.2009 , uzavretou v súlade s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, postúpil pôvodný žalobca ako postupca na spoločnosť BL Finance, s.r.o. ako postupníka, okrem iných aj pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. V súvislosti s týmto návrhom bolo predložené generálne plnomocenstvo na zastupovanie v konaní udelené advokátskej kancelárii SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.9.2009 spolu s prílohou č. 1.
Keďže bolo preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv, o ktorých sa v tomto konaní koná, a keďže spoločnosť BL Finance, s.r.o., ktorá navrhla zámenu účastníkov konania na strane žalobcu, je práve tým subjektom, na ktorý boli práva, o ktorých sa v tomto konaní koná, prevedené, rozhodol súd v súlade ust. § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. tak, že pripustil, aby z konania vystúpil žalobca - spoločnosť GE Money, a.s., so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220 a aby na jej miesto nastúpila spoločnosť BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683. Túto zámenu účastníkov konania na strane žalobcu pripustil súd uznesením zo dňa 20.5.2010, č.k. 21Cb/150/2007-65.
Ešte pôvodný žalobca (spoločnosť GE Money, a.s.), prostredníctvom svojho právneho zástupcu, písomným podaním zo dňa 20.12.2007, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 14.1.2008, vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z úveru vo výške 2,46 % mesačne zo sumy 817,54 eura za obdobie od 23.3.2006 do 22.8.2006 a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil.
Keďže pôvodný žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z úveru vo výške 2,46 % mesačne zo sumy 817,54 eura od 23.3.2006 do 22.8.2006 , súd v súlade s ustanovením § 96 O.s.p. konanie v tejto časti čiastočne zastavil, a to uznesením zo dňa 22.11.2010 č.k. 21Cb/150/2007-67.
Písomné podanie pôvodného žalobcu zo dňa 20.12.2007 posúdil súd podľa obsahu aj ako návrh na pripustenie zmeny žaloby v tom znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.174,03 eura , 0,1 % denný úrok z omeškania zo sumy 817,53 eura od 23.8.2006 do zaplatenia a 2,46 % mesačný úrok zo sumy 817,53 eura od 23.8.2006 do
zaplatenia. Keďže výsledky dovtedajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, súd v súlade s ustanovením § 95 O.s.p. pripustil navrhovanú zmenu žaloby. Súd teda pripustil zmenu žaloby v tom znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.174,03 eura, 0,1 % denný úrok z omeškania zo sumy 817,53 eura od 23.8.2006 do zaplatenia a 2,46 % mesačný úrok zo sumy 817,53 eura od 23.8.2006 do zaplatenia, a to uznesením zo dňa 1.2.2011, č.k. 21Cb/150/2007-68.
Písomné podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 10.5.2011 , ktoré bolo upresnené písomným podaním zo dňa 18.7.2011 , v ktorom bolo uvedené, že písomné podanie zo dňa 10.5.2011 bolo opravnou pôvodnej žaloby zo dňa 26.6.2006, v ktorej došlo k zrejmej chybe v písaní a taktiež čiastočným späťvzatím, keďže v pôvodnej žalobe neboli zohľadnené niektoré platby a došlo aj k iným nepresnostiam vo výpočtoch , považoval súd podľa obsahu za čiastočné späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.078,81 eura, 0,1 % denného úroku z omeškania zo sumy 817,53 eura za deň 23.8.2006 , 0,1 % denného úroku z omeškania zo sumy 752,50 eura od 24.8.2006 do zaplatenia a 2,46 % mesačného úroku zo sumy 817,53 eura od 23.8.2006 do zaplatenia .
Po vyššie špecifikovanom čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca voči žalovanému požadoval už len nárok na zaplatenie skapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 68,66 eura , úrok z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 65,03 eura od 24.8.2006 do 16.8.2010 a zmluvnej pokuty vo výške 26,56 eura.
V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Zmluvy o úvere, Obchodných podmienok zmluvy o úvere spoločnosti GE Capital Multiservis, k.s., Súhlasu s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere č. 2593831377, platobnej histórie, predsporovej výzvy zo dňa 8.6.2006, výpisu z obchodného registra ohľadne spoločnosti GE Money Multiservis, k.s., Sadzobníka poplatkov, platobného rozkazu, čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 20.12.2007, Zmluvy o spolupráci zo dňa 21.4.2000, návrhu na zámenu účastníkov konania na strane žalobcu, Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.9.2009, písomného podania žalobcu zo dňa 13.4.2011, písomného podania žalobcu zo dňa 10.5.2011, písomného podania žalobcu zo dňa 18.7.2011, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Dňa 29.3.2006 spoločnosť GE Money Multiservis, k.s. (pôvodné obchodné meno GE Capital Multiservis , k.s.), so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 35 783 214 ako predávajúci na strane jednej a pôvodný žalobca ako kupujúci na strane druhej uzavreli Zmluvu o predaji podniku, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k veciam, iných práv a iných majetkových hodnôt, ktoré slúžia k prevádzkovaniu podniku patriaceho do majetku GE Money Multiservis, k.s., evidovaného v jeho účtovnej evidencii a nachádzajúceho sa na Bottovej 7, 811 09 Bratislava, s účinnosťou odo dňa 1.4.2006.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.9.2009 , uzavretou v súlade s ust. § 524 a násl. Občianskeho zákonníka, postúpil pôvodný žalobca - spoločnosť GE Money, a.s. ako postupca na spoločnosť BL Finance, s.r.o. ako postúpníka okrem iných aj pohľadávku , ktorá je predmetom tohto konania spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými (ďalej len žalobca).
Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.5.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 2593831377, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria Obchodné podmienky . Žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému úverovú kartu, ktorá žalovanému umožnila čerpať peňažné prostriedky na nákup tovarov a služieb až do výšky 20.000,- Sk (úverový rámec). Žalovaný bol oprávnený použiť peňažné prostriedky na nákup tovaru a následne zaplatiť žalobcovi okrem istiny aj úroky, poplatky a ostatné náklady podľa Sadzobníka žalobcu, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy (ďalej len Sadzobník). Žalovaný z úverového rámca čerpal sumy v celkovej výške 1.132,68 eura (34.123,11 Sk), a to nákupmi tovaru a výbermi hotovosti tak, ako je to uvedené v platobnej histórii, ktorá tvorí prílohu žaloby.
Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu v zmysle ustanovenia § 2 písm.b) zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, pričom sa so žalovaným dohodli, že na vzťahy z nej vzniknuté sa vzťahuje Obchodný zákonník.
Podľa zmluvy bol žalovaný povinný peňažné prostriedky zaplatiť žalobcovi v celkovej výške spolu s príslušenstvom, a to v splátkach uvedených v zmluve. Žalovaný uhrádzal žalobcovi splátky, ktoré boli v zmysle zmluvy započítané tak, ako je uvedené v platobnej histórii pod „Započítanie Vašej platby“.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nezaplatil viac ako tri splátky (vrátane zmluvných sankcií) v lehote ich splatnosti tak, ako je uvedené v platobnej histórii , všetky úverové splátky sa stali predčasne splatnými a následne žalobca ukončil so žalovaným zmluvu.
Ku dňu ukončenia platobnej histórie , t.j. ku dňu 22.8.2006 predstavoval celkový dlh žalovaného sumu vo výške 317,14 eura (9.554,10 Sk) , ktorý pozostával z istiny 65,03 eura (1.959,10 Sk) , úroku z omeškania vo výške 225,55 eura (6.795,- Sk) a zmluvnej pokuty vo výške 26,56 eura (800,- Sk).
Dňa 22.8.2006 uhradil žalovaný žalobcovi sumu 1.000,- Sk. Túto sumu započítal žalobca na úrok .
Následne písomným podaním zo dňa 20.12.2007 vzal pôvodný žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu čiastočne späť v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z úveru vo výške 2,46 % mesačne zo sumy 817,54 eura za obdobie od 23.3.2006 do 22.8.2006 . Súd preto konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z úveru vo výške 2,46 % mesačne zo sumy 817,54 eura od 23.3.2006 do 22.8.2006 zastavil , a to uznesením zo dňa 22.11.2010, č.k. 21Cb/150/2007-67.
Písomné podanie pôvodného žalobcu zo dňa 20.12.2007 posúdil súd podľa obsahu aj ako návrh na pripustenie zmeny žaloby v tom znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.174,03 eura, 0,1 % denný úrok z omeškania zo sumy 817,53 eura od 23.8.2006 do zaplatenia a 2,46 % mesačný úrok zo sumy 817,53 eura od 23.8.2006 do zaplatenia. Keďže výsledky dovtedajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu , súd v súlade s ustanovením § 95 O.s.p. pripustil navrhovanú zmenu žaloby , a to uznesením zo dňa 1.2.2011, č.k. 21Cb/150/2007.
Žalovaný po podaní žaloby ďalej zaplatil dňa 16.8. 2010 žalobcovi sumu 85,96 eura, dňa 24.9.2010 sumu 85,96 eura a dňa 16.10.2010 sumu 50 eur. Všetky tieto úhrady boli započítané na istinu a úrok z omeškania .
Písomné podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 10.5.2011, ktoré bolo opravené a upresnené písomným podaním zo dňa 18.7.2011 posúdil súd podľa obsahu ako čiastočné
späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.178,81 eura , 0,1 % denného úroku z omeškania zo sumy 817,53 eura za deň 23.8.2006 , 0,1 % denného úroku z omeškania zo sumy 752,50 eura od 24.8.2006 do zaplatenia a 2,46 % mesačného úroku zo sumy 817,53 eura od 23.8.2006 do zaplatenia. Súd preto v súlade s ustanovením § 96 O.s.p. konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.078,81 eura, 0,1 % denného úroku z omeškania zo sumy 817,53 eura za deň 23.8.2006, 0,1 % denného úroku z omeškania zo sumy 752,50 eura od 24.8.2006 do zaplatenia a 2,46 % mesačného úroku zo sumy 817,53 eura od 23.8.2006 do zaplatenia zastavil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby, resp. po oprave žaloby žiadal žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť už len úrok z omeškania vo výške 68,66 eura, úrok z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 65,03 eura od 24.8.2006 do 16.8.2010 a zmluvnú pokutu vo výške 26,56 eura.
