Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-177-2004.pdf
PDF · 88.27 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-15C/177/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie samosudkyňou Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľa S. Y., bytom Y.V., B. XX, zastúpeného JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou, AK Košice, Štúrova 20, proti odporcovi N. K., bytom Š. XXX/XX, Š., zastúpeného JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom, AK Košice, Floriánska 16, v konaní o náhradu škody takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 888,40 Eur spolu so 14% ročným úrokom od 5.11.2004 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ pôvodným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.160,59 Eur (34.964,-Sk), čo odôvodnil tým, že od odporcu odkúpil motorové vozidlo značky Škoda 1203, pričom následne po odpredaji motorového vozidla sa začali objavovať vady, ktoré spočívali v tom, že podlaha motorového vozidla bola skorodovaná, bolo vadné tesnenie pod hlavou, v dôsledku čoho bolo opravovaného následne asi štyrikrát, napriek tomu nebola chyba dostatočne odstránená a následkom toho došlo k zadretiu motora. Takéto auto bolo úplne nepojazdné. Keďže odporca je aj automechanikom, reklamované vady zároveň aj odstraňoval a takto aj dňa 24.8.2001 prevzal predmetné motorové vozidlo na opravu s tým, že túto chybu odstráni. Zmluva bola uzatvorená ústne a odporca prisľúbi, že túto vadu odstráni.
V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom dňa 25.8.2008 tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi škodu vo výške 888,40 Eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Voči tomuto rozsudku bolo podané odvolanie zo strany odporcu.
Uznesením Krajského súdu zo dňa 29.4.2009 bol rozsudok súdu okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúce časti zrušený a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd doplnil dokazovanie opätovne výsluchom navrhovateľa, svedkov, upraveným návrhom navrhovateľa, oboznámením sa výpovedí účastníkov konania, ako i ostatným obsahom spisu.
Navrhovateľ dňa 8.4.2010 upravil žalobný návrh tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu sumy 888,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne od 5.112004 do zaplatenia. Súd o tejto zmene žalobného návrhu rozhodol na pojednávaní dňa 24.2.2012.
Navrhovateľ zotrval na svojich doposiaľ učinených výpovediach s tým, že má za to, že v období od podania jeho návrhu prešla dostatočne dlhá doba, aby odporca mohol motorové vozidlo opraviť a vrátiť. Zároveň predložil súdu fotografie zo dňa 14.10.2008, na ktorých bolo zobrazené motorové vozidlo, ktoré sa nachádzalo odstavené mimo budovu, kde sa opravujú autá, pričom navrhovateľ uviedol, že toto motorové vozidlo je skorodované, nemá vôbec vnútrajšok a nemá vedomosť o tom, či vôbec v motorovom vozidle je nejaký motor, či je vôbec funkčné a pritom navrhovateľ ho odporcovi v takomto stave neodovzdal, nakoľko odovzdal odporcovi funkčné motorové vozidlo. Vzhľadom na to, že toto motorové vozidlo je odstavené tak, ako je, navrhovateľ má za to, že nikdy opravené ani nebolo.
Navrhovateľ doplnil svoju výpoveď tým, že je pravdou, že v roku 2004 sa mu odporca ozval, avšak nie za účelom, aby mu vydal motorové vozidlo, resp. aby ho vyzval, že si má prísť pre toto motorové vozidlo, ale mu povedal, že je ochotný uhradiť mu poistky, ktoré za toto motorové vozidlo platil. V tom čase však motorové vozidlo ešte opravené nebolo. Pri špecifikácii výšky škody navrhovateľ uviedol, že táto predstavuje súdno-znaleckým posudkom zostatkovú hodnotu motorového vozidla 647,28 Eur, ktorú si navrhovateľ uplatňuje a ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti medzi povinnosťou, ktorú si mal splniť odporca, ale nesplnil, a tým, že napriek tomu, že nemohol motorové vozidlo používať, bol povinný uhrádzať zákonné poistenie, ktoré v roku 2001 predstavovalo sumu 38,11 Eur, v roku 2002 a 2003 sumu 138,29 Eur, ako i cestnú daň za rok 2001 vo výške 48,13 Eur. Výšku úroku z omeškania si uplatňuje odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od 5.11.2004.
Navrhovateľ zároveň uviedol, že v období kedy sa začali pojednávania na súde, bolo to po dvoch, troch pojednávaniach, vtedy mu odporca povedal na pojednávaní, že si má ísť auto prebrať a že si ho môže vziať. Toto povedal na pojednávaní, ale nikdy predtým ho nevyzval na jeho prebratie. Podľa názoru navrhovateľa to bolo len jeho gesto potom, čo sa začali pojednávania na súde. S odporcom sa pozná asi tridsať rokov a za obdobie 24 mesiacov kedy mal auto navrhovateľa u seba, mohol byť za ním niekoľkokrát, teraz sa už spoločne nerozprávajú kvôli tejto skutočnosti, nakoľko navrhovateľ bol nútený auto odhlásiť. Auto bolo odhlásené len dočasne, nakoľko čakal na opravu motorového vozidla, ale taktiež donekonečna nemohol platiť zákonné poistenia, keď žiadnu činnosť na aute nevykonával.
