Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/143/2009

Potvrdené rozhodnutím 3Co/65/2012, 3Co/101/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcov 1. Mgr. D. G., bytom D. X, C., 2. Ing. C. H., bytom G. 3, Y., obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Lemešom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Žižkova 19 proti žalovanému Mgr. Z. F., bytom G.. S. R. č. X, C., právne zastúpený JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná č. 61, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C 143/2009 - 220 zo dňa 14.03.2012, takto jednohlasne rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok."
„Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1./ I.. D. G., bytom C., D. X, 2./ V.. C. H., bytom Y., G. X, žalobcovia v 1. a 2.rade zastúpení JUDr. Jánom Lemešom, advokátom so sídlom Žiškova 19, Košice, proti žalovanému Mgr. Z. F., bytom G.. S. R. X, C., zastúpenému JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom Hlavná 61, Prešov, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcov v 1. a 2.rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 20. 03. 2014, č. k. 28C/143/2009-320, takto jednohlasne rozhodol: Potvrdzuje uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ I.. Š. G., bytom C., D. X a 2/ V.. C. H., bytom Y., G. X, obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Lemešom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova 19, proti odporcovi I.. Z. F., bytom C., G.. S.. R. X, právne zastúpený JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 61, v konaní o ochranu osobnosti takto

rozhodol:

návrh z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa svojim návrhom zo dňa 30.6.2009 domáhali ochrany osobnosti s tým, že žiadali, aby odporca bol zaviazaný článok uverejnený na internetovej adrese stiahnuť a ospravedlniť sa.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd vo veci dňa 10.11.2010 vydal rozsudok tak, že návrh zamietol. Proti rozsudku sa odvolali navrhovatelia. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 14.9.2011 zrušil tento rozsudok a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. V tomto uznesení vyslovil právny názor, že odporca je pasívne legitimovaným účastníkom konania, pretože pasívna legitimácia je daná aj voči autorovi článku a to aj pokiaľ ide o nároky, ktorými sa navrhovatelia ako dotknuté osoby domáhajú, aby autor článku strpel určité kroky, ktoré dotknuté osoby podniknú voči správcovi webovej stránky. Zároveň uviedol, že úlohou súdu I. stupňa bude skúmať, či zverejnený kritický článok na internetovej stránke obsahuje nepravdy a ďalej, či štylizácia predmetného článku prekročila hranicu oprávnenej konštruktívnej kritiky konania žalobcov. Od nepravdivej, pravdu skresľujúcej a neoprávnenej kritiky je potrebné v konaní o poskytnutie ochrany osobnosti dôsledne odlišovať kritiku oprávnenú, vychádzajúcu z pravdivých skutočností a zhodnotenia skutkového stavu ustáleného v konaní na základe vykonaného dokazovania. Proti takejto oprávnenej kritike nemožno použiť inštitút ochrany osobnosti tým viac, že ide o kritiku spoločensky žiaducu, ku ktorej je aj tlač oprávnená a povolaná.

Ďalej odvolací súd dodal, že súd neustálil, ako vlastne znela inkriminovaná časť článku. Odvolací súd tu má na mysli dôsledné rozlišovanie medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami. V prípade skutkových tvrdení musí odporca spravidla preukázať ich pravdivosť, ak má byť v spore úspešný. Naproti tomu pri hodnotiacich úsudkoch nemožno vôbec uvažovať o ich pravdivosti či ich nepravdivosti, a to práve preto, že hodnotiaci úsudok je vyjadrením subjektívneho názoru, a preto samozrejme nepodlieha ani dokazovaniu. Môže však byť neprimeraný v prípade absencie akéhokoľvek skutkového základe.

Na pojednávaní dňa 13.2.2012 súd pripustil zmenu žalobného návrhu na základe návrhu navrhovateľov tak, že žalobný návrh znie:

„odporca je povinný článok pod titulom „Ako „Š. I.“ „B. M. T.?“. uvedený na internetovej stránke http: // P..M..G.-B..R. stiahnuť a ospravedlniť sa navrhovateľom za verejne vyjadrené nepravdivé tvrdenia v tomto článku a na svoje náklady v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť, aby na tejto internetovej stránke bolo po dobu 30 dní uverejnené nasledujúce ospravedlnenie:

„Ja Z. F., sa týmto verejne ospravedl§ujem I.. Š. G. a V.. C. H., za tieto nepravdivé tvrdenia, ktoré som uviedol na ich adresu v článku „Z. „. I.“ „B. M. T.?“:

„A keď si hocičo môžu dovoliť niektorí poslanci Národnej rady SR, niektorí členovia vlády SR alebo člení politici na Slovensku ako reprezentanti obyvateľov - voličov Slovenska, prečo by si niečo podobné nemohla dovoliť štvorica „Č. D. H. Y.“. Tak by sa obrazne dalo obrazne povedať o štyroch tiež ľuďoch - Š. G. a N. X. z C., Y. H. a C. H.Y. z Y., ktorí ešte ako právoplatní členovia M. Y. - XXXX založili T.X. M. Y.

