Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/88/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, U. I., štátnej občianky Slovenskej republiky, picker, bytom G., XX N. R., I. X, W. XPR, W. a otca, R. I., štátneho občana Slovenskej republiky, robotníka, bytom X.Š. XXX/X, Z., o návrhu otca na určenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Návrh otca na určenie vyživovacej povinnosti na maloletú M. s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa svojím návrhom žiadal, aby súd rozhodnutím zaviazal matku dieťaťa, aby mu spätne doplatila výživné na maloletú M. za obdobie od 01.05.2008 do 09.05.2010 vo výške 120,- Eur mesačne. Uviedol, že maloleté dieťa bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. zverené do osobnej starostlivosti matky. Matka však v máji 2008 odišla pracovať do Š. a počas jej neprítomnosti osobnú starostlivosť o dieťa vykonával on sám. Následne v máji 2010 z matkou do cudziny odišla aj maloletá dcéra. Matka za obdobie od jej odchodu do cudziny mu zaslala peňažné príspevky vo výške 107,- Eur v roku 2008 a 428,- Eur v roku 2009. Záverom uviedol, že matka opustila svoje dieťa a neprispievala na jeho výživu a preto žiada o doplatenie výživného.

Matka dieťaťa s návrhom otca nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil správu X. D. P. R..F.. Z. o príjme otca, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o dávkach vyplácaných na maloleté dieťa, výpisy z bankového účtu otca, potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti otca dieťaťa, ako aj obsah opatrovanského spisu sp. zn. .

Takto bolo súdom zistené, že maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -25 zo dňa 31.01.2011. Zároveň týmto rozsudkom bola maloletá zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej M. sumou 30,- Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.04.2011. Predtým bolo o právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu rozhodované rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -19 zo dňa 17.05.2007, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá M. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 1.700,-

Sk (56,43 Eur) mesačne, s účinnosťou od 01.06.2007. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2007. V tom čase bola matka nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Otec pracoval ako zvárač a dosahoval príjem vo výške 19.622,- Sk (651,33 Eur) mesačne.

Otec dieťaťa bol od 14.12.1987 do 08.10.2008 zamestnaný v spoločnosti X. D. P. R..F.. Z., kde za obdobie od 05/2008 do 10/2008 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 17.933,- Sk (595,- Eur). Tento pracovný pomer bol skončený na žiadosť otca dieťaťa dohodou. Uviedol, že v čase, za ktorý žiada určiť matke vyživovaciu povinnosť vykonával osobnú starostlivosť o dcéru on, pretože matka dieťaťa svojvoľne odišla pracovať do zahraničia. So žiadosťou o určenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 01.05.2008 do 09.05.2010 sa na súd obrátil až dňa 10.05.2011 z toho dôvodu, že uvedenú rodinnú situáciu neriešil, lebo matka dieťaťa mu sľubovala, že sa vráti z cudziny, vyplatia svoje dlhy a všetko bude dobré. Následne však matka po ich rozvode začala od neho vymáhať výživné, a preto trvá na tom, aby súd o jeho návrhu rozhodol. Považuje za nezmysel, aby matka dieťaťa od neho vymáhala výživné, hoci osobnú starostlivosť o dcéru zabezpečoval on sám a tým si teda plnil svoju vyživovaciu povinnosť.

Matka dieťaťa uviedla, že otec ju psychicky týral a to aj pred dcérou. Voči dieťaťu otec agresivitu neprejavoval. Často ju dokonca vyháňal z ich spoločnej domácnosti, preto sa na základe týchto skutočností rozhodla odísť pracovať do zahraničia. Keď tam odchádzala nemala tam vybavenú ani prácu ani ubytovanie. Mala záujem, aby za ňou do zahraničia neskôr prišla aj maloletá M.. Do R. preto odišla v máji 2008 a keďže sa po tomto dátume nezdržiavala v spoločnej domácnosti, správanie otca sa zlepšilo. V R. je nepretržite doposiaľ a v máji 2010 tam za ňou odišla aj dcéra M., ktorá tu aj navštevuje školu. Uviedla, že peniaze na výživu dieťaťa radšej zasielala maloletej dcére, pretože otec by tieto príspevky prepil alebo prehral na automatoch. Okrem toho dcére nakupovala a posielala aj oblečenie. Za obdobie od jej odchodu do R. až doposiaľ je matka dieťaťa zamestnaná a dosahuje priemerný príjem cca 600,- až 800,- libier.

Maloletá M. mala v roku 2008 13 rokov a navštevovala siedmy ročník základnej školy.

Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že vyživovacia povinnosť už za rozhodné obdobie určená bola. Poukázal na skutočnosť, že otec sa mal v čase, keď matka odišla pracovať do zahraničia, obrátiť na súd s návrhom na zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa a určenia vyživovacej povinnosti. Z uvedených dôvodov odporučil návrh otca zamietnuť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh otca nebol podaný dôvodne. Otec žiadal matku zaviazať povinnosťou uhradiť mu výživné na maloleté dieťa za obdobie od 01.05.2008 do 09.05.2010, teda za obdobie, kedy matka dieťaťa odišla za prácou do cudziny do odchodu aj maloletej dcéry za matkou do cudziny. Otec správne poukázal, že za toto obdobie vykonával osobnú starostlivosť o maloleté dieťa on sám, mal sa však na tunajší súd obrátiť so žiadosťou o zmenu zverenia maloletej dcéry a určenie vyživovacej povinnosti matke, pretože pomery v rodine sa zmenili odchodom matky zo spoločnej domácnosti za prácou do zahraničia. Okrem toho otec v konaní nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), pre ktoré by súd určoval výživné v zmysle jeho návrhu za horeuvedené obdobie. V rozhodnom čase bolo maloleté dieťa na základe právoplatného rozsudku tunajšieho súdu č. k. -19 zo dňa 17.05.2007 zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu, k zmene tohto rozsudku síce došlo rozsudkom

o rozvode manželstva rodičom maloletého dieťaťa, avšak dieťa bolo opätovne zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu. K zmene tohto stavu doposiaľ nedošlo. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na určenie vyživovacej povinnosti matky za určené obdobie zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle , nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.