Dôvodom neprebratia motorového vozidla bola skutočnosť, že jeho motorové vozidlo už bolo odhlásené, pričom on sám dal splnomocnenie odporcovi nakoľko povedal, že má nejaké známosti, že mu tam dá nový motor a v tom období ešte bolo potrebné, aby na prepise bola plná moc navrhovateľa. Udelil mu teda plnú moc na odhlásenie.
Právny zástupca odporcu však nesúhlasil ani s upraveným návrhom. Mal za to, že odporca vyzval na navrhovateľa, aby si motorové vozidlo prišiel vyzdvihnúť. Zároveň právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že podľa informácií, ktoré má od svojho klienta, motorové vozidlo bolo už z miesta, kde bolo postavené, odcudzené niekedy v roku 2010, avšak toto motorové vozidlo nemalo ani ŠPZ-tky, takže nebolo ani nahlásené.
Svedok C. F. vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľom sú dlhoroční kamaráti, pričom spolu s navrhovateľom navštevoval aj odporcu a to v čase kedy mu bolo odovzdané motorové vozidlo na opravu. Nevedel presne uviesť dátumy kedy bol za odporcom, avšak sám mal vedomosť o tom natoľko videl, že auto bolo odstavené a nebolo vôbec opravené. Taktiež uviedol, že určite sa musel navrhovateľ s odporcom dohodnúť aj na nejakom čase, pretože auto navrhovateľ potreboval pre svoje úkony, pretože s týmto autom pracoval. Čo sa týkalo času, na ktorom sa dohodli, tak určite tento čas nebol dlhší, nebol dohodnutý ani na pol roka, ani na jeden rok. Motorové vozidlo v čase, keď spolu s navrhovateľom chodili za odporcom pojazdné nebolo, vytekal z neho olej. Svedok bol s navrhovateľom u odporcu ho pozrieť dva alebo trikrát, mohlo to byť v rozpätí dvoch alebo troch mesiacov. Keď tam došli, bol prítomný aj odporca avšak nie pri každej návšteve. Taktiež videl, že toto auto bolo stále tak zaparkované ako bolo predtým, bolo zarastené trávou, a auto vyzeralo ako rozobraté. Taktiež videl, že v aute motor nebol a naposledy bol pozrieť toto motorové vozidlo spoločne s navrhovateľom v roku 2007.
Svedok C. H. vo svojej výpovedi uviedol, že len z počutia spočiatku vedel, že navrhovateľ odovzdal motorové vozidlo odporcovi avšak on bol za odporcom dva alebo trikrát. Naposledy to bolo v roku 2008 avšak auto nebolo opravené, stálo na jednom mieste, bolo zarastené v tráve a skutočne bolo vidno, že na tom aute nič robené nebolo. Čo sa týkalo prítomnosti odporcu, bol odporca prítomný asi dvakrát nie zakaždým, keď tam spolu prišli a spoločne s navrhovateľom urobili aj fotky.
Podľa ustanovenia § 631 Občianskeho zákonníka Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten komu bolo dielo zadané, že ho za dojednanú cenu vykonaná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa ustanovenia § 633 ods. 1 OZ zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase a keď na vykonaní diela ustanovená a záväzná technická norma musí si vykonanie zodpovedať tejto norme.
Podľa ustanovenia § 652 ods. 1 OZ aj ide o opravu alebo úpravu veci vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; avšak o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedeným do predošlého stavu.
Zo vzťahu medzi účastníkmi konania je zrejmé, že v danom prípade išlo o uzatvorenie zmluvy o oprave veci, ktorá je svojim spôsobom osobitným druhom zmluvy o dielo. Pre túto zmluvu je charakteristické, že prevedením opravy veci sa nemenia vlastnícke vzťahy, pričom nie je taktiež predpísaná osobitná forma, čo znamená, že môže byť uzavretá aj ústne, tak ako to v danom prípade aj bolo. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy sú vymedzenie predmetu opravy a dohoda o odmene za opravu. Lehota na plnenie nie je podstatnou náležitosťou dohody, preto zmluva mohla byť uzatvorená aj bez toho, aby sa účastníci na lehote plnenia dohodli.
Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy riadne v dohodnutom čase, v prípade, že opravu nevykoná v dohodnutej lehote, resp. ani dodatočne poskytnutej lehote dostáva sa do omeškania. Pri omeškaní ide o objektívnu zodpovednosť za tento stav, preto zavinenie (v danom prípade odporcu) sa nevyžaduje. Právnym následkom omeškania s plnením záväzku môže byť okrem iného aj povinnosť dlžníka nahradiť škodu spôsobenú omeškaním a to v súlade s ustanovením § 519 OZ, ktoré upravuje právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka. Toto právo má veriteľ aj vtedy ak dlžník splnil dlh v dodatočnej lehote, teda v čase, keď už bol v omeškaní. K tomu, aby vznikla dlžníkovi povinnosť nahradiť škodu vzniknutú omeškaním, je potrebné preukázať jeho zavinenie z dôvodu, že nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka sa upravuje všeobecnými ustanoveniami o zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasledujúcich OZ, pričom porušenie právnej povinnosti dlžníka spočíva v tom, že nesplnil svoj dlh včas, jeho zavinenie sa predpokladá a dlžník sa môže zbaviť svojej zodpovednosti. Medzi omeškaním dlžníka a vznikom škody na strane veriteľa musí byť daná príčinná súvislosť.
Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami posúdil dôvodnosť uplatneného nároku, ako i jeho výšku a mal za to, že návrh navrhovateľa, upravený, je dôvodný. Motorové vozidlo bolo odporcovi odovzdané na opravu v 8. mesiaci roku 2001 a od tohto obdobia opravené nebolo. A to i napriek viacerým prísľubom zo strany samotného odporcu, ktorý i v konaní uviedol, že motorové vozidlo neopravil z dôvodu, že bol zaneprázdnený. Taktiež aj svedkovia vypočutí v tomto konaní potvrdili, že v priebehu rokov 2007 a 2008 boli niekoľkokrát za odporcom pričom motorové vozidlo bolo odstavené mimo miesta, kde sa opravujú vozidlá, resp. mimo budovy, niekde v poli bolo zarastené trávou a už z bežnej obhliadky bolo zrejmé, že nie je vôbec opravené a práve naopak na motorovom vozidle chýbalo vnútro a taktiež aj motor, celé bolo skorodované. Tieto skutočnosti súd zistil zo samotných fotografií, ktoré predložil navrhovateľ z obdobia roku 2008.
Odporca na pojednávaní dňa 30.5.2007 uviedol, že motorové vozidlo je opravené, stojí u neho na dvore, takže si ho môže navrhovateľ prísť prevziať. Podľa názoru súdu tvrdenie odporcu o tom, že motorové vozidlo bolo opravené, bolo zavádzajúce nakoľko následne na to v priebehu rokov 2007 a 2008 svedkovia potvrdili, že motorové vozidlo nebolo odstavené na dvore, bolo odstavené v poli a toto vôbec opravené nebolo. I samotný navrhovateľ uviedol, že táto skutočnosť sa nemohla zakladať na pravde, a motorové vozidlo už práve v tomto období navrhovateľ odhlásil natrvalo z prevádzky. Súd dokazovaním zistil, že motorové vozidlo v čase, kedy odporca oznámil navrhovateľovi, že si ho má prísť prevziať, bolo odhlásené, nemalo už ŠPZ-tky a vzhľadom na dlhú dobu, ktorá uplynula od odovzdania motorového vozidla odporcovi, navrhovateľ nemal záujem na tom, aby mu bolo potom motorové vozidlo späť vydané.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že i keď medzi účastníkmi konania v čase, kedy bolo motorové vozidlo odovzdané odporcovi na opravu (8/2001) nebola vopred dohodnutá lehota do kedy má byť motorové vozidlo odovzdané a opravené, je zrejmé, že motorové vozidlo opravené do doby podania návrhu na súd, t.j. do 4.11.2004 opravené nebolo. V danom prípade však súd nemôže obísť ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Nie je možné akceptovať opravu motorového vozidla v takom dlhom časovom období (tri roky), za ktorý čas, navrhovateľ nemohol využívať motorové vozidlo a za toto obdobie musel vynaložiť finančné prostriedky. Nakoľko bol povinný uhrádzať zákonné poistenie v roku 2001, ktoré predstavovalo sumu 38,11 Eur, za rok 2002 a rok 2003 sumu 138,29 Eur a uhradenie cestnej dane za rok 2001 v sume 48,13 Eur.
Na základe takto zistených skutočností súd mal za to, že navrhovateľovi takýmto nemorálnym postupom zo strany odporcu došlo k vzniku škody, pričom táto škoda je v príčinnej súvislosti s omeškaním žalovaného ako zavineným porušením právnej povinnosti a konkrétnou škodou. V danom prípade teda navrhovateľovi vznikla škoda ako priamy následok omeškania odporcu.
Súd mal za to, že odporca sa dostal do omeškania najneskôr do podania návrhu na súd a to odo dňa 5.11.2004.
Čo sa týka výšky škody, ktorú si navrhovateľ uplatnil, súd vychádzal z výšky, resp. z hodnoty motorového vozidla dátumu 20.11.2007, ktoré ohodnotil znalec na sumu 19.500,-Sk, t.j. na sumu 647,28 Eur. Celkový nárok navrhovateľa teda predstavuje sumu 888,40 Eur, ktorá pozostáva z hodnoty motorového vozidla vo výške 647,28 Eur a taktiež zo zákonného poistenia za rok 2001 vo výške 38,11 Eur, za rok 2002 a 2003 suma 138,29 Eur a uhradenie cestnej dane za rok 2001 vo výške 48,13 Eur. Súd priznal navrhovateľovi i úrok z omeškania vo výške 14% ročne od 5.11.2004, t.j. odo dňa podania návrhu v súlade s ustanovením § 517 ods. 1 OZ.
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu s napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.