Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-130-2011.pdf
PDF · 146.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18C/130/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Z. T. v právnej veci žalobkyne N. Č., B.. XX.X.XXXX, bytom W. Č.. XXX, zastúp. JUDr. W. L., H.O., Š. Č.. XX, W. proti žalovanej C. X., zastúp. JUDr. Y. K., H., W. Č.. XX C. určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy takto
rozhodol:
Žalobný návrh žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 23.3.2011, o určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej naďalej trvá a o náhradu mzdy z a m i e t a.
Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v sume 940,96 euro na účet jej právneho zástupcu JUDr. Y. K., H., W. XX, W., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX P. P. U., H..U.., L. W., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podaným žalobným návrhom domáhala určenia neplatnosti výpovede zo dňa 23.3.2011, určenia, že pracovný pomer trvá, náhrady mzdy a náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že dňa 25.3.2011 jej na pracovisku - materskej škole v X., bola doručená po predchádzajúcich upozorneniach výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa má za to, že konania uvedené vo výpovedi zo dňa 23.3.2011, v ktorých žalovaná vidí porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom, nie sú takými konaniami, pretože sa buď vôbec nestali, alebo nemajú takú intenzitu a charakter, aby sa mohlo jednať o porušenie pracovnej disciplíny, čo i len menej závažným spôsobom. Konanie žalovanej považuje za šikanózne, cielené, v snahe zbaviť ju jej pracovného miesta. Je toho názoru, že pracovný pomer medzi ňou a žalovanou bol zrušený neplatne a naďalej trvá, preto listom zo dňa 30.5.2011 oznámila žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce. Náhradu mzdy si uplatnila vo výške priemerného mesačného zárobku 610 euro mesačne, počnúc dňom 1.7.2011.
Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že všetky konania uvedené vo výpovedi danej žalobkyni boli ňou ako zamestnávateľkou kvalifikované ako menej závažné porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa dostala písomné upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny, naďalej sa dopúšťala porušovania pracovnej disciplíny a to napriek tomu, že bola oboznámená s tým, že ide o opakované porušovanie pracovnej disciplíny, na základe čoho môžu byť voči nej vyvodené dôsledky podľa Zákonníka práce. Žalovaná má za to, že žalobkynine konania, pre ktoré dostala výpoveď, dosahovali viac ako povšimnuteľnú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny a žalovaná ich kvalifikovala ako ďalšie menej závažné porušenia pracovnej disciplíny. Nižší stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny ako
je menej závažné porušenie Zákonník práce neupravuje, preto každé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré nedosahuje intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré by zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, je vždy menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností, ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho dovtedajší postoj k plneniu pracovných povinností ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo a aj dôsledky porušenia pre zamestnávateľa. Žalovaná výpoveď považuje za platnú, opierajúcu sa o relevantné dôvody. Preto žalobu ako nedôvodnú žiadala zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobkyňa pracovala u žalovanej na základe Dodatku č. 1 zo dňa 17.12.2002 k pracovnej zmluve zo dňa 1.9.1982 . Týmto dodatkom sa zamestnávateľom žalobkyne stala žalovaná C. X. a to v súvislosti s prechodom niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v zmysle zákona č. 416/2001 Z.z. Od 10.9.1993, pracovala v tejto materskej škole ako učiteľka. Do funkcie riaditeľky materskej školy v X. bola žalobkyňa vymenovaná Okresným úradom Košice - okolie dekrétom o menovaní do funkcie odo dňa 15.1.1997. Vo funkcii riaditeľky pracovala do r. 2004, kedy po úspechu vo výberovom konaní funkciu riaditeľky začala vykonávať N. W. a žalobkyňa v materskej škole naďalej pracovala ako učiteľka. Od 1.9.2009 do materskej školy ako poverená riaditeľka nastúpila P. I., ktorá sa úspešnom výberovom konaní od 1.10.2010 stala riaditeľkou materskej školy. Takisto je nesporné, že žalobkyni bola výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny doručená dňa 25.3.2011 na pracovisku. Dňa 24.3.2011 bola výpoveď prerokovaná s odborovou organizáciou.
Z chronológie udalostí vyplýva, že :
Priama nadriadená žalobkyne riaditeľka materskej školy v X. I. Č.. XX/TEX/XXXX zo dňa 13.10.2010 písomne upozornila žalobkyňu, že svojím konaním opakovane porušuje pracovnú disciplínu, pričom jej okrem iného vytkla tú skutočnosť, že dňa 30.9.2010 v poobedňajšej zmene v čase o 15,10 hod., kedy sa deti hrali v triede, mala zapnutý TV prijímač so sledovaním TV Joj, kde v tom období chodia kriminálne seriály Kosti a C.S.I kriminálky, pričom riaditeľka na túto skutočnosť bola predtým upozornená rodičmi. Upozornila ju na dôsledky, ktoré zamestnávateľ môže vyvodiť podľa Zákonníka práce. Proti tomuto upozorneniu sa žalobkyňa písomne ohradila, namietala, že v čase o 15,10hod. na jej popoludňajšej zmene nemá riaditeľka čo robiť, pokiaľ nevykonáva hospitáciu. V čase 15,10 hod. vykonáva s deťmi popoludňajšiu edukačnú aktivitu. Televízor zapína len vtedy, keď už zostane v triede len s jedným dieťaťom, vtedy kreslia a púšťa televízor, aby v triede nebolo odrazu také ticho, program si vyberá dieťa. Jedným z dôvodov výpovede danej žalobkyni listom zo dňa 23.3.2011 bola aj skutočnosť, že žalobkyňa mala sledovať televíziu s kriminálnou tematikou dňa 30.9.2010 v poobedňajšej zmene v čase o 15,10hod. v prítomnosti hrajúcich sa detí.
