Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10P-20-2012.pdf
PDF · 91.78 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/20/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci starostlivosti o maloletú M. Ž., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Ú. D., E. H. K. A. M. G., dieťa rodičov: C. Ž., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom H. XXX, okres M. G. a D. T., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom M. G., Š. XXXX/XX, t. č. bytom N., ul. Š. XXX, okres M. G., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloletá M. Ž., nar. XX. XX. XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej M. Ž., nar. XX. XX. XXXX, sumou 120 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, od 8. 2. 2012.
Zameškané výživné za obdobie od 8. 2. 2012 do 29. 2. 2012 na maloletú M. Ž., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 15,17 eura je otec p o v i n n ý zaplatiť najneskôr do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, tiež k rukám matky maloletého dieťaťa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 8. 2. 2012, sa matka maloletej M. Ž. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že sa zveruje do jej osobnej starostlivosti, s právom maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, za súčasného uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne, od 1. 2. 2012. V návrhu uviedla, že s otcom maloletej nikdy nežila v spoločnej domácnosti. Po narodení otec maloletú videl len asi 4 krát, 2 mesiace sa s ňou nevidel vôbec, keďže jej povedal, že je PN. Žije s maloletou v rodičovskom dome, spolu so svojimi rodičmi, starou mamou a bratom. Poberá len rodičovský príspevok. Dcére zakupuje umelú výživu, čo mesačne stojí okolo 15 eur, za plienky jej uhrádza približne 30 eur, za drogériu približne 30 eur. Na výbavičku dcéry otec prispel tým, že zakúpil postieľku, 4 ks oblečenia, 2 balíky plienok. Na Vianoce jej zakúpil botasky, čiapku, rukavice a papučky. Maloletá je sledovaná v kardiologickej ambulancii, kde na vyšetrenia dochádza 2 krát do mesiaca. Na bývanie a stravu prispieva rodičom 100 eur mesačne. Po narodení maloletej sa dohodli na výživnom vo výške 150 eur mesačne, ktoré však otec neuhradil vôbec. Tento mesiac jej dal 140 eur.
Otec s návrhom matky, pokiaľ ide o osobnú starostlivosť, zastupovanie a správu majetku maloletej, súhlasil. S výživným súhlasil maximálne vo výške 120 eur mesačne.
Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť v celom rozsahu, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ aj otec má vykonávané zrážky v rámci exekúcie, jedná sa o dlhy, do ktorých sa dostal vlastným zavinením.
Matka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že poberá len rodičovský príspevok. Rodičom dáva na bývanie a stravu 100 eur mesačne. Úvery ani pôžičky nemá. S otcom maloletého dieťaťa nebývajú v spoločnej domácnosti. V januári jej dal otec 140 eur, vo februári 100 eur, čo bolo asi výživné za január a február. Maloletú ešte dojčí, avšak ju aj prikrmuje, pričom mesačne spotrebuje 3 kusy Nutrilonu po 5,80 eura. Výdavok na plienky je 30 eur, 30 eur je výdavok na drogériu a ostatné veci pre maloletú. Výdavok na vitamín C je 5 eur mesačne, na Vigantol 1 euro mesačne. Navštevujú kardiológiu. Chodievali každý mesiac, teraz 2 mesiace neboli, pričom vznikajú jej v súvislosti s tým len výdavky na cestovné. Na Vianoce otec kúpil maloletej veci, uvedené v návrhu. Keď ju bol pred pojednávaním pozrieť, kúpil jej plienky, detský stan a hračky. Maloletej sporí po 17 eur mesačne.
Otec pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že býva u starých rodičov, spolu so svojimi rodičmi a starými rodičmi. S matkou maloletej nikdy nebývali v spoločnej domácnosti. Príjem má len z pracovného pomeru. Je PN od 16. 1. 2012 doposiaľ, nevedel však uviesť, dokedy. Nevedel uviesť, v akej výške mu chodí nemocenské. Minulý mesiac mu prišlo osobitne nemocenské a osobitne mzda. Nemocenské mu prišlo vo výške približne 105 eur. Stravné mu chodí na účet 2 krát do mesiaca, približne 40 eur na deň. Čistá mzda mu chodí od 480 do 520 eur. K položke „vreckové“ v potvrdení o mzde sa vyjadriť nevedel. Zo mzdy má vykonávané zrážky na úhrady dlhov ešte z obdobia, keď podnikal, pričom zrážky sú vymáhané exekučne. Podnikanie skončilo, nakoľko nemal z čoho platiť leasing. Taktiež má ešte 2 úvery z F. R., ktoré spláca mesačne spolu sumou 150 eur, ktoré boli použité na opravu áut, ktoré mal v rámci leasingu a na vyplatenie zákonného a havarijného poistného. Na bývanie prispieva sumou 70 eur mesačne. Výživné zaplatil v januári 140 eur a vo februári 100 eur, pričom sa jednalo o výživné za január a február. Napriek tomu, že sa dohodli na sume 120 eur, jemu to nevychádza. Majetok nevlastní, autá patrili leasingovke, všetky ich leasingovke vrátil. Okrem príjmu, ktorý je uvedený v potvrdení od zamestnávateľa, dostal len v decembri vianočný bonus vo výške 100 eur. Okrem toho iné príjmy od zamestnávateľa nedostáva. Auto, ktoré používa, má požičané od sestry, predtým používal Škodu Fábia, ktorá patrila leasingovke, keď ju vrátil, používal rodičovský Peugeot, resp. autá, ktoré otec vlastnil. Okrem toho používal aj kamarátove auto, resp. auto starého otca. Maloletej sporí po 20 eur mesačne.
Okrem výsluchu rodičov súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to rodným listom maloletej M. Ž., lustráciou rodičov v databáze Sociálnej poisťovne, správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš a potvrdením o príjme otca, zistiac nasledovný skutkový stav:
Z rodného listu maloletej mal súd preukázané, že je dieťaťom C. Ž. a D. T..
Matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 194,70 eura mesačne a prídavkov na dieťa vo výške 22,54 eura mesačne. Má 1 vyživovaciu povinnosť.
Otec je zamestnaný v obchodnej spoločnosti Carlog, s. r. o., od 25. 4. 2011 ako vodič - mechanik medzinárodnej prepravy. V súčasnej dobe je dlhodobo PN. Podľa potvrdenia zamestnávateľa, predstavuje priemerná čistá mesačná mzda otca, zistená za obdobie celých odpracovaných mesiacov, t. j. od mája 2011 do januára 2012, 485,36 eura, vreckové spolu 2900 eur, t. j. priemerne mesačne 308,89 eura a celková čistá mzda, vrátane náhrady pri PN, priemerne mesačne 810,74 eura. Zo mzdy sú otcovi vykonávané zrážky na exekúcie, ktorých priemerná mesačné výška predstavuje 239,55 eura.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o životnom minime.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení platnom od 1. 7. 2011, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej M. Ž., nakoľko mal zhodnými výpoveďami rodičov preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej sa nedohodli. Súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, keďže mal preukázané, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú od jej narodenia, pričom v jej výchove neboli zistené žiadne nedostatky. Súd pritom prihliadol aj k útlemu veku maloletej, ktorá je v súčasnosti matkou ešte dojčená. Zastupovanie a správu majetku maloletej v bežných súd zveril taktiež matke, nakoľko uvedená úprava sa nepriečila záujmom maloletého dieťaťa a zodpovedala súhlasnému stanovisku všetkých účastníkov konania. Výšku výživného súd určil prihliadajúc k oprávneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj k schopnostiam a možnostiam otca. Súd mal preukázané, že výška výživného v sume 120 eur zodpovedá oprávneným potrebám maloletej, na ktorú predstavuje približná výška mesačných výdavkov 84 eur. Súd mal za to, že matkou navrhované výživné by nebolo odôvodnené oprávnenými potrebami maloletého
dieťaťa. Súd taktiež prihliadal ku schopnostiam a možnostiam otca, ktorý síce poberá pomerne vysoký príjem, z ktorého sú mu však vykonávané zrážky v rámci exekúcie. Je nepochybné, že vyživovacia povinnosť je prioritnou povinnosťou rodiča, ktorá má prednosť pred všetkými ostatnými finančnými povinnosťami rodičov. Je však aj v záujme maloletého dieťaťa, aby si otec plnil aj ostatné svoje záväzky, ktoré mu zostali ešte z obdobia výkonu podnikania, aby tak mohol dosahovať vyššiu mzdu a prípadne v budúcnosti, keď vzrastú výdavky na maloleté dieťa, plniť si vyživovaciu povinnosť vo vyššej výške. Súd taktiež prihliadol ku skutočnosti, že v súčasnej dobe je otec už dlhšiu dobu práceneschopný, pričom výška nemocenského predstavuje približne 17,05 eura na deň (vypočítaná z údaju otca o výške vyplatených nemocenských dávok za január, ktorá bola 105 eur, pričom sa jednalo o nemocenské za 6 dní, nakoľko prvých 10 dní práceneschopnosti vypláca náhradu mzdy zamestnávateľ), čo pri 30 dňovom mesiaci predstavuje 525 eur. Súd prihliadol pri rozhodovaní aj k tomu, že otec sa podieľa na plnení si vyživovacej povinnosti aj nákupom vecí, keď medzi rodičmi nebolo sporné, že otec kúpil veci maloletej na Vianoce, ako aj pri jeho návšteve pred súdnym pojednávaním.
Počiatok platenia výživného súd určil od podania návrhu, t. j. od 8. 2. 2012, nakoľko nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného. Zameškané výživné vzniklo za obdobie od 8. 2. 2012 do 29. 2. 2012, t. j. za 22 dní, vo výške 15,17 eura, čo činí 120 eur : 29 dní x 22 dní, t. j. 91,03 eura, od ktorých súd odpočítal pomernú časť zaplateného výživného, pripadajúceho na 22 dní, t. j. 100 eur : 29 dní x 22 dní, čo činí 75,86 eura. Vzhľadom na výšku zameškaného výživného, ktorá je pomerne nízka, súd uložil povinnosť otcovi zaplatiť zameškané výživné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky dieťaťa.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal, nakoľko konanie bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.