- XXXX. A aby ju mohli založiť, museli v hotovosti zložiť pol milióna korún a do zálohu dali majetok M. prešovskej oblasti, a to budovu M. S. D. C. a veľký pozemok s ním spojený (podľa súdneho odhadcu v celkovej hodnote 9,5 milióna Sk). A túto nadáciu potom legálne zaregistrovali na Ministerstve vnútra SR a po jej registrácii, ako vlastníci dali tento majetok zapísať na nový subjekt - T. M. S. - XXXX do katastra nehnuteľného majetku v C.. A tým neporušili zákon, ale štyria ľudia bez hanby a svedomia „okradli“ všetkých M.. Keď dopoludnia XX. Z. XXXX prišlo súčasne vedenie M. Y. - XXXX na čele s K. H. na Okresný súd v C., tam sa dozvedelo, že Š. G. stiahol žalobu na neho ohľadom právoplatnosti mimoriadnej schôdzi M. - XXXX F. X. Z. XXXX. A prečo by sa aj naťahoval s niekým, keď „má vo vrecku“ majetok a môže si s ním robiť, čo chce, aj s troma „statistami“: zajtra tento majetok môže predať za niekoľko miliónov korún, alebo napríklad zoberie si úver z banky na takých „maličkých“ desať miliónikov a zaručí sa za neho väčším majetkom novej nadácie, A keď nebudú splácať tento úver „Š. I.“, nič sa nestalo: od nich zoberú budovu M. S. a pozemok k tomu, ale desať miliónikov by im zostalo !!! A teraz všetkých ukázali, ako sa to robí. Bravo, bravo „molodcy“, lem tak ďalej, možno že skoro „predáte všetkých M.“, ako ste si „privlastnili“ ich majetok. Veď vy „ste už ich predali“ a sa tak „zapredali“!!!

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania a trovy právneho zastúpenia, výška ktorých bude vyčíslená v lehote troch dní od vyhlásenia tohto rozsudku.“

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ v 1. rade poukazoval na to, že celý problém je v podstate problémom o majetok M. Y. a ten majetok je M. S., ktorý sa nachádza v centre mesta C.. Poukázal na to, že oni sa zaslúžili za jeho vysúdenie. Potom však boli členskou schôdzou odvolaní. Neskôr bola zvolaná ďalšia členská schôdza. Všetko sa to udialo v roku 2005. Odporca na základe týchto udalosti v Národných novinkách v rusínskom periodiku v roku 2005, alebo 2006 uverejnil článok, ktorý sa nachádza v spise, a ktorý osočoval jeho ako aj ďalších dvoch ľudí, kde ich označil za zlodejov. Veľmi to zasiahlo do jeho osobnosti. Uviedol, že mnoho cudzích ľudí, ktorí prichádzali do M. S., uvádzali, že je zlodej, že okradol rusínsky národ a podobne. V podstate tie invektívy pokračujú stále.

Navrhovateľ v 2. rade poukazoval na to, že všetok postup, ktorý robili ohľadne Ruského domu sa konal na základe zákona. Článok v M.X. T. bol uverejnený v roku 2006, ale na internete bol ešte aj v roku 2009. Kedy presne bol uverejnený, to nevedel, ale v júni 2009 sa na internete nachádzal. Národné novinky nečíta veľa ľudí, ale internet je všeobecne prístupný, mohol si tak kliknúť každý a on sa cíti dotknutý týmto zverejnením na internete. Zasiahlo to do jeho osobnosti. Každý mesiac sa stretáva v rusínskej organizácii v Y. a tam ho začali napádať, že disponuje s majetkom M., že okradli M. a podobne. On sa bránil, ale oni argumentovali, že to čítali, preto mu neveria. Veria tomu, čo bolo napísané. Dostal

anonymný list, ktorý mu bol adresovaný, kde boli hrubé urážky. Poukazoval teda na to, že ten článok, ktorý napísal odporca, zasiahol do jeho osobnosti.

