Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/123/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti V.: P., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., deti rodičov M. V., bytom U. G. XXX/X a C.. E. V., bytom Z., X. XXXX/XX, o zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. októbra 2011, č.k. -61, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej P. a maloletému E.. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti nebol podaný dôvodne. Preskúmal zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, osobitne v schopnostiach a možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť k mal. deťom na strane otca detí, ktorý žiadal o zníženie vyživovacej povinnosti. Uviedol, že od posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti uplynuli viac ako tri roky. Konštatoval, že na strane mal. detí došlo k zmene pomerov v tom smere, že obe deti začali navštevovať druhý stupeň základnej školy a ich náklady sa úmerne tomu zvýšili, okrem toho sa mal. P. venuje záujmovej činnosti. Na strane otca zmenu pomerov, akú má na mysli Zákona o rodine nezistil, keďže už v čase rozhodovania o rozvode manželstva a úprave vyživovacej povinnosti bol nezamestnaný a jeho posledný riadny pracovný pomer skončil dohodou podľa bez nároku na odstupné. Zdôraznil, že podľa vyjadrenia otca bol v tom čase schopný zabezpečiť si príjem minimálne vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur) mesačne. Otec detí navyše súdu nepreukázal, že by mal natoľko zhoršený zdravotný stav, aby sa nemohol vôbec zamestnať. Taktiež súdu nepreukázal ním uvádzané skutočnosti, z akého dôvodu sa v roku 2010 dostal do finančnej tiesne, keď vyživovaciu povinnosť k mal. deťom si riadne plnil od rozvodu manželstva v marci 2008 až do júna 2010, napriek tomu, že bol nezamestnaný. Zdôraznil, že matka mal. detí má dve zamestnania, aby bola schopná zabezpečovať potreby mal. detí, lebo otec si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť a náklady na živobytie mu hradí jeho matka. Dal do pozornosti, že uvedené skutočnosti potvrdzuje aj odôvodnenie rozsudku súdu, č.k. -37 zo dňa 13.07.2011, ktorým súd zamietol návrh otca na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, z ktorého vyplýva, že priznanie akéhokoľvek výživného zo strany matky mal. detí otcovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a zníženia výživného o akúkoľvek čiastku. Okresnému súdu vytýkal nesprávne zhodnotenie jeho majetkových možností, jeho sociálneho statusu a schopnosti plniť

vyživovaciu povinnosť vo výške, aká mu bola určená v roku 2007. Poukázal na to, že výška výživného bola určená ešte v roku 2000, kedy bol vo väzbe, ale stále mu plynul plat Y.. V náväznosti na to, s odstupom času pri konaní v roku 2007 s výškou výživného súhlasil, i keď jeho príjem v tej dobe bol približne len 10.000,- Sk, a to z dôvodu, že žiadal čo najširší styk s maloletými deťmi, čo aj dosiahol. V súčasnosti mu matka bráni v styku s maloletými z dôvodu, že počas roka 2010 sa dostal do finančnej tiesne natoľko, že nebol schopný plniť vyživovaciu povinnosť, v dôsledku čoho mu vznikol dlh na výživnom, ktorý nie je v jeho silách a možnostiach zaplatiť, čo malo za následok podanie trestného oznámenia zo strany matky za neplnenie vyživovacej povinnosti. Stretnutia s maloletými deťmi matka podmieňuje zaplatením dlhu na výživnom. Uvádzal, že jeho finančná situácia a sociálny status sú na nevyhovujúcej úrovni, nemá žiadny príjem, je nemajetný. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. V spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z. si aktívne hľadá zamestnanie. V súčasnosti je osobou v hmotnej núdzi. Žiadal, aby súd prihliadol na tú skutočnosť, že v období 13-tich rokov vzorne zastával úlohu rodiča vo výchove svojich detí morálne i finančne a v čase, keď nemá finančné prostriedky, mu výživné znížil.

Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa ako vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa

Preskúmaním napadnutého rozsudku bolo zistené, že okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. Zo svojich skutkových zistení vyvodil správny právny záver o tom, že návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti nie je dôvodný.

Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečenie jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv atď.), ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (vzdelávanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia a podobne, pričom sa vychádza zo zásady možností dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu.

V danom prípade okresný súd rozhodoval o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, pričom postupoval podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena a zrušenie možné len na návrh. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Zmenou pomerov v zmysle citovaného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej, či druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa inak použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.

V predmetnej veci okresný súd postupoval dôsledne pri zisťovaní skutkového stavu veci, porovnával pomery na strane maloletých detí a ich rodičov v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s ich pomermi v súčasnej dobe. Výživné na maloleté deti bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.10.2007, č.k. -33, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.02.2008, č.k. -59, ktorým boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej P. 63,07 eur a na výživu maloletého E. 56,43 eur mesačne. Maloletá P. navštevovala v tom čase X. ročník základnej školy a maloletý E. X. ročník základnej školy. Matka dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 292,11 eur a otec bol nezamestnaný, avšak i napriek tomu podľa jeho vyjadrenia dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 331,94 eur.

V súčasnej dobe je otec maloletých detí naďalej nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V konaní predložil potvrdenia o hľadaní zamestnania. Je poberateľom dávky a

príspevku v sume 62,50 eur mesačne preddavkovo od 01.05.2011. Od 18.05.2011 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti so zárobkom do 34 eur mesačne. Z obsahu spisu vyplýva, že otec má ukončenú X. R. a posledný pracovný pomer, kde dosahoval príjem vo výške 232,36 eur netto, ukončil ku dňu 05.02.2007 dohodou. Matka maloletých dosahuje v súčasnej dobe príjem 392 eur netto a na základe dohody o pracovnej činnosti za obdobie od 02/2011 do 04/2011 dosiahla príjem 32,40 eur. Maloletá P. je žiačkou X. ročníka a maloletý E. je žiakom X. ročníka základnej školy.

Krajský súd preskúmaním veci, vychádzajúc z obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a odvolania otca maloletých detí dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, na ktoré v podrobnostiach podľa poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa, že od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov na strane otca maloletých detí, ktoré by boli dôvodom na zníženie výživného, nedošlo. Tak, ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia, je naďalej nezamestnaný. V tomto smere k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na strane otca nedošlo. Už v čase predchádzajúcej úpravy výživného v rozvodovom konaní uviedol, že je schopný zabezpečiť si mesačne príjem minimálne vo výške 10.000,- Sk. Naposledy pracoval ako krupiér. Odvolací súd nemôže ponechať bez povšimnutia, že otec je v produktívnom veku, nie je viazaný na prácu výlučne v mieste bydliska. Nebolo preukázané, že by mal obmedzenú pracovnú spôsobilosť. Pretrvávajúcu nezamestnanosť otca preto nemožno vyhodnotiť ako zmenu jeho pomerov. Nemožno ju akceptovať ako dôvod na zníženie výživného, a to obzvlášť s prihliadnutím k potrebám maloletých detí, ktoré sa s pribúdajúcim vekom zvyšujú. Prvoradou povinnosťou otca je nájsť si trvalé zamestnanie, aj keď v širšom regióne, prípadne pracovať aspoň brigádnicky, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred uspokojovaním jeho ostatných potrieb, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že sa jedná o nemajetnú osobu.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .