Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-436-2011.pdf
PDF · 72.94 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/436/2011
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S. XX/X, právne zast. JUDr. Ladislav Potocký, advokát, B. XX, H., proti odporcovi: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Q. XXX/X, právne zast. Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., D. Dlabača 35, Žilina, v konaní o vydanie nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 18C/111/2008-250 zo dňa 16.9.2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči odporcovi vydania nehnuteľnosti, zároveň ju zaviazal uhradiť trovy odporcovi v sume 303,84 eur a trovy štátu v sume 153,01 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní vo veci samej, vychádzal z vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckého posudku znalca Ing. M. I., podľa ktorého, odporca realizáciou stavby nezasahuje do pozemku navrhovateľky, nakoľko novostavba je minimálne 2 m od spornej hranice. Znalec zároveň určil hranicu medzi parcelami KN-C č. 27/1 a č. 28 a zakreslil ju do mapy. Znalecký posudok znalca Ing. B., ktorý bol vyhotovený na základe objednávky navrhovateľky, súd posúdil len ako listinný dôkaz, ktorého závery podľa jeho názoru spochybnil súdom ustanovený znalec relevantnými tvrdeniami a skutočnosťami. Keďže znalec vytýčil aj hranicu medzi nehnuteľnosťami účastníkov, čo vyznačil aj na mape, súd mal nepochybne zistené aj z tohto dôkazu, že časť, ktorú navrhovateľka sa v tomto konaní domáhala vydať, je vo vlastníctve odporcu, ktorý zároveň spolu s jeho právnymi predchodcami takto danú nehnuteľnosť, ako aj spornú časť užívajú 10 rokov nerušene ako vlastníci. Keby celá hranica bola skutočne posunutá v prospech odporcu, tak je nepochybné, že súčasný stav je v nerušenom a dobromyseľnom užívaní odporcu a jeho právnych predchodcov, v dôsledku čoho, by došlo i k vydržaniu.
Pri rozhodovaní o trovách konania, súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi, ktorý mal úspech vo veci náhradu trov, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 303,84 eur. V zmysle § 148 ods. 1 O.s.p., následne potom prvostupňový súd zaviazal navrhovateľku i k náhrade trov štátu, ktoré vznikli z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania. Proti tomuto rozsudku, podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľka. Žiadala napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť, dôvodiac tým, že prvostupňový súd nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie a preto i nesprávne rozhodol. V prvom rade postupoval v rozpore s ust. § 127 ods. 1 O.s.p., keď neodstránil rozpory medzi znaleckým posudkom Ing. W. B. a znaleckým posudkom Ing. I. a to nariadením znaleckého dokazovania. Je neprijateľný právny záver, že znalecký posudok vypracovaný účastníkom konania, má menšiu dôkaznú pozíciu, ako znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom. Znalecký posudok musí každý znalec, bez ohľadu na objednávateľa vypracovať v súlade so zákonom a objektívne, pričom každý má rovnakú dôkaznú hodnotu. Podľa jej názoru, prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil aj svedecké výpovede a v napadnutom rozhodnutí tieto interpretuje odlišne od protokolácie v jednotlivých zápisniciach. Pri porovnaní jednotlivých výňatkov, zo svedeckých výpovedí v napadnutom rozhodnutí jednotlivých zápisníc z pojednávaní, na ktorých svedkovia vypovedali, možno jednoznačne konštatovať, že konajúci súd v napadnutom rozhodnutí prispôsobil výpovede svedkov vytrhnutím z kontextov tak, aby podporovali výrokovú časť rozhodnutia. Vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s listinnými dôkazmi - overené kópie má z roku 1874, overené kópie z registra parciel z roku 1874, kúpno-predajná zmluva z roku 1919, mapa predložená pánom X., platobný rozkaz z roku 1922, ani so znaleckým posudkom Ing. B.. Nesprávne právne posúdenie konajúceho súdu je zrejmé aj z toho, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca nemohol dobromyseľne užívať sporné nehnuteľností, pretože na pozemnoknižných parcelách, ktoré si odporca privlastnil z vlastníctva starého otca navrhovateľky a na ktoré údajne získal svedkov na prehlásenie, stál rodinný dom, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie a teda ich odporca nemohol dobromyseľne užívať, keďže mali svojho vlastníka, ktorý ich plnohodnotne užíval. K uvedenej parcele prislúcha i spoločný dvor s parcelou PKN č. 90, na čo súd vôbec nebral ohľad.
Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru, prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a správne rozhodol, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom zdôvodnil. Pokiaľ navrhovateľka svoje odvolanie opiera o ňou zabezpečený znalecký posudok zo dňa 25.6.2007, o príprave takéhoto znaleckého posudku a vôbec o prítomnosti znalca Ing. B. na pozemku, ktorý je predmetom jeho vlastníckeho práva, nebol nikým ani len verbálne informovaný a preto má dôvodné pochybnosti o objektivite takéhoto posudku. Je len samozrejmé, že takýto posudok, ktorý je v diametrálnom rozpore so všetkými ďalšími vykonanými dôkazmi, prvostupňový súd nemohol akceptovať.
Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľka so svojím návrhom podaným na súde dňa 16.5.2008 sa domáhala voči odporcovi ochrany vlastníctva - vydania časti nehnuteľnosti, podľa znaleckého posudku č. 9/2007 Ing. W. B. zo dňa 25.6.2000, ktorá je v znaleckom posudku vymedzená ako parcela č. 28/3 o výmere 18 m2. Ako listinný dôkaz k návrhu pripojila znalecký posudok Ing. W. B..
Vychádzajúc z týchto skutočností, potom prvostupňový súd postupoval správne, keď v priebehu konania skúmal, či odporca zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky. V tomto smere, ale nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, preto musel odvolací súd jeho rozhodnutie ako predčasné zrušiť. Pokiaľ v priebehu konania bolo nariadené znalecké dokazovanie a znalecký posudok podaný znalcom Ing. I., bol výrazne odlišný od znaleckého posudku predloženého navrhovateľkou, bolo povinnosťou prvostupňového súdu jednoznačným spôsobom odstrániť rozpory vyplývajúc z týchto dôkazov, čo by sa potom muselo prejaviť i v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Tu je potrebné prisvedčiť navrhovateľke, že povinnosťou každého súdneho znalca je vypracovať znalecký posudok, v súlade s právnymi predpismi a nemožno potom konštatovať, že by listinný dôkaz, predložený účastníkom bol dôkazom nižšej dôkaznej sily len preto, že znalecký posudok vypracovaný na žiadosť súdu, je v rozpore s takýmto dôkazom. Nemôže byť na ujmu účastníka skutočnosť, že spolu s návrhom predložil listinný dôkaz, z ktorého pri podaní návrhu na začatie konania vychádzal (je len logické, že pred podaním návrhu na začatie konania sa účastník chce ubezpečiť, že jeho nárok je dôvodný).
Súd hodnotí vykonané dôkazy, podľa svojej voľnej úvahy, každý dôkaz jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach a aj keď v tomto smere nie je viazaný návrhmi účastníkov, z dôvodov rozhodnutia musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, pričom ak neuverí záverom znaleckého posudku, musí vo svojom rozhodnutí uviesť konkrétne skutočnosti, v ktorých sa znalec dopustil pochybenia, v prípade dať možnosť znalcovi, aby takéto skutočnosti súdu vysvetlil. Pokiaľ teda prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že znalecký posudok Ing. B. je nedôveryhodný len z toho dôvodu, že bol predložený účastníkmi konania (navrhovateľkou), musel odvolací súd jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu v prvom rade odstrániť rozpory v znaleckých posudkoch tak, aby z jeho rozhodnutia bolo zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností vychádzal, ak neuveril záverom znaleckého posudku znalca Ing. B.. Za tým účelom zváži výsluch znalcov,
poprípade nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, keďže sa tu jedná o posúdenie odbornej otázky a závery v takomto prípade by mali byť jednoznačné.
Ak v ďalšom sa prvostupňový súd sa zaoberal otázkou vydržania a poukazuje na nedôvodnosť návrhu i z tohto dôvodu, z jeho rozhodnutia musí byť zrejmé kedy, na základe akých skutočností, odporca vstúpil do držby spornej časti nehnuteľnosti a kedy, ako i podľa ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.
Až po doplnení dokazovania, v naznačenom smere, poprípade po vykonaní ďalších dôkazov, ktoré v priebehu konania navrhnú účastníci, bude môcť prvostupňový súd vo veci opätovne rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.