Predmetom tohto konania sú teda nároky žalobcu , ktoré je potrebné posudzovať podľa ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Obchodného zákonníka pojednávajúcich o právach a povinnostiach účastníkov úverových zmlúv, ako aj ustanovení
Občianskeho zákonníka pojednávajúcich o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a doplňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2004, bola do nášho civilného poriadku implementovaná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
V danom právnom vzťahu si žalobca musí byť vedomý toho, že v súdnom konaní súd dá prednosť osobitnej právnej úprave v zmysle leg specialis derogat lex generalis . Osobitným predpisom v tomto smere je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Súd poskytuje ochranu spotrebiteľovi, t.j. žalovanému podľa Občianskeho zákonníka, pretože podľa § 54 ods. 1 označeného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôže odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Za stavu, keď je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba uzavrieť, že zmluvná voľnosť strán pri spotrebiteľských úveroch je obmedzená tak, že sa nemôže táto zmluvná voľnosť aplikovať v neprospech spotrebiteľa ani v tej časti, ktorá sa týka úrokov z omeškania a nemôže preto dohodnutý úrok z omeškania presahovať sumu , ktorá zodpovedá ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na to § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Preto pokiaľ sa žalobca okrem iného domáha skapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 68,66 eura a 0,1 % denného úroku z omeškania zo sumy 65,03 eura za obdobie od 24.8.2006 do 16.8.2010, tak tieto nároky sú v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pokiaľ ide teda o uplatnené príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania, s prihliadnutím na vyššie uvedené právne ustanovenia, oprávnený a zákonný je nárok žalobcu len na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi len 9 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 65,03 eura od 24.8.2006 do 16.8.2010 a v prevyšujúcej časti, t.j. v časti prevyšujúcej 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 65,03 eura od 24.8.2006 do 16.8.2010 žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Predmetom žaloby podľa jej obsahu ako už bolo uvedené vyššie, je aj nárok žalobcu na zaplatenie skapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 68,66 eura . S prihliadnutím na vyššie uvedené právne ustanovenia je potrebné opätovne zdôrazniť, že oprávnený a zákonný je nárok žalobcu len na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, preto súd z uplatneného nároku na skapitalizované úroky z omeškania priznal iba nárok vo výške zodpovedajúcej 9 % výške úrokovej sadzby ročne (16,93 eura) a v prevyšujúcej časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie skapitalizovaných úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa
oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči
dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo
vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implementovaná do Občianskeho zákonníka vyššie uvedenou novelou Občianskeho zákonníka, podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplní svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu sú nekalými podmienkami.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Súd sa zaoberal aj výškou dohodnutej zmluvnej pokuty a jej primeranosťou vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke a vzájomným právam a povinnostiam účastníkov právneho vzťahu v zmysle ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Súd pri rozhodovaní zohľadnil nielen hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ale aj jej význam. Súd dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta vo výške 20 % je neprimerane vysoká , lebo predstavuje až jednu pätinu dlžnej sumy. Keďže nekalá (neprijateľná) zmluvná podmienka je neplatná, súd nepriznal žalobcovi nárok na jej plnenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zamietol žalobu aj v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 26,56 eura.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, pričom súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Pokiaľ by súd rozhodoval o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého má účastník úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo , zobral by do úvahy pomer úspechu a neúspechu v celej veci.
Je však v tejto súvislosti potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žaloba bola podaná advokátom a trovy konania v prevažnej miere pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Pričom
v týchto sporoch sa jedná o rutinné podávané žaloby tou istou advokátskou kanceláriou v množstve sporov, ktoré sa vedú na tunajšom súde, pričom právny zástupca používa rovnaký text rovnakej žaloby, pripája k žalobe rovnaké dôkazy, z ktorých napokon vyplynulo, že neboli spôsobilé uniesť dôkazné bremeno vo všetkých nimi tvrdených skutočnostiach. Žalobca na realizáciu prístupu k spravodlivosti využil takzvane neprimeraný prostriedok, ktorým vyvolal zbytočné trovy konania a navýšil tak povinnosť spotrebiteľa o tieto trovy, ktoré od neho požaduje už v žalobe. Pritom takúto žalobu mohol po jej prípadnom skoncipovaní advokátom použiť vo všetkých sporoch. Tieto trovy sú zjavne neúčelné pre uplatnenie práva.
Právne zastúpenie tu nie je na mieste, pretože sa ani pre postoj spotrebiteľa neočakávala aktívna obrana a právny zástupca ani nemienil sa zúčastňovať na pojednávaní, pretože vo všetkých prípadoch sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlňoval.
V dôsledku toho v takomto konaní žalobcu ako poskytovateľa sa prejavuje porušenie zásady rovného prístupu oboch účastníkov k spravodlivosti, keďže je zrejmé že na druhej
strane sporu je spotrebiteľ, ktorý nemá právne vzdelanie a v dôsledku svojich pomerov je tak druhotne znevýhodnený v tomto vzťahu.
Tieto dôvody súd považuje za také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodné uplatnenie ust.§ 150 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.