Za ďalšie menej závažné porušenie pracovnej disciplíny , ktoré je uvedené vo výpovedi , žalovaná považuje skutočnosť, že dňa 12.10.2010 o 14.15 hod. žalobkyňa povedala priamej nadriadenej „Vás je prd po tom, čo som ja na Obvodnom úrade robila“. Žalobkyňa potvrdila, že toto riaditeľke povedala. Odôvodnila to tým, že v uvedený deň pred začiatkom pracovnej doby bola na Obvodnom úrade, vybavovala si osobné veci. Nie je povinná povedať riaditeľke, čo robí mimo pracovného času a ona nie je oprávnená sa jej to pýtať. Toto konanie podľa žalobkyne nie je menej závažným porušením pracovnej disciplíny, ale ide o šikanózne konanie zo strany riaditeľky.
Ďalším porušením pracovnej disciplíny, ktoré žalobkyňa uviedla ako dôvod výpovede je, že dňa 15.10.2010 žalobkyňa na pracovisku osočila dieťa, keď mu povedala počas olovrantu „ješ ako prasa“. Žalobkyňa potvrdila, že použila takýto výraz, mala však za to, že ide o výraz legálny, ktorý bol trestom pre dieťa, ktoré pri jedle robí neporiadok na stole, svojich rukách, stole. V súvislosti s týmito svojimi vyjadreniami bola žalobkyňa upozornená na opakované porušovanie pracovnej disciplíny listom
riaditeľky materskej školy zo dňa 21.10.2010 s tým, že ide o opakované konanie, preto ju upozorňuje na dôsledky, ktoré v zmysle Zákonníka práce môžu byť voči žalobkyni vyvodené. Žalobkyňa na toto písomné upozornenie reagovala listom zo dňa 2.11.2010 adresovanom starostovi obce. V ňom namietala, že na Obvodnom úrade bola ráno vo svojom osobnom voľne, konflikt, hádku vyvolala riaditeľka, ktorá svojím krikom zobudila deti, ktoré boli svedkami celej udalosti. Výraz „ješ ako prasa“ je podľa žalobkyne legálny, nelegálny by bol výraz „žerieš ako prasa“.
Listom zo dňa 8.2.2011, č. 64/ZE2/2010 upozornila riaditeľka materskej školy žalobkyňu na opakované porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v tom, že dňa 7.2.2011 žalobkyňa osočila nadriadenú, že dieťa prijala do zariadenia bez lekárskeho potvrdenia po nemoci a trvala na tom, aby riaditeľka zatelefonovala rodičom, aby si dieťa vyzdvihli, lebo žalobkyňa sa nebude o toto dieťa starať. Dieťa pritom do škôlky ráno prijala žalobkyňa. V tomto liste riaditeľka vytkla žalobkyni ďalej to, že zistila, že pri hygiene na toalete žalobkyňa do záchodov „nahnala deti“ po dve, tri na jednu toaletu. Toto sa stalo opakovane a aj napriek zákazu riaditeľky praktizuje vykonávanie hygieny na toalete takýmto neetickým spôsobom. Opäť bola žalobkyňa upozornená na to, že voči nej môžu byť vyvodené dôsledky podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 28.2.2011 k tomuto upozorneniu namietala, že zo strany riaditeľky ide o úplne vymyslené obvinenie, pretože dňa 7.2.2011 ona prijala do kolektívu žiaka T. L. po jeho predchádzajúcej neprítomnosti z dôvodu choroby, pretože deti sa mali fotiť. Matka chlapca uviedla, že syn je zdravý, bude v materskej škole len do obeda, aby sa stihol fotiť a popoludní idú k lekárovi po potvrdenie. Tieto dôvody ako učiteľka posúdila, uznala za správne chlapca prijať do kolektívu. S týmto oboznámila aj riaditeľku po jej príchode na pracovisko. Pokiaľ ide o používanie toaliet deťmi, skutočnosti uvedené v upozornení len poukazujú na zaujatosť a osobnú nevraživosť riaditeľky voči nej. V umyvárke sú tri umývadlá, 3 WC misy a ona vždy volá 2-3 deti
- jedny sú pri umývadlách, druhé na WC a ostatné stoja nastúpené na chodbe - pri dverách tí, čo ešte neboli a pri stene tí, čo už boli na toalete.
Skutočnosti vytýkané v tomto upozornení sú uvedené aj vo výpovedi zo dňa 23.3.2011.
Ďalším dôvodom uvedeným vo výpovedi danej žalobkyni bola skutočnosť, že dňa 8.2.2011 bola doručená sťažnosť rodiča na osobu žalobkyne. Podľa tejto sťažnosti žalobkyňa zanedbala svoje pracovné úlohy, konkrétne dňa 7.2.2011, keď si matka T. L. prišla po dieťa, toto nebolo riadne oblečené primerane k chladnému počasiu. Reakcia žalobkyne bola, že nie je ľahké ustrážiť 12 detí a rodič nie je rovný sa so žalobkyňou rozprávať o tom z dôvodu, že je od žalobkyne mladší. Prešetrením sťažnosti sa zistilo, že žalobkyňa porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z pracovnoprávneho pomeru, o čom bola sťažovateľka vyrozumená. Toto konanie zamestnávateľ považoval za ďalšie porušenie pracovnej disciplíny.
Listom zo dňa XX.X.XXXX Č.. XX/XX/TEX-XX riaditeľka materskej školy oznámila matke T. L., že na základe jej sťažnosti zo dňa 8.2.2011 voči učiteľke Červenej na nezvládanie povinností a následne odmietnutú vzájomnú komunikáciu, bolo vykonané šetrenie a pohovor s učiteľkou aj za účasti sťažovateľky, riaditeľky MŠ, starostu obce a predsedníčky Rady školy Ing. K.. Sťažnosť je oprávnená, u p. Č. ide o recidívu, priamo na porade jej bolo odovzdané ďalšie upozornenie na L. L. J.. Ž.Ň. L., Ž. T. Ň. H. T. T. Petrilu došlo k výmene názorov, ale to z toho dôvodu, že matka sa správala neprimerane, vykrikovala a nadávala jej. Pokiaľ ide o to, že nedostatočne obliekla žiaka T. L., toto žalobkyňa nepovažuje za porušenie pracovnej disciplíny.
Poslednou skutočnosťou uvedenou vo výpovedi je sťažnosť na žalobkyňu zo dňa 21.3.2011 matky T. Z., ktorá sa sťažovala, že žalobkyňa pri výkone svojho povolania a pracovných úloh zaťažuje jej dcéru U. dotazmi o súkromnom živote jej rodiny, osočuje starších synov sťažovateľky a má pripomienky k nástupu dcéry sťažovateľky do MŠ ráno o 7,00 hod. Prešetrením sťažnosti sa zistilo, že táto je oprávnená a konanie žalobkyne je považované za opätovné porušenie pracovnej disciplíny a zároveň ako právny titul na výpoveď. Žalobkyňa tieto skutočnosti rezolútne poprela. Podľa nej ide o výmysel maloletého dieťaťa.
Matka T. Z. dňa 21.3.2011 podala sťažnosť na žalobkyňu za ohováranie, zaťažovanie jej dcéry dotazmi o súkromnom živote sťažovateľky a živote jej rodiny, za osočovanie jej starších synov, že neskoro chodia pre sestru a za pripomienky k nástupu jej dcéry do MŠ ráno o 7,00 hod.
Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi zotrvala na tom, že skutočnosti uvedené vo výpovedi nie sú pravdivé, sú vykonštruované riaditeľkou, ktorá aj rodičov žiakov materskej školy podnecovala proti nej. Proti matke žiaka T. L., ktorá ju ústne napadla a vytýkala jej, že nezvláda starostlivosť o deti, viackrát sa k nej správala neprimerane, dokonca ju vyhadzovala zo škôlky v čase, keď už mala výpoveď, podala trestné oznámenie. Takisto proti T. Z., ktorá viackrát na ňu kričala na zastávke autobusu a vie, že na ňu nadáva.
V tejto súvislosti si súd pripojil priestupkový spis Obvodného úradu Košice - okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy, z ktorého zistil, že rozhodnutím zo dňa 24.5.2011, právoplatným dňa 1.7.2011, Obvodný úrad Košice - okolie zastavil konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť obvinená T. Z., nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná nebolo obvinenej z priestupku preukázané.
Trestné oznámenie, ktoré žalobkyňa podala na matku T. L. bolo odložené, čo uviedla právna zástupkyňa žalobkyne.
Štatutárny zástupca žalovaného, starosta obce X. vypovedal, že osobne nebol prítomný pri skutkoch, ktoré sú predmetom výpovede. Prítomný bol pri prejednávaní a pri spisovaní zápisníc. Vypovedal, že posledný rok boli problémy v materskej škole veľmi časté, či išiel do práce alebo z práce, zastavovali ho rodičia a vždy bol nejaký problém, konkrétne so žalobkyňou. Rodičia sa vyhrážali, že svoje deti zo škôlky zoberú. So žalobkyňou sa o tom rozprával, žiadal ju aby rešpektovala novú riaditeľku, táto mu povedala, že sa bude snažiť, ale situácia sa opakovala. O niektorých skutočnostiach uvedených vo výpovedi sa dozvedel od riaditeľky MŠ, o niektorých od rodičov - od pani L. C. konflikte s učiteľkou a od pani K. o tom, že žalobkyňa posiela viaceré deti na jednu toaletu, čo potvrdila aj pani P..
Združenie rodičov žiakov materskej školy X. listom zo dňa 15.11.2010 požiadalo obecné zastupiteľstvo v X. o prijatie účinných opatrení na odstránenie problému s učiteľkou Č., ktorá si neplní svoje povinnosti učiteľky, porušuje pracovnú disciplínu, na čo bola niekoľkokrát písomne upozornená riaditeľkou materskej školy, neakceptuje riaditeľku MŠ ako svoju nadriadené, z čoho vznikajú medzi nimi konflikty a následné problémy.
Podľa výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 23.2.2011 č. 2-23/02/2011 obecné zastupiteľstvo doporučilo riešiť žiadosť o prijatie opatrení podanú rodičmi detí, ktoré navštevujú materskú školu v X., starostovi obce spolu s riaditeľkou MŠ .
Žalovaná obec predložila Zápis zo zasadania pedagogickej rady za účasti pedagogických i nepedagogických zamestnancov, pozvaných členov rady školy a starostu zo dňa 8.2.2011. Na tomto zasadaní riaditeľka MŠ oboznámila pretrvávajúce problémy v pedagogickom zbore, konkrétne rozobrala posledné porušovanie pracovnej disciplíny učiteľkou Č. a to konflikt s pani L., porušenie v dodržiavaní spoločenských a hygienických postupov na toalete, opakované osočovanie, obviňovanie a celkové nerešpektovanie nadriadenej, ktoré boli rozpísané v upozornení na porušovanie pracovnej disciplíny, ktoré bolo na tomto zasadaní odovzdané žalobkyni.
Svedkyňa H. P. pracuje v materskej škole v Boliarove ako upratovačka 22 rokov. Nevidela, že by žalobkyňa v pracovnej dobe v prítomnosti detí, bola pozerala kriminálne seriály v televízii. Rodičia sa ju na to pýtali, ona ich odkázala, aby sa spýtali samotnej učiteľky. Nebola osobne prítomná, keď učiteľka
dieťaťu povedala „ješ ako prasa“, bola vedľa v kuchyni, ale počula to. Nepočula, keď žalobkyňa riaditeľke povedala, „Vás je prd po tom“. O konfliktoch žalobkyne s pani L. H. Z. vie len z počutia. Pokiaľ ide o používanie toaliet deťmi vypovedala, že žalobkyňa nestála vo dverách toaliet, keď išli deti na toaletu, stalo sa, že naraz išlo viacero detí, na čo sa riaditeľka hnevala. Samotná svedkyňa asi dvakrát vyhnala deti z toaliet.
Svedkyňa P. I. je riaditeľkou materskej školy v X.. Od 1.9.2009 bola poverená funkciou zastupujúcej riaditeľky a od 1.10.2010 sa stala riaditeľkou. Po jej nástupe postupne začali vznikať konflikty vyplývajúce z toho, že žalobkyňa ju považovala za nekompetentnú, nebola ochotná plniť jej príkazy týkajúce sa pedagogickej agendy, osočovala ju, vo vzťahu k jej osobe sa vyjadrovala nevhodným spôsobom, čo ju urážalo. Svedkyňa vypovedala, že rodičia detí ju upozornili, že po poobedňajšom oddychu, keď sa deti hrajú v triede, učiteľka pozerá kriminálne filmy. Dňa 30.9.2010 keď riaditeľka vstúpila do triedy, videla, že žalobkyňa má zapnutý televízor na programe, kde išli nejaké „strieľačky“ a v triede sa hrali deti. Hneď na mieste toto žalobkyni vytkla, ktorá reagovala tým spôsobom, že riaditeľka nemá v tom čase už čo robiť na pracovisku. Pokiaľ ide o druhý bod výpovede, vypovedala, že žalobkyňa si zapísala do knihy dochádzky príchod o 9,30hod. s poznámkou OÚ (obecný úrad), preto sa jej opýtala, čo bola vybavovať na obecnom úrade. Jej odpoveď bola taká, ako je uvedené vo výpovedi. Pokiaľ ide o výraz „ ješ ako prasa“, žalobkyňa ho nepoužila prvýkrát vo vzťahu k deťom, preto ju upozornila. K štvrtému bodu výpovede vypovedala, že dňa 7.2.2011 žiaka T. L., bez predchádzajúceho ukončenia práceneschopnosti prijala do materskej školy žalobkyňa. V ten deň sa deti fotografovali a lekár ordinoval až poobede. Matka žiaka povedala, že pre syna prídu pred obedom. O týchto skutočnostiach vedela aj riaditeľka od matky žiaka. Napriek tomu žalobkyňa potom, čo sa deti odfotografovali, povedala riaditeľke, aby telefonovala matke, že ona sa o žiaka starať nebude. Následne deti išli von na prechádzku a v skrinke T. L. ostal sveter, ktorý svedkyňa dala žalobkyni. Svedkyňa nevedela, kde dala žalobkyňa sveter, potom ho spolu s matkou žiaka našli na stole. O sťažnosti p. L. na žalobkyňu sa svedkyňa dozvedela dňa 8.2.2011, keď p. Petrilová prišla spolu so starostom a s písomnou sťažnosťou na žalobkyňu. K piatemu bodu výpovede svedkyňa vypovedala, že ona sama našla troch chlapcov, ako stoja pri jednej toalete a močia do jednej misy, v záchode pre dievčatá boli dve dievčatá, jedna stála a druhá si sťahovala nohavičky. Svedkyňa žalobkyni toto vytkla, pretože sa to stalo viackrát.