Odporca uviedol, že sa jedná o článok, ktorý bol uverejnený v roku XXXX D. T. T.. Tieto Národné novinky vydáva občianske združenie M. a Ľ. T.. Odporca je v týchto novinách šéfredaktorom. Článok bol uverejnený v novinách a v tom istom čase bol uverejnený aj na internete na webovej stránke. Web v tom čase spravoval svetový Y. M.. Od 1.1.2010 je to Z. M. Y.. Na tomto webe sa dajú prečítať celé noviny. Čo sa týka ohlasov na článok, tak veľké ohlasy neboli, prišli nejaké dva - tri ohlasy, ktoré boli pozitívne. Negatívne ohlasy neprišli. Odporca uviedol, že článok písal v novinárskej reči. Čo je sporné, tak to sa priamo neuvádzalo. Napríklad slová „okradli, zapredali“, to všetko bolo v úvodzovkách a čitateľ si mal utvoriť obraz sám.

Vo veci boli vypočutí aj svedkovia. Svedkyňa R. Š. je členkou M. Y. od 90-tych rokov, situáciu pozná. V roku 2006 jej priniesla dcéra T. T., ktoré jej doniesla a ukázala článok, v ktorom sa hovorilo, že traja mušketieri okradli rusínsky národ. Zarazilo ju to, že tam bolo písané o ukradnutí a navrhovatelia tam boli osočovaní. Ona si myslí, že to nie je pravda. Uviedla, že napríklad susedia jej hovorili, že už do M. S. nepôjdu, pretože sú tam nepokoje a vzájomná nenávisť a nevraživosť. Myslí si, že to všetko prepuklo až po tom článku.

Svedkyňa M. R. uviedla, že chodieva do M. S. na akcie, ale nie je členkou nejakého združenia. Neodoberá ani rusínske novinky, chodí však do knižnice a občas si tam tieto noviny číta. Takto čítala aj tento článok. Nevenovala mu veľkú pozornosť, pretože sa neangažuje v týchto sporoch a ani ju to nezaujíma. Následne však bola prednáška v klube, bola tam plná miestnosť. Ona si sadla k pánovi G.. Na konci išiel G. poďakovať prednášajúcemu, keď prišiel dopredu, tak dvaja páni, ktorí tam sedeli, ukázali na pána G. rukou s tým, že to je on, ktorý okradol rusínsky národ. Ona si to dala do súvislosti s článkom v novinách. Potom jej pán G. porozprával o celej situácii.

Svedok H. uviedol, že pozná všetkých účastníkov konania. Na súde prebieha žaloba o preskúmanie zákonnosti členskej schôdze, ako aj ďalšie súvislosti s M. Y.. Poukázal na to, že uverejňovanie článkov ohľadne sporov s M. Y. je viacero. Veci boli medializované. Najviac to bolo medializované v rokoch 2009

- 2010. Článok v rusínskych novinách čítal a podľa neho, čo je tam uverejnené, tak je pravdou. Článok sa zakladá na pravde.

Svedok C. Y. uviedol, že sa angažuje v rusínskej obrode od 90-tych rokov. Dobre pozná ľudí v rusínskom hnutí aj celú situáciu. Angažoval sa v navrátení M. S. späť k M. od mesta. On sám o tom veľa písal aj v regionálnej tlači. Odoberá T. T., takže si prečítal ten článok hneď, keď vyšiel. Podľa neho nepresahuje tento článok rámec etiky. Je tam veľa písané metaforicky, ale vzhľadom k tomu, aké napätie je v rusínskom hnutí, zdalo sa mu to primerané. Uviedol, že angažovaní M. o tomto článku rozprávali a tí, s ktorými sa rozprával, stotožňovali sa s týmto článkom. Uviedol, že M. S. sa pre M. s konečnou platnosťou dostal v roku 2003 - 2004. Vzťahy dovtedy dobre fungovali. Potom nastal problém v roku 2004 alebo 2005, kedy pán G. prevzal vedenie klubu a odvtedy tam sú problémy a veľké spory.

Súd sa oboznámil s kópiou T. T. ako aj s výpisom z internetovej stránky P..M..G..

Po odvolacom konaní súd ako súd I. stupňa dovyslúchol účastníkov konania. Navrhovateľ v 2. rade uviedol, že v článku, ktorý napáda v druhom odseku ich odporca označuje za „Č. D. H. Y.,“ čo je vážne obvinenie a následne sú tam uvedené ich mená veľkými písmenami. Taktiež aj v treťom odseku, keď sa hovorí, že sú majiteľmi predmetnej nadácie to nie je pravdou, pretože nie sú majiteľmi, sú len správcovia a je to teda zavádzanie. Ďalej tam odporca používa termín „o štyroch tiež ľuďoch“, čo je podľa neho dehonestujúce.

Odporca uviedol, že v danom článku uvádzal svoje názory a verejnú mienku, ktorá panovala v rámci komunity M. potom, čo nastala situácia, keď sa založila nadácia M. Y. XXXX. Ak napísal vetu, že „vo

vrecku majú majetok,“ tak bolo to samozrejme obrazne povedané a znamenalo to, že navrhovatelia môžu týmto majetkom disponovať a majú oprávnenie a právomoci napriek tomu, že nadácia vznikla tak, ako vznikla a ohľadne týchto okolností sa vedú spory na tunajšom súde.

Navrhovatelia predložili zastavujúce uznesenie z konania XXS/X/XXXX, kde sa navrhovateľ Š. G. domáhal voči odporcovi M. Y. XXXX o preskúmanie a rozhodnutie mimoriadnej členskej schôdze odporcu zo dňa X.X.XXXX. Tak pán G. však zobral návrh späť, pretože pominul naliehavý právny záujem na určenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a zobral svoj návrh v celom rozsahu späť. Súd konanie zastavil.

Odporca poukazoval na konanie XXS/X/XXXX. Súd z pripojeného spisu zistil, že okresný súd svojim rozsudkom zo dňa 13.10.2011 zrušil rozhodnutie Občianskeho združenia M. Y. - XXXX zo dňa XX.X.XXXX a to o voľbe nového výboru, predsedu M. Y., kontrolnej a revíznej komisie a vylúčenie z výboru a členstva v Ruskom klube. Taktiež zrušil rozhodnutie členskej schôdze zo dňa 26.8.2005 o schválení zmenených stanov ako aj všetky ostatné rozhodnutia prijaté na tejto členskej schôdzi. Súd prvého stupňa svoj návrh zdôvodnil tak, že v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V danom prípade sa v tomto konaní navrhovatelia o napadnutých rozhodnutiach dozvedeli až z listov Š. G., teda návrh na preskúmanie členskej schôdze bol podaný na súde X.XX.XXXX v zákonnej lehote. Podmienkou zvolávania je žiadosť minimálne 1/3 všetkých členov, pričom uznášania schopné je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov. V zmysle článku IV stanov má každý člen M. Y. - XXXX právo voliť a byť zvolený do výkonného výboru kontrolnej a revíznej komisie, resp. ďalších orgánov klubu pokiaľ sa zriadia, zúčastňovať sa členských schôdzí ako aj všetkých podujatí, ktoré sú klubom organizované, predkladať návrhy, vznášať pripomienky a dávať otázky týkajúce sa činnosti klubu. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd v konaní XXS/X/XXXX k záveru, že členské schôdze zvolané na deň XX.X.XXXX sa uskutočnili v rozpore s článkom IV stanov M. Y. XXXX, nakoľko žalobcovia v konaní XXS/XX/XXXX a to I.. K. H. a I. G., I. G. a I. K. neboli na nich riadne pozvaní a ani o nich nemali vedomosť, čím boli porušené ich práva a preto sú prijaté rozhodnutia napadnuté navrhovateľmi v tomto konaní nezákonné.

Podľa , fyzická osoba má právo sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa o periodickej tlači, ak tento zákon neustanovuje inak, za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra.

Podľa o periodickej tlači účinného do 1.6.2008, za ochranu spoločnosti a občanov proti zneužitiu slobody prejavu, slova a tlače zodpovedajú vydavateľ, šéfredaktor, redaktor a autor v rozsahu vyplývajúcich z platných predpisov. Podľa týchto predpisov sa tiež posudzuje povinnosť vydavateľa na náhradu škody spôsobenej organizáciám alebo občanom obsahom periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku.

Podľa o periodickej tlači účinného do 1.6.2008, za periodickú tlač zodpovedá vydavateľ, za ostatné hromadné informačné prostriedky príslušná organizácia, na ktorú sa vzťahujú všetky ďalšie ustanovenia platné pre vydavateľa.

V prvom rade súd chce poukázať na to, že predmetný článok je článkom novinára. Je dôležité pri ochrane osobnosti brať do úvahy, kto kritizuje v médiách, ak je to novinár. Aj podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je novinár privilégovanou skupinou, pretože hrá významnú úlohu v právnom štáte. Novinári majú povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie obdržať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej

judikatúre poskytuje žurnalistom zvýšenú mieru ochrany v porovnaní s inými subjektmi slobody prejavu. Ústavný súd to vo svojich rozhodnutiach potvrdzuje. (II O. XXX/XXXX)

Odvolací súd vo svojom uznesení poukázal na skutočnosti, že prvostupňový súd si má ustáliť, ako znela inkriminovaná časť článku a zároveň rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami, pričom v prípade tvrdení musí odporca preukázať ich pravdivosť. Pri hodnotiacich úsudkoch nemožno vôbec uvažovať o ich pravdivosti či nepravdivosti, pretože hodnotiaci úsudok je vyjadrením subjektívneho názoru a preto samozrejme nepodlieha ani dokazovaniu. Nemôže byť však neprimeraný v prípade absencie akéhokoľvek skutkového základu.

Keď súd pripustil zmenu žalobného návrhu na základe návrhu navrhovateľa, inkriminovanou časťou článku sa stal podľa žalovaného návrhu nadpis „Z. Š. I. B. M. T.?“. a ďalej časť tak, ako to uviedli navrhovatelia a ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania však dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd má za to, že predmetný novinový článok je článkom opisujúci skutočnosť verejného záujmu a ako bolo spomínané vyššie, Európsky súd pre ľudské práva ako aj náš Ústavný súd v prípade týchto skutočnosti dovoľuje novinárom používať určitú mieru preháňania a provokácie. Navrhovateľ v 2. rade poukazoval na to, že v danom článku ich označuje za „Č. D. H. Y.,“ čo je podľa neho vážne obvinenie. Aj ich mená sú veľkými písmenami. Taktiež ak hovorí, že sú majiteľmi nadácie, je to zavádzanie a taktiež o štyroch tiež ľuďoch, čo je dehonestujúce. Odporca k tomu uviedol, že sú to jeho názory a názory verejnej mienky, ktorá panovala v rámci komunity M. a ak uvádza, že vo vrecku majú navrhovatelia majetok, tak je to obrazne povedané, pretože môžu s týmto majetkom disponovať a na dokreslenie toho poukázal na skutočnosť, že vo veci sa vedú spory.

A práve tieto okolnosti súd považoval za kľúčové pri opätovnom zamietnutí žaloby. Súd prvého stupňa aj po dodatočnom vykonaní dokazovania nezhliadol v článku odporcu uverejnenom na internete vyjadrenia, na ktoré poukazovali navrhovatelia, že sa im zdajú dehonestujúce za vyjadrenie znižujúce vážnosť osôb navrhovateľov. Súd napadnutú časť článku považuje za kritiku s mierou preháňania a provokácie tak ako to umožňuje Európsky súd pre ľudské práva. Aj to, že vety, ktoré navrhovatelia uvádzali ako problémové, odporca uverejnil v úvodzovkách, sám podľa súdu zvýraznil práve to spomínané novinárske preháňanie a provokáciu. Ďalej súd uvádza, že tento prípad a kritizovanie navrhovateľov v tomto článku nie je kritizovaním za ich súkromný život a nezasahuje do ich súkromnej sféry, ale naopak je kritikou a článkom spochybňujúcich ich konanie v rámci občianskeho združenia a toto konanie súd môže považovať za konanie vo verejnom záujme. Na dokreslenie celej situácie ohľadne komunity M. v tom čase, súd poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu, aj keď tento rozsudok ešte nie je právoplatný XXS/X/XXXX, pretože tento rozsudok celú ustanovujúcu členskú schôdzu zrušil. Práve od toho sa odvíja predmetný článok, ktorý kritizoval v tomto konaní navrhovateľov, ktorí túto členskú schôdzu podľa prvostupňového súdu nezákonne zvolali a zmenili vedenie predstaviteľov M.. Celá táto situácia dokresľuje atmosféru, ktorá v tom čase bola. Súd prvého stupňa považuje novinový článok v súlade so zákonom, vyjadrením subjektívneho názoru odporcu, ktorý nie je neprimeraný a nie je bez absencie akéhokoľvek skutkového základu, pretože skutkovým základom kritiky navrhovateľov bolo práve ich konanie, ktoré je predmetom stále prebiehajúceho súdneho sporu a ich konanie v rámci Občianskeho združenia M. Y. XXXX.

S poukazom na tieto skutočnosti má súd za to, že odporcovi v danom článku ako novinárovi je umožnené používať mieru preháňania a provokácie a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva mu poskytuje zvýšenú mieru ochrany v porovnaní s inými subjektmi slobody prejavu. Odporca v tomto článku, ktorého časť vyňali navrhovatelia ako časť, o ktorú opreli túto žalobu o ochranu osobnosti, preukázal svoje hodnotiace úsudky, o ktorých pravdivosti a nepravdivosti nie je dôležité uvažovať, avšak tieto hodnotiace úsudky vzhľadom na prebiehajúce súdne konania (rozsudok XXS/X/XXXX) neboli bez absencie akéhokoľvek skutkového základe. Súd má teda za to, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.