Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-23-2012.pdf
PDF · 72.76 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/23/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Jilemnického 1, Trenčín, IČO: 00 735 817, proti povinnému: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, o vymoženie 66,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 6Er/968/2008-13 zo dňa 13. 09.2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a zamietol návrh súdneho exekútora JUDr. Evy Šteinerovej so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7 na priznanie trov exekučného konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 37 ods. 1 a § 44 ods. 3 Ex. por.. Ďalej v odôvodnení uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 63Er/1855/2006-6 zo dňa 05.01.2007 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie EX 1301/2006 o vymoženie 2.000,- Sk s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodnutia o priestupku ČPS: ORP-347/DI-2-2003 vydaného dňa 12.11.2003 Okresným riaditeľstvom PZ, ODI Nové Mesto nad Váhom, zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2007. V predmetnej veci prešiel výkon súdnictva k 01.01.2008 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom podľa § 18b ods. 1 zák. č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov. V súlade s ust. § 44 ods. 3 Ex. por. súd predmetné exekučné konanie zastavil. Súdny exekútor si v predmetnej veci uplatnil trovy exekučného konania vo výške 1.392,- Sk (46,21 Eur). S poukazom na znenie zákonného ustanovenia § 37 ods. 1 Ex. por., vo fáze exekučného konania do udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, sú účastníkmi oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Nakoľko súdny exekútor v danej fáze exekučného konania nemal priznané postavenie účastníka konania, teda nie je účastníkom konania, nevzniká mu ani právo na náhradu trov exekučného konania, a preto súd návrh súdneho exekútora na priznanie trov exekučného konania v celom rozsahu zamietol.
Proti výroku súdu o nepriznaní trov exekučného konania súdnemu exekútorovi, podal v zákonnej lehote súdny exekútor, ktorý uviedol, že súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak nepriznal exekútorovi trovy exekúcie, ktoré odôvodnil tým, že súdny exekútor nie je účastníkom konania do štádia vydania poverenia súdu. Podľa názoru oprávneného súd postupoval v rozpore s princípmi, na základe ktorých je založené občianske súdne konanie a svojím rozhodnutím odňal súdnemu exekútorovi právo garantované Ústavou SR. Otázka trov exekučného konania a povinnosť súdu priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi už bola riešená Ústavným súdom SR, a to v náleze Ústavného súdu II ÚS 31/04. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou SR garantovaného práva, a to porušenie čl. 20 Ústavy SR. Ak by súd nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v konaní, ktoré vykonával na základe návrhu, teda ,,objednávky“ oprávneného a v jeho prospech, svojou rozhodovacou činnosťou by dospel jednak k výkladu zákona nesúladného s ústavou,
ako aj k porušeniu čl. 20 Ústavy SR nepriznaním trov exekúcie súdneho exekútora. Exekučné konanie bolo začaté doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 27.07.2006 a týmto dňom sa exekútor stáva účastníkom konania pokiaľ ide o trovy exekučného konania a nie ako uviedol v odôvodnení súd, že exekútor sa stáva účastníkom konania až poverením súdu. Súd nesprávne právne posúdil veci, nesprávne aplikoval právne predpisy a zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania. Oprávnený súčasne predložil špecifikáciu trov exekúcie, stanovenú podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a to vo výške 54,82 Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností súdny exekútor žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že zaviaže oprávneného uhradiť trovy exekúcie súdneho exekútora v sume 54,82 Eur, a to na účet súdneho exekútora č. 41728145/0900, variabilný symbol 1301/2006.
Povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.
Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa. Odvolací súd následne dodáva:
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora vo výroku o náhrade trov exekučného konania je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietnuť.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo napadnuté iba vo výroku o náhrade trov exekučného konania. Z tohto dôvodu odvolací súd preskúmaval iba túto, odvolaním súdneho exekútora, napadnutú časť uznesenia. Nakoľko výrok súdu prvého stupňa o zastavení exekučného konania odvolaním napadnutý nebol, odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.
V danom prípade bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 63 Er/1855/2006-6, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2007. Následne bolo napadnutým uznesením č. k. 6 Er/968/2008-13 zastavené exekučné konanie v zmysle § 44 ods. 3 Ex. por. a súčasne bol zamietnutý návrh súdneho exekútora na priznanie trov exekučného konania, čo súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na § 37 ods. 1 Ex. por.. Keďže súdny exekútor nemal vo fáze exekučného konania do udelenia poverenia na vykonanie exekúcie postavenie účastníka konania a teda nebol účastníkom konania, nevzniklo mu právo na náhradu trov exekučného konania.
Podľa § 218 ods. 1, písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Podľa § 37 ods. 1, 2 Ex. por. účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.
Z ust. § 37 ods. 1, 2 Ex. por. je zrejmé, že účastníkmi exekučného konania sú v zásade oprávnený a povinný, tretia osoba len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania sa stáva aj súdny exekútor, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený súdom, a to v rozsahu, v ktorom mu vznikol nárok na trovy exekúcie za výkon exekučnej činnosti (§ 196 Ex. por.). Len v tomto prípade môže súdny exekútor realizovať procesné práva účastníka konania. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že je nutné dôsledne rozlišovať medzi pojmami exekučné konanie a exekúcia. Exekučné
konanie sa začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, avšak samotná exekúcia je začatá až vydaním poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Prvým úkonom samotnej exekučnej činnosti súdneho exekútora je vydanie upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1, písm. a/ Ex. por., ktorý úkon však môže exekútor vykonať až potom, ako bol súdom poverený na vykonanie exekúcie.
V danom prípade však bolo začaté len exekučné konanie, nie však samotná exekúcia, pretože udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo udelené. S poukazom na vyššie uvedené a vzhľadom na dikciu ust. § 37 ods.1, 2 Ex. por. odvolací súd konštatuje, že súdny exekútor v tejto fáze exekučného konania nie je jeho účastníkom, a teda mu ani nepatria procesné práva účastníka konania, vrátane práva podať odvolanie proti rozhodnutiu exekučného súdu.
Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol podľa § 218 ods. 1, písm. b/ O.s.p. ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.