Svedkyne Ing. Z. K., H. L., H. V., T.G. Z. sú matkami detí navštevujúcich materskú školu v Boliarove, všetky podpísali Žiadosť o prijatie opatrení zo dňa 15.11.2010 adresovanú obecnému zastupiteľstvu v X.. Svedkyňa K. je predsedkyňou Rady školy pri Materskej škole v X., preto podľa svojho vyjadrenia vie o všetkých konfliktoch v materskej škole, informovala ju riaditeľka materskej školy ale aj rodičia detí. Osobný konflikt so žalobkyňou nemala. Svedkyňa Hrehorová osobný konflikt so žalobkyňou nemala, o problémoch medzi riaditeľkou a žalobkyňou vedela jednak od riaditeľky ale aj od žalobkyne. Obe svedkyne vypovedali, že určité obdobie mali problémy s deťmi, spočívajúce v tom, že ich synovia sa v materskej škole vyzliekali pred ostatnými deťmi, pozorovali seba aj rodičov, kládli otázky intímneho charakteru neprimerané ich veku. Svedkyne to pripisovali tomu, že v materskej škole chodilo naraz viac detí na toaletu, čo sa dozvedeli od svojich detí a svedkyňa K. H.j od riaditeľky MŠ a potvrdila to aj upratovačka pani P.. Svedkyňa L. O.akisto spozorovala u svojho syna, že sa vyzlieka a potom, čo sa od riaditeľky dozvedela, že deti chodia na toaletu po dvoch - troch, pripisovala to tomu. Svedkyňa mala osobný konflikt so žalobkyňou, ktorej vytýkala, že nedohliadla na jej syna T., aby sa tento po chorobe riadne obliekol a tento bez svetra išiel von. Po ústnom vytknutí žalobkyňa reagovala neprimerane, preto sa svedkyňa rozhodla písomne sa sťažovať na žalobkyňu. Svedkyne K. H. L. vypovedali, že osobne nikdy nevideli, že by deti v materskej škole poobede pozerali v televízore kriminálne filmy, svedkyňa K. sa to dozvedela od riaditeľky I.j a od pani P., ktorá videla, že deti pozerajú nejaký ľúbostný film, svedkyňa L. takisto od pani P.. Svedkyňa V. sa dozvedela od matiek detí, že im deti rozprávali, že pozerali takýto film v materskej škole. Svedkyňa Z. vypovedala, že osobne síce nevidela, že by deti boli pozerali kriminálne filmy v materskej škole, ale stalo sa, že keď večer zapli doma televízor, dcéra reagovala tak, že to videla včera. So žalobkyňou mala osobný konflikt, žalobkyni vytýkala, že sa jej dcéry v materskej škole vypytuje na jej súkromný život a súkromný život jej synov. Z toho dôvodu dala na žalobkyňu písomnú sťažnosť.
Svedkyňa N. W. v rokoch 2004 - 2009 pracovala ako riaditeľka materskej školy v X.. Jej podriadenou bola žalobkyňa, s ktorou v rámci medziľudských vzťahov vychádzala dobre, pokiaľ ide o vzťahy pracovné,
tam žalobkyni vytýkala ústne nejaké nedostatky, chcela od nej, aby písala mesačné plány, čo táto celý rok odmietala, nie vždy ju rešpektovala ako nadriadenú.
Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce účinného v čase dania výpovede žalobkyni, pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.
Podľa § 61 ods. 1, 2 cit. zákona výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákona. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 62 ods. 1 cit. zákona ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.
Podľa § 63 písm. e) cit. zákona zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Predmetom konania v prejednávanej veci je žaloba o určenie neplatnosti pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Z výpovede ale aj z citovaného ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je zrejmé, že v čase dania výpovede žalobkyni bolo výpovedným dôvodom „menej závažné porušenie pracovnej disciplíny“ z čoho je zrejmé, že zákonodarca z ustanovenia zákona vypustil dovtedy existujúci a vyžadovaný pojem „sústavnosti“, pre naplnenie ktorého sa podľa ustálenej súdnej praxe vyžadovalo preukázanie najmenej troch menej závažných porušení pracovnej disciplíny.
Ak zákonodarca z tohto zákonného ustanovenia o výpovedi vynechal pojem sústavnosti, je zrejmé, že už nie je potrebné preukazovať najmenej tri menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, postačí aj preukázanie jedného takéhoto porušenia pracovnej disciplíny, pred ktorým bol zamestnanec v období posledných šiestich mesiacov písomne upozornený na možnosť výpovede.
Dôvodnosť výpovede súd skúma len z hľadiska porušenia tých právnych povinností, ktoré zamestnávateľ v zrušovacom prejave zamestnancovi vytýkal.
Súd podrobne skúmal jednotlivé porušenia uvedené vo výpovedi, posudzoval konanie žalobkyne individuálne i v súvislosti so všetkými konkrétnymi okolnosťami daného prípadu, bral do úvahy osobu žalobkyne ako zamestnankyne, vykonávajúcej prácu v materskej škole s deťmi v predškolskom veku, jej postoj k plneniu pracovných úloh, situácie, za ktorých k porušeniu došlo, ale aj dôsledky porušenia pre zamestnávateľa.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva nielen v plnení povinností stanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom a pracovnou zmluvou ale aj v plnení a rešpektovaní pokynov nadriadeného vedúceho zamestnanca.
Skutok pod bodom 1 výpovede žalobkyňa popierala, jej priama nadriadená, riaditeľka materskej školy (MŠ) tvrdila, že dňa 30.9.2010 o 15.10 hod. videla, že žalobkyňa za prítomnosti hrajúcich sa detí sleduje v poobedňajšej zmene kriminálne seriály v televízii. Za to jej dala dňa 13.10.2010 písomné upozornenie.
Riaditeľka materskej školy, ktorá bola vypočutá ako svedkyňa, vypovedala, že žalobkyňu len upozornila, ale televízor nevypla. Je potom sporné, či skutočne žalobkyňa pozerala počas pracovnej kriminálne seriály tak, ako jej to bolo vytýkané vo výpovedi a teda či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny opísaným spôsobom, keď ako priama nadriadená žalobkyne proti tomu žiadnym spôsobom nezakročila na mieste samom a strpela, aby v televízore naďalej išli v prítomnosti detí kriminálne seriály, resp. ak to tolerovala, aj sama porušila pracovnú disciplínu a v takom prípade je minimálne neetické ak o 13 dní po udalosti dala pre toto žalobkyni písomné upozornenie. Pokiaľ ide o tvrdenie, že rodičia detí sa sťažovali, že učiteľka v prítomnosti detí pozerá kriminálne filmy, v konaní nebolo preukázané, že nejaký konkrétny rodič sa na toto sťažoval. Každá z vypočutých svedkýň konštatovala, že to počula, ale konkrétny rodič nebol uvedený. Pani P., ktorú svedkyne uvádzali, sa mala sťažovať na pozeranie ľúbostných filmov.
Súd uzavrel, že nebolo jednoznačne preukázané a zostalo sporným, či sa skutok 1 stal tak, ako je uvedené vo výpovedi.
Ku skutku 2 podľa výpovede došlo dňa 12.10.2010 poobede o 14.15 hod., kedy žalobkyňa riaditeľke povedala „Vás je prd po tom, čo som ja na obecnom úrade (OÚ) robila“. Žalobkyňa potvrdila, že povedala túto vetu, bránila sa tým, že na OÚ bola vo svojom voľne, preto riaditeľka nemala dôvod sa na to vypytovať. Riaditeľka vypovedala, že nie je pravda, že žalobkyňa bola na OÚ vo svojom voľne ale počas pracovného času. Táto otázka však nie je podstatná, pretože predmetom výpovede je použitie vyššie uvedeného slovného spojenia žalobkyňou vo vzťahu k nadriadenej na pracovisku v pracovnej dobe a nie skutočnosť, či žalobkyňa bola počas pracovnej doby na OÚ. Ak žalobkyňa mala za to, že riaditeľka sa jej bezdôvodne pýta, prečo bola na OÚ, mohla a mala použiť vhodnejšie slovné spojenie, slušnejšie výrazy vo vzťahu k nadriadenej. Neospravedlňuje ju, že mala byť k takému prejavu údajne vyprovokovaná riaditeľkou. Vo veci nie je sporné, že žalobkyňa túto vetu vyslovila v spálni detí (sama takto vypovedala), niekedy o 14.10 - 14.15 hod., kedy sa deti zdržiavajú v spálni, pretože majú odpočinok do 14.30 hod. Je vysoko pravdepodobné, že nie všetky deti už v tom čase spali a preto mohli počuť, čo povedala ich učiteľka riaditeľke. Napokon samotná žalobkyňa vo svojom liste z 2.11.2010 adresovanom starostovi obce uviedla, že svedkami celej udalosti boli deti.
Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa vykonávala prácu v materskej škole, kde je mimoriadne dôležité pred deťmi predškolského veku vystupovať a správať sa ako určitý vzor, primerane reagovať na vzniknuté situácie, zachovať určitý štandard v správaní, nenechať sa vyprovokovať ani deťmi, ani dospelými na pracovisku a to práve vzhľadom na vnímavosť detí v tomto veku a snahu napodobňovať správanie dospelých, s ktorými sú v dennom kontakte. Na prácu žalobkyne boli vzhľadom na uvedené kladené zvýšené požiadavky z hľadiska správania sa, verbálneho prejavu na pracovisku, či už k samotným deťom, ich rodičom ale aj k nadriadeným. Nemožno preto akceptovať konanie žalobkyne (a to ani vtedy, ak podľa svojich slov bola vyprovokovaná), ktorá svojej nadriadenej povedala vetu uvádzanú vo výpovedi. Nemožno dôvodne očakávať od nadriadenej, že takéto ústne prednesy vyslovené pred maloletými deťmi bude na pracovisku tolerovať. Týmto skutkom došlo k porušeniu pracovnej disciplíny.
Na skutok 3 uvedený vo výpovedi sa vzťahujú skutočnosti, ktoré súd uviedol k skutku 2. Nie je možné pokladať za primerané a tolerovateľné, aby učiteľka v materskej škole vo vzťahu k maloletému žiakovi, za prítomnosti ostatných maloletých žiakov použila slová „ješ ako prasa“. Vzhľadom na deti predškolského
veku, ide o nevhodné, urážlivé spojenie, nedávajúce deťom dobrý príklad. Nie je sporné, že tento skutok sa stal a došlo ním k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne ako učiteľky v materskej škole. Jej konanie nebolo v súlade ani so Školským poriadkom MŠ prerokovaného a schváleného na pedagogickej rade 7.9.2010.
Skutok 4 uvedený vo výpovedi nepovažuje súd za porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou. Je nesporné, že žiaka T. L. do materskej školy bez lekárskeho potvrdenia po predchádzajúcej chorobe prijala žalobkyňa, riaditeľka s tým súhlasila, vedela, že matka prinesie dieťa do materskej školy bez lekárskeho potvrdenia. Obe vedeli, že dieťa bude v materskej škole kvôli fotografovaniu len v doobedňajších hodinách, bez lekárskeho potvrdenia, pretože v ten deň lekár pracoval poobede. Aj napriek konfliktu vzniknutému doobedu v ten deň medzi učiteľkou a riaditeľkou, učiteľka zabezpečila starostlivosť o žiaka T. L. do doby, kým preňho neprišli rodičia.
K skutku 5 uvedenému vo výpovedi, ktorý žalobkyňa popierala, svedkyňa I. vypovedala, že vošla za deťmi na toaletu a našla tam troch rómskych chlapcov, močiacich naraz do jednej toalety, na ďalšej toalete boli dvaja chlapci a na treťom dve dievčatá, jedna stála, druhá si sťahovala spodné prádlo. Svedkyňa zakročila, pri toalete nechala po jednom dieťati, ostatné poslala von. Žalobkyňa podľa svedkyne stála počas tohto pri umývadlách. Svedkyňa P. bola prizvaná na podnet žalobkyne na zasadanie pedagogickej rady MŠ dňa 8.2.2011, kde potvrdila, že deti chodia na záchod po dvoch - troch. Na pojednávaní vypovedala, že asi dvakrát sa stalo, že ona vyhnala deti zo záchodov, pretože žalobkyňa tam nebola. Svedkyňa W., bývalá riaditeľka MŠ, vypovedala, že stalo sa, že naraz použili jednu toaletu dvaja chlapci, stalo sa to aj počas služby svedkyne. Z toho možno usúdiť, že takýto stav svedkyňa ako riaditeľka strpela, nemala k nemu výhrady, na rozdiel od novej riaditeľky p. I..
Pracovná činnosť žalobkyne ako pedagogickej zamestnankyne predškolského zariadenia sa týka nielen dozoru nad deťmi v čase od jeho prevzatia od rodiča až do odovzdania rodičom, ale v tomto čase aj vedenia dieťaťa a štepovania mu správnych a v spoločnosti fungujúcich, rešpektovaných aj vyžadovaných hygienických a sociálnych návykov a zásad, smerovať dieťa k základným pravidlám kultúrneho správania vo všetkých smeroch života, k dodržiavaniu hygienických pravidiel.
Súd vychádzajúc z výsledkov dokazovania má za to, že pokiaľ ide o skutok 5, tento bol preukázaný. Opäť s poukazom na to, že ide o deti predškolského veku, súd má za to, že nemožno akceptovať a prejsť bez povšimnutia chovanie učiteľky, ktorá nezakročila a tolerovala, aby viacero detí bolo naraz na jednej toalete. Porušila tým aj pokyn nadriadenej a konala v rozpore aj s Školským poriadkom MŠ prerokovaným a schváleným pedagogickou radou zo dňa 7.9.2010. Bez relevancie sú jej námietky týkajúce sa rozdelenia toaliet.
Pod bodmi 6 a 7 výpovede sú uvedené sťažnosti rodičov na osobu žalobkyne, ktoré zamestnávateľ vyhodnotil ako opodstatnené.
V prvej zo sťažností sa matka žiaka T. L. sťažovala, že dňa 7.2.2011, keď prišla pre syna, dieťa nebolo riadne oblečené, primerane k chladnému počasiu. Svedkyňa I. vypovedala, že deti sa obliekajú samé, učiteľky im len pomáhajú. Svedkyňa bola prítomná, keď sa deti v uvedený deň obliekali. Keď sa žiak T. L. obliekol, ostal v jeho skrinke sveter, ktorý svedkyňa dala žalobkyni. Tak svedkyňa, riaditeľka MŠ ako aj žalobkyňa vedeli, že žiak nemá na sebe sveter. Podľa názoru súdu, pre túto časť skutku uvedeného v bode 6 platí to, čo súd uviedol k skutku 1.
Druhou časťou tohto skutku je reakcia žalobkyne na sťažnosť matky, kde žalobkyňa mala uviesť, že matka T. L. nie je roveň sa s ňou rozprávať, pretože je mladšia.
Svedkyňa H. L. vypovedala pred súdom, že učiteľka jej na otázku, prečo syn nebol primerane oblečený, odpovedala, že nie je ľahké ustrážiť 12 detí ako sa obliekajú, že si to má prísť vyskúšať a že vekovo nie je k nej primeraná a nemusí jej nič vysvetľovať. Napriek tomu sa svedkyni najviac nepáčilo to, ako bol jej syn oblečený dňa 7.2.2011. Pokiaľ teda samotná účastníčka predmetného konfliktu tomuto nepripisovala podstatný význam, a pokiaľ ide o oblečenie žiaka, aj riaditeľka vedela, že dieťa nemá oblečený sveter a preto ako priama nadriadená žalobkyne bola za to zodpovedná minimálne do tej miery ako žalobkyňa, má súd za to, že nebolo nesporne a výlučne preukázané porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou.
Pokiaľ ide o skutok 7, podľa ktorého sťažnosť matky T. Z. na žalobkyňu je dôvodná (obsahom sťažnosti bolo, že žalobkyňa ohovára sťažovateľku, zaťažuje jej dcéru dotazmi o jej súkromnom živote, osočuje jej starších synov, že neskoro chodia pre sestru do MŠ), tento v konaní nebol nesporne preukázaný. Svedkyňa T. Z. vypovedala, že jej staršiemu synovi kamarát z obce povedal, že učiteľka vypočúva jeho sestru. Odmietla označiť túto osobu, preto ju súd nemohol vypočuť. Nemožno preto tvrdiť, že skutočnosti uvedené v sťažnosti sú pravdivé a sú porušením pracovnej disciplíny. Pokiaľ ide o tvrdenie svedkyne, že po jej dotaze na dcéru, táto povedala, že učiteľka si ju zavolá k stolu a vypytuje sa, súd nemôže považovať skutočnosti uvedené v rámci rozhovoru medzi matkou a maloletou za hodnoverné do tej miery, že na základe nich určí, že skutočnosti v sťažnosti sú jednoznačne pravdivé a sú preto porušením pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne.
Vyhodnotením dôkazov dospel súd k záveru, že tri skutky uvedené vo výpovedi zo dňa 23.3.2011 sú menej závažným porušením pracovnej disciplíny, žalobkyňa v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred daním výpovede bola písomne upozornená na možnosť výpovede. Žalobný návrh žalobkyne na určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a na určenie, že pracovný pomer trvá bol preto ako nedôvodný zamietnutý. Pretože predpokladom úspešnosti žaloby o náhradu mzdy je úspech v časti určenia neplatnosti výpovede, súd zamietol aj žalobu žalobkyne v časti o náhradu mzdy.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v konaní úspešná žalovaná má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a, b, c), ods. 2 písm. a) vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov, odmena patrí právnemu zástupcovi žalovanej za tieto úkony: príprava a prevzatie zastupovania dňa 2.6.2011, písomné vyjadrenie na súd dňa 27.6.2011, 9.1.2012, 20.2.2012, zastupovanie na pojednávaní v dňoch 23.9.2011, 6.10.2011, 21.10.2011, 11.11.2011, 9.12.2011, 10.2.2012, 24.2.2012, 15.3.2012, porada s klientom 17.10.2011, 16.1.2012.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práv v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (za rok 2011 je teda základná sadzba tarifnej odmeny 57 euro, v roku 2012 58,69 euro).
Podľa § 14 ods. 2 písm. a) cit. vyhl. odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu.
Spolu s vyúčtovaním trov právneho zastúpenia predložil právny zástupca žalovanej potvrdenie podpísané a opatrené úradnou pečiatkou svojho klienta o porade vo veci dňa 17.10.2011 v X. P. čase od 14.30-16.30 hod. a dňa 16.1.2012 v W. P. v čase od 13,00 hod.-14.20 hod.
Podľa § 15 cit. vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu za čas.
Režijný paušál v roku 2011 bol 7,41 euro a v roku 2012 je 7,63 euro. Spolu je teda režijný paušál 67,13euro ( 7x 7,41euro + 2 x 7,63 euro)
Trovy právneho zastúpenia sú spolu 940,96 euro (7 x 57 euro + 6 x 58,69 euro + 1 x 38 euro +1x39 euro+ režijný paušál 8x7,41 euro+ 7x7,63 euro).
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Žalobkyni tak bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania v sume 940,96 euro na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Y. K., advokáta na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, P. P. U., H..U.., L. W., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zák.č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
V danom prípade bola žalovaná úspešná, preto súd rozhodol, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice -okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného