Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/11/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa O. O., bytom U. XX, zastúpený M. A., bytom U. XX proti odporcovi O. O., bytom P., O. P. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 2. novembra 2011, č.k. -42, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. -18 zo dňa 10.08.2010 v časti o znížení výživného na navrhovateľa tak, že odporcovi uložil povinnosť s účinnosťou od 09.09.2011 platiť navrhovateľovi výživné v sume 75 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 09.09.2011 do 31.10.2011 v sume 90,40 eur uložil odporcovi zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V preskúmavanej veci okresný súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, nakoľko navrhovateľ sa domáhal zvýšenia výživného zo sumy 54 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2011. Poukázal na tú skutočnosť, že návrh bol súdu doručený dňa 09.09.2011. Konštatoval, že navrhovateľ je synom odporcu, ktorého vyživovacia povinnosť voči nemu stále trvá, pretože tento sa štúdiom na vysokej škole v D. pripravuje na svoje budúce povolanie a teda nie je schopný sám sa živiť. Po porovnaní pomerov účastníkov okresný súd dospel k záveru, že na strane navrhovateľa a na strane odporcu došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje čiastočné zvýšenie výživného na navrhovateľa. Zmenu pomerov nekonštatoval na strane matky navrhovateľa. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ bol v čase poslednej úpravy výživného študentom X. ročníka gymnázia v A. a v súčasnej dobe je študentom X. ročníka Vysokej školy v D., s čím má zvýšené výdavky spojené so štúdiom (ubytovanie na internáte 29 eur mesačne, cestovné do školy 40 eur mesačne, výdavky v súvislosti so stravou a podobne). Odporca bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný, v súčasnosti od júla 2011 obnovil podnikanie na základe živnostenského oprávnenia (výroba pekárenských výrobkov), keď podľa jeho vlastného vyjadrenia sa podnikanie rozbieha, investoval do strojov a vybavenia a prebiehajú rokovania s predajcami o distribúcii výrobkov. Má tri predajne. Už v roku 2010 mal príjem zo závislej činnosti a aj z podnikania. Je stále uznaný za čiastočne invalidného s príjmom v podobe čiastočného invalidného dôchodku v sume 130,50 eur mesačne, naďalej má tri vyživovacie povinnosti. Je neprávoplatne rozvedený a maloleté dcéra z manželstva bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ v konaní odporca poukazoval na svoje výdavky a dlhy, okresný súd vyvodil, že väčšinu z nich mal aj v čase poslednej úpravy výživného. Matka

navrhovateľa je rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného zamestnaná, s priemerným príjmom 599,80 eur netto a v čase poslednej úpravy výživného dosahovala príjem 600 eur netto. Naďalej má dve vyživovacie povinnosti. Okresný súd konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov najmä na strane navrhovateľa, ktorý začal navštevovať vysokú školu, ale aj na strane odporcu, ktorý opäť začal podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Pri rozhodovaní prihliadol aj na zásadu, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (z finančného obratu, s ktorým odporca mesačne nakladá v rámci podnikania je potrebné najskôr uspokojiť výživné). Z uvedených dôvodov odporcovi uložil povinnosť platiť navrhovateľovi výživné v sume 75 eur mesačne s účinnosťou od 09.09.2011, nakoľko mal za to, že táto suma zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa vo vzťahu ku schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. V prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Zvýšenie výživného určil odo dňa začatia konania v zmysle . Zameškané výživné vyčíslil vo výške rozdielu medzi doteraz určeným a skutočne zaplateným výživným a výživným podľa tohto rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , a , Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa s odôvodnením, že v konaní pomerne úspešnejšiemu odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že odporca nežiadal nahradiť žiadne trovy konania.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a opätovného prehodnotenia veci. Dôvodil, že jeho príjem predstavuje iba invalidný dôchodok vo výške 116,86 eur mesačne. Potvrdil, že od 11.07.2011 začal podnikať, avšak podnikanie je iba v rozbehu a v súčasnosti nemá z neho žiadny zisk. Poukazoval zároveň na tú skutočnosť, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na mal. U. vo výške 40 eur mesačne na základe rozsudku z 31.10.2011.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne. Navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Dôvodil, že od roku 2004 čaká na zaradenie odporcu do riadneho pracovného života, no jeho pracovné príležitosti sú časovo veľmi krátke a dohody o pracovnej činnosti, na základe ktorých pracoval, sa nebrali doteraz do úvahy ako stály príjem. Pokiaľ maloletej U. prispieva odporca mesačne sumou 54,45 eur (40 eur výživné + 14,45 eur poistné), túto sumu považuje vzhľadom na vek dieťaťa a jeho potreby za neadekvátnu. Spochybňoval príjmy z predaja výrobkov uvádzané odporcom v jeho peňažnom denníku.

Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa .

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, bez ohľadu na dosiahnutie ich plnoletosti.

Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 veta prvá zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia ich pomery. Zmenou pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie taká výrazná zmena tých okolností na strane či už oprávneného, alebo povinného, ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú teda predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a iných, pričom vychádza zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu.

V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že výživné na navrhovateľa bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 10.08.2010, č.k. -18, ktorým bola znížená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zo sumy 1.800,- Sk na 54 eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2010. V čase rozhodnutia odporca bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, nepoberal hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti, ani sociálne dávky. Poberal čiastočný invalidný dôchodok vo výške 116,78 eur. Rozhodnutím Obvodného úradu Prievidza zo dňa 30.04.2010 pozastavil prevádzkovanie svojej činnosti na dobu 6 mesiacov. Vyživovaciu povinnosť mal k trom deťom. Navrhovateľ bol študentom X. ročníka gymnázia. V čase rozhodnutia prvostupňového súdu napadnutým rozhodnutím bol navrhovateľ študentom X. ročníka vysokej školy v D.. V spojení so štúdiom boli zistené náklady spočívajúce v nákladoch za ubytovanie 29 eur, cestovné 40 eur, stravu 95 eur, telefón 40 eur, ako aj ďalšie náklady v súvislosti s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami a podobne. U matky navrhovateľa zmena pomerov zistená nebola, avšak na strane odporcu bola zistená zmena pomerov spočívajúca predovšetkým v tom, že i napriek tomu, že je naďalej čiastočne invalidným dôchodcom, začal opätovne podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Aj napriek tvrdeniu otca, že podnikanie je iba v rozbehu, túto okolnosť je potrebné vyhodnotiť u otca ako zmenu pomerov od predchádzajúcej úpravy výživného. Otec mal prevádzkovanie svojej živnosti iba „pozastavené“, a preto jeho náklady na „rozbeh“ podnikania je potrebné vyhodnotiť v tejto súvislosti. Je nepochybné, že v súvislosti s pokračovaním v podnikaní otec zisk očakáva. Počet vyživovacích povinností sa u odporcu nezmenil, naďalej má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. Možno tak konštatovať, že je nepochybné, že navrhovateľ, ktorý začal študovať na vysokej škole má podstatne zvýšené náklady oproti stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, podstatná zmena pomerov bola v dôsledku obnovenia živnostenského oprávnenia zistená aj na strane odporcu.

V dôsledku uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu, aby na výživu navrhovateľa, ktorý študuje na vysokej škole, a ktorého potreby sú podstatne vyššie ako stanovená výška výživného, platil výživné v sume 75 eur mesačne.

Z uvedených dôvodov odporcom uplatnené odvolacie dôvody odvolací súd nepovažoval za dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľovi a zároveň vyčíslil nedoplatok na výživnom ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , a , . Navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu týchto trov neuplatnil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .