Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-217-2011.pdf
PDF · 119.82 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/217/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Snopčokovou v právnej veci navrhovateľa T. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. S. XX, XXX XX W., občan SR, zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen proti odporcovi Sociálna poisťovňa so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30807484, o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.837,55 EUR titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a trovy konania vo výške 1.768,10 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Krnáča, advokáta so sídlom Nám. SNP č. 70/36, 960 01 Zvolen, a to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 19.719,50 EUR titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 04. 02. 2009 utrpel navrhovateľ ako zamestnanec zamestnávateľa spoločnosti MRAMOR, spol.s r. o., so sídlom Bratislava, Vlčie hrdlo 64, pracovný úraz na prevádzkovom pracovisku zamestnávateľa nachádzajúceho sa v Krupine, kde pri vykladaní mramorových náhrobných platní z ložnej plochy automobilu sa na neho tieto prevrátili a spôsobili mu ťažké a závažné devastujúce poškodenie zdravia majúce za následok i sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa (trvalé následky). Mieru zavinenia poškodeného na pracovnom úraze stanovil zamestnávateľ v rozsahu 0%. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu za bolesť, pričom dňa 07. 02. 2011 bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava priznaný navrhovateľovi nárok na náhradu za bolesť v sume 13.923,- EUR. Proti rozhodnutiu podal poškodený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom s rozhodnutím Sociálnej poisťovne o náhrade za bolesť nesúhlasil, pričom argumentoval bodovým obodovaním vypracovaným ním osloveným znalcom. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodla o odvolaní dňa 15. 06. 2011 tak, že vyhovela a zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava a priznala poškodenému nárok na náhradu za bolesť v sume 16.082,- EUR. Poškodený si uplatnil aj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vo svojom rozhodnutí zo dňa 14. 02. 2011 priznala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, poškodenému nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 13.401,- EUR. Na základe žiadosti poškodeného navrhovateľa vypracoval T.. Y. R., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, znalecký posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia č. 39/2011 dňa 07. 03. 2011 a doplnok tohto posudku č. 41/2011 zo dňa 08. 03. 2011, v ktorých bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotená na 4080 bodov predstavujúcich pri hodnote jedného bodu 14,89 EUR sumu 60.752,- EUR. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 14. 02. 2011 preto podal poškodený v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodla o odvolaní poškodeného dňa 16. 06. 2011 pod č. 33286-5/2011-BA tak, že vyhovela odvolaniu a zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava a priznala poškodenému 39.459,- EUR. Poškodený podaním zo dňa 08. 08. 2011 u odporcu ako poskytovateľa náhrady uplatnil nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vo výške 19.729,50 EUR vychádzajúc pri tom z rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia ustáleného rozhodnutím zo dňa 16. 06. 2011. Odporca na uvedený uplatnený nárok poškodeného reagoval zamietavým postojom, keď skonštatoval, že poškodenie zdravia „mu spôsobuje obmedzenie, nie však úplné znemožnenie vykonávania niektorých nevyhnutných životných úkonov, uspokojovania životných a spoločenských potrieb“ a odkázal poškodeného na primeranú rehabilitačnú liečbu pod dohľadom odborných lekárov príp. aj absolvovanie vhodnej a primeranej rekvalifikácie. V závere svojho oznámenia Sociálna poisťovňa, ústredie uviedla, že „ doteraz vyplatená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je primeraná.“ V návrhu ďalej uviedol, že Sociálna poisťovňa pri prerokovaní žiadosti na uzatvorenie dohody o vyrovnaní podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia nezohľadnila významné a rozhodujúce fakty a okolnosti, ktoré zakladajú právo obžalovaného na zvýšenie náhrady a to podľa názoru navrhovateľa o 50%. Pri pracovnom úraze zo dňa 04. 05. 2009 utrpel navrhovateľ vážne poškodene zdravia, najmä zranenia hlavy, hrudníka a pravej dolnej končatiny charakterizované ako ťažké poškodenie zdravia. Vzhľadom k závažnosti týchto zranení posúdeným ako trvalé následky na zdraví, rovnako aj pre neschopnosť a nemožnosť výkonu akejkoľvek adekvátnej sústavne vykonávanej práce sa stal invalidným dôchodcom. Medzi následky úrazu poškodeného patria najmú chronické bolesti hlavy a tvárových kostí, neschopnosť dobre ovládať ľavý ústny kútik a viečka ľavého oka, prítomné sú aj pocity stŕpnutia ľavej strany tváre. Navrhovateľ má znížený cit pre chute v prednej časti jazyka, slabšie počuje na ľavé ucho, necíti si dobre ľavý zvukovod a sliznicu v ústach nad horným zuboradím. Zároveň trpí chronickými bolesťami pravého bedrového kĺbu a pravého kolenného kĺbu, v ktorých má výrazné obmedzenie rozsahu pohyblivosti. Vôbec si neovláda chodidlo ľavej dolnej končatiny, toto chodilo mu častokrát opúcha. Zároveň si necíti pravú dolnú končatinu, dokonca proti prepadávaniu chodidla musí sústavne používať termoplastickú dlahu. Nie je schopný stáť dlhšie na jednom mieste, pretože sa dostavia silné bolesti do ľavej strany panvy s vyžarovaním do krížov. Vo všeobecnosti sa cíti slabý, zle spáva, zostal zábudlivý, ťažko sa mu dýcha. Celkovo možno skonštatovať, že po fyzickej i psychickej stránke došlo u navrhovateľa k výraznej zmene a redukcií spôsobu a možnosti života. Úraz u navrhovateľa zanechal výrazné obmedzenie a následky vo všetkých životných činnostiach a oblastiach - v pracovnej, záujmovej, spoločenskej i partnerskej sfére. Vývoj zdravotného stavu poškodeného je negatívne progresívny. Navrhovateľ zostal v dôsledku predmetného pracovného úrazu prakticky v rozkvete životných síl, plne invalidný a vo svojich 38. rokoch veku stratil schopnosť a možnosť plnohodnotného uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Navrhovateľ má za to, že sú u neho dané a naplnené podmienky a predpoklady, ktoré možno subsumovať pod prípad hodný osobitného zreteľa (samotný zákonodarca za takýto prípad bez ďalšieho považuje exemplifikatívne aj uznanie invalidity).
Odporca žiadal návrh zamietnuť, pričom v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 01. 2012 uviedol, že navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 04. 05. 2009 podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 19. 11. 2010. Na základe predloženej žiadosti a lekárskeho posudku o bolestnom, v ktorom bolo bolestné ohodnotené na 935 bodov a kontrolného bodového hodnotenia posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne vydala Sociálna poisťovňa dňa 07. 02. 2011 rozhodnutie, v ktorom priznala navrhovateľovi náhradu za bolesť vo výške 13.923,- EUR. Proti predmetnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolal dňa 08. 03. 2011 a ako dôkaz predložil nový znalecký posudok vypracovaný T.. Y. R. zo dňa 07. 03. 2011. Sociálna poisťovňa, ústredie, odvolaniu vyhovela a rozhodnutím zo dňa 15. 06. 2011 priznala navrhovateľovi náhradu za bolesť vo výške 16.082,- EUR s tým, že postup Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava pri priznaní nároku na náhradu za bolesť poškodenému v sume 13.923,- EUR bol v čase vydania rozhodnutia správny. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU) v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 04. 05. 2009 podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 19. 11. 2010. Na základe predloženej žiadosti a lekárskeho posudku o SSU, v ktorom bolo SSU ohodnotené na 900 bodov a kontrolného bodového hodnotenia posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne vydala Sociálna poisťovňa dňa 14. 02. 2011 rozhodnutie, v ktorom priznala navrhovateľovi náhradu za SSU vo výške 13.401,- EUR. Proti predmetného rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolal dňa
11. 03. 2011 a ako dôkaz predložil nový znalecký posudok vypracovaný T.. Y. R. zo dňa 07. 03. 2011. Sociálna poisťovňa ústredie odvolaniu vyhovela a rozhodnutím zo dňa 16. 06. 2011 priznala navrhovateľovi náhradu za SSU vo výške 39.459,- EUR s tým, že postup Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava pri priznaní nároku na náhradu za SSU poškodenému bol v čase vydania rozhodnutia správny. V súvislosti s poistnou udalosťou navrhovateľa vyplatila Sociálna poisťovňa z úrazového poistenia navrhovateľovi a) úrazový príplatok v celkovej sume 1.670,20 EUR, b) úrazovú rentu v celkovej sume 922,60 EUR, c) náhradu za bolesť v sume 16.082,- EUR, d) náhradu za SSU v sume 39.459,- EUR. K dohode o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia medzi navrhovateľom a odporcom v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. nedošlo, nakoľko odporca žiadosti navrhovateľa zo dňa 08. 08. 2011 nevyhovel. Primerané zvýšenie odškodnenia za SSU prichádza do úvahy v prípadoch hodných osobitného zreteľa kedy kultúrne, športové, politické, pracovné, či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo mimoriadne a na vysokej úrovni. Odškodnenie za SSU samo vo svojej podstate predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Nakoľko sa navrhovateľ pred úrazom neangažoval politicky či spoločensky, profesionálne sa nevenoval žiadnemu športu, prípadne možnosti sebavzdelávania má odporca zato, že navrhovateľ bol zo strany odporcu dostatočne finančne odškodnený. Odporca poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcu, keď v zmysle § 195 ods. 1 Zákonníka práce zodpovedá za škodu vzniknutú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Vzhľadom na objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za poškodenie zdravia zodpovedá zamestnávateľ a nie Sociálna poisťovňa, ktorá nie je právny nástupcom zamestnávateľa. Uviedol, že Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia a ako vykonávateľ zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení pôsobí vo sfére verejného práva nemôže plniť nad rámec Zákonníka práce t. j. nemôže byť pasívne legitimovaná v tomto konaní. Sociálna poisťovňa mohla vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane zamestnávateľa, pretože by mala právny záujem na výsledku sporu, ale nie ako odporca. Právnu subjektivitu v zmysle § 120 ZSP má výlučne subjekt s označením Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave. Pobočka ani ústredie nemajú vlastnú samostatnú právnu subjektivitu, sú iba organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne.
Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 311/2001 v znení neskorších predpisov (Zákonník práce) ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
Podľa § 185 ods. 2 zákona č. 311/2001 pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je aj úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.
Podľa § 13 ods. 3 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní zo zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu (zákona č. 437/2004 Z. z.).
Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, 4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov, písomnými dokladmi a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ ako zamestnanec spoločnosti MRAMOR spol. s r. o. so sídlom Bratislava, Vlčie hrdlo 64 utrpel dňa 04. 05. 2009 pracovný úraz, pričom mieru zavinenia navrhovateľa na pracovnom úraze stanovil zamestnávateľ v rozsahu 0%. Z dôvodu poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu navrhovateľ sa stal plne invalidným, pričom odporca mu rozhodnutím zo dňa 09. 08. 2010 priznal invalidný dôchodok vo výške 335,90 EUR mesačne. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia súd zistil, že navrhovateľ bol za invalidného uznaný z dôvodu, že mal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidný dôchodok navrhovateľovi bol priznaný od 03. mája 2010, pričom súd mal preukázané, že navrhovateľ bol práceneschopný v čase odo dňa, kedy sa mu stal pracovný úraz t. j. odo dňa 04. 05. 2009 do dňa, kedy bol uznaný za invalidného t. j. do 03. 05. 2010.
Navrhovateľ nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnil u Sociálnej poisťovni, pričom Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutím zo dňa 14. 02. 2011 navrhovateľovi ako poškodenému priznala nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 13.401,- EUR. Následne na základe žiadosti navrhovateľa T.. Y. R., znalec z oboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, vypracoval znalecký posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia č. 39/2011 dňa 07. 03. 2011 a jeho doplnok dňa 08. 03. 2011 č. 41/2011, v ktorom ustálil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na hodnotu 4080 bodov. Navrhovateľ následne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 14. 02. 2011 podal odvolanie, o ktorom rozhodovala Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava rozhodnutím dňa 16. 06. 2011 pod č. 33286-5/2011-BA tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, zmenila a priznala navrhovateľovi ako poškodenému nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 39.459,- EUR, keď posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, celkovo ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa počtom bodov 2650, čo pri hodnote jedného bodu 14,89 EUR predstavuje sumu vo výške 39.459,- EUR, ktorú sumu Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava navrhovateľovi priznala ako nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ sa domáhal zvýšenia tejto náhrady o 50% vychádzajúc práve z počtu bodov sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2650 bodov tak, ako sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil celkovo posudkový lekár Sociálnej poisťovne.
Ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa počtom bodov 2650 nebolo medzi účastníkmi sporné.
Následne navrhovateľ listom zo dňa 08. 08. 2011 požiadal odporcu o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. k uzavretiu dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Navrhovateľ v konaní pred súdom vypovedal, že pred úrazom mal dobrý zdravotný stav, rekreačne hrával futbal aj hokej, chodieval do prírody, urobil si práce v záhrade, ošetroval si stromy, býval v rodičovskom dome. Pred úrazom sa mu lepšie žilo, bol spoločenský človek, chodil na zábavy, medzi ľudí, nezatajoval sa, nebol uzavretým človekom. Pred úrazom si sám varieval, choval hospodárske zvieratá a psy, chodieval na hríby, používal motorové vozidlo. Po úraze bol uznaný úplným invalidným dôchodcom, stravu mu zabezpečujú rodinní príslušníci, nedokáže si navariť z dôvodu bolesti, predovšetkým pravej nohy, po krátkej chôdzi, nejakých 20 metrov musí si oddýchnuť, pri chôdzi používa francúzsku barlu. Ráno sa musí rozcvičiť, osobnú hygienu si postupne zabezpečuje sám. Raňajky, obed, olovrant a večeru si prihreje v mikrovlnke, pričom varené jedlo mu prinesie rodina. Pozerá televízor, na nákupy málokedy chodieva sám, väčšinou mu nákupy zaobstará rodina. Má dva psy, občas chodí navštíviť susedov. Motorovým vozidlom jazdiť nemôže. Čo sa týka jeho koníčkov, je to len krátka chôdza okolo domu.
Svedok H. P., švagor navrhovateľa, vypovedal, že v máji 2009 navrhovateľ mal ťažký pracovný úraz, pri ktorom utrpel zlomeniny stehennej kosti, vykĺbenie bedrového kĺbu, polámanie tvárových kostí, krvácanie z ucha, mal zlomené rebrá, najviac mal postihnutú pravú dolnú končatinu a hlavu. Pred úrazom bol oveľa spoločenskejší, chodieval s priateľmi na zábavy, diskotéky, pestoval turistiku, chodil do lesa na hríby, rekreačne hrával futbal, dokázal sa o seba postarať, dokázal si navariť, porobil práce okolo domu a v záhrade. Chodieval pomáhať kamarátom pri stavbách, dokázal si opraviť motorové vozidlo, pred úrazom vozidlo šoféroval. Povahovo pred úrazom bol úplne iný, bol otvorenejší, veselší. Po úraze sa o stravovanie stará rodina t. j. on s manželkou, sestrou navrhovateľa a jeho krstní rodičia Y. a Y. Y.. O stravovanie sa starajú z dôvodu, že navrhovateľ si nedokáže sám navariť, vie si jedlo len ohriať, prípadne natrieť nejaký chlieb. Nedokáže si navariť z dôvodu, že by musel stáť pri sporáku, bolí ho noha a stalo sa, že keď aj nejaké jedlo chcel variť, zabudol jedlo na sporáku. Práce okolo domu t. z. bežnú údržbu, záhradkárske práce, nákup potravín zabezpečujú pre navrhovateľa oni, navrhovateľ sa pohybuje za pomoci francúzskej barly, po prejdení kratšej vzdialenosti 50 alebo 100 metrov ho noha bolí, opúcha mu, potom mu termoplastická ortéza, ktorú používa, spôsobuje na nohe odreniny. Nešoféruje, pretože stratil rýchle reflexy, ktoré potrebuje v bežnej premávke a pravú nohu si necíti. Osobnú hygienu si dokáže zabezpečiť sám. Aktivity, ktoré robil pred úrazom už nevykonáva. Čo sa týka návštev, chodia ho navštevovať starí kamaráti, susedovci, ktorých navštevuje aj on. Čo sa týka obliekania, v súčasnosti na bežné obliekanie pomoc nepotrebuje, rovnako ani na obúvanie. Pred úrazom choval ošípané, zajace a psov, v súčasnosti už chová iba psov. Predtým pracoval ako frézar, v súčasnosti je invalidný dôchodca. Čo sa týka zabezpečenia chodu domácnosti ako je upratovanie, pranie, toto mu zabezpečujú oni. Po úraze absolvoval rehabilitačný pobyt v Kováčovej v Národnom rehabilitačnom centre, v súčasnom období sa rozcvičuje podľa pokynov lekára doma.
Svedok Y. Y., krstný otec navrhovateľa, vypovedal, že po tej nehode je navrhovateľ na tom veľmi zle. On s manželkou ako aj sestra navrhovateľa s jej manželom sa o navrhovateľa starajú, pretože nie si je sebestačný ničím, všetko musia mu navariť a to buď manželka svedka alebo sestra navrhovateľa, tiež urobia domáce práce. Na navrhovateľa nie je v ničom spoľahnutie, po úraze ako mal problémy s hlavou, radšej urobia všetko oni, pretože navrhovateľ zabúda. Nemôže si variť, pretože zabudne hrniec na sporáku, nechá pustenú vodu, musia ho častejšie chodiť pozerať. On bol doteraz nezamestnaný, takže chodieval za navrhovateľom až dva až trikrát denne a tiež večer ho skontrolovať. Pred úrazom navrhovateľ bol sebestačný, všetko si vedel porobiť, aj opravu na dome. Mal záľuby, chodil si zahrať futbal, lyžovať, korčuľovať, mal známosť, chodil na zábavy, teraz je sám, nechalo ho aj dievča. Predtým si choval zvieratá, bol stále činný v robote, v súčasnosti nemá žiadne záľuby, pozerá televízor, nič nemôže robiť. Osobnú hygienu si vie zabezpečiť sám, vie sa sám aj poobliekať a obuť. Pri chôdzi používa francúzsku barlu, na nohe nosí ortézu. Po dome sa pohybuje, veľa neprejde. Čo sa týka návštev počas nedieľ a sviatkov buď ho berávajú k sebe oni alebo jeho sestra, je uzavretý. Vlastní motorové vozidlo, ktoré vlastnil aj pred úrazom, toto používal, v súčasnosti nešoféruje, pretože má pravú nohu necitlivú. Obedy a večere mu varia oni alebo jeho sestra, tiež mu nakupujú potraviny, je si schopný natrieť chlieb, raňajky si teda takto sám zabezpečiť vie.
S prihliadnutím na zistený skutkový stav, tak ako je tento uvedený vyššie, a hore citované zákonné ustanovenia súd dospel k názoru, že návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. je dôvodný v časti do zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 30%. Súd poukazuje na to, že navrhovateľ v dôsledku pracovného úrazu sa stal plne invalidným, pričom v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol uznaný invalidným vznikla u navrhovateľa existencia prípadu hodného osobitného zreteľa, pri ktorej súd môže náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť, najviac však o 50%. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľovi žiadnu sumu doposiaľ nevyplatil. Súd poukazuje na to, že rozhodujúcimi skutkovými okolnosťami, okrem uznania navrhovateľa za invalidného dôchodcu v príčinnej súvislosti so škodou na zdraví, ktorú utrpel navrhovateľ pri pracovnom úraze, existujú aj ďalšie okolnosti , ktoré súd zohľadňoval pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Predovšetkým to bol vek navrhovateľa, keď navrhovateľ mal v čase pracovného úrazu 35 rokov. U navrhovateľa išlo o mladého človeka s predpokladom, že sa riadne uplatní v spoločenskom, kultúrnom, rodinnom aj v pracovnom živote. V dôsledku úrazu navrhovateľ bol obmedzený v pracovnej činnosti, pričom pred úrazom bol riadne zamestnaný, po úraze v období od 04. mája 2009 do dňa priznania invalidity bol dočasne práce neschopný, následne vykonávanie pracovnej činnosti s prihliadnutím na zdravotný stav navrhovateľa po úraze bola vyhodnotená samotným odporcom tak, že nie je tento schopný ďalej pracovať, keď odporca svojim rozhodnutím rozhodol o úplnej invalidite navrhovateľa. U navrhovateľa po úraze došlo k nástupu aj ďalších obmedzení v bežnom živote, predovšetkým spojené s tým, že navrhovateľ po pracovnom úraze utrpel závažné poranenia hlavy a pravej dolnej končatiny. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že po úraze sa izoluje od spoločnosti, je uzavretý, pričom pred nehodou žil spoločenským životom, stretával sa s priateľmi, s kamarátmi, chodieval na diskotéky, rekreačne hrával futbal, hokej, venoval sa turistike v dôsledku čoho jeho sociálna komunikácia je obmedzená. Navrhovateľ pred nehodou aj po nehode žil sám v rodinnom dome, avšak nie je schopný zabezpečiť bežnú údržbu domu, bežné práce v záhradke, chovanie hospodárskych zvierat, tak ako tomu bolo pred úrazom. Nie je samoobslužný čo sa týka stravovania, keď v dôsledku poranenia hlavy a nohy nie je schopný si sám navariť jedlo. Navrhovateľ nie je schopný riadiť motorové vozidlo, je obmedzený vo svojich záľubách ako je zber húb. Je obmedzený v spoločenskom vyžití sa, keď pred úrazom chodieval na zábavy, diskotéky. Svedkovia zhodne vypovedali, že po úraze sa jeho život zmenil, nie je sebestačný, je uzavretý. Tieto okolnosti súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa a dospel k záveru, že v danej veci je dôvod na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nie však do výšky 50%, ale len do výšky 30% z celkového počtu bodov, pričom celkový počet bodov 2650 medzi účastníkmi sporný nebol. Súd uvádza, že navrhovateľ nepreukázal nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia až do maximálnej výšky 50%, pretože navrhovateľ je pohyblivý, aj keď za pomoci barlí, bežné úkony ako osobná hygiena, pripravenie si jednoduchej stravy bez varenia si vie zabezpečiť; teda obmedzenia navrhovateľa v živote nie sú také, aby odôvodňovali zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia až do maximálnej výšky 50%. Súd vychádzajúc z hore uvedeného teda uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 11.837,55 EUR čo zodpovedá 30%-nému zvýšeniu. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Čo sa týka námietky odporcu, že vo veci odporca nie je aktívne legitimovaný, vychádzajúc z toho, že sa jedná o nárok voči zamestnávateľovi navrhovateľa, keď u navrhovateľa došlo k poškodeniu zdravia z dôsledku pracovného úrazu, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ navrhovateľa, súd poukazuje na to, že pasívna legitimácia odporcu vyplýva z ustanovení § 2 písm. c), § 13 ods. 3 písm. h) a § 120 ods. 1 zákona č. 463/2003 Z. z. ako aj z ustanovení § 6 ods. 1 a 3 zákona č. 437/2004 Z. z. Súd poukazuje na to, že sociálne poistenie je aj úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu. Ako dávky úrazového poistenia sa poskytuje aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom navrhovateľ má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z. Súd ďalej poukazuje na to, že v zmysle § 120 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálne poistenie vykonáva sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa teda ako vykonávateľ úrazového poistenia a poskytovateľ náhrad škody z titulu pracovných úrazov je podľa názoru súdu pasívne legitimovaným subjektom na strane odporcu aj v konaní pred súdom o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáha priznania náhrady škody titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p. a navrhovateľovi priznal trovy konania v plnej výške z výšky náhrady, ktorú súd navrhovateľovi priznal vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Právny zástupca navrhovateľa vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v zákonom stanovenej lehote za 5 hlavných úkonov vrátane režijných paušálov a DPH. Súd priznal navrhovateľovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia za 5 hlavných úkonov a to prevzatie a príprava zastupovania, návrh na začatie konania, vyjadrenie zo dňa 15. 02. 2012, účasť na pojednávaniach dňa 28. 02. 2012 a 15. 03. 2012, hodnota hlavného úkonu vychádzajúc z ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. 287,14 EUR + 2x režijný paušál za úkony vykonané v roku 2011 po 7,41 EUR, 3x režijný paušál za úkony vykonané v roku 2012 po 7,63 EUR spolu 1.473,41 EUR + 20% DPH z tejto čiastky čo predstavuje čiastku 294,69 EUR, trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.768,10 EUR. Odporca je teda povinný zaplatiť trovy konania vo výške 1.768,10 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle § 149 O. s. p. , pričom právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyúčtovaní náhrady trov konania, podanie zo dňa 15. 03. 2012, uviedol účet právneho zástupcu navrhovateľa číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX vedený vo P.X. H..U.. Z.. § 195 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. § 185 ods. 2 zák. č. 311/2011 Z. z. § 2 písm. c) zák. č. 461/2003 Z. z. § 8 os. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. § 13 ods. 3 písm. h) zák. č. 461/2003 Z. z. § 120 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. § 17 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. § 71 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z. z. § 83 zák. č. 461/2003 Z. z. § 99 zák. č. 461/2003 Z. z. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. § 6 ods. 1, 3 zák. č. 437/2004 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).